Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-18-2019.pdf
PDF · 144.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho U. Q., L. XXX/X, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 42066-4/2019-BA zo dňa 10.05.2019 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42066-4/2019- BA zo dňa 10.05.2019, ako aj rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 28617- 3/2019-BA zo dňa 30.01.2019 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd správnu žalobu zo dňa 29.07.2019, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42066-4/2019-BA zo dňa 10.05.2019 (vydaného Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne), ktorým bolo na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, ústredie č. 28617-3/2019-BA zo dňa 30.01.2019 vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.07.2017 zamietnuté v celom rozsahu odvolanie účastníka konania, t.j. žalobcu v tomto súdnom preskúmavacom konaní a bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
2. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 28617-3/2019-BA zo dňa 30.01.2019 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.07.2017, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská nová Ves dňa 19.10.2018 vydala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“), a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení, priznala poškodenému nárok na úrazovú rentu odo dňa 12.07.2018 do 31.07.2018 v sume 301,90 EUR, a odo dňa 01.08.2018 v sume 467,80 EUR mesačne, valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca dňa 12.02.2019 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s percentom miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 60 %, čo odôvodňoval tým, že tak prácu pilčíka, ako aj prácu viazača bremien už následkom pracovného úrazu ďalej nemôže vykonávať, pretože ide o fyzicky náročnú prácu a žiadal stanoviť pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %.
3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 12.07.2017 o 8:15 hod. u zamestnávateľa Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod lesnej techniky so sídlom Srnková, Banská Bystrica, tak, že po odpílení suchého stromu sa pri páde ulomil jeho vrcholec o hrúbke cca 0,1 m a dĺžke 7 m a dopadol na pravú stranu ramena žalobcu, ktorý v tom čase pracoval ako pilčík a viazač bremien. Dňa 07.11.2018 bol pobočke doručený list zamestnávateľa žalobcu zo dňa 02.11.2018, v ktorom rozpísal tak pracovnú náplň žalobcu, ako aj jeho profesiogram. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobca pracoval ako pilčík, viazač bremien s ručnou motorovou reťazovou pílou. Používal ju na stínanie stromov v poraste, ich odvetvovanie a rozrezávanie priečnym rezom na odvozné dĺžky a sortimenty. Obsluhu píly žalobca vykonával na základe odbornej kvalifikácie, na ktorú mal oprávnenie. Jeho práca bola zaradená k prácam v riziku, a to z dôvodu prítomnosti škodlivých faktorov pracovného prostredia - hluku a vibrácií. Pri práci s ručnou motorovou reťazovou pílou bol vybavený ochrannými prostriedkami, ktorých používanie sa u zamestnávateľa vyžadovalo. Zamestnávateľ žalobcu zatriedil druh práce, popis (charakteristika práce): ťažba dreva ručnou motorovou reťazovou pílou, ručné práce v ťažbe dreva, práca vo výškach, skracovanie dreva, navaľovanie. Jednotlivé operácie podľa zamestnávateľa mali nasledovné približné časové trvanie v jednom pracovnom cykle - údržba motorovej píly 0,20 hod., príprava pracoviska pred stínkou stromu 0,10 hod., vykonanie vedľajšieho zárezu 0,10 - 0,15 hod., vykonanie hlavného rezu 0,15 - 0,30 hod., odvetvovanie stromu 0,10 - 0,20 hod.. Zároveň sa v uvedenom liste konštatovalo, že v priebehu pracovnej doby žalobca prácu pilčíka striedal s pracovnou činnosťou „viazač bremien“, kedy zapínal spílené stromy na ťažné lano lanovky, ktorá vykonávala približovanie dreva v polozávese na vývozné miesto. Jednotlivé trvania uvedených činností podľa zamestnávateľa žalobcu záviselo od taxačných veličín stromu a terénnych podmienok. Žalobca tak od nástupu do zamestnania, t.j. odo dňa 18.01.2016 až do vzniku pracovného úrazu (ktorý utrpel 12.07.2017) pracoval v jednotlivých funkciách v nasledovnom pomere: - pilčík 60 % z pracovného času a viazač bremien 40 % z pracovného času.
4. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že posudková lekárka pobočky zdokumentovala výsledky lekárskych vyšetrení zdravotného stavu u žalobcu v lekárskej správe zo dňa 11.12.2018 a uviedla, že tento ako vyučený automechanik, naposledy pracujúci ako pilčík a viazač bremien utrpel úraz pri páde stromu, kedy dostal úder po hlave a pravom ramene. Zároveň utrpel zlomeninu tŕňového výbežku stavca C6 a C7, kompresívnu zlomeninu tela stavca L1 a L2, sériovú zlomeninu rebier vpravo (1.-3.), zlomeninu prvého rebra vľavo, kontúziu pľúc obojstranne s pneumotoraxom aplikálne vpravo, zlomeninu tela pravej lopatky. Liečený bol konzervatívne, cca 3 mesiace vo vertikalizačnom korzete. Neurologický nález bol bez lateralizácie a bez príznakov miechovej lézie. Následne bol žalobca v pravidelnej ambulantnej liečbe, v októbri 2017 absolvoval ústavnú rehabilitačnú liečbu a v apríli 2018 kúpeľnú liečbu. V marci 2018 sa podrobil injekčnej a infúznej ambulantnej liečbe u neurológa. Od mája 2018 je u neho z indikácie ortopéda vykonávaná pravidelná medikamentózna a rehabilitačná liečba pre poúrazové bolesti chrbta so závažnejšou poruchou statodynamiky driekovej i krčnej chrbtice. V auguste 2018 absolvoval prešetrenie pracovným lekárom so záverom nespôsobilosť v pracovnom zaradení ako pilčík. Od 12.09.2018 bol žalobca preradený na pracovnú pozíciu mechanik, údržbár. Na základe týchto skutočností posudková lekárka pobočky určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 60 % s dátumom priznania dňom 12.07.2018 (ukončenie ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti a výplaty úrazového príplatku). Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30.01.2019 bol žalobcovi priznaný nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.07.2017 odo dňa 12.07.2018 do 31.07.2018 v sume 301,90 EUR a od 01.08.2018 v sume 467,80 EUR mesačne, valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. Po podaní odvolania žalobcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o prehodnotenie správnosti lekárskej správy zo dňa 11.12.2018 bola požiadaná posudková lekárka pobočky, ktorá odvolaniu žalobcu nevyhovela, a trvala na svojom odbornom závere vyjadrenom v lekárskej správe, preto vec postúpila na konanie posudkovej lekárke ústredie, pracovisko Poprad. Táto posudková lekárka ústredia vyhotovila dňa 02.05.2019 lekársku správu, v ktorej uviedla, že žalobca sa dňa 25.03.2019 zúčastnil na ústnom pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu, že mal doložiť ďalšie lekárske správy a nálezy z rokov 2008 až 2017, kedy bol opakovane práceneschopný pre ťažkosti s chrbticou. Zároveň mu bolo uložené doložiť CD z magnetickej rezonancie zo dňa 18.07.2017. Ústneho konania sa zúčastnil aj odborný lekár neurológ, ktorý konštatoval svoj odborný záver. Posudková lekárka ústredia ďalej uviedla, že žalobca už pred vznikom pracovného úrazu zo dňa 12.07.2017 bol v roku 2008 a 2014 opakovane dlhodobo práceneschopný pre ťažkosti s chrbticou cca 33 až 182 dní. Následky po pracovnom úraze, a to bolestivosť chrbtice a obmedzená hybnosť chrbtice boli udávané žalobcom, ale aj odbornými
lekármi, u ktorých bol žalobca v liečbe už pred vznikom pracovného úrazu zo dňa 12.07.2017. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa žalobca napriek týmto ťažkostiam plnil normy v rozsahu 143 %. Následkom pracovného úrazu (úraz chrbtice) nebola diagnostikovaná ďalšia závažnejšia symptomatológia, napr. motorický deficit na horných alebo na dolných končatinách. Poznamenala, že ďalším dôvodom pre ponechanie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 60 % je skutočnosť, že fyzická záťaž u žalobcu na pracovnej pozície pilčík, viazač bremien je hodnotená kategóriou II., čo je len čiastočná záťaž, ide o relatívne obmedzenie výkonu práce v danej pozícii, a nie o úplné vylúčenie. V pracovnom zaradení pilčík, viazač bremien sú hlavnými rizikovými faktormi vibrácie a hluk, hodnotené III. kategóriou. Žalobca môže vykonávať fyzicky nenáročné robotnícke práce na pôvodnom pracovisku s obmedzením.
5. Po konštatovaní, že posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť a právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti zákonodarca jednoznačne zveril výlučne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ako aj po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaná uzavrela, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne pri posúdení nároku žalobcu na úrazovú rentu vychádzali zo zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti, pričom jeho konštatovanie, že okrem práce pilčíka nemôže vykonávať ani prácu viazača bremien, ktorá je taktiež veľmi náročná, nemá za následok automatické stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu vo vyššom percente. Generálny riaditeľ žalovanej v preskúmavanom rozhodnutí zdôraznil, že: „Zdôrazňujem, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkové lekárky Sociálnej poisťovne stanovia stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom vzniku pracovného úrazu a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocujú dôsledky vzniku pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V tomto smere je nevyhnutné a dôležité odlíšenie tých zdravotných ťažkostí, ktoré nevznikli u poškodeného následkom pracovného úrazu ako poistnej udalosti v zmysle zákona o sociálnom poistení. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. V danom prípade sa posudkové lekárky Sociálnej poisťovne zhodli, že poškodený na základe predloženého profesiogramu, môže z pracovnej náplne pílič, viazač bremien vykonávať pracovnú náplň „viazač bremien", ktorú vykonáva v rozsahu 40 % z pracovného času, a nemôže vykonávať práce v rozsahu 60 % z pracovnej náplne „pílič“. Na základe vyššie uvedeného, poškodený teda môže vykonávať pôvodné pracovné zaradenie s obmedzením preťažovania osového aparátu. Nespochybňujem zdravotný stav poškodeného, ale podľa do konania pred posudkovú lekárku ústredia, doložených lekárskych správ - nálezov, ktoré mám k dispozícii, poškodený sa na bolesti krčnej a driekovej chrbtice liečil už od roku 2009, o čom svedčí lekárska správa z ortopedického vyšetrenia zo dňa 4. marca 2009, kde röntgenom chrbtice bola zistená lumbalizácia (vývojová anomália bedrovej chrbtice), sindeviacia L a sina bifida S2. Uvedené vyplýva aj z lekárskej správy z rehabilitačného vyšetrenia Neštátneho zdravotníckeho zariadenia Kineton s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 3. decembra 2009 a zo dňa 1. februára 2010; z prepúšťacej správy z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice, zo dňa 21. apríla 2010, v ktorej je okrem iných diagnóz uvedená aj diagnóza „VAS C a LS chrbtice, CBS I. sin., chronický LIS vpravo, Blok krčnej chrbtice“; ako aj z lekárskej neurologickej správy zo dňa 11. januára 2010 v ktorej záver znel „VAS C a LS chrbtice.“ K námietke poškodeného týkajúcej sa lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci z augusta 2018 (ďalej len „lekárska správa z augusta 2018"), upozorňujem nato, že nikde v lekárskej správe z augusta 2018 sa neuvádza, že poškodený je nespôsobilý pre pracovné zaradenie „viazač bremien“, ale predmetná preventívna lekárska prehliadka bola vykonaná ku pracovnej profesii „pílič", čo obe posudkové lekárky Sociálnej poisťovne aj zohľadnili pri stanovení percenta miery poklesu pracovnej schopnosti. Zároveň sa v lekárskej správe z augusta 2018 uvádza, že poškodený „Vzhľadom na prekonaný pracovný úraz chrbtice nevyhovuje pre práce v expozícii lokálnych vibráciám na ruky.“, čo je podľa profesiogramu práca píliča, nakoľko poškodený pri práci používa RMRP a podľa rozhodnutia Regionálneho úrazu verejného zdravotníctva je profesia „pílič" zaradená do kategórie práce - VIBRÁCIE 3.
Čo sa týka práce „viazač bremien" sám poškodený v odvolaní podrobne rozpísal túto pracovnú činnosť, z ktorej vyplýva, že sa nejedná o rizikovú prácu vystavenia vibráciám, ale sa jedná o fyzickú záťaž, ktorá je zaradená v kategórie práce 2, čo je len čiastočná záťaž. Ide o relatívne obmedzenie výkonu práce v danej pozícii, a nie o úplné vylúčenie, čo zodpovedá záverom posudkových lekárok v lekárskych správach v časti „Pracovná rekomandácia". Pre priblíženie tohto bodu lekárskej správy, vo vzťahu ktorému poškodený nerozumie zneniu „navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku - áno s obmedzením“ uvádzam, že poškodený môže vykonávať pôvodné pracovné zaradenie, ale bez preťažovania osového aparátu. Sú pre neho nevhodné práce vo vynútenej pracovnej polohe, ako je práca v hlbokom predklone, v kľaku, ktorá by spôsobila zhoršenie jeho zdravotného stavu. Zároveň sa má vyhýbať práci v riziku vibrácií. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatujem, že námietky v odvolaní som vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko ústredie ako prvostupňový orgán postupovalo pri rozhodovaní o nároku poškodeného plne v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, upravujúcou predmetnú problematiku a pri posudzovaní nároku poškodeného posúdilo všetky dostupné listinné dôkazy. Rozhodnutie zo 30. januára 2019 teda vychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci.“
6. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 42066-4/2019-BA zo dňa 10.05.2019, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 28617-3/2019-BA zo dňa 30.01.2019 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na úplnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
7. V správnej žalobe konštatoval, že vznik pracovného úrazu, ako aj plná zodpovednosť jeho zamestnávateľa za tento úraz v konaní pred administratívnym orgánom neboli spornými. Pri úraze došlo u neho k zlomenine driekových stavcov L1 a L2, zlomenine 6. a 7. krčného stavca, k zlomenine lopatky a iné bližšie určené poranenia postihujúce viaceré časti tela. Pracovný úraz zanechal na jeho zdraví následky odôvodňujúce invaliditu vo výške 45 % s tým, že naďalej trpí stavom po úraze chrbtice, a následkami sú často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, ako aj slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Nemôže preto pracovať na pôvodnom pracovisku a môže prácu vykonávať len v prostredí bez nosenia a dvíhanie ťažkých bremien, prác v predklone, bez dlhej chôdze a státia a v klimaticky vhodnom prostredí, čo vyplýva aj z odborného posudku posudkového lekára o invalidite zo dňa 14.08.2018. Aj uvedené skutočnosti považoval za preukázané a nesporné.
8. Žalobca v žalobe tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je nezákonné, pretože vec bola nesprávne právne posúdená a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné a nesprávne odôvodnené, takisto žalovaná dospela na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej argumentoval, že následkom pracovného úrazu má doživotne poškodenú chrbticu a práca, ktorú v čase úrazu vykonával, je fyzicky náročného charakteru. Posudkový lekár zamestnávateľa rok po úraze konštatoval, že následky sú tak vážneho charakteru, že žalobca musel byť prepustený zo zamestnania a bolo mu vyplatené odstupné, pretože zamestnávateľ nedokázal žalobcu nikde zamestnať, a to ani na pôvodnom pracovnom zaradení, ani na žiadnom inom pracovnom oddelení. Sám posudkový lekár sociálnej poisťovne v odbornom posudku posudkového lekára o invalidite zo dňa 14.08.2018 skonštatoval: „Že žalobca nemôže pracovať na pôvodnom pracovisku a môže prácu len v prostredí bez nosenia a dvíhania ťažkých bremien a prác v predklone.“ Napriek tejto skutočnosti v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa posudkový lekár už píše: „pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku - áno s obmedzením“. Podľa žalobcu je uvedený záver v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože ako keby sám posudkový lekár žalovanej zabudol, že v auguste 2018 jeho kolega dospel k inému záveru. Uvedený rozpor žalovaná napriek odvolacím námietkam žalobcu v preskúmavanom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Ďalej žalovaná tvrdí, že žalobca môže vykonávať aj iné práce ľahšieho charakteru, a tým ako keby odôvodňuje svoje rozhodnutie o 60 %-tnej strate schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie. Uvedený záver však nemá oporu v zákone, pretože aj keď nikto nespochybňuje fakt, že žalobca sa môže inde zamestnať a vykonávať inú, menej náročnú prácu, ako vykonával v čase úrazu, toto však zohráva úlohu pri posudzovaní celkovej invalidity žalobcu, nie pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení, kedy sa posudzuje strata schopnosti vykonávať tú konkrétnu prácu, ktorú žalobca vykonával v čase úrazu. V danej veci pritom nie je sporné, že žalobca vykonával svoju prácu v pomere 60 % pilčík a 40 % viazač bremien. A tiež nie je sporné, že vzhľadom na charakter a závažnosť následkov na zdraví, žalobca v plnom rozsahu stratil schopnosť vykonávať prácu pilčík (t.j. pílič podľa
terminológie žalovanej) teda 60 %. Rozpor medzi stranami a podľa názoru žalobcu aj nesprávnosť záverov žalovanej spočíva v tom, že podľa žalovanej práca viazača bremien nie je až tak fyzicky náročná, a teda žalobca je ju plne schopný vykonávať v celom rozsahu bez obmedzení. Aj keď v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podrobne popísal obsah práce viazača bremien, žalovaná sa s týmito námietkami nezaoberala a vo svojom rozhodnutí nezdôvodnila, ako je možné vykonávať tak náročnú prácu, čo i len čiastočne, s tak závažnými následkami po poranení chrbtice. Namiesto toho žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že žalobca sa v roku 2008-2014 liečil na chrbticu, pričom však žalovaná mala k dispozícii lekársku správu posudkového lekára spoločnosti ProCare, ktorý pred nástupom do práce kompletne vyšetril žalobcu a dňa 30.11.2015 konštatoval, že žalobca je plne spôsobilý vykonávať prácu, a z tejto správy je zároveň zrejmé, že žiadne ťažkosti takého charakteru, ako sa u neho prejavili po úraze, v tom čase nemal. Napriek tomu žalovaná konštatovala dlhodobú práceneschopnosť s ochorením chrbtice bez toho, aby vysvetlila súvis s rozhodnutím v danej veci, a to nielen vzhľadom na lekársku správu ProCare, ale aj v súvislosti s tým, že sama konštatovala vo svojom rozhodnutí, že žalobca vykonával svoju prácu na 143 % absolútne bez akýchkoľvek problémov. Žalobca pripustil, že v minulosti sa síce liečil na problémy s chrbticou, táto liečba bola úspešná a v čase, keď nastupoval do práce, nemal žiadny zdravotný problém ani obmedzenie, ktoré by ho v práci akýmkoľvek spôsobom limitovalo, resp. obmedzovalo.
9. V závere správnej žaloby uviedol, že oslovil nezávislého znalca v odbore neurochirurgia, za účelom vypracovania znaleckého posudku s tým, že po jeho vypracovaní bude znalecký posudok bezodkladne predložený súdu.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2019 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení stručne zhrnula chronológiu uplatnenia nároku žalobcu, ako aj rozhodovania administratívneho orgánu vo veci a k jednotlivým žalobným námietkam uviedla nasledovné: „Žalovaný poukazuje na to, že ako už bolo v rozhodnutí zo dňa 10. mája 2019 uvedené, pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty posudkový lekár vychádza z náplne práce, pričom dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s pracovným úrazom na výkon doterajšej činnosti žalobcu. Do konania bol zamestnávateľom dňa 7. novembra 2018 doložený profesiogram, z ktorého vyplýva, že žalobca „pracoval ako pílič, viazač bremien s ručnou motorovou reťazovou pílou". Žalobca od nástupu do zamestnania, t.j. odo dňa 18. januára 2016 až do vzniku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 12. júla 2017 pracoval ako pílič 60% z pracovného času, a ako viazač bremien 40% z pracovného času. Právny zástupca v žalobe namieta, že žalobca presne vo svojom odvolaní popísal prácu viazača bremien čo je síce pravdou, ale z tohto popisu práce vyplýva, že sa nejedná o rizikovú prácu vystavenia vibráciám, ale sa jedná o fyzickú záťaž, ktorá je zaradená v kategórie práce 2, čo je len čiastočná záťaž. Ide o relatívne obmedzenie výkonu práce v danej pozícii, a nie o úplné vylúčenie, čo zodpovedá záverom posudkových lekárok Sociálnej poisťovne v lekárskych správach v časti „Pracovná rekomandácia". Na túto námietku nadväzuje ďalšia námietka právneho zástupcu, a to, že „Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí nezdôvodnila ako s tak závažnými následkami na chrbtici aké má žalobca je možno túto popisovanú činnosť čo Hen čiastočne vykonávať.“ Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaný v rozhodnutí zo dňa 10. mája 2019 uviedol, že žalobca môže vykonávať pôvodné pracovné zaradenie, ale bez preťažovania osového aparátu. Sú pre neho nevhodné práce vo vynútenej pracovnej polohe, ako je práca v hlbokom predklone, v kľaku, ktorá by spôsobila zhoršenie jeho zdravotného stavu. Zároveň sa má vyhýbať práci v riziku vibrácií. Dokument „PZS - Ukončenie Posudkov PZS" zo dňa 30. novembra 2015, o ktorý opiera právny zástupca žalobu, sa týka posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobcu na pracovnej pozícii - pílič, obsluha lanovky. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne pri stanovení poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vychádzali s náplne práce (profesiogramu), ktorú žalobca vykonával v čase utrpenia pracovného úrazu, t.j. z pracovnej náplne - pílič, viazač bremien. Žalovaný disponuje novšou lekárskou správou z lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci z augusta 2018 (ďalej len „lekárska správa z augusta 2018"), v ktorej sa neuvádza, že žalobca ie nespôsobilý pre pracovné zaradenie „viazač bremien", ale predmetná preventívna lekárska prehliadka bola vykonaná ku pracovnej profesii „pílič", čo obe posudkové lekárky Sociálnej poisťovne aj zohľadnili pri stanovení percenta miery poklesu pracovnej schopnosti. Zároveň sa v lekárskej správe z augusta 2018 uvádza, že žalobca „Vzhľadom na prekonaný pracovný úraz chrbtice nevyhovuje pre práce v expozícii lokáinych vibráciám na ruky.", čo je podľa profesiogramu práca píliča, nakoľko žalobca pri práci
používa ručnú motorovú reťazovú pílu a podľa rozhodnutia Regionálneho úrazu verejného zdravotníctva (list zo dňa 2. novembra 2018 vyhotovený zamestnávateľom) je profesia „pílič" zaradená do kategórie práce -VIBRÁCIE 3. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou právneho zástupcu, že si posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posúdení invalidity a úrazovej renty odporujú, nakoľko sa jedná o dve rozdielne dávky. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, a jej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Pričom úrazová renta ie úrazová dávka, ktorá sa poskytuje z úrazového poistenia, a má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. ide o obmedzenie pracovnej činnosti na pracovnej pozícii, ktorú žalobca vykonával pred vznikom pracovného úrazu. Zásadným rozdielom však je, že invalidný dôchodok môže byť priznaný aj zo všeobecných príčin, ale úrazová renta len v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Žalovaný chce zdôrazniť, že posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty nie je upravené zákonom o sociálnom poistení, ani inou právnou normou, posudkový lekár pri jej stanovení vychádza z doložených dôkazov a svojich posudkových skúseností a vedomostí. Právny zástupca pochybuje o spôsobilosti posudkových lekárok Sociálnej poisťovne, a ich „závery považuje nielen za nemajúce oporu v zákone ale za ľudsky nespravodlivé" Žalovaný s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko posudkové lekárstvo je multidisciplinárny medicínsky odbor. K výkonu posudkovej činnosti je nevyhnutné aby ovládali medicínu v celej jej šírke a zároveň je nevyhnutná znalosť právnych predpisov. Na výkon svojej činnosti musia posudkoví lekári Sociálnej poisťovne splniť odborné kritéria definované zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem vysokoškolského vzdelania na lekárskej fakulte, musia mať minimálne jednu atestáciu zo základného medicínskeho odboru a ďalšiu atestáciu z nadstavbového špecializačného odboru posudkového lekárstva. Nemožno preto pochybovať o ich odbornej spôsobilosti. Cieľom činnosti posudkových lekárov je presné, úplné a spoľahlivé zhodnotenie zdravotného stavu a funkčných schopností poškodených vo vzťahu k pracovným a sociálnym nárokom a príslušnej právnej úprave. Posudkový lekár musí byť schopný posúdiť zdravotný stav žalobcu vo všetkých možných aspektoch a súvislostiach a to tak, aby nepochybil v medicínskej zložke - objektivizácii rozsahu a závažnosti funkčnej poruchy, dynamike vývoja zdravotného postihnutia, vzájomnom a výslednom dopade jednotlivých zdravotných postihnutí s interakciou sociálnou, psychologickou i etickou. Zároveň upozorňujem, že právny zástupca nemá medicínske vzdelanie, aby vedel posúdiť aké obmedzenia má žalobca pri práci na pracovnej pozícii „viazač bremien" podľa odborných lekárskych správ. Tvrdenie právneho zástupcu, že „dôkazné bremeno je na žalovanej“ nie je pravdivé, nakoľko v zmysle § 227 ods. 3 zákona je žiadateľ povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžso/30/2016 zo dňa 7. novembra 2017, v ktorom konštatoval, že „dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v danom prípade žalobcovi, ktorý si ju uplatnil (§ 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení)“. Čo sa týka oslovenia znalca k vyhotoveniu znaleckého posudku zo strany žalobcu, žalovaný konštatuje, že žalobca dal tento podnet na vyhotovenie znaleckého posudku až po právoplatnom ukončení veci odvolacím orgánom. Pre žalovaného sú rozhodujúce všetky dôkazy, ktoré boli do konania o nároku na úrazovú rentu predložené v čase vydania rozhodnutia zo dňa 10. mája 2019.“
11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko replikou zo dňa 11.10.2019, ku ktorej pripojil aj fotokópiu znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia, MUDr. Tomáša Andráša, MBA, č. posudku 7/2019 zo dňa 06.09.2019, v ktorom znalec na strane 10 v posudku uvádza: „Na základe preštudovania profesiogramu poškodeného, ako aj časového rozpisu jeho pracovného zaťaženia a zaradenia je zrejmý omyl a nepochopenie problematiky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, kde prácu pilčíka, ktorú poškodený vykonával 60 % pracovného času, považuje posudkový lekár za fyzicky náročnejšiu ako prácu viazača bremien. To je práve v rozpore, a práca viazača bremien je z hľadiska zdravotného, z hľadiska postihnutia chrbtice poškodeného a jeho trvalých následkov na chrbtici rovnako závažná a zaťažujúca ako práca pilčíka, teda nie je možné tvrdiť, že pri 60 %-tnej miere poklesu schopnosti vykonávať prácu, môže vykonávať prácu viazača bremien na zvyšných 40 %. Jeho zdravotné obmedzenia mu dovoľujú vykonávať práce iba bez nosenia a dvíhania
bremien, bez prác v predklone, bez dlhšej chôdze a státia a v klimaticky vhodnom prostredí (ako je uvedené v rozhodnutí o invalidite). Preto poškodený nie je schopný pracovať ako pilčík - viazač bremien v žiadnom prípade, pre svoje zdravotné obmedzenia, vzniknuté následkom pracovného úrazu.“ Zároveň z posudku vyplýva, že práca viazača bremien sa s prácou pilčíka nedá skĺbiť na 100 %, pretože obe tieto pracovné zaradenie si vyžadujú prácu vo vynútenej polohe s výrazným preťažovaním osového aparátu. V závere znaleckého posudku znalec v bode 5 konštatoval: „Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne stanovila svojím rozhodnutím č. 28617-3/2019-BA mieru poklesu pracovnej schopnosti, a to hlavne nepochopením profesiogramu a pracovného zaradenia, ako aj zdravotných obmedzení vyplývajúcich z trvalých následkov na zdravotnom stave poškodeného, a preto vo svojich záveroch mylne uvádza, že:
- pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár skúmal pokles pracovných schopností poškodeného voči doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz, a tento pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším, príp. rovnakým) percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity, a to pre to isté zdravotné postihnutie. A tu sa posudkový lekár dopustil omylu, pretože zdravotné postihnutie poškodeného pre účely pôvodného zamestnania pilčíka - viazača bremien je v dôsledku pracovného úrazu 100 % - pretože pre svoje zdravotné obmedzenia pôvodnú prácu nemôže vôbec vykonávať,
- rovnako chybná je pracovná rekomandácia rozhodnutia Sociálnej poisťovne v posudku na strane 4, kde je uvedené na jednej strane navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku áno, s obmedzením a súčasné obmedzenie - bez preťažovania osového aparátu, nie práce vo vynútenej polohe
- čo sa s prácou pilčíka - viazača bremien nedá skĺbiť na 100 %, pretože obe tieto pracovné zaradenia si vyžadujú prácu vo vynútenej polohe s výrazným preťažovaním osového aparátu.“
12. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanej na zaujatie stanoviska spolu s výzvou súdu zo dňa 25.10.2019, napriek tomu, že tieto doklady boli doručené dňa 28.10.2019, žalovaná sa duplikou vo veci nevyjadrila.
13. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovanej, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nezákonnosti rozhodnutia administratívneho orgánu vzhľadom na nesprávnosť jeho postupu v danej veci, preto rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
14. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.11.2021 žalobca trval na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvedených a zástupkyňa žalovaného trvala na ich podrobnom písomnom vyjadrení vo veci, v ktorom rozobrali všetky podstatné skutkové okolnosti, ako aj odôvodnili zákonnosť ich postupu v danej veci. Zároveň zdôraznila, že znalecký posudok vypracovaný na základe zadania žalobcu v čase rozhodovania o nároku žalobcu nemali k dispozícii, preto sa nemôžu vyjadriť k jeho záverom. V prípade, ak žalobca mal záujem predložiť znalecký posudok, mohol správny orgán požiadať o prerušenie konania, čo však nespravil. Za súčasného stavu žalobca môže opätovne požiadať o priznanie uplatneného nároku, ak v novom konaní pred správnym orgánom by závery tohto posudku boli riadne zhodnotené.
15. Na pojednávaní bol vypočutý na dôkaz aj žalobca, ktorý vo svojej výpovedi popísal obsah práce pilčíka a viazača bremien, tak, že pri výkone práce u svojho zamestnávateľa pracoval v pracovnej skupine štyroch pilčíkov a viazačov bremien, kde najprv pri ťažbe na neprístupných miestach museli vytvoriť líniu v lesnom poraste, kde sa inštalovala lanovka. Bolo potrebné ukotviť lano na strome zhruba vo výške 10 až 15 m, a na ďalšom strome toto lano aj ukotviť tak, aby neprevislo až po zem. Viazač bremien pracoval tak, že musel reťaz spolu s kladkou pritiahnuť k stromu, ktorý bolo treba odhrabať a pripnúť k reťazi (túto prácu vykonával aj v pokľaku). Niekedy sa muselo od lanovky toto lano natiahnuť do strany vo vzdialenosti 50 až 100 m. Práca viazača sa s prácou pilčíka delila podľa žalobcu zhruba na polovicu.
16. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už
nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
17. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
18. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
19. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
20. Podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
22. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
23. Správny súd konštatuje, že podstatou odvolacích dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe bol jeho nesúhlas so stanovením poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s plnením pracovných úloh
pri výkone prác viazača bremien, ak administratívny orgán pri posudzovaní jeho nároku na úrazovú rentu vzhľadom na závery posudkových lekárov Sociálnej poisťovne konštatoval, že: „poškodený na základe predloženého profesiogramu môže v pracovnej náplne pílič, viazač bremien vykonávať pracovnú náplň „viazača bremien“, ktorú vykonáva v rozsahu 40 % pracovného času, a nemôže vykonávať práce v rozsahu 60 % pracovnej náplne „pílič“. Na základe vyššie uvedeného, poškodený teda môže vykonávať pôvodné pracovné zaradenie s obmedzením preťažovania osového aparátu.“
24. Správny súd v tej súvislosti zdôrazňuje, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská nová Ves v Posudku zo dňa 20.12.2018 vypracovanom na účely úrazovej renty na žiadosť zo dňa 19.10.2018 (obsiahnutom v administratívnom spise žalovanej) v pracovnej rekomandácii výslovne uviedol, že žalobca môže vykonávať prácu len v prostredí bez preťažovania osového aparátu, nie práce vo vynútenej polohe a môže vykonávať iba fyzicky nenáročné robotnícke práce. Uvedené je však v rozpore so skutkovými zisteniami týkajúcimi sa obsahu práce žalobcu ako viazača bremien, keď zamestnávateľ žalobcu v profesiograme zo dňa 02.11.2018 uviedol, že práca píliča sa striedala s prácou viazača bremien, kedy pracovník zapínal spílené stromy na ťažné lano lanovky, ktorá prevádzala približovanie dreva v polozávese na vývozné miesto. Žalobca priamo na pojednávaní špecifikoval výkon tejto pracovnej činnosti, keď poukázal na to, že práca viazača bremien sa vykonáva aj v pokľaku a zahŕňa aj fyzicky náročné pripnutie vypílených stromov, resp. ich časti, a to aj vo vzdialenosti až do 100 m od hlavného lana lanovky, kde je potrebné pritiahnuť reťaz lanovky spolu s kladkou. Súčasťou práce viazača bremien je podľa žalobcu aj ukotvenie lana, kde taktiež ide o fyzicky náročnú činnosť.
25. Správny súd preto hodnotí ako dôvodnú námietku žalobcu, že v prípade výkonu práce „viazač bremien“ nejde o fyzicky nenáročnú prácu. O uvedenom svedčí podľa názoru súdu aj skutočnosť vyplývajúca z obsahu administratívneho spisu, že žalobca ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa na základe Dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 08.10.2018 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, t.j. z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, z čoho vyplýva záver, že zamestnávateľ žalobcu nemal pre žalobcu vzhľadom na jeho zdravotné obmedzenia pri plnení svojich úloh žiadne ďalšie uplatnenie.
26. V súvislosti so žalobcom predloženým znaleckým posudkom v priebehu súdneho preskúmavacieho konania správny súd poukazuje na ustanovenie § 204 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP), podľa ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva (pozn. - v konaní o žalobe v sociálnych veciach), môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Takéto doplnenie dokazovania zo strany správneho súdu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak z obsahu vykonaného dôkazu závisí zistenie splnenia podmienok na priznanie nároku na sociálnu dávku alebo službu, teda podľa názoru súdu aj v tomto súdnom preskúmavacom konaní, keď účastník konania predložil znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplýva žalovaným nesprávne hodnotenie rozhodujúcich právnych skutočností pre priznanie nároku na úrazovú rentu. Správny súd poukazuje najmä na závery žalobcom predloženého znaleckého posudku znalca pre základný odbor: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: neurochirurgia MUDr. Tomáša Andráša, MBA, č. 7/2019 zo dňa 06.09.2019, v ktorom znalec poukazuje na chybnú pracovnú rekomandáciu v rozhodnutí žalovanej, kde na jednej strane je u žalobcu uvedené navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku
- áno, s obmedzením a súčasne je uvedené aj obmedzenie - bez preťažovania osového aparátu, nie práce vo vynútenej polohe, čo sa však s prácou pilčíka - viazača bremien nedá skĺbiť na 100 %, pretože obe tieto pracovné zaradenia si vyžadujú prácu vo vynútenej polohe s výrazným preťažovaním osového aparátu.
27. Závery označeného znaleckého posudku tak naznačujú nesprávne hodnotenie poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu práve v súvislosti s výkonom práce viazača bremien u jeho bývalého zamestnávateľa. V tej súvislosti správny súd poukazuje aj na žalovanou prezentovaný zdravotný stav žalobcu pred pracovným úrazom, keď posudková lekárka ústredia z obsahu doložených lekárskych správ konštatovala, že u žalobcu bola zistená vývojová anomália bedrovej chrbtice (potvrdená lekárskou správou rehabilitačného vyšetrenia neštátneho zdravotníckeho zariadenia Kineton s.r.o., zo dňa 03.12.2009 a z 01.02.2010, ako aj z prepúšťacej správy Kliniky pracovného lekárstva, a klinickej
toxikológie FN L. Pasteura Košice zo dňa 21.04.2010), a to bez toho, aby v rozhodnutí žalovanej takáto zdravotná predispozícia jeho obmedzení bola hodnotená vo vzťahu k uplatnenému nároku.
28. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 190 ods. 1 písm. c / a e/ SSP (t.j. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil žalovanej ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti rozhodujúce pre stanovenie poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom na úrazovú rentu a v prípade potreby vo veci nariadiť aj znalecké dokazovanie, a o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP)
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 1Sa/29/2019 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).