Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-1633-2021.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Subarea
62Ek/1633/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Environmentálny fond, so sídlom Nevädzová 806/5, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 30796491, proti povinnému: K. P., nar: XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX O.-V. o vymoženie 150 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 430EX 221/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1633/2021zo dňa 27. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1633/2021 zo dňa 27. júla 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 13.05.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Slovenskej Inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Bratislava sp. zn. 3397103020/6979/311/2020-22541/2020 zo dňa 15.7.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa25.08.2020 a vykonateľnosť dňa 24.09.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/1633/2021 dňa 19.05.2021 súdneho JUDr. Petra Kunu, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 430EX 221/21 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 19.05.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 62Ek/1633/2021 zo dňa 27.07.2021, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä poukázaním na ustanovenie § 24 od.s 2 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní, týkajúce sa fikcie doručenia exekučného titulu, keď v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a jeho námietkou, že mu nie je jasné, prečo je voči nemu vedené exekučné konanie, nakoľko si nie je vedomý porušenia zákona, vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že doručenka, ktorú priložil oprávnený k svojmu vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preukazuje doručenie exekučného titulu. Z pripojenej doručenky vyplýva, že z dôvodu, že si povinný zásielku v odbernej lehote neprevzal, dňom 10. augusta 2020 márne uplynula úložná lehota a rozhodnutie sa považuje týmto dňom za doručené. Poukazom na uvedené skutočnosti vyšší súdny úradník považoval predložený exekučný titul za materiálne a formálne vykonávateľný, na podklade ktorého je dôvodne vedená exekúcia voči povinnému, a nakoľko povinný nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov na jej zastavenie, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že už v návrhu na zastavenie exekúcie písal že si nie je vedomý žiadneho
protiprávneho deliktu, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta vo výške 150 €, povinný ďalej uvádza, že nikdy žiadnu pokutu nedostal, a to ani osobne a ani písomnou formou, a rovnako tak tvrdí, že mu nie je ani známe, za čo vlastne by nejakú pokutu mal dostať, Z uvedeného dôvodu preto povinný v sťažnosti žiada o predloženie písomného rozhodnutia, ktorým mu bola predmetná pokuta uložená.
5. K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uvádza, že exekučný titul bol povinnému doručovaný Slovenskou inšpekciou životného prostredia a dňa 25. augusta 2020 nadobudlo právoplatnosť, a to márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Oprávnený tak zdôrazňuje, že disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a keďže uložená pokuta nebola zo strany povinného uhradená, oprávnený ako správca predmetnej pohľadávky, povinný túto vymáhať, podal dôvodne voči povinnému návrh na vykonanie exekúcie, na ktorom trvá. Sťažnosť povinného považuje za neopodstatnenú a žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje.
12. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd sa preto v tomto sťažnostnom konaní zaoberal správnosťou právnych záverov prijatých v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom pojednávajúcich o tom, či exekučný titul bol povinnému riadne doručený, a teda či spĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti. Súd na tomto mieste uvádza, že nevylučuje pravdivosť tvrdení povinného, že mu nie je známe, že mu bola uložená nejaká pokuta, a že o exekučnom titule ukladajúcom povinnému pokutu, ktorej vymáhanie je predmetom toho exekučného konania, nemá povinný žiadnu vedomosť. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že pozornosti povinného zrejme unikla zákonná úprava doručovania exekučného titulu upravená v ustanovení § 24 ods. 2 Správneho poriadku, na ktorý v sťažnosťou napadnutom uznesení poukazuje aj vyšší súdny úradník, ktoré pojednáva o fikcii doručenia, a to nasledovne: „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.“ Súd mal poukazom na vyššie uvedené z listinných dôkazov,
konkrétne Informácie o výsledku doručovania listinného rovnopisu, podanie číslo SK014302139SK, za preukázané, že exekučný titul bol v listinnej podobe povinnému doručovaný cez poštový podnik, kde zásielka bola podaná dňa 17.07.2020, prvýkrát bola povinnému doručovaná dňa 21.07.2020, opakovane bola povinnému doručovaná dňa 22.07.2020, a následne kvôli neúspešnému opakovanému doručeniu bola zásielka uložená dňa 22.07.20120 na pošte, kde úložná lehota márne uplynula dňa 10.08.2020, čím sa exekučný titul považuje za doručený. Márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania voči exekučnému titulu, sa exekučný titul stal právoplatným.
14. Poukazom na vyššie uvedené, nie je možno priznať právnu ochranu obrane povinného založenú na tvrdení, že povinný nemá o exekučnom titule žiadnu vedomosť. Ako vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný v listinnej podobe, a z dôvodu márneho uplynutia úložnej lehoty, v ktorej si povinný ako adresát uloženú zásielku nevyzdvihol, táto sa po jej vrátení správnemu orgánu, ktorý exekučný titul vydal, považuje za doručenú, a to aj keď sa povinný o tom nedozvedel. Inými slovami povedané, obrana povinného nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie vedenej v jeho neprospech, nakoľko obrane spočívajúcej v nevedomosti povinného o existencii exekučného titulu, právnu ochranu priznať nemožno, a to práve z dôvodu účinkov zákonnej fikcie doručenia exekučného titulu.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje exekučný titul za riadne doručený povinnému, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a netrpí vadou formálnej vykonateľnosti, na ktorú sa povinný snažil v sťažnosti poukázať práve prostredníctvom spochybňovania aplikácie dotknutej fikcie doručenia exekučného titulu povinnému.
16. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
17. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
20. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).