Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Sa-55-2021.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Subarea
14Sa/55/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: L. W., bytom L. XXXX/ XX, U., právne zast. JUDr. MUDr. L. U., advokát, L. XXXX, U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, 017 01 Považská Bystrica, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhal, aby správny súd uložil žalovanému v lehote 30 dní rozhodnúť o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 19 ods. 1,3 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z.
2. Žalobca poukázal na skutkové okolnosti veci, keď si dňa 25.11.2020 uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný mu úradným listom zo dňa 19.01.2021, sp. zn. 470/2021-PB-DvN oznámil, že si predlžuje lehotu na rozhodnutie. Následne rozhodnutím zo dňa 08.03.2021, sp. zn. 2712/2021- PB-DvN rozhodol o prerušení administratívneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Žalobca poukázal na to, že žalovaný pristúpil k prerušeniu konania z dôvodu, že nemá k dispozícii všetky dokumenty potrebné pre správne posúdenie uplatneného nároku na dávku v nezamestnanosti. S týmto žalobca nesúhlasil. Trval na tom, že žalovaný má všetky potrebné údaje, aby mohol vo veci rozhodnúť, neexistuje teda dôvod na prerušenie konania. Ak napriek tomu k takémuto prerušeniu došlo a následne žalovaný vo veci sa nekoná, ide o nečinnosť.
3. Žalobca ďalej poukázal na to, že podal aj podnet na podanie protestu prokurátora, ktorému nebolo vyhovené. Nesúhlasil s konštatovaním prokurátorky, že „ spor vo veci zníženia invalidného dôchodku od 08.11.2016 na 60% nie je ešte ukončený.“ Zdôraznil, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 28Sa/45/2019 zo dňa 27.05.2020 je právoplatný a vykonateľný, takže konštatovanie, že spor nie je ukončený, považuje za absolútne nenáležité. Trval na tom, že v skutočnosti bol spor ukončený dňom 20.07.2020, kedy rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť. Žalovaný nekoná spôsobom, ktorý by bol v súlade s následkami, ktoré vyplývajú z takto ukončeného právneho sporu.
4. Podľa žalobcu celý problém tejto právnej veci spočíva v tom, že žalovaný v podstate od rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/67/2015 zo dňa 24.08.2016, tento rozsudok obchádza, nerešpektuje ho, nevyvodil z neho jasné právne následky pre svoje ďalšie konania. Nekonal teda tak, ako konať mal, napriek tomu, že právoplatnosťou tohto rozsudku Najvyššieho súdu sa jasne obnovila právoplatnosť rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.02.2009, keďže rozhodnutie č. 672 223 6871 0 zo dňa 20.08.2014, ktorým sa znížila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%, bolo uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu zrušené. Obdobne sa stalo, keď
Sociálna poisťovňa ako žalovaný orgán verejnej správy v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 28Sa/45/2019, nevykonala príslušné administratívno-právne kroky, ktoré vyplývali z uvedeného rozsudku. Poukázal na to, že musel podať na Krajský súd Bratislava žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Sám žalovaný je osobou, ktorá zavádza zmätočnosť do svojich vlastných administratívnych konaní, ktoré sa potom vetvia a robia neprehľadnou pomerne jasnú právnu záležitosť. V závere zhrnul, že žalovaný prerušil konanie z dôvodu, že sám riadne nekonal a teda ostal nečinný po vynesení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/45/2019 a nerozhodol o doplatení sumy invalidného dôchodku a ani novým rozhodnutím nerozhodol o prípadnej zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trval na tom, že všetky súdne spory medzi žalobcom a žalovaným sú ukončené s výnimkou tých novozačatých o nečinnosť orgánu verejnej správy. S poukazom na uvedené mal za to, že neexistuje žiaden dôvod na nečinnosť žalovaného, keďže všetky údajne sporné otázky sú vyriešené, keď sú známe vymeriavacie základy pre poistenie v nezamestnanosti žalobcu. Nevidel žiaden dôvod, aby žalovaný o uplatnenom nároku riadne nerozhodol. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca mal v rokoch 2005 až 2008 priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť od 26.09.2005 na 50% a od 06.11.2006 na 60%. Od 27.01.2009 mu bol priznaný invalidný dôchodok s 80% mierou poklesu pracovnej schopnosti. Od 04.10.2014 bola miera jeho poklesu pracovnej schopnosti určená na 60%, avšak následkom podaných opravných prostriedkov došlo k takejto zmene invalidného dôchodku až od 08.11.2016.
6. Voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, ktoré boli vydané od 04.10.2014 boli opakovane podávané opravné prostriedky. Rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie, Bratislava dňa 17.06.2019, ako i rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2019 boli správnym súdom zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uvedené bolo dôvodom pre prerušenie konania, nakoľko súdny spor vo veci priznania miery poklesu zárobkovej činnosti nie je doposiaľ ukončený. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by pobočka vychádzala z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu pracovnej schopnosti na 80%, nárok na dávku v nezamestnanosti by menovanému nevznikol. Nakoľko v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti bola známa skutočnosť o rozsudku, bolo povinnosťou správneho orgánu vo veci dávky vyčkať na získanie úplných a presných informácii pre správne posúdenie nároku na žiadanú dávku.
7. Žalovaný uviedol, že u žalobcu posudzuje obdobie od 04.11.2016 do 03.11.2020. Ide práve o obdobie, kedy určenie miery poklesu zárobkovej činnosti je predmetom súdneho sporu a teda nie je možné rozhodnúť o nároku na dávku v nezamestnanosti. V posudzovanom období bol menovaný zamestnaný v spoločnosti M. spol. s r.o. Bratislava. Ukončením súdneho sporu a napevno určenou mierou poklesu zárobkovej činnosti bude riešené poistné do sociálneho poistenia a následne môže byť správne posúdená žiadosť o dávku v nezamestnanosti. V prípade, ak bude žalobcovi určená miera poklesu zárobkovej činnosti menej ako 70%, vznikne spoločnosti Niké spol. s r.o. povinnosť vyčíslenia vymeriavacích základov a poistného z vymeriavacích základov, čo bude podkladom pre priznanie a výpočet dávky v nezamestnanosti a vo veci dávky bude vydané rozhodnutie o priznaní a vyplatení dávky v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov od dátumu zaradenia. V prípade, ak bude žalobcovi priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti viac ako 70%, nevznikne tejto spoločnosti povinnosť odvodu poistného do sociálneho poistenia a v tomto prípade nevznikne ani žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti.
8. Žalobca sa k veci následne už nevyjadril.
9. Správny súd konštatuje, že právne zastúpený žalobca a ani žalovaný nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie. Súd preto rozhodol po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu. Bolo pritom zistené, že žalobca ako účastník administratívneho konania vedeného žalovaným sa pred podaním správnej žaloby obrátil na prokuratúru s podnetom na podanie protestu prokurátora, pričom mu nebolo vyhovené. Správny súd dospel k záveru, že žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy nebola podaná dôvodne a preto ju zamietol podľa § 249 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie
11. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
12. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
13. Podľa § 193 ods. 5,6 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
14. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
15. Nečinnosť orgánu verejnej správy nastáva vtedy, ak tento orgán vo veci nekoná, aj keď má zo zákona povinnosť konať. Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP. V zmysle tejto definície sú základnými predpokladmi nečinnosti ad a) existencia administratívneho konania, ad b) nepokračovanie v tomto konaní v rozpore so zákonom, zákonnou povinnosťou konať. Samostatným prípadom je porušenie povinnosti začať administratívne konanie ex offo. 16. Správny súd zdôrazňuje, že ak má účastníkovi administratívneho konania poskytnúť ochranu, nepostačuje, že je preukázaná nečinnosť orgánu verejnej správy, podstatné je, aby táto nečinnosť bola v rozpore so zákonom stanovenou povinnosťou konať.
17. Žalobca sa v predmetnej právnej veci domáha odstránenia nečinnosti žalovaného v právnej veci jeho žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti. Z administratívneho spisu vyplynulo (a medzi účastníkmi nie sporné), že na základe žiadosti žalobcu sa vedie administratívne konanie o priznanie takejto dávky. Rozhodnutím č. 2712/2021-PB-DvN zo dňa 8.3.2021 bolo administratívne konanie prerušené. Rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené.
18. Je pravdou, že žalovaný v takto začatom konaní nepokračuje, vo veci nekoná. Takáto jeho nečinnosť však nie je svojvoľná, ale má oporu v zákone, keď jej dôvodom je prerušenie konania. K uvedenému prerušeniu pritom došlo vydaním správneho aktu - rozhodnutia zo dňa 8.3.2021, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené a je teda právoplatné.
19. Správny súd zdôrazňuje, že zákon s prerušením konania priamo spája nečinnosť orgánu verejnej správy, keď v prerušenom konaní neplynú lehoty a správny orgán nie je oprávnený vykonávať žiadne úkony, nie je oprávnený vo veci konať, o veci resp. vo veci rozhodnúť. Naopak jeho povinnosťou je čakať do doby, kedy odpadnú dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, resp. do doby, kedy nastane skutočnosť uvedená v rozhodnutí o prerušení konania. Do tohto času je jeho zákonnou povinnosťou zostať nečinný. V takomto prípade by bolo v rozpore so zákonom, ak by správny orgán v administratívnom konaní akýmkoľvek spôsobom pokračoval.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak aj je u žalovaného vedené administratívne konanie, v ktorom žalovaný nekoná, chýba tu jeden zo základných predpokladov pre vyhovenie žaloby, a to protiprávnosť tejto nečinnosti. Za situácie, aká je v danej právnej veci by z dôvodov uvedených vyššie, práve konanie žalovaného predstavovalo nezákonný stav. Z tohto dôvodu správny súd nemohol žalobe žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy vyhovieť a preto ju podľa § 249 SSP uznesením zamietol.
21. Správny súd okrem toho záverom uvádza, že nie je oprávnený v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmavať rozhodnutie žalovaného o prerušení konania a ani sa vyjadrovať k dôvodnosti jeho vydania. K prerušeniu konania došlo rozhodnutím, pričom uvedené rozhodnutie je potencionálne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Od 01.07.2016 je účinný nový procesný predpis (SSP), ktorý pre rozhodnutia procesnej povahy stanovil nové limity súdneho prieskumu. Podľa
novej procesnej úpravy sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu aj tie rozhodnutia procesnej povahy, ktoré účastníkovi môžu spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach. Zákonodarca výslovne stanovil, že postačuje možnosť, iba určitá potencionalita takéhoto dopadu na subjektívne práva účastníka administratívneho konania. Sú tu teda veľmi široko koncipované podmienky pre určenie spôsobilosti správneho aktu procesnej povahy, byť predmetom súdneho prieskumu. Za tejto situácie správny súd nemôže poskytnúť žalobcovi ochranu aj v tom zmysle, že by v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy realizoval aj (aj keď v obmedzenej miere) súdny prieskum rozhodnutia procesnej povahy, ktorý je dôvodom nečinnosti orgánu verejnej správy.
22. Okrem toho správny súd dodáva, že ak sa žalobca domáha pokračovania v konaní s tým, že má správny orgán vychádzať z rozhodnutia, podľa ktorého je jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%, tak uvedený postup by znamenal, že žalobcovi nebude priznaná dávka v nezamestnanosti. Práve postup, ktorého sa žalobca domáha nie je vo výsledku v jeho prospech.
23. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalovaný bol v konaní úspešný a preto by mu patrila náhrada trov konania, ktorej priznanie však nežiadal. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že v konaní úspešnému žalovanému nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).