Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Csp-85-2020.pdf
PDF · 74.36 KB
Case nature
Subarea
14Csp/85/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: L.. F. U., D.. XX.X.XXXX, N. N. X, A., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, Prešov, proti žalovanému: KARTAGO TOURS, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 371 205, právne zastúpeného: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, o zaplatenie 1 528,40 EUR, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.5.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 528,40 EUR spolu s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 528,40 EUR od 21.4.2020 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 30.9.2021 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo dňa 9.8.2021 k dobrovoľnému plneniu uplatneného nároku, o čom súdu predložil ako dôkaz výpis z transakcie - detail platby.
3. Žalovaný sa na výzvu súdu v podaní doručenom súdu dňa 5.10.2021 vyjadril, že žalobcovi uhradil sumu 1 628,40EUR dňa 6.8.2021, ktorá však nemá predstavovať uznanie nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, ale v súlade s § 33a ods. 7 a 9 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch vrátenú sumu platieb prijatých od žalobcu, ktoré žalovaný prijal na základe zmluvy o zájazde. Plnil si zákonnú povinnosť. Zdôraznil, že trvá na tom, že žaloba bola podaná nedôvodne v čase podania žaloby a žalovaný nemal povinnosť vrátiť žalobcovi platby tak, ako to požadoval žalobca. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na späťvzatí žaloby. Uviedol, že predmet konania odpadol, preto ďalšie vedenie sporu nemá účel. Ďalej predostrel svoj názor, že žalovaný neplnil uplatnený nárok z dôvodu postupu podľa § 33 ods. 7 a 9 zákona o zájazdoch. Novela účinná od 29.5.2020 je premietnutá do § 33a, pričom v ňom nasledujúce odseky systematicky nadväzujú podľa usporiadania za sebou. Práve žalobca odstúpil od zmluvy o zájazde, preto nie je možné akceptovať výklad ods. 9, že pri nedohodnutí náhradného zájazdu, odstúpila od zmluvy cestovná kancelária. Aby mohol žalovaný postupovať podľa ods. 7 musel by sa najprv riadiť ods. 1, no v tomto prípade vznikli žalobcovi nároky na vrátenie platieb podľa ods. 11. Žalovaný nemal obmedzený začiatok plynutia lehoty na vrátenie zaplatenej ceny zájazdu žalobcovi. Už v podanej žalobe bolo zreteľne deklarované, že o žiadny náhradný zájazd nemá žalobca zo strany žalovaného záujem a aj keby teoreticky mal, spôsob obrany žalovaného, ktorý bol voči osobe žalobcu absolútne dehonestujúci akúkoľvek dohodu o náhradnom zájazde vôbec nepripúšťal. V žalobe žalobca tvrdil, že k vysporiadaniu odstupného došlo a všetky okolnosti tomu zodpovedali. Žalobca si uplatnil nárok ponížený o poplatok za odstupné podľa
všeobecných podmienok cestovnej kancelárie. Žalovaný podával odpor proti platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený dňa 1.6.2020, a teda vedel, že odstupné považuje za vysporiadané. V tom prípade nebolo žiadnej zákonnej možnosti postupovať podľa ods. 1 a na základe neho sa tak dopracovať k využitiu odsekov 7 a 9. Ak žalovaný tvrdí, že sa o vysporiadaní odstupného dozvedel až 1.6.2020 z podanej žaloby, nie je to pravda. Žalovaný nepoprel, že so žalobcom od 6.4.2020 úplne prestal komunikovať a nebyť žaloby, vôbec by jeho vyjadrenie k veci nepoznal. Sporným tiež nie je, že dňa 6.4.2021 žalobca vypísal Storno zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXXXXX, kde je uvedené, že žiada vrátiť zálohu vo výške 1 628,40 EUR poníženú o storno poplatky. Žalobca si vysporiadal odstupné so žalovaným dňa 6.4.2020 a nereagovanie žalovaného až do podania žaloby nemôže byť na ťarchu žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca zotrval na názore, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko ju podával v čase, kedy novela zákona o zájazdoch ešte nebola účinná. Navyše žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný si nesplnil ani len povinnosť podľa ods. 2, a teda žalobcovi ani nenavrhol zmenu zmluvy o zájazde, ani mu nezaslal oznámenie o pre neho adresnom náhradnom zájazde. Preto nemôže platne tvrdiť, že žalobcovi vyplatil zaplatenú cenu zájazdu podľa ods. 7 a 9, ktoré sú systematicky odvodené od splnenia povinnosti podľa ods. 1. Žalobca zdôraznil, že dňa 6.4.2020 platne odstúpil od zmluvy o zájazde a žalovaný bol preto povinný vrátiť mu sumu 1 528,40 EUR do 21.4.2020, kedy ešte žiaden § 33a zákona o zájazdoch nebol. Žalovaný tak však úmyselne neurobil a ani nevysvetlil prečo. Záverom poukázal žalovaný tiež na to, že sám žalovaný uviedol, že novela zákona o zájazdoch bola prijatá na zabránenie krachu cestovných kancelárií. To však ale neznamená, že by automaticky skrachovali všetky cestovné kancelárie do jednej a bez výnimky. Malo ísť o legislatívnu pomoc v prípade potreby. Zákon o zájazdoch žalovaného iba oprávňoval riešiť situáciu novelizovaným spôsobom, nie nútil.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd aj bez výslovného súhlasu žalovaného postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 CSP, ktoré predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Primárne súd uvádza, že späťvzatie žaloby samo o sebe je z procesného hľadiska príčinou zastavenia konania. Avšak s ohľadom na konkrétne okolnosti, je súd povinný pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania skúmať procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Späťvzatie žaloby je síce dispozitívnym úkonom žalobcu majúcim za následok zastavenie konania, avšak k tomuto úkonu môže žalobcu priviesť aj správanie žalovaného po začatí konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pokiaľ však žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania a v dôsledku toho odpadnutia predmetu sporu, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
13. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť práve pre správanie žalovaného, keďže tento svojou úhradou zo dňa 6.8.2021 spôsobil odpadnutie predmetu sporu a v konaní by nebolo ďalej o čom rozhodovať. Medzi stranami ostalo však sporné právne posúdenie charakteru úhrady zo strany žalovaného, a teda či sa jednalo o úhradu po odstúpení žalobcu od zmluvy o zájazde alebo sa jednalo o splnenie si povinnosti podľa § 33a ods. 9 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch. Odvíjajúc sa od právneho posúdenia tejto spornej otázky strany trvali na svojich názoroch o dôvodnosti/nedôvodnosti/predčasnosti podanej žaloby, a preto si obe strany uplatňovali nárok na náhradu trov konania.
14. Vzhľadom na charakter a celkové okolnosti daného prípadu, súd pri rozhodovaní o trovách konania a skúmaní procesnej zodpovednosti na oboch stranách vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 257 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že v čase podania žaloby žalobca naozaj objektívne nemohol vedieť o budúcej právnej úprave, ktorá bola prijatá dokonca až po vydaní platobného rozkazu vo veci. V čase podania žaloby a vydania platobného rozkazu žalobcovi nad mieru všetkých pochybností svedčalo právo, čomu naznačuje aj spôsob procesnej obrany žalovaného, ktorá je založená iba na novej právnej úprave prijatej novelou zákona o zájazdoch účinnej od 29.5.2020. Podľa názoru súdu však neskoršie prijatie právnej úpravy upravujúcej vzťahy aj spätne nemôže byť s ohľadom na spravodlivosť na ťarchu žalobcu. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že aktuálne platná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch po dotknutej novele je jasná, zrozumiteľná a úplná vo vzťahu k pôvodnému predmetu sporu, avšak pôsobí retroaktívne, v čase podania žaloby nemohla byť žalobcovi známa a i v prípade rozhodnutia vo veci samej by sa súd musel pri prípadnom rozhodovaní o trovách konania vysporiadať s touto bežným prípadom sa vymykajúcou okolnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. .