Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-29-2021.pdf
PDF · 124.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. Č., nar. XX.XX.XXXX v Liptovskom Mikuláši, trvale bytom I. L.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 27.07.2019 v čase okolo 23:30 hod. pred K. J. v obci Stará Lesná, okres Kežmarok, počas konania miestnych slávností obce Stará Lesná, nastúpil do bližšie neurčeného osobného motorového vozidla s presne nezisteným evidenčným číslom, pričom uvedené osobné motorové vozidlo naštartoval a s týmto sa pohol smerom na poškodených Ľ. I. mladšieho, nar. XX.XX.XXXX, Ľ. I. staršieho, nar. XX.XX.XXXX a H. I., kde do Ľ. I. mladšieho, nar. XX.XX.XXXX, narazil prednou časťou vozidla do jeho pravej nohy, následne cúvol a opätovne pohol s vozidlom na poškodených, počas toho kričal poškodeným, že ich prejde a zabije, následne z miesta činu odišiel, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému Ľ.G. I. mladšiemu, nar. XX.XX.XXXX, zranenie, a to pomliaždenie s kožnou odreninou pravého predkolenia, s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu do 7 dní, a zároveň týmto svojím konaním obžalovaný vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie u poškodených Ľ. I., B.. XX.XX.XXXX, Ľ. I., B.. XX.XX.XXXX a u H. I.,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. j/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 40 (štyridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 09.04.2021 obžalobu pod sp. zn. Pv 699/19/7703-42 na T. Č. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona.
Obžalovaný T. Č. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.07.2021 po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu /vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodených, svedkov, prečítaním obsahu znaleckého posudku a listinných dôkazov, a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný T. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v Starej Lesnej bola bitka a on stál s N. R. mimo tej bitky pár metrov ďalej. Tam kde sa bili, mal zaparkované auto a pretože sa o neho bál, tak išiel pre auto. Nefungoval mu klaksón a tak na dav ľudí kričal „uhnite, lebo vás prejdem“. Pán I. a jeho syn mali dosť vypité a asi to zle pochopili, tak pán I. ml. mu vyskočil na auto a začal ho biť cez otvorené okno a to päsťou, pričom mu kričal, že koho chce zraziť. Obžalovaný uviedol, že nemal v úmysle nikoho zraziť a ani nikoho nezrazil. Pán I.f st. mu vletel do cesty a kričal, aby ho zrazil. On pritom len chcel vycúvať z toho davu. Poškodení tvrdili, že mal vypité ale on v ten večer nepil alkohol. V ten večer ho ešte zastavila hliadka a podrobila ho dychovej skúške, ktorá bola ale negatívna, pretože on bol triezvy. Podľa neho tam bolo veľa svedkov. To auto bolo firemné a požičané od kamaráta, ktorého ale priezvisko nevie. S tým autom spolu chodili do práce asi dva týždne predtým a vedel iba o troch ľuďoch, ktorí s ním chodili, pričom iba jedeného identifikoval aj menom a priezviskom. N. R. v tom čase sedela na prednom sedadle a kričala, aby išiel preč. Nepamätá, si, či mu aj zasahovala do riadenia motorového vozidla. Možno, keď ho pán I. ml. bil, tak mi kričala, aby išiel preč. Okolo nich bolo asi 100 ľudí. K I. prešiel autom pár metrov, pričom v tom čase sa iba pohýnal. I. ml. mu skočil na kapotu, rukou mu rozbil päsťou čelné sklo a päsťou ho začal biť, a to v tom čase, keď už stál pri aute a nebol na kapote. Potom išiel s autom stále dopredu, ľudia sa mu rozostúpili a on išiel domov. Pri moste v Starej Lesnej ho zastavili policajti a podrobili do dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Na slávnosti si vypil deciliter piva s I. st., ktorého pozná. I. st. ako aj ml. mali vypité a vystrájali tam.
Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj na ďalších odročených hlavných pojednávaniach.
Svedok - poškodený Ľ.C. I. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň sa v ich obci konal festival letnej zábavy. Všetko prebiehalo v poriadku a celý deň nemal problémy, okrem večera po skončení. S rodičmi upratovali stoly, veci a koše a stáli pred požiarnou zbrojnicou. Nevie, čo sa tam stalo ale od zbrojnice začali utekať ľudia. On videl obžalovaného, ako skočil do auta, toto naštartoval a rozbehol sa s ním oproti jeho rodičom. On mu skočil pred auto, obžalovaný zacúval a rozbehol sa s autom ešte raz, kedy on vyskočil do vzduchu a jednou nohou mu trafil kapotu a do druhej nohy ho obžalovaný trafil autom. Obžalovaný potom zacúval, odišiel preč a on volal políciu. Nevie, či pri výskoku došlo k nejakému poškodeniu kapoty, pretože bola tma. Poprel, že by poškodil čelné sklo, toho sa ani nedotkol. Svedok - poškodený tiež poprel, že by obžalovaného fyzicky napadol. Obžalovaný na neho a jeho rodičov kričal, že ich zabije. V tom čase jeho mama stála asi 2 metre od neho a on pred auto obžalovaného skočil preto, aby obžalovaný nezrazil jeho mamu. Mama v tom čase stála pri autách, ktoré boli zaparkované pri furmanskom dvore a pred požiarnou zbrojnicou, pričom tam stálo obecné auto a ich súkromné auto. Kde stál jeho otec, povedať nevie ale musel stáť niekde blízko pri nich. Otec sa pred auto obžalovaného nepostavil ale rozbehol sa k mame. Tie vyhrážky od obžalovaného určite počuli aj jeho rodičia. V ich blízkosti v tom čase nestáli žiadne iné osoby. Veľa ľudí stálo na druhej strane. V ten deň vypil asi 2 až 3 pivá a dve až tri pol decilitre tvrdého alkoholu. Obžalovaného pozná z podniku jeho rodičov a v ten večer a ani predtým nemal s obžalovaným žiadny problém. O tom, že na slávnostiach bola večer nejaká bitka sa dozvedel len z počutia ale v tej chvíli nevedel, že je tam bitka. Len videl, ako odtiaľ utekajú ľudia. Keď sa po incidente pýtal chlapov v bufete, tí mu potvrdili, že obžalovaného
videli piť alkohol. V aute obžalovaného sa v tom čase nachádzala iba N. R. a to na sedadle spolujazdca. Prvýkrát, keď sa na nich obžalovaný s autom rozbehol, tak sa mu zdalo, že mu išla vybrať kľúče zo zapaľovania. Z konania obžalovaného mal pocit, akoby ich chcel obžalovaný zraziť. Nevie však, prečo by to obžalovaný chcel robiť. Pri náraze autom utrpel poranenie na pravej nohe a so zranením bol na pohotovosti v Poprade. Bol práceneschopný 7 dní, pričom na predkolení mal odreniny a opuchnutú nohu, čo mu sťažovalo chodenie. Obžalovaný podľa poškodeného nemohol pokračovať v jazde, lebo medzi zaparkovaným obecným autom a súkromným autom bol múr a kedy tam nestál on, obžalovaný, ak by pokračoval v jazde, musel by nutne naraziť do múru.
Obžalovaný k tejto výpovedi poškodeného Ľ. I. ml. uviedol, že tento klame, poškodený mal vypité a zle pochopil len upozornenie, že ich môže zraziť. Poškodený zotrval na svojej výpovedi a uviedol, že policajnú hliadku volali oni, ktorá prišla asi po 15 minútach, pričom s poškodenými komunikovala ďalších 15 až 20 minút a tak nevie, kedy obžalovaný vykonával dychovú skúšku.
Svedok - poškodený Ľ. I. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň mali v obci letný festival zábavy. Po skončení festivalu upratovali stoly a veci odnášali do hasičskej zbrojnice. On videl obžalovaného, ako chce ísť s autom a tiež videl, ako H. R. sa postavil obžalovanému pred auto a chcel mu zabrániť, aby odišiel s autom. Na to on Adama R. odsotil, lebo by ho bol obžalovaný zrazil. Obžalovaný potom nacúval a potom sa rozbehol s autom dopredu proti nemu a jeho manželke a nepríčetne kričal, že ich pozabíja. Ešte priateľka obžalovaného, ktorá bola v aute s obžalovaným, na obžalovaného kričala „T., čo to robíš“. On s obžalovaným nemal žiadne konflikty a ešte na slávnosti pred skutkom okolo 17.00 hod. s ním vypil 1 pohárik 52 stupňovej slivovice. Obžalovaný potom vycúval a odišiel. On keby nebol stiahol svoju manželku medzi dve autá, tak obaja majú polámané nohy. V tom čase tam bolo strašne veľa ľudí, ale postupne sa rozchádzali. V tom čase mu aj syn Ľ.G. I. ml. pomáhal upratovať stoly ale všetko sa to udialo veľmi rýchlo a nevie, čo robil jeho syn. On potiahol manželku na jednu stranu a čo sa dialo na druhej strane, to vôbec neregistroval. Syn mu potom povedal, že vyskočil a obžalovaný ho zachytil autom. Obžalovaný mal v tom čase stiahnuté obidva predné okná a kričal, že I. zabije, pričom on ich všetkých poznal. Svedok - poškodený nechápal, prečo to robil, veď on obžalovanému nič nespravil. V ten deň vypil iba jedno pol deci tvrdého alkoholu s obžalovaným a potom už pil len nealkoholické pivo. Celý incident sa stal pred polnocou. On v tom čase bitku nevidel a až po incidente sa dozvedel o nejakej bitke. Za ním a jeho manželkou bol plot a dve autá, medzi ktoré vtiahol manželku. Z konania obžalovaného mal strach o svoj život a zdravie a všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo.
Z tejto výpovedi svedka - poškodeného obžalovaný uviedol, že nie je pravda, že by mu Adam skočil do cesty a on iba kričal, aby mu uhli. On nemal úmysel ho prejsť a svedok mal v tom čase dosť vypité. Svedok - poškodený Ľ.D. I. ml. poprel, že by mal jeho otec vypité.
Svedkyňa - poškodená H. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v tom čase bola v reštaurácii, keď počula krik a vyšla vonku. Bola na ulici pred autami a videla, ako obžalovaný od požiarnej zbrojnice cúval a vyrútil sa na nich. Potom vybehol jej manžel a stiahol ju, lebo keby to neurobil, tak by ich obžalovaný zrazil. Obžalovaný pritom kričal, že ich zabije a družka obžalovaného kričala, aby to nerobil. V tom čase bolo okolo nich dosť ľudí. Žiaden konflikt medzi obžalovaným a jej synom Ľ. I. ml., keď sa obžalovaný rozbehol s autom nevidela. Obžalovaný na nich kričal ako zmyslov zbavený. Z toho jeho správania usudzuje, že obžalovaný mal vypité. Manžel a ani syn nemali s obžalovaným žiadny konflikt. Obžalovaný potom odišiel preč. Jej manžel v ten večer vypil jeden poldecový pohárik tvrdého alkoholu s obžalovaný a potom pil nealkoholické pivo. Ani jej manžel a ani syn neboli v tom čase opití. Nevie o nijakej bitke a jej manžel a ani syn sa do žiadnej bitky nezapojili. Jej manžel určite nevyzýval obžalovaného, aby ho zrazil a ani nevidela, že by jej syn napadol obžalovaného. Predtým jej rodina s obžalovanými žiadny konflikt nemala.
Svedkyňa N. R. vypovedala, že bola na slávnostiach, kde sa bavila s obžalovaným, ktorý bol v tom čase jej priateľom. Obžalovaný prišiel k nej a mal v dave, kde sa strhla hromadná bitka zaparkované auto a povedal jej, že ju ide odprevadiť domov. Bola tam hromadná bitka a bilo sa tam veľa ľudí. Nevie, prečo je vypočúvaná lebo sa nič nestalo. Keď pre ňu obžalovaný prišiel, ona si sadla do auta obžalovaného na sedadlo spolujazdca a po celý čas sedela s obžalovaným v aute, ktorý už nevystúpil. Obžalovaný auto šoféroval a cez otvorené okno zakričal na ľudí, aby mu uhli, aby sa nič nestalo. Nie je si istá ale nešiel mu klaksón. Nikto nebol zrazený a ani zranený a ešte Ľ. I. ml. jej na polícii hovoril, že keby vedel, že to takto dopadne, tak to nebude riešiť. Oni so starostom Ľ. I. st. konflikt nemali. Potom s autom odišli z miesta a
pri moste, keď prešli asi 500 metrov, obžalovaného zastavila polícia a nie je si istá, či ho aj nepodrobili dychovej skúške. Pri policajnej kontrole obžalovaný vystúpil z auta a preto priebeh kontroly videla, ale nepočula, o čom sa obžalovaný s policajtami bavil, pretože ona odišla domov pešo. Na otázku sudcu, či niekto vyskočilo na kapotu auta a búchal päsťou po čelnom skle svedkyňa uviedla, že to bol poškodený Ľ. I. ml. Predtým uviedla, že si nevšimla, že by niekto do motorového vozidla obžalovaného kopol. I. ml. po aute pobúchal a to bolo všetko. Nevšimla si, že by I. ml. na aute niečo poškodil. Nevidela, že by obžalovaného poškodený Ľ. I. ml. bil ale videla, že tento poškodený bol agresívny a všetci mali vypité.
Svedok H. R. vypovedal, že v ten deň bol na oslavách dňa obce, kde mal obžalovaný zaparkované auto a kde bola hromadná bitka. Obžalovaný si sadol do auta a chcel cúvať a kričal „choďte nabok, nieže vás zrazím, chcem odísť“. V tom mu do cesty vybehol starosta Ľ. I. st. a jeho syn a oni mu búchali po kapote. Ako mu buchli po kapote, obžalovaný im povedal, aby prestali. V tom chcel I. ml. vojsť obžalovanému do cesty a ešte mu chcel kopnúť so spätného zrkadla. Svedok podišiel ku starostovi I. st. a ten ho odhodil preč. On starostovi hovoril, aby nechali obžalovaného odísť. V tom čase v aute sedela priateľka obžalovaného N. R.. Na auto obžalovaného v tom čase pozeral z pravého boku, kde sedela N. R. vo vzdialenosti asi 20 metrov. V tom čase tam bol poriadny krik. Čo hovoril obžalovaný počul, lebo obžalovaný mal stiahnuté okienko a to bolo stiahnuté aj na strane spolujazdca. I. - otec aj syn skákali do bitky a mali vypité. Nevidel, že by niekto z I. skočil obžalovanému na kapotu auta a videl len, ako mu obaja I. buchli po kapote. Nevidel, že by niektorí z poškodených napadli obžalovaného ale počul, ako mu nadávajú. Potom obžalovaný a aj on odišiel a tým sa to skončilo.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal obsah písomného znaleckého posudku č. 32/2020, ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. I. V. vo vzťahu k zraneniam poškodeného Ľ. I. ml. Znalec po preštudovaní zdravotnej dokumentácie poškodeného dospel k záveru, že poškodený utrpel dňa 27.07.2019 pomliaždenie s kožnou odreninou pravého predkolenia. V zdravotnej dokumentácii nie je okrem toho uvedené žiadne iné zranenie. Toto poranenie je zo súdno - lekárskeho hľadiska poranením ľahkým, ktoré sa prejavuje opuchom a bolestivosťou poranených tkaním nízkej až strednej intenzity a v prípade kožnej odreniny krvácaním nízkej intenzity. Toto poranenie si nevyžaduje žiadnu špecifickú liečbu a ustupuje spontánne. Práceneschopnosť sa vyžaduje pri špecifickom pracovnom zaradení poškodeného, napr. u športovcov, hasičov a pod. a táto nepresahuje 7 dní. V danom prípade poškodený Ľ. I. ml. absolvoval vyšetrenie u odborného lekára a toto poranenie si nevyžadovalo ústavnú liečbu. Celková doba liečenia a práceneschopnosti u poškodeného bola od 29.07.2019 do 04.08.2019, t.j. 7 dní. Túto hodnotí znalec ako primeranú, adekvátnu utrpeným zraneniam. V zdravotnej dokumentácii nie je uvedený žiaden záznam o zraneniach, ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie obvyklej doby liečenia. Obmedzenie obvyklého spôsobu života spočívalo vo výraznej bolestivosti, obmedzení pohybu, vynútenou polohou pri spánku a pre obmedzenie pohybu tu bola nemožnosť vykonávať fyzickú a športovú aktivitu a sťaženie pohybu. Bolestivosť bola najvýraznejšia v prvých dňoch a potom v priebehu 5 až 7 dní spontánne ustupovala. Toto zranenie spravidla nezanecháva trvalé následky, prípadne sa môže odrenina vyhojiť plošnou jazvou. Znalec zranenie poškodeného ohodnotil na 15 bodov a z hľadiska výšky bolestného na 304,- Eur. Z hľadiska mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že toto vzniklo najpravdepodobnejšie priamym pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru a užšej i širšej kontaktnej ploche, ktorá na postihnutú časť tela pôsobila malou až strednou silou a prudkosťou. Veľmi dobre sa tak mohlo stať nárazom osobného motorového vozidla v nízkej rýchlosti do pravého predkolenia poškodeného a tak aj aktívnym kopnutím poškodeného pravým predkolením do vystupujúcej časti motorového vozidla, napr. nárazníka. Obidva mechanizmy zanechávajú poranenia obdobného rozsahu, charakteru a závažnosti. Nie je možné favorizovať ani aktívny a ani pasívny mechanizmus vzniku tohto poranenia. K poraneniu mohlo dôjsť aj tak, ako to vo svojej výpovedi uvádza poškodený.
Súd tiež prečítal odborné vyjadrenie MUDr. Y. R. o zraneniach poškodeného Ľ. I. ml., ktorý zranenie definoval ako ľahké, s liečbou spočívajúcou v kľudovom režime a užívaním liekov proti bolesti. Práceneschopnosť bola poškodenému vystavená od 29.07.2019 do 05.08.2019.
Súd tiež oboznámil obsah priestupkového konania, ktoré sa viedlo v súvislosti so skutkom, ktorý je predmetom tohto trestného konania, pričom poškodení vypovedali v priestupkovom konaní zhodne, ako neskôr v trestnom konaní v procesnom postavení svedkov - poškodených.
Zo zápisníc o rekogníciách, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní dňa 11.05.2020 vyplýva, že všetci svedkovia - poškodení spoznali osobu obžalovaného. Súd k tomuto dôkazu uvádza, že ho považuje za nadbytočný, nakoľko poškodení aj obžalovaní sa pred incidentom poznali a z výpovedí poškodených nevyplynuli pochybnosti o identite obžalovaného, ako vodiča motorového vozidla, pričom obžalovaný nepopieral, že motorové vozidlo viedol.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej dňa 03.03.2021 obcou Liptovská Porúbka vyplýva, že obžalovaný v obci nežije a miesto pobytu obžalovaného nie je známe.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že pred spáchaním prejednávaného skutku bol obžalovaný 17 krát priestupkovo postihnutý, pričom sa jednalo výlučne o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu 19.11.2021 vyplýva, že obžalovaný bol 4 krát súdne trestaný. V prípade jeho prvého odsúdenia v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš je jeho odsúdenie zahladené z dôvodu amnestie. Okresným súdom Ostrava (ČR) bol obžalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 70T 181/2017 s právoplatnosťou dňa 22.11.2017 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne a to za podvodné konanie. Tento trest vykonal dňa 22.01.2022. Okresným súdom Ostrava bol v konaní vedenom pod sp. zn. 71T 9/2018 dňa 20.02.2018 právoplatne odsúdený na peňažný trest, ktorý zaplatil dňa 25.05.2020. Naposledy bol obžalovaný odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Ostrava pod sp. zn. 11T 44/2018 pre pokračujúci trestný čin podvodu.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky.
Obžalovaný svoju vinu tak v priebehu prípravného konania ako aj hlavného pojednávania popieral, pričom jeho argumentácia spočívala v tom, že on síce motorové vozidlo viedol, ale do poškodených nemal v úmysle naraziť alebo sa im dokonca vyhrážať zabitím. Chcel len z miesta odísť preto, lebo sa na mieste strhla bitka a on sa bál, že bijúci sa dav ľudí poškodí motorové vozidlo, ktoré mal len požičané od kamaráta. Zároveň chcel odviesť svoju vtedajšiu priateľku N. R. domov. Nakoľko mu nešiel klaksón, tak len kričal na poškodených I. a iných ľudí, aby mu uhli, aby ich nezrazil a oni si to zle vyložili a mysleli si, že ich chce s tým motorovým vozidlom zraziť. Potom vycúval a odišiel domov, pričom po ceste domov ho zastavili policajti, ktorý ho navyše podrobili dychovej skúške.
V okolnostiach skutkového deja podstatných pre právne posúdenie podanej obžaloby sa však výpoveď obžalovaného vôbec nezhoduje s tým, ako jeho konanie opísali poškodení Ľ. I. ml., Ľ. I. st. a H. I.. Tí všetci zhodne uviedli, že obžalovaný vôbec nešiel s autom pomaly, ako to tvrdil obžalovaný, ale na nich sa obžalovaný s autom rozbehol rýchlo, pričom cez otvorené okno na strane vodiča kričal ako zmyslov zbavený to, že ich pozabíja, pričom ich označil ako „I.“, teda je zrejmé, že tieto vyhrážky smerovali voči nim. Oproti zhodným výpovediam poškodených vo vzťahu k tejto časti skutkového deja je vo výpovedi obžalovaného niekoľko nezrovnalostí, ktoré vytvárajú pochybnosti o pravdivosti jeho verzie udalosti. Po prvé, obžalovaný vôbec nevedel identifikovať osobu, ktorá mu požičala motorové vozidlo a hoci sa na ňom vozil iba do práce, vôbec nevedel uviesť mená svojich kolegov, ktorí sa v tom aute viezli. Uvedená okolnosť je absolútne nedôveryhodná ale absencia týchto informácii neumožňovala v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom overiť prostredníctvom vlastníka vozidla alebo jeho iných užívateľov tvrdenie obžalovaného, že vozidlu nešiel klaksón a že poškodený I. ml. rozbil päsťou čelné sklo na tomto aute. Napriek tomu, že na aute údajne nefungoval klaksón, obžalovaný spolu so svedkyňou N. R. sadol do motorového vozidla a pohol sa smerom na poškodených, hoci, ako uviedli zhodne všetci poškodení (a táto otázka nebola kladená v prípravnom konaní, čím je ich výpoveď spontánna), obžalovaný nemal dôvod ísť vôbec motorovým vozidlom dopredu, lebo pred ním (a za poškodenými, ktorí stáli k nemu čelom) bol betónový plot a zaparkované dve autá - jedno obecné a druhé súkromné
- patriace poškodeným. Obžalovaný sám najskôr vo svojej výpovedi hovoril, že chcel vycúvať a potom
že odišiel z miesta smerom dopredu, čo ale podľa presvedčenia súdu na základe výpovedí svedkov poškodených nebolo možné. Ak teda obžalovaný, ako tvrdí, nemal záujem ublížiť poškodeným, otázkou je, z akého dôvodu išiel dopredu, keď tadiaľ z miesta nemohol odísť. Obžalovaný tiež najprv tvrdil, že cúval a potom že išiel dopredu. Keď chcel ako tvrdí cúvať, prečo potom išiel dopredu smerom na poškodených, za ktorými bol múr a dve autá. Uvedené rozpory spochybňujú jeho tvrdenia a naopak, zhodnosť výpovedí poškodených v podstatných skutkových okolnostiach dáva súdu priestor na to, aby ich výpovede považoval za pravdivé.
Ďalšou skutočnosťou v tejto časti priebehu skutkové deja je to, čo obžalovaný cez otvorené okno vodiča na poškodených a ostatných ľudí kričal. Obžalovaný tvrdil, že to bolo iba neškodné upozornenie všeobecného charakteru bez vzťahu k osobám poškodených, aby sa mu uhli a aby nedošlo k nárazu ním vedeného motorového vozidla do osôb stojacich pred ním. Uvedené tvrdenie obžalovaného je potvrdzované svedkami N. R. a H. R.. Tu opäť v opozícii s týmito tvrdeniami stojí výpoveď svedkov poškodených, ktorí zhodne už v prípravnom konaní vypovedali, že obžalovaný kričal ako zmyslov zbavený, a to, že pozabíja I.. Svedok H. R., napriek tomu, že ako sám vypovedal, na mieste bolo veľa ľudí a krik a on stál na druhej strane motorového vozidla obžalovaného vo vzdialenosti asi 20 metrov, veľmi presne počul, čo obžalovaný hovoril a potvrdzoval verziu obžalovaného. Tieto okolnosti, za ktorých mali byť vyslovené slová obžalovaného a o ktorých vypovedá svedok R. podľa hodnotenia súdu znemožňujú, aby svedok R. tieto slová mohol počuť, ako to on tvrdí, čím je jeho výpoveď v tomto smere nedôveryhodná. N. R. bola v tom čase priateľkou obžalovaného a je zrejmé, že blízkosť ich pomeru mohla mať vplyv na dôveryhodnosť jej výpovede. Na strane druhej je tu výpoveď poškodených, ktorí v čase incidentu neboli voči obžalovaného v žiadnom negatívnom vzťahovom nastavení a ktorí zhodne uvádzajú, že obžalovaný v hneve adresoval vyhrážky zabitím im a nikomu inému, čomu zodpovedala aj technika jazdy, spočívajúca v tom, že sa obžalovaný voči nim prudko s motorovým vozidlom rozbehol a nešiel tak, ako to tvrdil on, pomaly postupným posúvaním motorového vozidla do davu ľudí vpred. Napokon obžalovaný ani nemal kam ísť vpred a ak by tam bol dav ľudí, ako to on tvrdil, už vôbec nie je zrejmé, prečo by sa tlačil s motorovým vozidlom dopredu do davu ľudí, ak pred ním bol múr a dve autá. Poškodení potvrdili, že pred požiarnou zbrojnicou, kde sa incident odohral boli ešte nejakí ľudia, ale určite tam nestáli davy ľudí, čo je aj z pohľadu súdu skutkovo relevantné tvrdenie, nakoľko ku skutku došlo pred polnocou, kedy sa slávnosť skončila a poškodení (I. st. bol v tom čase starosta obce) pratali stoly po skončení slávnosti.
Všetci poškodení vypovedali, že po prvom pohnutí sa dopredu, obžalovaný zacúval a znova sa pohol s autom veľkou rýchlosťou dopredu, čo len v spojení s vyhrážkami smrťou na ich adresu svedčí o úmysle obžalovaného tieto vyhrážky zdôrazniť použitím motorového vozidla. Vzhľadom na cielený a úmyselný pohyb motorovým vozidlom dopredu, dozadu a potom opäť dopredu, spojený s verbálnym prejavom smerovaným k poškodeným o ich zabití sa tak nemohlo jednať zo strany obžalovaného o náhodné konanie alebo nejaké nedorozumenie medzi obžalovaným ako vodičom motorového vozidla a poškodenými, resp. inými ľuďmi prítomnými na mieste. Všetci traja poškodení jednoznačne vypovedali, že obžalovaný sa s motorovým vozidlom prudko rozbehol smerom k nim. Poškodený I. st. stiahol poškodenú H. I. medzi dve autá a obaja zhodne vypovedali, že keby to neurobil, došlo by nepochybne k ich zraneniu. Ľ. I. ml. jednoznačne vypovedal, že sa nárazu už nedokázal vyhnúť a tak vyskočil a obžalovaný ho motorovým vozidlom trafil do pravého predkolenia a spôsobil mu zranenia zistené lekárom pri jeho prvotnom ošetrení a bližšie popísané v znaleckom posudku a to pomliaždenie s kožnou odreninou pravého predkolenia. Súd v súvislosti s týmto zranením považuje za potrebné uviesť, že znalecký posudok nedáva jednoznačnú odpovedať na mechanizmus vzniku tohto poranenia v tom, že hoci je nepochybné, že vznikli nárazom tvrdého predmetu do nohy - teda prednou časťou auta, nie je možné jednoznačne z lekárskej hľadiska určiť, či sa tak stalo, ako to tvrdí poškodený I. ml. a teda nárazom prednej časti motorového vozidla do jeho nohy alebo tak, ako to tvrdí obžalovaný, keď tento poškodený vyskočil na kapotu jeho auta. Súd však vyhodnotil obe svedecké výpovede a po ich vyhodnotení musí prijať záver, že verzia udalostí prezentovaná obžalovaným je nepravdivá a udalosť sa nestala tak, ako to opisuje obžalovaný. Po prvé, nie je zrejmý dôvod, prečo by poškodený I. ml. skákal na kapotu motorového vozidla, ktoré bolo v pohybe a aký by mal na to motív. Po druhé, tvrdenie obžalovaného, že poškodený I. ml. po vyskočení na kapotu rozbil čelné sklo päsťou ruky je nepravdivá z toho dôvodu, že o tom nehovorí ani svedkyňa R., ktorá s ním sedela v aute na prednom sedadle a ani svedok R. a napokon ani poškodení. Navyše je veľmi náročné rozbiť sklo päsťou bez toho, aby to nezanechalo najmenšie poranenie na poškodenom I. ml. Také poškodenie čelného skla by muselo byť zjavné aj hliadke, ktorá mala údajne obžalovaného potom zastaviť. Preto súd toto tvrdenie
obžalovaného považuje za jeho výmysel. Dôveryhodnosť svedkyne N. R., na ktorú už súd vyššie poukázal je spochybnená aj z pohľadu jej výpovede o konaní poškodeného I. ml. Vo svojej spontánnej výpovedi vôbec nespomenula tvrdenie obžalovaného, že mal I. ml. vyskočiť na kapotu auta, čo by si nepochybne všimla a nepochybne by si to zapamätala, nakoľko to nie je bežný jav pri jazde motorovým vozidlom. V spontánnej časti výpovede v podstate mechanicky potvrdila verziu obžalovaného s tým, že sa vlastne nič nestalo. Vôbec nespomenula dve podľa súdu podstatné okolnosti, ktoré spomenul obžalovaný a ktoré by si musela všimnúť a museli by jej utkvieť v pamäti, a to, že I. ml. mal vyskočiť na kapotu auta a potom mal obžalovaného päsťou biť do hlavy cez otvorené okno. Až na otázku súdu, či niečo také videla, si zrazu spomenula na tak podstatnú okolnosť, že I. ml. vyskočil na kapotu auta ale napríklad vôbec nepotvrdila výpoveď obžalovaného, že ho mal I. ml. biť cez otvorené okno. Pokiaľ sa jedná o svedka R., ten súdu ponúkol tretiu verziu správania sa poškodeného I. ml., ktorú nespomenul ani obžalovaný a ani svedkyňa R., a to, že po kapote búchali obaja I., tak mladší ako aj starší. Na strane druhej podobne ako svedkyňa R. ani tento svedok vôbec nespomenul verziu obžalovaného o tom, že poškodený I. ml. mal biť obžalovaného do hlavy. Preto je toto tvrdenie obžalovaného nepravdivé a nie je podporené ani výpoveďou svedkyne R.. Súd tak na základe vyhodnotenia výpovedí a okolností, za ktorých sa skutok stal, konštatuje záver o pravdivosti výpovede svedka I. ml. o spôsobe vzniku jeho zranenia. Liečba ako aj dĺžka práceneschopnosti je opísaná v znaleckom posudku a súd nemá pochybnosť o správnosti a pravdivosti týchto odborných záverov.
Z pohľadu priebehu skutkového deja ako aj právnej kvalifikácie skutku je irelevantné, či obžalovaný alebo poškodení boli v tom čase pod vplyvom alkoholu alebo nie, resp., aká bola hladina alkoholu v ich krvi. Tiež nie je podstatné, či obžalovaného podrobila policajná hliadka neskôr dychovej skúške. Preto sa súd pri dokazovaní a hodnotení dôkazov týmto okolnosťami bližšie nezaoberal. Len podotýka, že aj keby bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného o tom, že poškodení I. ml. a I. st. boli „poriadne opití“, určite opitá nebola poškodená H. I., o ktorej to obžalovaný ani netvrdil, pričom ona vypovedá zhodne tak, ako jej manžel a syn. Tiež nie je podstatné, či bola na mieste bitka alebo nie a či sa do nej, ako to tvrdí obžalovaný, I. zapojili. Prípadná bitka nemá vplyv na motív a ani spôsob spáchania trestného činu a je len podružnou okolnosťou dokresľujúcou udalosti v blízkosti miesta činu.
Preto súd na základe týchto výpovedí poškodených, ktoré z hľadiska ich obsahu a skutkovej zhody považuje za pravdivé, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku lebo súdu nevystala ani najmenšia pochybnosť o tom, že sa skutok, ktorý je vyššie opísaný, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný. Verzia obžalovaného vzhľadom na rozpory, na ktoré poukázal súd, nie je pravdivá a súd ju považuje len za účelovú obranu, ktorá je obžalovaným zvolená v pochopiteľnej snahe odvrátiť trest, ktorý mu za spáchanie trestného činu v prípade uznania viny hrozí. Výpovede oboch svedkov N. R. a H. R. považuje súd vzhľadom na ich obsahové a logické rozpory za nedôveryhodné a podané v snahe pomôcť obžalovanému v trestnom konaní. Súd zdôrazňuje blízky pomer svedkyne N. R. k obžalovanému v čase spáchania činu.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd právne uzatvára, že obžalovaný sa poškodeným Ľ.G. I., nar. XX.XX.XXXX, Ľ.G. I., nar. XX.XX.XXXX a H. I. vyhrážal, že ich s motorovým vozidlom prejde a zabije, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, ktorú oni subjektívne pociťovali, o čom aj zhodne vypovedali. Konanie obžalovaného, ktorý použil motorové vozidlo spôsobom napĺňajúcim právny pojem „zbraň“ v zmysle § 122 ods. 3 Trestného v spojení so spôsobom jazdy a verbálnymi prejavom o ich prejedení a zabití mohol u poškodených objektívne túto obavu vzbudiť a teda ich subjektívna obava bola podľa názoru súdu na mieste. Obžalovaný tak konal proti trom poškodeným, teda jeho konanie smerovalo proti viacerým osobám /§ 127 ods. 12 Trestného zákona/. Obžalovaný tak spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania, za ktorý súd považuje konanie so zbraňou a na viacerých osobách, čím naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedenú v § 360 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona. Preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu tak, ako ho prokurátor právne kvalifikoval v podanej obžalobe a ktorú súd aj po vykonanom dokazovaní považuje za správnu a zákonnú. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaných chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana osôb pred nebezpečnými formami vyhrážok /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného súd nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Naopak, súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd pritom prihliadol na jeho odsúdenie Okresným súdom Ostrava pod sp. zn. 70T 181/2017, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a ktorý dňa 22.01.2021 aj vykonal. Súd podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona na toto odsúdenie prihliadol rovnako, akoby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, pričom obžalovaný prejednávaný skutok spáchal po právoplatnosti tohto rozsudku súdu Českej republiky a teda v jeho prípade sa jedná o pravú recidívu. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami 1:0, súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenej v § 360 ods. 2 Trestného zákona (od 6 mesiacov až do 3 rokov) o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby od 16 mesiacov až do 3 rokov.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu trikrát súdne trestaný a ani tieto predchádzajúce odsúdenia ho neviedli k tomu, aby zmenil svoje správanie. Navyše bol obžalovaný opakovane priestupkovo postihnutý a hoci sa jedná o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ich početnosť (17) je dôkazom toho, že obžalovaný má dlhodobé sklony k porušovaniu zákonov Slovenskej republiky. Preto súd pri absencii priznania a ľútosti obžalovaného nad svojim konaním, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorý zohľadňuje osobu obžalovaného, spôsob spáchania činu a možné následky na zdraví poškodených, ak by obžalovaný svoje vyhrážky smrťou naplnil. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a jeho priestupkové postihy súd určil obžalovanému skúšobnú dobu odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov, počas ktorej bude obžalovaný mať možnosť preukázať, že si dôsledky svojho správania uvedomil a v budúcnosti sa bude podobnému konaniu vyhýbať.
Nakoľko poškodení si náhradu škody do skončenia prípravného konania neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na viacerých osobách,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.