Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-24-2021.pdf
PDF · 105.22 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-1Pc/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. D., J. K. XXXX/XX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69, IČO: 36 789 925, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. D., N. XXXX/XX, o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. D., N. XXXX/XX, j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke ako rozvedenej manželke na výživu sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 14.07.2021. Táto povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky trvá do 14.07.2026.
II. Zameškané výživné za obdobie od 14.07.2021 do rozhodnutia súdu vo výške 332,30 eur je osoba, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. D., N. XXXX/XX p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 23.03.2021, označeným ako „Návrh na rozvod manželstva a úpravu výživného na manželku po rozvode“ sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s povinným a zároveň určil povinnému povinnosť prispievať jej na výživu rozvedenej manželky vo výške 320 eur mesačne. Tento návrh je vedený na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1Pc/7/2021. Tunajší súd, uznesením sp. zn. 1Pc/7/2021-31 zo dňa 01.06.2021 právoplatnom dňa 21.06.2021, vylúčil návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zo dňa 23.03.2021 na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1Pc/24/2021. Okresný súd Bánovce nad Bebravou o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva rozhodol rozsudkom sp. zn. 1Pc/7/2021-71 zo dňa 09.07.2021, právoplatnom dňa 14.07.2021 tak, že manželstvo účastníkov konania (t.j. navrhovateľky a povinného) rozviedol.
2. V priebehu konania o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021, navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil jej bývalému manželovi povinnosť prispievať jej na výživu aspoň v nevyhnutnej miere. Uviedla, že je plne invalidná, má status zdravotne ťažko postihnutej osoby. Jej mesačný príjem je vo výške 281 eur mesačne, pričom ho tvorí invalidný dôchodok, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne a dôchodok, ktorý poberá z F. republiky. Žije sama, majetok vyššej hodnoty nevlastní. Po rozvode manželstva sa bývalý manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, vzal so sebou aj viaceré hnuteľné veci z ich spoločnej domácnosti, zostal jej len gauč a televízor. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zatiaľ nepodala. Dodala, že s poukazom na jej súčasné príjmy a výdavky preukázala, že sa nachádza v urgentnom stave a je potrebné jej poskytnúť pomoc. Uzavrela, že jej bývalý manžel je zamestnaný a býva v prenajatom byte.
3. Uznesením sp. zn. 1Pc/24/2021-83 zo dňa 20.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2021 a vykonateľnosť dňa 25.10.2021, súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým osobe, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad D., N. XXXX/XX, uložil povinnosť prispievať navrhovateľke ako rozvedenej manželke na výživu sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou odo dňa doručenia tohto uznesenia až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1Pc/24/2021.
4. Súd, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky (ďalej len „bývalý manžel navrhovateľky“) a listinami: návrh na rozvod manželstva a určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky z č.l. 2-3, lustrácia navrhovateľky v Sociálnej poisťovni č.l. 9, správa zo Sociálnej poisťovne o príjme navrhovateľky č.l. 40, potvrdenie o nemocenských dávkach č.l. 42, potvrdenie od zamestnávateľa bývalého manžela č.l. 45-47, doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie navrhovateľky č.l. 48-58, doklady o výdavkoch na bývanie a služby spojené s bývaním navrhovateľky č.l. 59-66, lustrácie bývalého manžela navrhovateľky č.l. 72-77, doklady o nákladoch spojených s bývaním bývalého manžela navrhovateľky a ďalší obsah súdneho spisu ako aj spisy tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 1Pc/7/2021 a spis Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/31/1995 a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5. Navrhovateľka, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že jej jediný príjem je z invalidného dôchodku a z dôchodku vyplácaného jej z F. republiky, čo je spolu vo výške 281 eur a je plne invalidná. Náklady na život má vo výške cca 255,30 eur mesačne (nájomné 150 eur mesačne, elektrina 40 eur mesačne, zálohové platby na byt 60 eur mesačne a 15,30 eur mesačne káblová televízia). Po odpočítaní všetkých výdavkov jej ostáva 15,70 eur na život. Žije sama. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Má plnoletého syna, ktorý má vyše 40 rokov, ale nepomáha jej, nakoľko aj on je na invalidnom dôchodku, býva s družkou na východe Slovenska v byte jeho družky. Dodala, že keď bývalý manžel odchádzal z bytu tak jej zobral práčku, chladničku, potraviny, nechal ju len tak, pričom navrhovateľke zostal len gauč a televízia. Vzhľadom k tomu si musí zaobstarať všetky veci, ktoré potrebuje. Nemá peniaze ani na cestu na lekárske vyšetrenia. Občas jej finančne pomáha jej otec, alebo brat, prípadne ju zavezie kam potrebuje. Bývalý manžel jej neposkytoval žiadnu pomoc.
6. Bývalý manžel navrhovateľky, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedol, že s návrhom nesúhlasí v celom rozsahu. Po odchode zo spoločnej domácnosti si musel nájsť bývanie - garsónku, pričom len samotný vklad do tej garsónky bol 300 eur. Musel si byt prerobiť, čo ho stálo do 1.000 eur. Ďalej platí nájom vo výške 150 eur mesačne, na stravu platí 200 eur mesačne, na oblečenie, hygienu a lieky po 50 eur mesačne. Na účte vedenom v Raiffeisen banke má minimálny zostatok. Poprel existenciu majetku vyššej hodnoty, ktorý mal získať dedením vo výške 12.000 eur. V spoločnej domácnosti žije sám, momentálne je práceneschopný. Poukázal na to, že s navrhovateľkou sa rozviedol z jej iniciatívy. Dal do pozornosti, že vklad do bytu, v ktorom žil s bývalou manželkou zaplatil on, pričom tieto peniaze od nej nežiadal naspäť, napriek tomu, že po rozvode v tomto byte zostala bývať ona. Doklad o tom nemá, nakoľko nepredpokladal, že sa vyskytnú tieto problémy. Nepoprel zlý zdravotný stav navrhovateľky, avšak poukázal na to, že fajčí. Na výživu navrhovateľky sumou 500 SKK mesačne, ktorá povinnosť mu bola určená rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany, neprispieval oficiálne, avšak žil s ňou, a teda peniaze boli v domácnosti.
7. Z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 1Pc/7/2021-71 zo dňa 09.07.2021, právoplatného dňa 14.07.2021, súd zistil, že manželstvo účastníkov tohto konania bolo rozvedené.
8. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany vyplýva, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 191,60 eur.
9. Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky ako aj z predložených dokladov o platbách vyplýva, že navrhovateľka mesačne platí nájomné vo výške 150 eur, mesačné zálohové úhrady za užívanie bytu vo výške 60 eur, elektrinu vo výške 40 eur a káblovú televíziu vo výške 15,30 eur mesačne.
10. Zo správy od zamestnávateľa bývalého manžela navrhovateľky súd zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem zo zamestnania je v priemer 769 eur mesačne (4.425,29+5.568,71 eur = 9.994 eur : 13 odpracovaných mesiacov = zaokrúhlene 769 eur).
11. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany vyplýva, že povinnému boli vyplácané nemocenské dávky od 26.06.2020 do 31.10.2020 v celkovej výške 2.435,30 eur.
12. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.09.2021 vyplýva, že bývalý manžel navrhovateľky uhradil finančnú zábezpeku za garsónku vo výške 298,71 eur.
13. Zo zálohového predpisu na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov bývalého manžela navrhovateľky vyplýva, že od 01.09.2021 platí za nájomné a služby spojené s užívaním bytu sumu 65 eur mesačne, od 01.11.2021 platí za nájomné a služby spojené s užívaním bytu 78 eur mesačne a od 01.12.2021 bude platiť za nájomné a služby spojené s užívaním bytu 93 eur mesačne.
14. Lustráciou v databáze vlastníkov a držiteľov motorových vozidiel súd zistil, že povinný vlastní osobné motorové vozidlo značky Fiat Stilo.
15. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
16. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
17. Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
18. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká priamo zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Súd preto za predpokladu, ak nedôjde medzi bývalými manželmi k dohode o dobrovoľnom príspevku na výživu rozvedeného manžela a odkázaný bývalý manžel sa obráti na súd s návrhom na jeho určenie, je povinný mať v konaní preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre oprávnenosť nároku na tento príspevok. Hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať nárokovateľnosť príspevku na výživu rozvedeného
manžela, vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení, pričom musia byť splnené kumulatívne, súčasne; a to manželstvo musí byť právoplatne rozvedené; jeden z rozvedených manželov nie je objektívne schopný sám sa živiť; schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a napokon existencia súladu s dobrými mravmi. Zákon o rodine ako základnú hmotnoprávnu podmienku vzniku, existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela ustanovuje potrebu rozvedeného manžela, ktorá je charakterizovaná tým, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Uvedené treba chápať tak, že sám, z vlastných zdrojov, si nedokáže uspokojovať svoje životné potreby. Táto neschopnosť môže vyplývať ako zo subjektívnych, tak i z objektívnych skutočností na strane oprávneného. V rámci dokazovania na strane oprávneného musí súd skúmať jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a tieto musí porovnať s jeho primeranými potrebami, teda s tým, koľko finančných prostriedkov potrebuje oprávnený, aby si primeraným spôsobom uspokojil svoje životné potreby. Pre prípad zistenia, že oprávnený sa primeraným spôsobom nedokáže sám živiť, posúdi súd, či na strane druhého rozvedeného manžela existuje možnosť prispievať oprávnenému určitým príspevkom. Za primeranú výživu pritom nemožno považovať len náklady na stravovanie, ale tiež i náklady na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb. 20. Súd mal preukázanú prvú podmienku, a síce, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2021. Bývalí manželia sa na poskytovaní príspevku navrhovateľke na čas po rozvode nedohodli, a preto sa navrhovateľka s návrhom na jeho určenie obrátila na súd. Súd konštatuje, že nezistil rozpor priznania tohto výživného s dobrými mravmi. Súd zohľadnil skutočnosť, že aktuálna sociálna situácia navrhovateľky je dôsledkom jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorá jej, na rozdiel od jej bývalého manžela, bráni zamestnať sa. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní, pričom ale žiadne takéto konkrétne skutočnosti, z ktorých by rozpor s dobrými mravmi vyplynul, v konaní nevyšli najavo.
21. Čo sa týka skúmania pomerov na strane navrhovateľky a jej odkázanosti na príspevok od bývalého manžela, skutočnosť, že navrhovateľka je ťažko zdravotne postihnutou osobou s mnohými zdravotnými diagnózami, je na jej strane výrazným limitujúcim faktorom, ktorý obmedzuje navrhovateľku v možnosti zamestnať sa a dosahovať svojou prácou vyšší príjem. Invalidný dôchodok, ktorého je navrhovateľka poberateľkou v celkovej sume 281 eur mesačne celkom zjavne nepostačuje na úhradu všetkých základných životných potrieb navrhovateľky. Náklady na bývanie, nepochybne spolu s nákladmi na stravu, ošatenie, či lieky sú nevyhnutnými a tými najzákladnejšími výdavkami. Navrhovateľka deklarovala, že jej finančne pomáha brat a otec. Navrhovateľka uvádzala, že má ešte plnoletého syna, ktorý je samostatný, jeho finančnú pomoc navrhovateľka síce neuvádzala, ale táto ani nie je pre posúdenie nároku na príspevok od bývalého manžela podstatná, pretože podľa § 67 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, a teda poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi má prednosť pred výživou detí voči rodičom. Súd dospel k záveru, že zistená sociálna a majetková situácia navrhovateľky je taká, že nie je schopná sa z objektívnych dôvodov sama živiť, uspokojovať svoje odôvodnené potreby zo svojho príjmu, a preto je odkázaná na primeraný príspevok na výživu rozvedenej manželky od jej bývalého manžela. 22. V súvislosti so skúmaním pomerov na strane bývalého manžela navrhovateľky ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu navrhovateľky, dopytom na zamestnávateľa bývalého manžela navrhovateľky súd zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 769 eur, čo je takmer trojnásobkom príjmu navrhovateľky, ktorá poberá len invalidný dôchodok vo výške 281 eur mesačne. V konaní bolo tiež súdom zistené, že bývalý manžel navrhovateľky vlastní osobné motorové vozidlo a od 01.12.2021 platí za nájomné a služby spojené s užívaním bytu sumu 93 eur mesačne. Bývalý manžel navrhovateľky s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu nesúhlasil a tvrdil, že okrem výdavkov na bývanie má aj výdavky na stravu vo výške 200 eur mesačne, oblečenie vo výške 50 eur mesačne, hygienu vo výške 50 eur mesačne a lieky vo výške 50 eur mesačne. Podľa názoru súdu aj bez preukázania ich skutočnej výšky je zrejmé, že mu tieto výdavky, na základné životné potreby (stravu, ošatenie, základnú hygienu a lieky), aspoň v nevyhnutnej miere, vznikajú, a preto zohľadnil ich existenciu vo svojom rozhodnutí. Súd preto, po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, uzavrel, že na strane bývalého manžela navrhovateľky je daná možnosť a schopnosť na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky prispievať, keďže neboli preukázané také okolnosti, ktoré by mu v poskytovaní tejto
finančnej kompenzácie na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie na strane jeho bývalej manželky bránili. Príjem bývalého manžela podľa názoru súdu je dostačujúci na to, aby z neho navrhovateľke prispieval na výživu za stavu, keď sa navrhovateľka nie vlastnou vinou ocitla v situácii, kedy nie je schopná sa sama a bez pomoci živiť z vlastných zdrojov.
23. Navrhovateľka žiadala o príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 320 eur mesačne, ktorý však súd vzhľadom na vyššie opísané zistené pomery oboch účastníkov nepovažuje za primeraný. Súd síce považoval príjem bývalého manžela za dostačujúci, aby navrhovateľke ako bývalej manželke prispieval na jej výživu, keďže túto si nie je schopná zabezpečiť sama, avšak nie v takom rozsahu ako žiadala. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že nie je funkciou príspevku na výživu rozvedeného manžela vyrovnávať životnú úroveň druhého manžela, nakoľko životná úroveň rozvedených manželov nemusí byť na rovnakej úrovni, tak ako je to pri určovaní výživného na manželku. V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela sa osobe oprávnenej z danej vyživovacej povinnosti poskytuje len príspevok „na primeranú výživu.“ V danej veci považoval súd sumu 100 eur mesačne ako výšku príspevku na primeranú výživu rozvedenej manželky za dostatočnú zohľadniac celkovú osobnú situáciu navrhovateľky, jej nevysoký príjem, jej zdravotný stav, ale na druhej strane aj vek, výšku príjmu, nevyhnutné životné výdavky a možné zdravotné problémy aj na strane bývalého manžela navrhovateľky, ktoré možno dôvodiť skutočnosťou, že podľa správy zo Sociálnej poisťovne bol bývalý manžel navrhovateľky poberateľom nemocenských dávok, a to od 26.06.2020 do 31.10.2020, t.j. v dlhšom časovom období minulého roku a podľa jeho vlastného vyjadrenia je aj v súčasnosti už druhý mesiac práceneschopný. Sumu príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 100 eur mesačne súd považuje za adekvátnu jednak odôvodneným nevyhnutným potrebám navrhovateľky a tiež možnostiam a schopnostiam jej bývalého manžela, s tým, že na tomto závere súdu už nič nemenia ani ďalšie návrhy právneho zástupcu navrhovateľky na doplnenie dokazovania ďalšími listinnými dôkazmi preukazujúcimi snahu navrhovateľky o priznanie ďalších dávok zo sociálneho systému, naďalej sa zhoršujúceho zdravotného stavu, či čestného vyhlásenia sestry navrhovateľky o poskytovaní finančnej a psychickej pomoci navrhovateľke. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd bývalého manžela navrhovateľky zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky sumou vo výške 100 eur mesačne, a to s účinnosťou odo dňa 14.07.2021, t.j. odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. S poukazom § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať primárne najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode (s možnosťou jeho ďalšieho predĺženia, ak to aj po uplynutí tejto doby budú odôvodňovať potreby a situácia rozvedenej navrhovateľky). Súd preto s poukazom na toto pravidlo určil, že povinnosť bývalého manžela navrhovateľky trvá do 14.07.2026, teda po dobu 5 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania (výrok I.).
24. Nakoľko navrhovateľka požadovala príspevok na výživu rozvedenej manželky určiť od právoplatnosti rozvodového rozsudku, súd určil aj zameškané výživné, t.j. od 14.07.2021 do rozhodnutia súdu. Bývalý manžel navrhovateľky počas tohto obdobia, do rozhodnutia súdu vo veci samej, na výživu navrhovateľky prispel sumou 100 eur, na základe nariadeného neodkladného opatrenia (uznesením sp. zn. 1Pc/24/2021-83 zo dňa 20.10.2021), ktorú sumu súd zohľadnil pri výpočte zameškaného výživného. Zameškané výživné od 14.07.2021 do rozhodnutia súdu vo veci samej, t.j. do dňa 22.11.2021 predstavuje: júl 2021 - 17 dní, august 2021 - 31 dní, september 2021 - 30 dní, október 2021 - 31 dní a november 2021 - 22 dní, t.j spolu 131 dní krát 3,30 eur (100 eur mesačne delené 30 dní kalendárneho mesiaca). Takto vypočítané zameškané výživné predstavuje sumu 432,30 eur, od ktorej súd odpočítal sumu 100 eur, ktorú bývalý manžel navrhovateľky titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky už uhradil. Zameškané výživné za vyššie uvedené obdobie po zohľadnení bývalým manželom už vykonaných úhrad predstavuje sumu 332,30 eur. Na úhradu uvedenej sumy zameškaného výživného súd zaviazal bývalého manžela navrhovateľky, pričom mu zameškané výživné s poukazom na § 232 C.s.p., povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh (výrok II.).
25. Vo zvyšnej časti, v ktorej návrh navrhovateľky presahoval výšku príspevku na výživu rozvedenej manželky, priznanej súdom týmto rozhodnutím, súd návrh navrhovateľky zamietol s poukazom na vyššie uvedené okolnosti (výrok III.)
26. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.), keďže nemal za preukázané, že by bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, rozhodnúť v zmysle § 55 C.m.p..
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).