Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-80-2021.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2021 prejednal odvolania K. S. - manželky obžalovaného, Q. A. - sestry obžalovaného, O. S. - matky obžalovaného, K. I. - sestry obžalovaného a obžalovaného
N. S.,
nar. XX.X.XXXX v N. D., trvale bytom N., J. XXXX/XX, okres N. D., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 12T/52/2021 zo dňa 6. septembra 2021 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), l), 38 ods. 2, 3, 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analógiam k trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu so zameraním na správne rodinné vzťahy medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. S. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože v presne nezistenom období približne od júna XXXX do XX.XX.XXXX, v mieste ich spoločného bydliska v priestoroch bytu číslo XX, na adrese
J. 1643/17, N., týral svoju manželku K. S. C. a jej syna z predchádzajúceho vzťahu maloletého O.Š., narodeného v roku 2011, spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie tým, že
- denne manželke aj maloletému nevlastnému synovi pre banálne dôvody vulgárne nadával, napríklad, keď manželka kúpila deťom oblečenie, keď nedala jedlo do chladničky, keď nebolo vyvetrané, alebo keď syn okamžite nevykonal nejaký jeho príkaz,
- jeden až trikrát mesačne fyzicky napádal maloletého O.Š. tak, že keď ihneď nevykonal jeho príkaz, udieral ho dlaňami po hlave, päsťami do ramena a stehien, pričom mu týmto nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,
- asi raz týždenne bezdôvodne alebo z banálneho dôvodu fyzicky napádal K. S. C. tak, že ju sácal, škrtil, fackoval, udieral päsťou, čím jej opakovane spôsobil krvné podliatiny, škrabance, prípadne jej rozrazil obočie a pri týchto fyzických útokoch sa jej vyhrážal zabitím alebo inou ujmou na zdraví, pričom K. S. C., so zraneniami na lekárskom ošetrení až do dňa 14.03.2021 nikdy nebola,
- naposledy dňa 14.03.2021 asi o 20.00 h v priestoroch uvedeného bytu po tom, ako K. S. C. uložila deti spať a povedala mu, aby odložil telefón a išiel sa vyspať, pretože vravel, že je unavený a následne vypla wifi pripojenie na internet, vulgárne jej nadával, hovoril jej, aby zdochla a pri tomto ju rukami sotil na chodbu, kde spadla na zem, následne si na ňu sadol a rukami ju škrtil na krku, pričom, keď sa bránila, tak ju pustil, na čo odišiel do obývačky, odkiaľ ju naďalej vulgárne osočoval a vyhrážal sa, že ju aj deti zabije, v dôsledku čoho K. S. C. vošla do kuchyne, kde vzala do rúk nôž a s nožom v rukách mu povedala, že už takto nedokáže žiť, a že aj keby ho zabila, tak to nemá zmysel, po čom nôž odhodila na kuchynskú linku, pričom obvinený na to reagoval takým spôsobom, že K. S. C. v priestoroch chodby asi dvakrát udrel po hlave detskou plastovou hojdačkou, v dôsledku čoho jej z oblasti pravého obočia začala striekať krv, po čom ušla z priestorov bytu na spoločnú chodbu a keď obvinený chcel za ňou zatvoriť vchodové dvere, dala medzi dvere ruky, aby sa tieto nezabuchli, pretože v byte boli deti, a obvinený ju opakovane udrel dverami do prstov, čím jej spôsobil tržnú ranu v oblasti čela a pravého obočia a periokulárny hematóm vpravo, čo si vyžiadalo jej lekárske ošetrenie s chirurgickým zásahom a dobou liečenia asi 7 dní,
pričom počas celého tohto obdobia sa obžalovaný N. S. voči svojej manželke K. S. C. a mal. O.Š. správal neprimerane agresívne, vyvolával u nich strach o život a zdravie, v dôsledku čoho prežívali sústavný stres a ohrozoval ich psychické a fyzické zdravie, nakoľko takéto správanie obžalovaného N. S. bolo dlhodobé a intenzívne.
Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., §§ 36 písm. j), l), 38 ods. 2, 3, 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 roky, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote písomne odvolania v prospech obžalovaného aj poškodená - manželka obžalovaného, jeho matka a dve sestry (osoby so samostatným odvolacím právom).
Obžalovaný svoje odvolanie následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca poukázal na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o tom, že je vinným a že ľutuje svoje konanie. Preto súd mal obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Poukázal tiež na to, že manželka obžalovanému odpustila, a preto chce využiť druhú šancu, ktorú mu dala. Preto je obhajca toho názoru, že súd mal pri ukladaní trestu použiť aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Obhajca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby obžalovanému bol podľa §§ 36 písm. j), l), n), 38 ods. 3, 39 ods. 1, 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Poškodená - manželka obžalovaného uviedla, že má s manželom dve maloleté deti (5 rokov a 2 roky), splácajú spoločne hypotéku na byt, sama je na rodičovskej dovolenke, a preto finančne neutiahne
náklady na svoju rodinu. Verí, že obžalovaný svoj čin oľutoval a bol už dostatočne potrestaný. Navrhla preto zmiernenie trestu a podmienečné prepustenie.
Matka a sestry obžalovaného vo svojich odvolaniach tiež poukázali najmä na potrebu finančného zabezpečenia rodiny obžalovaného, pričom uložený nepodmienečný trest postihne aj rodinu obžalovaného. Navrhli preto zmiernenie trestu obžalovanému.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa písomne vyjadrila k podaným odvolaniam v tom smere, že rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu zákonný a dôvodný. Poukázala najmä na mimoriadne agresívne konanie obžalovaného, pričom u poškodených vyvolával sústavný stres a ohrozoval ich psychické a fyzické zdravie. K finančnému zabezpečeniu poškodenej prokurátorka uviedla, že obžalovaný už predtým neprispieval na chod domácnosti a základné potraviny nakupovala poškodená z výživného od bývalého manžela na syna O. Š. Finančná situácia poškodenej je pritom podľa názoru prokurátorky irelevantná pre určenie druhu a výšky trestu obžalovanému. Navrhla odvolania podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných návrhoch. Opatrovník maloletého poškodeného uviedol, že rozsudok je síce správny a zákonný, súčasne však poukázal na to, že sa má prihliadať aj na blízke osoby, ktoré by mali byť postihnuté.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom odvolací súd ani sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
K odvolaním napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že určená výmera trestu odňatia slobody (mimoriadne znížená), ako aj výrok o nepodmienečnosti výkonu tohto trestu v zásade zodpovedajú ustálenej súdnej praxi za konanie obžalovaného v podobe „týrania“ svojej manželky a jej syna s iným otcom. V tomto smere inak správne prokurátorka vo svojom vyjadrení poukázala na charakter, rozsah a dobu trvania takéhoto protiprávneho konania obžalovaného, vrátane následkov na psychike najmä maloletého poškodeného. Súčasne je však potrebné uviesť, že ukladaný trest sa nemá javiť len ako „odplata“ za spáchanú trestnú činnosť, resp. aj ako jeho morálne odsúdenie bez toho, aby ukladaný nepodmienečný trest bol nevyhnutne potrebný aj z pohľadu svojej výchovnej funkcie. Zvlášť u prvotrestanej osoby je potrebné pri rozhodovaní o treste starostlivo zvažovať, či je nevyhnutne potrebné páchateľa trestnej činnosti „poslať do väzenia“ so všetkými aj negatívnymi dôsledkami z toho plynúcimi.
Tento názor senátu odvolacieho súdu platí najmä v prípadoch, kedy je prejednávaná trestná činnosť, za ktorú zákonodarca stanovil takú výmeru trestu odňatia slobody (rozpätie trestnej sadzby), kde uloženie trestu odňatia slobody nemusí byť obligatórne ako nepodmienečné.
Pre záver, že v tejto prejednávanej veci prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. svedčí najmä osoba obžalovaného, ktorý v priebehu trestného stíhania spolupracoval pri objasňovaní trestnej činnosti, k tejto sa priznal a túto oľutoval. Pre podporu takéhoto „správania“ obžalovaného v priebehu trestného stíhania svedčí aj obsah odvolania poškodenej - jeho manželky, ktorá mu „odpustila“, v manželskom živote mu dala tzv. druhú šancu a o poskytnutie takejto šance požiadala aj súd. Súčasne senát odvolacieho súdu nemohol prehliadnuť, že obžalovaný už takmer polovicu uloženého trestu odňatia slobody vykonal väzbou. Pritom ani výkonu väzby v konečnom dôsledku nemožno uprieť prvky prevýchovy páchateľa trestnej činnosti aj keď primárne účel väzby v tomto prípade bol iný (tzv. preventívna väzba).
V prospech obžalovaného napokon svedčil aj možný dopad výkonu trestu odňatia slobody z pohľadu negatívneho vplyvu na jeho rodinu - § 34 ods. 3 Tr. zák. Z odvolania manželky obžalovaného vyplýva, že sa sama stará o tri maloleté deti. V tejto súvislosti sa senát odvolacieho súdu potom nestotožnil s názorom prokurátorky v tom, že finančná situácia rodiny obžalovaného by mala byť irelevantná z pohľadu trestu ukladaného obžalovanému.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa pre jeho neprimeranú prísnosť. Pri splnení podmienok § 322 ods. 3 Tr. por. zároveň sám rozhodol rozsudkom o uložení trestu odňatia slobody s povolením jeho podmienečného odkladu.
Výmeru trestu odňatia slobody odvolací súd určil rovnako ako súd prvého stupňa za použitia mimoriadneho zníženia podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, ktorý postup súd prvého stupňa aj dostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti sa senát odvolacieho súdu ani nestotožnil s názorom obhajcu o použití § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, pretože pre takéto rozhodnutie nezistil zreteľahodné okolnosti prípadu. Obhajcovi neprisvedčil ani v tom, že je potrebné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože táto okolnosť bola už vyjadrená kvalitatívne vo vyššej miere použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.
Pre „sprísnenie“ povoleného podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody však odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. aj probačný dohľad spolu s uložením povinností smerujúcich k tomu, aby si obžalovaný ďalej správnym spôsobom plnil svoje povinnosti v rodine z pohľadu dodržiavania zdravých rodinných vzťahov medzi manželmi navzájom a medzi rodičmi a deťmi. Určená dlhšia skúšobná doba vo výmere troch rokov sleduje dosiahnutie stavu, že „polepšenie“ obžalovaného nebude prechodné, resp. len krátkodobé.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.