Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-4-2018.pdf
PDF · 108.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v spore žalobkyne B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B proti žalovanému S. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Z., o určenie výlučného práva nájmu a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta
II. Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1) Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáha určenia, že je výlučnou nájomníčkou bytu č. XX, vchod č. XX, nachádzajúceho sa na X.p. bytového domu so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. “C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, evidovaného Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie S., X. S., X. S. ako aj k bytu sa viažucim členom Stavebného bytového družstva, so sídlom Pod Šípkom 1301, 958 26 Partizánske, IČO: 00688 185, bez práva žalovaného na zabezpečenie bytovej náhrady. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 17.04.2014, sp. zn. 3P/74/2012-111, právoplatným dňa 14.05.2014. Za trvania manželstva nadobudli na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru v Košiciach o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 02.09.1986, právoplatného dňa 02.09.1986, právo spoločného nájmu (užívania) tohto bytu. Na základe uvedeného sú strany sporu evidované spoločne ako nájomcovia a členova Stavebného bytového družstva, so sídlom Partizánske, Pod Šípkom 1301, IČO: 00 688 185 (ďalej len „SBD“). Žalovaný je v súčasnosti evidovaný ako nájomca a člen bytového družstva, jeho právo spoločného užívania bytu však zaniklo a to trvalým faktickým opustením spoločnej domácnosti v decembri 1986. Žalovaný v decembri 1986 ukončil pracovný pomer, odhlásil sa z trvalého pobytu a pred vianočnými sviatkami odišiel do Z. na dovolenku pozrieť svoju rodinu. Z tejto dovolenky sa viac nevrátil. V konaní o rozvod manželstva bolo dožiadaním zistené, že žalovaný je bezdomovec, adresa na ktorej sa zdržiava nie je známa a nevyhľadáva ani útulok pre bezdomovcov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení pre ňu vyplýva zo skutočnosti, že sa domáha odkúpenia bytu do výlučného vlastníctva, pričom k nemu potrebuje buď súhlas žalovaného alebo rozhodnutie súdu o určení jej výlučného práva nájmu bytu a s tým súvisiaceho výlučného členstva v bytovom družstve. Spoločný nájom bytu strán sporu zanikol trvalým opustením domácnosti zo strany žalovaného bez rozsudku, ktorým by ju súd určil za výlučnú nájomníčku bytu, nemôže byť vyhovené jej žiadosti o odkúpenie bytu do jej výlučného vlastníctva. Jej právne postavenie vo vzťahu k tomuto bytu
je neisté, pričom tento stav právnej neistoty je možné odstrániť iba a práve požadovaným určením, že je výlučnou nájomníčkou bytu a zároveň s tým súvisiacou výlučnou členkou bytového družstva.
2) Súdu sa ani napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu žalovaného, preto súd doručoval žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523116'&ucin-k-dni='30.12.9999'> oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
3) Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil, preto súd konal v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola zastúpená právnym zástupcom.
4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením obsahu žaloby, rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 17.04.2014, sp. zn. 3P/74/2012, rozhodnutia Obvodného národného výboru v Košiciach II o schválení dohody o výmene bytov, výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, správy Registra obyvateľov SR, fotokópie uznesenia Okresného súdu v Dunaújvárosi sp. zn. 14Pk.50.016/2013/10II.szám zo dňa 24.01.2014, rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, protokolu o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu, dohody o vzájomnej výmene bytov.
5) Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 07.10.2021 okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa pokúšala odkúpiť byt do svojho výlučného vlastníctva a SBD jej toto odmietlo s odôvodnením, že nie je evidovaná ako výlučná nájomníčka a členka SBD nakoľko byt bol pridelený do osobného užívania v čase kedy bola v manželstve so žalovaným. Faktickým trvalým opustením domácnosti zaniklo právo spoločného nájmu bytu avšak vzhľadom na prezentované stanovisko SBD, žalobkyňa nemá ako docieliť prevod vlastníctva do jej výlučného vlastníctva. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 26.10.2021 uviedol, že pokiaľ ide o chybu v označení bytu č. XX, túto si OSBD Topoľčany všimlo a preto je v zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu prepísané. Táto je z 05.10.1987. Je preukázané, že sa jedná o ten istý byt uvedený v žalobnom návrhu. Z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva , že predtým užívala štátny byt, ktorý vymenila za družstevný. Žalobkyni a jej bývalému manželovi vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve. Faktické opustenie spoločnej domácnosti navrhuje posúdiť ako jednostranný právny úkon. Zvyšok nechá na úvahu súdu ako sa vysporiada s právnym posúdením veci.
6) Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3P/74/2012 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX N. M.. Dňa 02.07. 1986 bola medzi žalobkyňou ako užívateľkou 3-izbového štátneho bytu v E., R.. K. XX a užívateľom 2-izbového družstevného bytu bloku L.-X H. X. poschodí vo vchode č. XX v S., H. XXX/XX U. E. uzavretá dohoda o vzájomnej výmene bytov ku dňu 01.09.1986. Rozhodnutím OSBD Topoľčany z 25.08.1986 OSBD Topoľčany pridelilo žalobkyni 2-izbový družstevný byt v S. v bloku C-2 vo vchode č. XX H. X. poschodí N. S. , H. XXX/XX. Obvodný národný výbor v Košiciach II. vydal dňa 02.09.1986, rozhodnutie, ktorým schválil výmenu bytov medzi žalobkyňu a U. E. . Medzi SBD Topoľčany a žalobkyňou bola dňa 05.10.1987 uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu , podľa ktorej SBD Topoľčany ako vlastník domu s.č. XXX/XX, blok L.-X N. S. H. H. V. odovzdá dňa 01.09.1986 do osobného užívania 2-izbový družstevný byt. V zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu je ďalej uvedené, že k bytu vzniká spoločné užívanie manželov z dôvodu, že žalobkyňa žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalovaným , s ktorým trvale žije a preto uzavretím tejto dohody vzniká spoločné užívacie právo manželov. Na základe tohto rozhodnutia získali strany sporu právo užívať byt v meste S., H. V.. H. XXX, na X. poschodí.
7) Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/74/2012 vyplýva, že problémy v manželstve žalobkyne a žalovaného nastali v roku 1986, keď žalovaný chcel, aby žalobkyňa odišla s ním do Z., s čím ona nesúhlasila. Žalovaný v decembri 1986 bez jej vedomia ukončil pracovný pomer v Partizánskom a odhlásil sa z trvalého pobytu. Pred vianočnými sviatkami odišiel pozrieť svoju rodinu do Z. a viac sa nevrátil. Žalobkyňa od roku 1986 so žalovaným nežije v spoločnej domácnosti a nie je s ním v žiadnom kontakte. Z uznesenia Okresného súdu v Dunaújvárosi z 24.01.2014 vyplýva, že žalovaný je známym bezdomovcom v M.. Jeho adresa, z ktorej by ho mohli predvolať nie je známa, nevyhľadáva ani útulok pre bezdomovcov. Nespočetné pokusy o vypátranie jeho miesta pobytu neviedli k úspechu. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa XX.XX.XXXX č.k. 3P/74/2012-111, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.05.2014. Po rozvode manželstva medzi
žalobkyňou a žalovaným k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v SBD nedošlo.
8) Podľa § 154 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi/ rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.
9) Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi/ právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
10) Podľa § 188 1,2 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi / užívatelia sa môžu dohodnúť o výmene bytu . Dohoda musí mať písomnú formu a musí ju schváliť miestny národný výbor alebo iný orgán podľa predpisov o hospodárení s bytmi na to príslušný. Dohodu o výmene bytov v domoch stavebného bytového družstva schvaľuje orgán družstva . Pre vznik práva užívať vymenený byt platí ustanovenie § 155.
11) Podľa § 175 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi / Ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
12) Podľa § 177 ods. 1,2 ,3 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi / Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať. Ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodnutí o ďalšom užívaní bytu vezme súd zreteľ na záujmy maloletých detí.
13) Podľa § 180 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi / Ak zomrie jeden z manželov, ktorým patrilo právo spoločného užívania bytu, spoločné užívanie zanikne a jediným užívateľom bytu sa stane pozostalý manžel. Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
14) Podľa § 181 Občianskeho zákonníka /účinného v čase vzniku práva spoločného užívania bytu manželmi / Ustanovenia § 179 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=01.09.1986> a § 180 ods.1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=01.09.1986> platia aj v prípade, ak užívateľ opustí trvale spoločnú domácnosť.
15) Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (alebo „OZ“), právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
16) Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
17) Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
18) Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
19) Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zomrie jeden z manželov , ktorí boli spoločnými nájomcami bytu , stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
20) Podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel , na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
21) Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> a § 707 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201> platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
22) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žalobe žalobkyne , ktorou sa domáha určenia, že je výlučnou nájomníčkou bytu č. XX, N. Č.. XX, H.L. K. H. X.p. bytového domu so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. “C“ parc. č. XXXX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, evidovaného Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie S., X. S., X. S. ako aj k bytu sa viažucim členom Stavebného bytového družstva, so sídlom Pod Šípkom 1301, 958 26 Partizánske, IČO: 00688 185, bez práva žalovaného na zabezpečenie bytovej náhrady nie je možné vyhovieť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni a žalovanému počas trvania ich manželstva bol pridelený družstevný byt rozhodnutím OSBD Topoľčany z 25.08.1986. Okrem toho bola tiež uzavretá dohoda o výmene bytov medzi žalobkyňou a U. E., ktorá bola rozhodnutím Obvodného národného výboru v Košiciach II schválená. Následne bola dňa 05.10.1987 uzavretá medzi žalobkyňou a SBD Topoľčany dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Žalobkyni a žalovanému tak vzniklo za trvania manželstva právo osobného užívania 2-izbového družstevného bytu manželmi a ich spoločné členstvo v SBD.V súlade s ust. § 175 ods. 2 OZ <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523175'&ucin- k-dni='30.12.9999'> účinného do 31. 12. 1991, vzniklo spolu s právom spoločného užívania bytu obom bývalým manželom - stranám sporu aj spoločné členstvo v družstve, z ktorého boli a sú obaja oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (§ 703 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523703'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 2 OZ, do 31. 12. 1991 § 175 ods. 2 OZ <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252317'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Podľa zákona č. 509/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='509/1990%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> s účinnosťou od 01.01.1992 sa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. V tomto prípade právo spoločného užívania bytu žalobkyňou a žalovaným ako manželmi trvalo ku dňu účinnosti tohto zákona , preto došlo k zmene práva spoločného
užívania bytu manželmi na právo spoločného nájmu manželov. V konaní nebolo sporné, že stranám sporu ako manželom bol pridelený družstevný byt, bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí tohto bytu a na základe toho obom vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi ako aj spoločné členstvo v družstve. Tiež nebolo sporné, že žalovaný za trvania manželstva opustil spoločnú domácnosť v decembri 1986 a manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. 3P/74/2012. Po rozvode manželstva nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu a ich spoločného členstva v SBD. Podľa § 705 ods. 1 OZ <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrng4ydk> ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu a súčasne určí, ktorý z manželov bude byť ďalej užívať ako nájomca. Toto ustanovenie upravuje spoločný nájom bytu manželmi k bytom, ktoré nie sú družstevné. Zánik práva spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu upravuje ustanovenie § 705 ods. 2 OZ, ktoré zánik práva spoločného nájmu bytu upravuje odlišne v prípade, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z manželov pred uzavretím manželstva a v prípade , ak právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vznikne za trvania manželstva len jednému z manželov. Ust. § 707 ods. 1 OZ upravuje zánik práva spoločného nájmu bytu manželov v prípade ak nejde o družstevný byt a ust. § 707 ods. 2 OZ upravuje zánik práva spoločného nájmu družstevného bytu manželov. V tomto ustanovení je odlišne upravený zánik práva spoločného nájmu družstevného bytu manželov v prípade ak bolo právo nadobudnuté za trvania manželstva a inak v prípade ak právo na družstevný byt nadobudol jeden z manželov pred uzavretím manželstva. Ustanovenie § 708 OZ jednoznačne upravuje , že ustanovenia § 706 ods. 1,2 a § 707 ods. 1 OZ platia aj v prípade ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ust. § 706 ods. 1,2 OZ o prechode nájmu a ust. § 707 ods. 1 OZ , ktoré sa týka zániku práva spoločného nájmu bytu k iným ako družstevným bytom platia aj v prípade ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Z ust. § 708 OZ však vyplýva, že sa nevzťahuje na prípady uvedené v § 705 ods. 2 OZ a § 707 ods. 2 OZ, ktoré sa týkajú zániku práva spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, ktorí sú aj členmi bytového družstva. Spoločný nájom družstevného bytu ani spoločné členstvo v družstve nemôže teda zo zákona zaniknúť trvalým opustením spoločnej domácnosti jedným z manželov. Vyplýva to z ustanovenia § 708 OZ <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523708'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ( pôvodne § 181 OZ), ktoré sa na spoločný nájom družstevného bytu nevzťahuje. Vyplýva to aj z doterajšej judikatúry, z rozhodnutia R 34/1983 , podľa ktorého „ust. § 181 OZ nemožno priamo použiť na družstevné byty , pretože v § 181 nie je citovaný § 180 ods. 2 OZ. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov teda nemá rovnaké následky ako smrť. Ak však trvale opustí spoločnú domácnosť ten z manželov, ktorému patrí len právo spoločného užívania družstevného bytu ale nie aj spoločné členstvo v SBD, zanikne pri analogickom použití ust. § 180 ods. 1 OZ a § 181 OZ spoločné užívanie bytu a jediným užívateľom sa stane druhý z manželov, člen družstva.“ Žalobkyni a žalovanému vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu ale aj spoločné členstvo v SBD. Nie je preto možné analogicky použiť ust. § 180 ods. 1 a § 181 resp. § 707 ods. 1 a § 708 OZ. Tiež z rozsudku NS ČR zo dňa 14.09.2000 sp. zn. 26 Cdo 105/99 vyplýva, „že v súčasnej dobe je využiteľný záver prijatý v R 14/1978 zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk , podľa ktorého v prípade opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov (§ 181 OZ , teraz § 708 OZ) zanikne priamo zo zákona právo spoločného užívania bytu manželmi. Rovnako tak je použiteľný záver , že trvalé opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov - spoločných užívateľov družstevného bytu nemá následky ako smrť v prípadoch, keď trvale opustí byt ten z manželov, ktorému svedčí buď spoločné alebo individuálne členstvo v SBD. Ak však trvale opustí spoločnú domácnosť manžel, ktorému svedčí len právo spoločného užívania družstevného bytu ale nie tiež spoločné členstvo v družstve, zanikne v dôsledku analogického použitia ust. § 180 ods. 1 a § 181 OZ (teraz § 707 ods. 2 a § 708 OZ) spoločné užívanie bytu a jediným užívateľom sa stane druhý z manželov.“ V tejto veci teda ani trvalým opustením spoločnej domácnosti žalovaným ako jedným z manželov , nezaniklo ani právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi ani spoločné členstvo žalobkyne a žalovaného v družstve. V tomto prípade bolo právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v SBD nadobudnuté za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného, preto po rozvode ich manželstva ak medzi nimi nedošlo k dohode, môže súd na návrh jedného z nich rozhodnúť o zrušení tohto práva ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu , tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Žalobkyňa vzhľadom na to, že právo spoločného nájmu k družstevnému bytu vzniklo jej a žalovanému za trvania manželstva má možnosť domáhať sa podľa § 705 ods. 2 OZ zrušenia práva spoločného nájmu bytu a rozhodnutia o tom, kto z nich ako bývalých manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu a tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Keďže v uvedenej veci nie je možné postupovať podľa § 708 OZ , pretože sa
na prípad podľa § 705 ods. 2 a § 707 ods. 2 OZ nevzťahuje a právo spoločného nájmu družstevného bytu, ani spoločné členstvo žalobkyne a žalovaného v bytovom družstve trvalým opustením spoločnej domácnosti žalovaným nezaniklo, nemohol súd žalobe žalobkyne vyhovieť a preto ju zamietol.
23) Podľa § 155 ods. 1 , ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
24) Uznesením zo dňa 29.11.2019, sp. zn. 4C/4/2018 súd pribral do konania prekladateľku PaedDr. Irenu Turzovú, s miestom výkonu činnosti Levice, Ul. I. Krasku 1, z jazyka slovenského do jazyka maďarského a opačne. Uznesením zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 4C/4/2018 sú priznal predkladateľke odmenu za vykonaný preklad v sume 526,64 €. Uznesením zo dňa 29.03.2021, sp. zn. 4C/4/2018 súd priznal ustanovenej prekladateľke odmenu v sume 65,78 €. Štátu tak v konaní vznikli trov spolu v sume 592,42 €. S poukazom na ustanovenie § 155 ods. 2 CSP trovy konania znáša štát, preto súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
25) Podľa § 262 ods. 1 CSP § 262o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto má žalovaný právo na náhradu všetkých účelne vynaložených nákladov na bránenie jeho práva v konaní. Keďže však bol žalovaný počas celého konania nečinný a v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona