Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/27/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobcov: 1/ D.K. AGRO, spol. s r.o., so sídlom Rakovec nad Ondavou č. 285, Rakovec nad Ondavou, IČO: 36 853 453, 2/ Paula Zoľáková, narodená 11.7.1976, bytom Michalovská 23, Sobrance, 3/ Anna Parciová, narodená 19.4.19742, bytom Svobodu 1002, Malý Bystrec, všetci zast.: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Južná Trieda 28, Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: T. neznámy (resp. nezistený) podielový spoluvlastník nehnuteľností, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: J. III. Žalobkyňa 1/ je povinná zaplatiť v prospech žalovaného sumu 954,68 eura, ako náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva do depozitu Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 817 15 Bratislava do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť v prospech žalovaného sumu 1.909,37 eura, ako náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva do depozitu Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, 817 15 Bratislava do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou 29.3.2021 domáhali toho, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. špecifikované v žalobe a prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne za náhradu, nakoľko spoločné užívanie nehnuteľnosti medzi žalobkyňou a žalovaným nie je možné. Vzhľadom na skutočnosť, že podielový spoluvlastník - žalovaný, je neznámy, tak podieloví spoluvlastníci sa nevedia a zároveň nemôžu dohodnúť na zrušení a vysporiadanie spoluvlastníctva. Vzhľadom na skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, je nevyhnutné, aby vo veci rozhodol súd.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu dňa 27.5.2021 tak, že v danom prípade reálna deľba z pohľadu veľkosti novovzniknutých pozemkov sa javí možnou z pohľadu žalovaného.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila dňa 30.6.2021 tak, že rešpektuje záväzné poradie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle relevantných ustanovení , avšak reálne rozdelenie nehnuteľnosti, kde podielovým spoluvlastníkom je neznámy, resp. nezistený vlastník nehnuteľnosti, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom je v danom prípade neúčelné, nehospodárne a nelogické. Neznámy vlastník nemôže pozemok užívať, starať sa oň, obhospodarovať

ho. Navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dôjde k vyriešeniu vlastníckych vzťahov a užívacích vzťahov. Slovenský pozemkový fond neznámeho vlastníka iba zastupuje a vykonáva v jeho mene správu v zmysle ustanovení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Ďalším problémom by bola skutočnosť, že pri reálnom rozdelení tohto pozemku by neexistovala žiadna prístupová cesta k týmto novovzniknutým parcelám, čím by znemožnili prístup k týmto pozemkom. Teda rozdelenie pozemku nie je hospodársky účelné, nie je ekonomické, ani vhodné. Žalobkyňa obhospodaruje veľkú plochu, a k novovzniknutej parcele by nebol vôbec prístup. Ani sa nedá vybudovať prístup k tejto parcele. Preto pred prípadným reálnym rozdelením veci v súdnom konaní je nevyhnutné zvážiť, do akej miery možno požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením. Ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať vec z toho hľadiska za reálne nedeliteľnú (bližšie R 61/1968, aj Uznesenie NS ČR z 19.04.2007, sp. zn. ). V prejedávanom prípade by teda následne bolo nevyhnutné vybudovať prístupovú cestu k rozdeleným pozemkom, čo by bolo pomerne nákladnou stavebnou úpravou, preto možno vec z tohto hľadiska považovať za reálne nedeliteľnú. Nie je vhodné a dobré reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti, pričom je vhodné a nutné prikázať vec za primeranú náhradu žalobcom v zmysle žaloby, aby sa vec mohla účelne využiť, keďže žalobkyňa 1/ bude po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predmetnú pôdu riadne užívať, obhospodarovať, starať sa o ňu, a teda dôjde k účelnému využitiu pozemkov, pričom samozrejme žalobcovia uhradia vyrovnávajúci podiel v zmysle znaleckého posudku. Pod účelným využitím veci má zákon prvom rade na mysli jej využitie pre potreby jedného z podielových spoluvlastníkov, aby vec mohla slúžiť na svoj účel. V prípade poľnohospodárskych nehnuteľností sa teda berie do úvahy predovšetkým schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy, pričom tento aspekt je v súčasnosti nepochybne naplnený, nakoľko sa na predmetnej nehnuteľnosti hospodári, teda je táto nehnuteľnosť obrábaná a zveľaďuje sa touto činnosťou. V tejto súvislosti analogicky poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2016 sp. zn.: , že samotný neznámy vlastník nebude pozemok využívať ani SPF nebude pozemok využívať ale iba prenajímať iným. Účelné je preto prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcov.

4. K vyjadreniu žalobkyne z 30.6.2021 sa žalovaný vyjadril dňa 15.7.2021 tak, ak aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal ich za primeranú náhradu žalobkyni do výlučného vlastníctva a navrhol cenu 3,32 eura za m2 vychádzajúcich o zmluvy č.l. 89 a nasl..

5. Dňa 21.9.2021 sa žalobkyňa vyjadrila tak, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a na svojich písomných vyjadreniach. Slovenský pozemkový fond súhlasí, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej spornej nehnuteľnosti, prikázal ju za primeranú náhradu žalobkyni do výlučného vlastníctva, takže tieto skutočnosti sporné nie sú. Zároveň trvá aj na predloženom znaleckom posudku vo veci určenia primeranej náhrady. Žalovaný poukazuje na Zmluvu o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX- PKZP-KXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Rakovec nad Ondavou v roku 2020, pričom cena bola stanovená v sume 3,32 eura/m2. Má za to, že nemožno prihliadať na túto zmluvu a kúpnu cenu v nej stanovenú, nakoľko predmetná parcela, ktorá je predmetom tejto zmluvy o prevode vlastníckeho práva sa nachádza priamo v areáli JRD Rakovec, s.r.o., IČO: 31711987, pričom ide o pozemok v intraviláne, ktorý môže slúžiť aj na výstavbu. Naopak parcela, ktorá je predmetom tohto súdneho konania nie je v intraviláne, nachádza sa v extraviláne a môže slúžiť iba na daný účel - ako orná pôda, nemôže slúžiť na výstavbu, či na iný účel. Preto nemožno porovnávať tieto parcely, ich druh, využitie, ani umiestnenie. Preto v nadväznosti na otázku primeranej náhrady poukázala v plnom rozsahu na závery stanovené znaleckým posudkom č. 38/2020, ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemku vo výške 0,2497 eura/m2.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2021. Pojednávania sa zúčastnili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa vyjadril tak, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že je potrebné zrušiť a vyporiadať takým spôsobom akým navrhujú, a teda, aby boli nehnuteľnosti prikázané žalobcom, ako je to špecifikované v petite žaloby s tým, že vyplatia vyrovnávací podiel za m2 v sume 0,2497 eura v zmysle predkladaného znaleckého posudku, ktorý sa týka týchto konkrétnych predmetných parciel a čo sa týka náhrady trov konania, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil dňa 22.11.2021 t.j. v deň pojednávania a nežiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie na pojednávanie bolo doručené jeho zástupcovi dňa 7.9.2021.

7. Podľa o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne z pravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne potom ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Súd o zmene žaloby rozhodol uznesením na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.11.2021 a túto zmenu - vzdanie sa nároku náhrady trov zo strany žalobcov pripustil, s tým, že predmetné uznesenie bolo zdôvodnené na pojednávaní, bolo protokolárne zachytené v rámci zápisnice z pojednávania. Súd bol toho názoru, že nebolo potrebné vyhotovovať písomne predmetné uznesenie, a to v zmysle ust. , podľa ktorého uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu odvolanie alebo ak je to pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, a to žalobou č.l. 1 a nasl., Znaleckým posudkom č.l. 5 a nasl., vyjadrením č.l. 67 a nasl., vyjadrením č.l. 77 a nasl., vyjadrením č.l. 87 a nasl., vyjadrením č.l. 93 a nasl., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z listov vlastníctva súd zistil, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: J. 10. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa a (ďalej len „“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. (1) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. (2)

12. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom ().

14. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v a , ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

15. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“), pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, 5) podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise 23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

16. Podľa § 34 ods. 3 ZoPÚ, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom 22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. 22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy 22b) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, 22c) ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. 22b) Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

17. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

18. Súd mal za preukázané, že predmetné pozemky, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobcovia domáhali, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaného, ktorý je nezistený vlastník zo zákona zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Vzhľadom na skutočnosť, že pobyt žalovaného nie je známy, nebola možná dohoda o zrušení spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam a vykonanie vyporiadania. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva zo strany žalobcov bola podaná dôvodne, a to vzhľadom na neznámy pobyt žalovaného a na skutočnosť, že žalobcovia majú záujem o užívanie nehnuteľností, žalovaný si svoje spoluvlastnícke práva neuplatňuje, keď zároveň Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil ak bude maž súd dostatočne preukázané, že podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť a vyporiadať prikázaním veci viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. k tomu súd uvádza, že neznámy vlastník nemôže pozemok užívať, starať sa oň, obhospodarovať ho. Navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dôjde k vyriešeniu vlastníckych vzťahov a užívacích vzťahov. Slovenský pozemkový fond neznámeho vlastníka iba zastupuje a vykonáva v jeho mene správu v zmysle ustanovení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Problémom by bola skutočnosť, že pri reálnom rozdelení tohto pozemku by neexistovala žiadna prístupová cesta k týmto novovzniknutým parcelám, čím by znemožnili prístup k týmto pozemkom. Teda rozdelenie pozemku nie je hospodársky účelné, nie je ekonomické, ani vhodné. Preto pred prípadným reálnym rozdelením veci v súdnom konaní je nevyhnutné zvážiť, do akej miery možno požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením. Ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať vec z toho hľadiska za reálne nedeliteľnú (bližšie R 61/1968, aj Uznesenie NS ČR z 19.04.2007, sp. zn. ). V prejedávanom prípade by teda následne bolo nevyhnutné vybudovať prístupovú cestu k rozdeleným pozemkom, čo by bolo pomerne nákladnou stavebnou úpravou, preto možno vec z tohto hľadiska považovať za reálne nedeliteľnú. Nie je vhodné a dobré reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti, pričom je vhodné a nutné prikázať vec za primeranú náhradu žalobcom v zmysle žaloby, aby sa vec mohla účelne využiť. Pod účelným využitím veci má zákon prvom rade na mysli jej využitie pre potreby jedného z podielových spoluvlastníkov, aby vec mohla slúžiť na svoj účel. V prípade poľnohospodárskych nehnuteľností sa teda berie do úvahy predovšetkým schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy, pričom tento aspekt je v súčasnosti nepochybne naplnený, nakoľko sa na predmetnej nehnuteľnosti hospodári, teda je táto nehnuteľnosť obrábaná a zveľaďuje sa touto činnosťou. V tejto súvislosti analogicky poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2016 sp. zn.: , že samotný neznámy vlastník nebude pozemok využívať ani jeho zástupca nebude pozemok využívať ale iba prenajímať iným. Účelné je preto prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcov. Uvedené skutočnosti v konaní súčasne neboli sporné.

19. Spornou medzi stranami sporu bola otázka určenia adekvátnej výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely neznámych vlastníkov, ktorá by mala reflektovať ich všeobecnú hodnotu. V súvislosti s touto spornou otázkou bol ako prvotný predložený dôkaz 38/2020 č.l. 32, a to žalobcami ako príloha ich žaloby, v ktorom bola ustálená všeobecná hodnota predmetnej náhrady v prospech žalovaného na sumu 954,68 eura a sumu 1.909,37 eura, ako náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva do depozitu Slovenského pozemkového fondu nehnuteľnosti, vychádzajúca z jednotkovej ceny 0,2497 eura/m2. Žalovaný nevzniesol nejaké konkrétne námietky voči danému posudku. Dôkazom, ktorý by mal mať nejakú reálnu výpovednú hodnotu ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, nie je ani žalovaného poukaz na zmluvu č.l. 89 a nasl. (3,32 eura/m2), keď daná nehnuteľnosť má s predmetnou nehnuteľnosťou spoločné akurát to, že ide o ornú pôdu avšak iba zapísanú nakoľko na predmetnej parcelu sú umiestnené stavby (na rozdiel od predmetného pozemku) sa nachádza v zastavanom území obce. Preto súd z dôvodov uvádzaných vyššie vychádzal pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely neznámych vlastníkov zo všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti určenej 38/2020 č.l. 32.

20. Vzhľadom na to, že žaloba bola dôvodná, súd jej v celom rozsahu vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s .

23. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva z dôvodu, že si žalobkyňa nenárokovala náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).