Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-75-2023.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Subarea
2Co/75/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov 1/ A. B., B., C. B. XX a 2/ D. B., B., C. B. XX, zast. JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Michalovce, Š. Kukuru 14, IČO: 35 538 473 proti žalovanému Mgr. Stanislavovi Kedžuchovi, PhD., Spišská Nová Ves, Trieda 1. mája 2500/53, zast. JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, IČO: 45 006 962, o zaplatenie 45.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní znaleckého ústavu Technická univerzita v Košiciach, Košice, Vysokoškolská 4, IČO: 00 397 610 proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13C/3/2014 z 3. marca 2021 a proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13C/3/2014 z 19. apríla 2021, obe v znení opravného uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13C/3/2014 z 1. marca 2023
rozhodol:
O d m i e t a podanie znaleckého ústavu Technická univerzita v Košiciach, Košice, Vysokoškolská 4, IČO: 00 397 610, označené „Sťažnosť proti uzneseniu/Žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty“ zo dňa 3.1.2022.
odôvodnenie:
. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením z 3. marca 2021 sp. zn. 13C/3/2014 v znení opravného uznesenia z 1. marca 2023 uložil znaleckému ústavu poriadkovú pokutu vo výške 200 eur. Jej uloženie odôvodnil tým, že uznesením č.k. 13C/3/2014-185 z 25.9.2015 ustanovil v záhlaví tohto uznesenia označený znalecký ústav na vypracovanie znaleckého posudku z odboru Stavebníctvo. Uznesením z 22.10.2019 č.k. 13C/3/2014-366 o.i. uložil doplniť znalecký posudok č. 2/2016 z 18.1.2016 so zameraním na odstránenie pochybení v zmysle rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 36150/2017/153 z 8.3.2017 a znalecký posudok č. 2/2016 z 18.1.2016 v zmysle návrhu žalovaného z 11.8.2019 na opravu znaleckého posudku, a to v lehote 90 dní od doručenia súdneho spisu. Urgenciou z 28.5.2020 uviedol, že urgoval znalecký ústav o zaslanie znaleckého posudku, dňa 19.6.2020 požiadal znalecký ústav o predĺženie termínu na vypracovanie posudku z dôvodu opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19 do 15.9.2020, ktorej žiadosti súd vyhovel. Dňa 14.9.2020 opätovne znalecký ústav žiadal o predĺženie termínu na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu pretrvávajúcich opatrení v súvislosti s ochorením na COVID-19 a úmrtia znalca, ktorý posudok vypracovával, a to do 15.11.2020, ktorej žiadosti súd opätovne vyhovel. Z elektronickej komunikácie z 2.12.2020 so znaleckým ústavnom vyplynulo, že posudok je vypracovaný, avšak z dôvodu pandemickej situácie nie je znalecký posudok možné podpísať, čo súd vzal do úvahy. Dňa 25.1.2021 súd vyzval znalecký ústav na predloženie znaleckého posudku, použil ho o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Toho istého dňa 25.1.2021 znalecký ústav oznámil, že znalecký posudok zasiela obratom, nakoľko znalecký posudok súdu nebol doručený, vyzval súd 10.2.2021 znalecký ústav o predloženie potvrdenia o zaslaní znaleckého posudku, avšak až do rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty nebolo potvrdenie doložené.
Citujúc § 102 ods. 1, 2 CSP uzavrel, že ide o spor vedený od roku 2014 a vo veci doposiaľ nebolo možné rozhodnúť aj vzhľadom na absenciu doplneného znaleckého posudku, ktorého vyhotoveniu bráni správanie sa znaleckého ústavu, čím účelovo predlžuje konanie, uložil znaleckému ústavu povinnosť súčinnosti, ktorú môže vynucovať, a to aj prostredníctvom poriadkových pokút. Vzhľadom na to, že znalecký ústav svojou nečinnosťou hrubo sťažuje postup súdu tým, že opakovane po výzvach súd nezaslal už vypracovaný znalecký posudok, uložil mu súd v zmysle cit. ustanovenia poriadkovú pokutu vo výške 200 eur. Poučil ho, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
2. Uznesením z 19. apríla 2021 sp. zn. 13C/3/2014 v znení opravného uznesenia z 1. marca 2023 súd uložil znaleckému ústavu poriadkovú pokutu vo výške 1.000 eur. Odôvodnil, že znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach ustanovil uznesením z 25.9.2015 na vypracovanie znaleckého posudku z odboru Stavebníctvo. Uznesením z 22.10.2019 o.i. uložil doplniť znalecký posudok, a to v lehote 90 dní od doručenia súdneho spisu. Konštatoval, že uznesením z 3.3.2021 č.k. 13C/3/2014-50 uložil znaleckému ústavu poriadkovú pokutu 200 eur a zároveň ho vyzval na zaslania znaleckého posudku v lehote 10 dní a poučil ho o uložení opakovanej poriadkovej pokuty v zmysle § 102 ods. 3 CSP. V súdom stanovenej lehote znalecký posudok nebol znaleckým ústavom predložený. Citujúc § 102 ods. 1, 3 CSP uzavrel, že vzhľadom na to, že znalecký ústav svojou nečinnosťou hrubo sťažuje postup súdu tým, že opakovane porušuje povinnosť, t.j. nezaslanie znaleckého posudku, uložil mu v zmysle citovaných ustanovení poriadkovú pokutu 1.000 eur. Uviedol poučenie o tom, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
3. Podaním z 3.1.2022 č. ZÚ/OSPO/22/01/01 znalecký ústav doručil súdu podanie „Sťažnosť proti uzneseniu/žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty“, a to voči uloženej poriadkovej pokute vo výške 200 eur uznesením súdu z 3.3.2021. V podaní sa ospravedlnil za neskoršiu komunikáciu, ako aj za neskoršie zaslanie doplnenia znaleckého posudku a prípadné nepríjemnosti, ktoré jeho konaním vznikli a ktoré boli spôsobené, tvrdil, objektívnymi skutočnosťami. Argumentoval, že ide o náročné posúdenie, že zamestnanec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2016 už v čase vydania uznesenia, ktorým súd uložil doplniť znalecký posudok, nebol zamestnancom znaleckého ústavu a nemohol teda podať potrebné vysvetlenia, vážne zdravotné komplikácie nastali aj u zamestnanca, ktorý mal interne pridelený predmetný spis na riešenie v rámci znaleckého ústavu, pričom išlo o tak závažné zdravotné komplikácie, že tento zamestnanec už ďalej nevykonáva žiadnu činnosť v rámci znaleckého ústavu a muselo dôjsť k internému prerozdeleniu spisu na riešenie iným kolegom, čo spôsobilo ďalšie časové omeškanie. Za ďalšie dôvody nepredloženia posudku včas označil všetky opatrenia súvisiace s rizikom ochorenia COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnili činnosť znaleckého ústavu. Žiadal o pochopenie ním uvedených objektívnych skutočností a uviedol, že sa domáha zmeny v rozhodnutí o uložení poriadkovej pokuty tak, že poriadková pokuta vo výške 200 eur uložená nebude, resp. žiadal na základe uvedeného a na základe neštandardnej situácie, ktorá ovplyvňovala a ovplyvňuje činnosť ústavu, o odpustenie uloženej pokuty vo výške 200 eur. Citoval čl. 4 ods. 1 a 2 CSP a čl. 17 CSP a argumentoval tým, že si znalecký ústav dodatočne splnil všetky povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené a odôvodnil oneskorené predloženie znaleckého posudku objektívnymi skutočnosťami spôsobenými pandémiou COVID-19 a mal za to, že jeho neskoršie správanie odôvodňuje odpustenie pokuty. Poukázal na § 53 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, tento citujúc a uviedol, že akceptuje, že už neplatí a nemá ekvivalent v novom procesnom predpise, avšak podľa jeho názoru by to nemalo byť dôvodom na to, aby súd na tom základe prehliadol skutočnosť, že znalecký ústav splnil nakoniec všetko, čo mu bolo súdom uložené. Žiadal súd v súlade s citovanými ustanoveniami čl. 4 ods. 1, 2 a čl. 17 CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, aby dospel k tomu, že od znaleckého ústavu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady na uhradenie poriadkovej pokuty v tomto sporovom konaní, na ktorej uloženie nie je zákonný dôvod, pretože jeho neskoršie správanie a existencia objektívnych dôvodov spojených s pandémiou COVID-19 odôvodňuje dodatočné odpustenie poriadkovej pokuty. Žiadal, aby súd na tento prípad odpustenia poriadkovej pokuty aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu a o odpustení pokuty rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom, argumentoval, z pomyselnej normy, že ak si znalecký ústav splnil všetky povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené, znamená to, že neskoršie správanie znaleckého ústavu odôvodňuje odpustenie pokuty a je v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu poriadková pokuta odpustí.
4. Tie isté skutočnosti, a to totožne uviedol znalecký ústav aj v ďalšom svojom podaní z 3.1.2022 č. ZÚ/ OSPO/22/01/02 „Sťažnosť proti uzneseniu/žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty“ s tým rozdielom,
že v úvode rozdielne, resp. odlišne konštatoval, že uznesením súdu z 19.4.2021 sp. zn. 13C/3/2014 bola znaleckému ústavu uložená poriadková pokuta vo výške 1.000 eur, proti ktorému uzneseniu podáva sťažnosť.
5. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému prieskumu správnosti napadnutých uznesení a posúdeniu dôvodnosti podaných odvolaní, zisťoval, či sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, len za dodržania ktorých je možné podať odvolanie a len za splnenia ktorých je možné, aby sa odvolací súd odvolaním meritórne zaoberal a meritórne vo veci rozhodol. Zaoberajúc sa prioritne otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty dospel k záveru, že podľa § 357 CSP a contrario odvolanie, ktoré podal znalecký ústav proti uzneseniam súdu, ktorými mu súd postupujúc podľa § 102 ods. 1,2 resp. ods. 3 uložil poriadkovú pokutu 200 eur, resp. 1000 eur, prípustné nie je.
6. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. V posudzovaných veciach nebolo sporné, resp. bolo zrejmé aj znaleckému ústavu, ktorý opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie z 3. marca 2021 a 19. apríla 2021 (ktorými mu súd uložil poriadkovú pokutu) podaniami z 3.1.2022 podal, že voči napádaným uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolanie prípustné nie je. Vyplýva to aj z poučenia súdu prvej inštancie v predmetných uzneseniach, že proti nemu odvolanie nie je prípustné.
8. Znalecký ústav, vedomý si právnej úpravy nepripúšťajúcej podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty, žiadal aby súd v súlade s čl. 4 ods. 1, 2 a čl. 17 CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, dospel k tomu, že od znaleckého ústavu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady na uhradenie poriadkovej pokuty, na ktorej uloženie tvrdil, že nie je zákonný dôvod, argumentujúc pri tom svojim neskorším správaním a existenciou objektívnych dôvodov spojených s pandémiou COVID-19, ktoré mal za odôvodňujúce dodatočné odpustenie poriadkových pokút.
9. Podľa článku 4 odsek 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
10. Podľa článku 4 odsek 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
11. Odvolací súd zaoberajúc sa požiadavkou odvolateľa/znaleckého ústavu, posúdil možnosť a dôvodnosť prípadným svojim postupom podľa článku 4 odsek 2 CSP, odpustiť odvolateľovi súdom prvej inštancie uložené poriadkové pokuty, avšak nedospel k záveru, že by ním uvádzané okolnosti taký postup odôvodňovali. Odvolací súd zastáva názor, že ak by zákonodarca bol mal záujem zachovať predchádzajúcu právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá umožňovala, aby súd dodatočne, i po skončení konania uloženú poriadkovú pokutu odpustil, bol by ju zachoval. Ustanovenie pôvodnej právnej úpravy, § 53 ods.4 CSP však nemá v Civilnom sporovom poriadku potrebný ekvivalent. Možnosť postupu podľa článku 4 odsek 2 CSP v okolnostiach posudzovanej veci vníma preto odvolací súd ako možnosť výnimočnú, kedy výsledkom neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty by bol stav odporujúci princípom všeobecnej spravodlivosti na ktorých je Civilný sporový poriadok založený, stav ktorý by bol v príkrom rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov a odporujúci rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Okolnosti posudzovanej veci zohľadniac pri tom i argumentáciu odvolateľa, uvedenej požiadavke nezodpovedajú.
12. Odvolací súd preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), podania znaleckého ústavu „Sťažnosť proti uzneseniu/žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty“, ktoré posúdil podľa ich obsahu ako opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
smerovali proti uzneseniam súdu prvej inštancie, proti ktorým nie je odvolanie prípustné, podľa § 386 písm. c/ CSP, odmietol.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).