Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. D. XXX, XXX XX F.-P., v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Ondrejom Dostálom, so sídlom Robotnícka 79, 905 01 Senica proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.9.2020 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.9.2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.9.2020 bolo zo strany žalovaného, postupom podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), vo veci zvýšenia invalidného dôchodku rozhodnuté tak, že odvolanie žalobkyne bolo v celom rozsahu zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.1.2020. Týmto prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bolo žalobkyni podľa , , a zákona o sociálnom poistení zvýšená suma invalidného dôchodku na sumu 163 eur mesačne, a to počnúc od 30.10.2019, ktorá bola podľa a zákona o sociálnom poistení zvýšená od 1.1.2020 na sumu 167,80 eur mesačne. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 12.11.2019 bola žalobkyňa naďalej považovaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia zvýšená z dovtedajších 55% na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 23.1.2020 zdravotný stav žalobkyne, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku. Následne bol spisový materiál predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave, pričom z dôvodu prekážky na strane posudkového lekára ústredia so sídlom v Bratislave (dlhodobá práceneschopnosť), bol o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne požiadaný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Na základe dostupnej dokumentácie dňa 19.8.2020 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne posúdil zdravotný stav žalobkyne, pričom zistil, že ide o 60 ročnú ženu s ukončením základným vzdelaním, ktorá pracovala ako šička. Táto je dlhodobo nezamestnaná a bola uznaná invalidnou podľa zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, od 29. októbra 2014 (dg. H54, VII./A7) pre praktickú slepotu pravého oka. Pri posúdení

zdravotného stavu na základe kontrolnej lekárskej prehliadky dosiahla mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, zvýšenú o 5%, teda 50% od 13. júna 2016 (dg. H54, VII./A7). Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo dňa 3.11.2016 prerokované v Sociálnej poisťovni, ústredie posudkovým lekárom so záverom, že je naďalej invalidná s mierou poklesu 45%, zvýšenú o 10%, teda 55% od 3.11.2016. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne naďalej 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom rozhodujúcim ochorením žalobkyne je ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly VII. - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3. - ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvalé poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a) - jednostranné, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z rozpätia od 40% do 50%. Za iné ochorenia, amblyopia o-dx., hypermetrophia o.u., presbyopia o.sin., konvergentný strabizmus o.u., sataracta senil. o.u., polytopný VAS-cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, lézia nervus ulnaris ľahkého stupňa PHK overená EMG, bolesť chrbta - dorzalgia s ľahkou skoliózou bez obmedzenia dynamiky, hypakúza s CSS podľa Fowlera 12,3% s tinitom po zápale stredného ucha, úzkostne depresívna porucha, varixy dolných končatín, v anamnéze HYE 2008, bronchopneumónia, veritgo, patrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, na celkových 60%. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej konštatované, že skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené a jej odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Za tohto stavu posudkový lekár nemal dôvod na zmenu posudku zo dňa 12.11.2019. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: neurologické vyšetrenie MUDr. F. zo dňa 15.10.2019, správa z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva do 27. apríla 2016, očné vyšetrenie MUDr. P. zo dňa 10.9.2019. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej uvedené, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

2. Žalobkyňa napadla správnosť rozhodnutia žalovaného, pričom namietala, že jej zdravotný stav bol reálne posudzovaný naposledy dňa 30.10.2019, ani posudzovaný dištančne dňa 23.1.2020 iba na základe písomností odoslaných posudkovému lekárovi, pričom posudkovým lekárom nebol dostatočne zistený skutkový stav, na základe čoho bol vydaný neúplný posudok o jej zdravotnom stave. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú judikatúru, keď v rozsudku Najvyššieho súdu SR, R50/2009 (sp.zn. ) zo dňa 28.4.2009 je uvedené, že zdravotný stav navrhovateľky nebol dostatočne preskúmaný posudkovým lekárom, a teda posudkový lekár ho posúdil nesprávne. Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR, R65/2012 (sp.zn. ) zo dňa 21.5.2011. Ďalej poukázala na to, že podala písomnú sťažnosť v januári 2020 voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 596-113-6808-0 zo dňa 3.1.2020, nakoľko bolo o zdravotnom stave žalobkyne rozhodnuté nezákonne, pretože bola správnym orgánom zmeškaná lehota na správne rozhodnutie. Naviac správny orgán rozhodoval v tomto období bez posúdenia jej aktuálneho zdravotného stavu. S poukazom na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku by mal byť zo strany správneho orgánu zistený presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom bolo potrebné obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie a okrem toho došlo k porušeniu ust. § 71 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého správny orgán posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, k čomu nedošlo. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2020 žiadal žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.9.2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bol odborný posudok o invalidite, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredia so sídlom v Trenčíne dňa 19.8.2020. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola týmto posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60%. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene v posudkových záveroch posudkových lekárov nebol dôvod na zmenu hodnotenia jej zdravotného stavu, keď závery posudkov posudkových lekárov vychádzali zo súčasného jej zdravotného stavu a z poznatkov súčasnej medicíny. K tvrdeniu žalobkyne, že o jej odvolaní nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že nedodržanie zákonnej lehoty bolo spôsobené tým,

že pandémia koronavírusu a hrozba ochorenia COVID 19 obmedzila pracovnú činnosť zamestnancov žalovaného a prijaté opatrenia neumožnili dodržať zabehnuté postupy. Táto okolnosť však nemá za následok, že by žalobkyňa bola poškodená, resp. ukrátená na svojich dôchodkových právach.

4. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne, pričom súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti jeho povereného zástupcu. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho ako aj posudkového spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby.

5. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

6. Z pripojeného spisového materiálu žalovaného bolo zistené, že na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol jej zdravotný stav posúdený so záverom, že je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, zvýšenou o 10%, teda 60% od 30.10.2019 (dg. H54, VII./A/11.3. a). Medicínsky na pravé oko žalobkyňa nevidí od detstva v súvislosti s úrazom, pravý bulbus je vo výraznom konvergentnom postavení, po zakrytí ľavého oka preberá fixačné postavenie. Na šošovkách je obojstranne náznak klinickej separácie v prednom kortexte. Prítomná je obojstranná hypermetrophia, konvergentný trabizmus, počínajúca senilná sataracta, stav sa na ľavom oku mierne zhoršuje, vízus je 0,9 pri norme 1,0, v praxi sú potrebné troje okuliare pre rôzne vzdialenosti. Maximálnym posúdením pre tento stav je kapitola VII., oddiel A, položka 11.3. písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na 50%. Nejedná sa u menovanej postihnutie oboch očí s potrebou trvalej liečby, ktorá na pravé oko neprebieha, od roku 2019 nemá doložené očné vyšetrenia, tiež predchádzajúce z rokov 2014 a 2015 nedokumentujú medikamentóznu, ani inú liečbu pravého oka. Preto posúdenie v položke 3b nie je možné. Okrem toho je liečená pre cefaleu migrenózneho charakteru a vertigokombinované cervikálne a cievne. Tiež má nedoslýchavosť na pravé ucho, ktoré je ľahkého stupňa s obmedzením na 12%. Ďalej je liečená pre cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, zodpovedajúce posúdenie je v kapitole VI., oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s maximom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 35%, ďalej má syndróm kubitálneho kanálu vľavo. Vzhľadom k tomu, že miery poklesu týchto ochorení zákon neumožňuje sčítavať, je odôvodnené zvýšenie rozhodujúce postihnutia o iné ochorenia o maximálne možných 10%, na celkových 60%.

7. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa fyzickej osobe, resp. účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu, voči ktorému má možnosť podať žalobu o prieskum zákonnosti vydaného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd uvádza, že bolo zákonnou povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť a najmä po podaní odvolania zo strany žalobkyne by mal príslušný posudkový lekár pobočky a následne aj posudkový lekár ústredia v prítomnosti žiadateľa opätovne preskúmať správnosť vydaného posudku o invalidite. Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa bola reálne posudzovaná naposledy dňa 30.10.2019, keď od tohto dátumu jej bola aj zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. Následne v januári 2020 žalobkyňa nebola predvolaná na lekárske vyšetrenie, pričom posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky Senica len potvrdil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na 60% s platnosťou od 30.10.2019, hoci reálne vyšetrenie žalobkyni nevykonal. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný naposledy až 19.8.2020, a to Sociálnou poisťovňou - ústredie Trenčín, napriek tomu, že o zdravotnom stave malo byť rozhodnuté do 23.3.2020, k čomu nedošlo. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenie miere poklesu tejto schopnosti a musí k tomu vykonať aj náležité dokazovanie. Podľa názoru správneho súdu pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, a to najmä z hľadiska jednak časového ako aj na základe aktuálnych lekárskych nálezov, považuje súd za dôvodné, a preto postup správnych orgánov v predmetnej veci sú dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverom prijatých v konaní. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa podala v januári 2020 sťažnosť proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 3.1.2020, v ktorej žiadala opätovne posúdiť jej zdravotný stav. Následne dňa 23.1.2020 bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v Senici, k čomu však reálne nedošlo, nakoľko nebola žalobkyňa predvolaná na lekárske vyšetrenie v januári 2020. Naviac posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho správneho konania bolo realizované zo strany posudkového lekára len na základe spisového materiálu, ktorý bol k dispozícii posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín, ktorý potvrdil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so záverom, že súhlasí so zvýšením tejto miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na 60% s platnosťou od 30.10.2019, t.j. od posledného lekárskeho vyšetrenia. Rozhodnutie žalovaného však bolo vydané až 14.9.2020, t.j. takmer po jednom roku od reálneho vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne. Znamená to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané po zákonnej lehote, ktorú správny orgán zmeškal pre svoju nečinnosť, nakoľko o sťažnosti žalobkyne malo byť v predmetnej veci rozhodnuté do 23.3.2020, ktorým bola lehota predĺžená o ďalších 60 dní. Žalobkyňa v rámci odvolacieho správneho konania požadovala dňa 8.7.2020 o vyrozumenie v akom štádiu je jej odvolacie správne konanie, pričom v liste zo dňa 4.8.2020 jej bolo zo strany žalovaného oznámené, že jej zdravotný stav bude posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, pričom rozhodnutie bolo vydané až dňa 14.9.2020. Za tohto stavu preto nemohli byť skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, nakoľko z rozhodnutia žalovaného vydaného dňa 14.9.2020 vyplýva, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy z roku 2019, resp. z roku 2016 (neurologické vyšetrenie zo dňa 15.10.2019, očné vyšetrenie zo dňa 10.9.2019 a správa z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva do 27.4.2016). Za tohto stavu preto nemožno považovať rozhodnutie žalovaného za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, pretože po podaní odvolania zo strany žalobkyne by mala byť opätovne preskúmaná správnosť vydaného posudku o invalidite a nie je predsa možné vychádzať z lekárskych nálezov takmer rok starých a viac.

8. Vzhľadom na zistené skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keď skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne nemožno považovať za dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktoré by boli dostatočne, z hľadiska časového podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, pretože posudkový lekár v rámci odvolacieho správneho konania vychádzal z lekárskych správ, ktoré už takmer jeden rok neboli aktuálne, a preto nemožno považovať skutkový stav za objektívne zistený.

9. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.