Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-1019-2021.pdf
PDF · 109.83 KB
Case nature
Subarea
38Ek/1019/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I. O., P.: X.X.XXXX, Y. I.Ý. Š. XXX/ XX, Y. E. Y. (N. E. I.: Z. H. H. Xa, XXX XX E.), zast.: JUDr. Florián Karabinoš, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Romanova 4, 851 02 Bratislava-Petržalka IČO: 42 174 961 proti povinnému: D.. E. O., P.: XX.X.XXXX, Y. G. XXXX/X, I. O., zast.: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Hana Cibulková, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, IČO: 42 133 556 pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 432,31 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.3.2021 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 136 429,65 Eur a bežného výživného vo výške 3 575,00 Eur mesačne na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Oberlandesgericht Rostock, sp. zn. XXUF XX/XX, zo dňa 9.3.2017 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 16.4.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Hana Cibulková, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, IČO: 42 133 556, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 21.7.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 9.6.2021 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Poverený súdny exekútor uviedol, že povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 24.6.2021. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podáva návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu podľa § 61k písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku. Ďalej poukázal, že na podklade exekučného titulu, t.j. v tej istej veci je vedené aj exekučné konanie v Nemecku Obvodným súdom Pasewalk, pobočka Anklam (exekučný súd), so sídlom Baustrasse 9, 17389 Anklam pod sp. zn. XXX D. XXXX/XX. Rovnako zdôraznil, že na podklade iných exekučných titulov sú v Nemecku vedené exekúcie, ktorých predmetom je vymoženie nedoplatku na výživnom a nákladov konania. Argumentoval, že mu je z Bavorskej dôchodcovskej komory, z dôchodcovského fondu pre lekárov, zubných lekárov a veterinárnych lekárov priznaná dôchodková dávka za rok 2021 v sume 3 431,55 Eur mesačne a v dôsledku pôvodného exekučného konania sú povinnému v Nemecku vykonávané pravidelné zrážky z dôchodkovej dávky od mesiaca júl 2015 nepretržite, pričom po vykonaní zrážky z týchto dávok ostáva oprávnenému (pozn. pravdepodobne povinnému) existenčné minimum. Ďalej tvrdil, že oprávnený bol s uvedeným skutkovým stavom uzrozumený, pričom od počiatku vedel, že povinný je starobný dôchodca, ktorý je súčasne i osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a tak môže
byť oprávnený uspokojený len z dôchodcovskej dávky. Povinný mal za to, že exekučné konanie vedené v zahraničí ako i exekučné konanie vedené na území Slovenskej republiky sú v rozpore s dobrými mravmi a nemôžu požívať právnu ochranu, pričom sa ocitol v situácii, kedy je povinný platiť výživné od roku 2015 s tým, že samotné konanie o rozvode manželstva stále nebolo právoplatne skončené pre obštrukcie na strane oprávneného. Povinný má za to, že výkon cudzieho exekučného titulu, na základe ktorého už dochádza k pravidelnému vymáhaniu dlžného výživného v Nemecku v pôvodnom exekučnom konaní) na území Slovenska je neprípustný. V neposlednom rade uviedol, že vlastní motorové vozidlo zn. BMW X4, ktoré však navrhuje vylúčiť z exekúcie, nakoľko povinný je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebuje ho na uspokojovanie svojich potrieb. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, cit.: „Povinný vo svojom návrhu tvrdí, že exekúcia sa má zastaviť pretože sa vedie už exekúcia toho istého exekučného titulu v Nemecku. Uvedené tvrdenie povinného je irelevantné. Vedenie exekúcie v inom štáte z toho istého exekučného titulu netvorí žiadnu prekážku vo vedení exekúcie na Slovensku. Naopak exekúciu je potrebné samostatne iniciovať v každom štáte, kde sa nachádza majetok povinného. Je vylúčené, aby exekútor vykonával exekúciu mimo štátu v ktorom pôsobí. Nemecký exekútor preto nemôže postihovať majetok nachádzajúci sa na Slovensku. Ak by však neexistovala koordinovaná snaha členských štátov Európskej únie, ktorá je vyjadrená napr. v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, povinný by mohol prakticky „utiecť“ z právomoci súdov, ktoré vydali exekučný súd a efektívne tak zabrániť tomu, aby sa vydané rozhodnutie vykonalo. Je potrebné uviesť, že zrejme v tom práve dúfal povinný, pretože po vydaní exekučných titulov sa z Nemecka vysťahoval, previedol svoj majetok, pričom odplaty z týchto prevodov očividne zašantročil, aby sa vyhol postihnutiu tohto majetku v rámci exekúcie. Správanie povinného vykazuje znaky tzv. profesionálneho dlžníka, ktorý uvedomelo robí kroky k tomu, aby na seba nemal nič „napísané“, oficiálne teda skoro nič nevlastní, hoci si prakticky užíva luxusný život. Dôvodom prečo oprávnená iniciovala exekučné konanie na Slovensku je ten, že vymáhanie v Nemecku je dlhodobo neefektívne. Povinný v Nemecku nevlastní majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie a mohol by viesť k vymoženiu plnenia podľa exekučného titulu. Plnenie ktoré poskytuje poisťovňa povinného nestačí na úhradu ani len bežného výživného, a tak dlh na výživnom neustále každý mesiac narastá. O splácaní zameškaného výživného nemôže byť ani reči. Oprávnená v návrhu na exekúciu riadne uviedla každé plnenie, ktoré poisťovňa povinného poskytla na úhradu exekučného titulu a v tejto časti, ktorá už bola uhradená sa exekúcia nevedie. Povinný na Slovensku vlastní majetok, ktorý podlieha exekúcii, a preto bolo potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie na Slovensku, čo oprávnená aj urobila. Povinný ďalej tvrdí, že nárok podľa exekučného titulu údajne môže byť uspokojený len z jeho dôchodkovej dávky. Oprávnenej nie je vôbec jasné, z čoho vyplýva toto presvedčenie povinného. Žiadne takéto obmedzenie však nie je súčasťou právneho poriadku. V rámci exekúcie môžu byť postihnuté veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, okrem tých, ktoré zákon zakazuje exekúciou postihnúť. Povinný ďalej tvrdí, že exekučné konanie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože povinný je zaviazaný platiť výživné na manželku do rozvodu, pričom konanie o rozvod nie je právoplatne skončené pre obštrukcie na strane oprávnenej. Tieto tvrdenia povinného sú nepravdou. Konanie o rozvod nie je doteraz skončené pre obštrukcie na strane povinného. Povinný dlhodobo odmieta predložiť príslušnému súdu vyhlásenie o majetku, čo bráni súdu v ďalšom postupe. Práve konanie povinného je v rozpore s dobrými mravmi, povinný z Nemecka utiekol pred plnením povinností a oprávnenú ponechal so všetkými dlhmi, ktoré stihol vyprodukovať. Okrem toho bol voči oprávnenej fyzicky násilný. Preto poukazovanie na rozpor konania oprávnenej s dobrými mravmi považuje oprávnená za urážlivé. Ďalej je potrebné uviesť, že tieto argumenty povinného nie je možné v rámci exekúcie zohľadniť, pretože exekučný súd nie je oprávnený vecne preskúmavať správnosť či spravodlivosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný titul je platný, materiálne aj formálne vykonateľný, nebol zrušený, a preto je plne spôsobilý na vymáhanie v rámci exekúcie. Povinný tvrdí, že výkon cudzieho exekučného titulu je na území SR neprípustný, pretože jediný jeho príjem je dôchodok v Nemecku a povinný na Slovensku nedosahuje žiadny príjem. Ani tieto tvrdené skutočnosti nie sú pre toto exekučné konanie relevantné. Skutočnosť, že povinný má príjem v jednom štáte nijako nebráni vedeniu exekúcie v inom štáte. Ako už bolo uvedené vyššie exekúciu je potrebné iniciovať samostatne v každom štáte kde má povinný majetok (nie len príjem). Otázka toho kde povinný dosahuje príjem pre vedenie exekúcie v akomkoľvek štáte nie je nijako významná. Príjem je len jedným z mnohých prostriedkov na vymáhanie pohľadávky z exekučného titulu.“ Oprávnený sa v ďalšom vyjadril k tvrdeniu povinného ohľadom vylúčenia veci z exekúcie, pričom tvrdil, že hoci povinný disponuje preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, povinný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom na uvedené navrhol návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietnuť. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie vo výške 432,31 Eur. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, pričom s návrhom povinného nesúhlasil. Bližšie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007 sa v inom členskom štáte uznáva bez potreby osobitného konania a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu. 12. Podľa článku 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré je vykonateľné v tomto štáte, je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. 13. Podľa článku 48 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, súdne zmiery a verejné listiny, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu sa uznávajú v inom členskom štáte a sú v ňom vykonateľné ako rozhodnutia v súlade s kapitolou IV. 14. Podľa článku 48 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, na súdne zmiery a verejné listiny sa primerane použijú ustanovenia tohto nariadenia. 15. Podľa článku 48 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, príslušný orgán členského štátu pôvodu na návrh každého zainteresovaného účastníka vydá výpis zo súdneho zmieru alebo verejnej listiny na tlačivách uvedených v prílohách I a II alebo v prílohách III a IV. 16. Súd v prvom rade uvádza, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 9.6.2021. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 24.6.2021 doručené podanie povinného označené ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 17. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 18. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 19. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade exekučného titulu - Rozhodnutie Oberlandesgericht Rostock, sp. zn. XXUF XX/XX, zo dňa 9.3.2017, a teda v súlade s § 45 ods. 1, ods. 2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. Súd zároveň, pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na ustanovenie § 61k os. 1 písm. c) Exekučného poriadku uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom, nepredložil a ani nepreukázal žiadnu skutočnosť, odôvodňujúcu zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný titul bol vydaný príslušným orgánom členského štátu, ktorý je viazaný Haagskym protokolom (dohovorom) z roku 2007, a preto sa takéto rozhodnutie v inom členskom štáte uznáva bez potreby osobitného konania a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu, pričom súčasne toto rozhodnutie-exekučný titul, ktoré je vykonateľné v tomto členskom štáte je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. Súd zároveň uvádza, že nevzhliadol žiadny dôvod v zmysle ustanovenia článku 21 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktorý by odôvodňoval zamietnutie výkonu rozhodnutia. V súlade s vyššie uvedeným preto súd argumentáciu povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodnú. 20. Povinný v ďalšom navrhol zastaviť exekúciu v podstate podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to najmä z dôvodu, že v tej istej veci je vedené exekučné konanie v Nemecku. Súd dáva povinnému do pozornosti, že výkon rozhodnutia z exekučného titulu je vždy limitovaný právomocou príslušného úradu tento výkon rozhodnutia realizovať a rovnako i pôsobnosťou právnej normy, ktorá
upravuje postup pri výkone rozhodnutia, ktorého podkladom je exekučný titul. Preto skutočnosť, že na podklade exekučného titulu v inom štáte už prebieha výkon rozhodnutia v tomto prípade nespôsobuje prekážku litispendencie, pretože, tak ako už súd uviedol, výkon rozhodnutia je obmedzený územnou pôsobnosťou právnej normy upravujúcej spôsob výkonu rozhodnutia. Súd dodáva, že právomoc súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie v tomto exekučnom konaní je limitovaná územnou pôsobnosťou právneho predpisu, v tomto prípade Exekučného poriadku, t. j. pre územie Slovenskej republiky s tým, že predmetom exekúcie môže byť len majetok povinného v súlade s uvedeným, pričom poverený súdny exekútor zabezpečuje vykonanie exekúcie spôsobom v zmysle § 62 a nasl. Exekučného poriadku. Preto sa súd stotožnil s argumentáciou oprávneného, že exekúciu je potrebné samostatne iniciovať v každom štáte, kde sa nachádza majetok povinného. Ďalej pokiaľ povinný poukazoval, že oprávnený môže byť uspokojený len z dôchodcovskej dávky (z ktorej sú povinnému vykonávané zrážky v Nemecku), čo súd posúdil podľa obsahu a v súlade s územnou pôsobnosťou Exekučného poriadku ako tvrdenie o nemajetnosti povinného je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nie je dôvodom zastavenia exekúcie, pričom tak ako už súd uviedol, práve súdny exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie vykonáva potrebné úkony smerujúce s uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Preto pre prípad, aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Súd s poukazom na uvedené vyhodnotil túto námietku povinného ako nedôvodnú, nakoľko „nemajetnosť“ (v kontexte vyššie uvedeného) nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako pokiaľ povinný vo svojom návrhu uvádza, že oprávnený môže byť uspokojený len z dôchodcovskej dávky povinného súd uvedenú argumentáciu považuje za nedôvodnú a nesprávnu, pričom poukazuje, že exekúciu je možné, okrem zrážok zo mzdy a iných príjmov, vykonať i iným spôsobom (prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, cenných papierov, podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu) a to v súlade s ustanovením § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Súd preto i vyššie uvedené tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodné. 21. Pokiaľ ide o návrh povinného na vylúčenie veci z exekúcie, tento bude súdom posúdený samostatne. 22. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 23. Súd v súlade s vyššie uvedeným preto záverom uvádza, že na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vrátane jednotlivých príloh, vyjadrenia oprávneného a ostatných dôkazov, možno konštatovať, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie. Tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preto nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 30. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
31. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
32. V ďalšom súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi - povinnému, ktorý úspech nemal.
33. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko tento nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok).
34. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.7.2021 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 432,31 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak, ako ich vyčíslil oprávnený v jeho podaní zo dňa 14.7.2021 sú vyčíslené v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 432,31 Eur (odmena za 1 právny úkon - (písomné podanie vo veci samej vo výške 349,39 Eur a 1 x režijný paušál
rok 2021, t. j. 10,87 Eur) + 20% DPH), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.