Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-148-2021.pdf
PDF · 116.25 KB
Case nature
Subarea
20CoP/148/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej o maloleté dieťa: G. K., narodený dňa XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, so sídlom: Krátka 1, 903 01 Senec, maloleté dieťa rodičov: otec - T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/XA, XXX XX U., a matka - N. K., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom: Š. XX, XXX XX X., zastúpená advokátskou kanceláriou JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Panenská 5, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. augusta 2021, č. k. 37P/146/2021-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. augusta 2021, č. k. 37P/146/2021-31 v napadnutej časti mení tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 26.08.2021, č. k. 37P/146/2021-31, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým G. K., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy od 18:00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 7:30 hod., s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určený čas v mieste bydliska matky a odovzdá maloletého v určený čas v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a počas prázdnin v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 27.07.2021, žiadal otec maloletého dieťaťa o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletým synom a matke určí povinnosť otca pravidelne telefonicky kontaktovať ohľadom maloletého. Otec v návrhu tiež požadoval, aby mu bolo umožnené sprevádzať maloletého na voľnočasové aktivity. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tvrdeniami, že má záujem na stretávaní sa s maloletým synom viac, ako len počas dvoch víkendov v kalendárnom mesiaci, počas ktorých je matka ochotná maloletého ponechať v starostlivosti otca, avšak komunikácia medzi rodičmi maloletého viazne a je obtiažne stanoviť pevný harmonogram realizácie práva styku otca so synom. Otec na podporu svojich tvrdení pripojil písomnú komunikáciu s matkou.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, § 360 ods.1, § 366, § 367 ods.1 Civilného mimosporového poriadku a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 Civilného sporového poriadku, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že sa oboznámil s návrhom otca, ako aj s pripojenou komunikáciou s matkou a dospel k záveru, že v tomto prípade si situácia vyžaduje upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nakoľko rodičia sa na rozsahu výkonu predmetného práva nevedia jednotne dohodnúť, pričom nežijú v jednej domácnosti, je
nevyhnutné, aby bola táto situácia bezodkladne riešená, keďže v konečnom dôsledku je to v najlepšom záujme maloletého, ktorý je v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých prvoradý. Otec síce nepreukázal tvrdenie, že matka je ochotná zveriť maloletého do starostlivosti otca len v rozsahu dvoch víkendov počas kalendárneho mesiaca, avšak je zrejmé, že sa na styku s maloletým nevedia dohodnúť. Je nesporné, že obaja rodičia majú rovnaké zákonné právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ako vyplýva z ustanovení zákona o rodine. Ani jeden z rodičov nemá právo brániť druhému rodičovi vo výkone rodičovských práv a povinností. Nariadenie predmetného neodkladného opatrenia v danom znení má na rodičov maloletého dieťaťa pôsobiť preventívne, aby jedným z rodičov nedochádzalo k bráneniu vo výkone rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie upresnil čas styku otca s maloletým s prihliadnutím na jeho vek a školské povinnosti, preto preberanie a odovzdávanie maloletého v pondelok o 10:00 hod. je nereálne, maloletý si v tom čase plní školské povinnosti. Preto čas stanovil do 7:30 hod. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko otcom formulovaný petit je vo zvyšnej časti nevykonateľný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, nakoľko uvedené je v záujme maloletého dieťaťa.
4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov má za to, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávnych a nepravdivých skutkových tvrdení, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom, a následne vec nesprávne právne posúdil. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie voči I. a II. výroku napadnutého uznesenia. V rámci odôvodnenia svojho odvolania poukázala na to, že po skutkovej stránke súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nevedia sa dohodnúť na styku a existuje potreba bezodkladne riešiť túto situáciu. Ďalej súd dôvodil tým, že z komunikácie predloženej otcom nemá za preukázané, že matka je ochotná zveriť maloletého do starostlivosti otca len v rozsahu 2 víkendov počas kalendárneho mesiaca, ale je zrejmé, že sa na styku rodičia nevedia dohodnúť a zdôraznil, že ani jeden z rodičov nemá právo brániť druhému z rodičov vo výkone rodičovských práv a povinností. Matka má za to, že návrh otca je založený na nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdeniach, v ktorých otec zámerne vykresľuje matku ako nezodpovednú a neschopnú osobu a naopak otec sám seba situuje do pozície „pozitívneho hrdinu“ a obete zároveň. Tieto skutkové tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Hoci veľká časť návrhu týkajúca sa zoznámenia a predchádzajúceho spolužitia nemá pre posúdenie rozhodujúci charakter, matka považuje za potrebné aspoň čiastočne na tieto očierňujúce tvrdenia otca reagovať, keďže sa priamo dotýkajú jej cti a dôstojnosti. Rovnako skresľujúco a nepravdivo otec postupoval, keď súdu predložil komunikáciu povytrhávanú z kontextu tak, aby vytvoril ilúziu, že matka s otcom nekomunikuje a bráni mu v styku. Takéto tvrdenia sú však v rozpore s objektívnou skutočnosťou. Matka popísala zo svojho pohľadu spolužite s otcom a vyvrátila skutočnosti ohľadom niektorých tvrdení otca uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka uviedla, že otec od narodenia o syna neprejavoval záujem. Matka sa snažila predovšetkým otca viesť k tomu, aby si vybudoval vzťah k synovi, keďže sa jej jeho nezáujem o syna nepáčil a všetky chlapčenské aktivity musela tým pádom zabezpečovať matka, avšak otec sa na detských aktivitách odmietal zúčastňovať. Loptu si kopali dokopy 1x. Bola to matka, ktorá naučila syna bicyklovať, kolobežkovať, či korčuľovať. Nie preto, že by otec nemal čas, ale jednoducho sa mu nechcelo a nebolo to jeho prioritou. Keďže otec neprejavoval záujem o detské hry ani iné aktivity so synom (o. i. skladanie LEGO), aj tieto aktivity zabezpečovala vždy len matka. Je potom úplne prirodzené, že dieťa k otcovi bude mať vlažný vzťah. Keď mal G. 4 roky, matka ho začala prihlasovať na rôzne voľnočasové krúžky. Najskôr na tanečný a bicie, neskôr ako 5 ročný začal chodiť aj na herectvo. Na krúžkoch veľmi vynikal. Bavili ho a keďže je ešte veľmi malý je potrebné ho na krúžky doprevádzať. Túto činnosť opäť zabezpečovala len matka a otec nemal o túto činnosť záujem. Otec sa nezúčastnil ani jedného jediného G. vystúpenia (až do tohto leta roku 2021) a to ich nemal málo. Matka má za to, že ak otec syna vyslovene zanedbáva a neprejavuje o neho žiadny záujem počas 8 rokov, dieťa si k nemu dobrý vzťah zo dňa na deň nevybuduje. Pokiaľ otec uvádza, že matka počas svojich aktivít dávala syna strážiť cudzím osobám opäť sú to nepravdy. Keď boli matkine a synove aktivity v rovnakej budove a ak začal tréning matky skôr ako G., syn sa cca na záverečných 20 minút presunul k matke do sály, kde mal k dispozícii žinenky, gymnastické pomôcky a rôzne veci, tak sa vedel zahrať (zvykli tam byť aj deti iných žien, takže to bola pre G. zábava). V prípade, že matka G. odviezla domov k otcovi, predtým ako odišla na svoj tréning, tak dostal večeru, ktorú mu pripravila matka. Po krúžkoch a celom dni sa usadil k telke a zvyčajne ho matka pred tou televíziou aj našla, keď sa vrátila. Čo sa týka motokárového krúžku,
ten vznikol náhodou. G. mal dostať k 7 narodeninám detský vodičský preukaz. G. mal v apríli 2020 7 rokov, všade vládla Korona, tak na vodičský preukaz musel počkať, kým sa situácia neupokojí. Preto matka v septembri 2020 vyhľadala T. I., kde G. objednala prvú hodinu s jazdcami, aby si to išiel vyskúšať. Nakoľko len matka doprevádzala G. na všetky krúžky, požiadala otca, že aspoň jeden krúžok by mohol zastrešovať on, s čím na prekvapenie matky súhlasil. Otec určite nie je profesionálnym jazdcom ako o sebe tvrdí, ale je pravda, že motokáry sú jeho hobby. Ani tieto tréningy však nedokázal zabezpečiť otec v celom rozsahu, a preto musela viackrát na tréning zaviesť syna matka. Nie je však pravdou, že by syna na tréningy vodila s „nejakým chlapom“ ako uvádza otec. Matka taktiež uviedla, že nie je pravdivé ani tvrdenie otca o tom, že by on začal riešiť dohodu o starostlivosti o G. cez mediáciu. Matka bola prvá, ktorá absolvovala stretnutie u psychologičky a mediátorky pani N., následne matka dala kontakt na mediátorku otcovi, ktorý mal tiež spočiatku individuálne sedenie u mediátorky a následne sa začali obaja manželia zúčastňovať spoločnej mediácie. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že pri odchode zo U., predtým ako sa matka s G. odsťahovali zo spoločnej domácnosti navrhol otec matke dohodu, kde napísal body, ktoré mu vyhovujú. Niekoľkokrát z jeho strany odznelo: „Ty si nechaj G. a ja si chcem nechať dom. Ak odídeš a nebudeš robiť problémy s domom, tak si nechaj G..” Do dohody zapracoval v bodoch, že chce byť s G.Š. každý druhý víkend, že G. chce doprevádzať na motokáry 2x mesačne. Matka s navrhnutým riešením súhlasila a táto dohoda aj nejaké obdobie fungovala. Následne otec z ničoho
- nič dohodu nechcel dodržiavať a začal trvať na striedavej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Už z uvedeného konania je zrejmé, že otec je tým, kto nedodržuje dohody, neustále mení pravidlá stretávania sa a syna zneužíva na to, aby mohol matke znepríjemňovať život. Matka uviedla, že pochybuje, že ktorýkoľvek súd takéto správanie jedného z rodičov môže hodnotiť ako správanie v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň matka uviedla dôvody, pre ktoré matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou o syna. Zdôraznil, že otec s G. nemá vybudovaný dobrý vzťah ako otec opisuje v návrhu. G. je potrebné vždy dlho presviedčať, aby k otcovi šiel, čo matka aj robí. Každý odchod k otcovi však sprevádza plač. Otec sa pred G. nekontroluje, používa vulgarizmy vo vzťahu k matke a správa sa neprimerane. Má za to, že takéto správanie pri deťoch je neprípustné a rovnako nesleduje najlepší záujem dieťaťa ak otec vyslovene uráža a „hucká“ syna proti matke. To je jeden z dôvodov prečo G. chodí k otcovi nerád. Ďalším dôvodom sú kamery, ktoré má rozmiestnené po celom dome. G. tam necíti súkromie. Otec mu kladie otázky, ktoré pripomínajú vypočúvanie. Otec nerešpektuje, keď ho G. žiada, aby ho nevypočúval. Rovnako tak otec neustále sleduje polohu syna cez mobilnú aplikáciu a následne syna vypočúva kde bol, s kým tam bol, čo tam robil. Otec nerešpektuje, keď ho G. žiada, aby ho nevypočúval. Matka uviedla, že G. má 8 rokov je inteligentný a dokáže rozlíšiť čo je normálna komunikácia a čo nie. Otec sa správa nevhodne aj vo vzťahu k synovi. Hoci sa otec snaží toto vykresliť ako nejaké skratovité konanie, nemenným faktom je, že otec matke nadáva častokrát aj pred synom, čím ho úplne zbytočne vystavuje stresovým situáciám a ventiluje svoje frustrácie nik nevie z čoho aj na synovi. Otec bežne matke nadáva, hovorí jej slová typu „skap na rakovinu“ a tiež, že G. nikdy viac nechce vidieť. Naposledy dňa 14.7.2021 zbalil všetky G. veci, ktoré mal u otca, doviezol ich k matke a pred domom tieto veci vyložil so slovami, že G. nechce nikdy vidieť. Túto situáciu videli aj susedia a pre G. bola extrémne stresujúca a zaťažujúca. Potvrdzuje ju aj SMS komunikácia, ktorú matka predložila ako dôkaz, a ktorá dokazuje, že otcovo správanie voči matke a synovi je absolútne nevhodné. Pochybuje, že takéto správanie otca je na prospech syna a podľa názoru matky je negatívne správanie otca zásadná skutočnosť, ktorá bráni rozvoju vzťahu medzi otcom a synom. Nie je pravdou, že by matka manipulovala G. proti otcovi. Otec si kazí vzťah so synom sám svojim správaním. Za takýchto okolností, keď otec nevie s matkou vecne komunikovať a nevhodne sa správa aj k synovi a jeho veciam je absolútne vylúčené, čo i len uvažovať o striedavej starostlivosti, ale aj o rozšírenej starostlivosti, akej sa otec domáha. Matka taktiež poukázala na to, že v čase pred koncom školského roka 2020/2021 sa mal možnosť otec s G. pripravovať do školy, nestalo sa tak. Nepreukázal, že je na to pripravený. Vraj, keď je s G. menej ako matka, tak ten čas nebude využívať na učenie. Preto sa G.W. nenaučil text naspamäť, ktorý sa mal naučiť za víkend (s otcom) do pondelka. Matka taktiež v rámci svojho odvolania uviedla, že veľa času s maloletým namiesto otca trávi G. babka, otcova mama. Musí cestovať zo Š., aby G. postrážila, pretože otec nemôže. G. svoju mamu má, nemusí ho vychovávať babka. Navyše z predloženej komunikácie vyplýva, že medzi rodičmi, pokiaľ má otec skutočný záujem na stretávaní sa so synom, tak matka sa mu snaží vychádzať v ústrety, otec sa so synom stretáva a matka sa tiež snaží pozitívne vplývať na syna, aby podporila jeho vzťah k otcovi, a to napriek tomu, že otec si tento vzťah sám svojím správaním kazí. Matka má za to, že pokiaľ sa otec k synovi správa nevhodne, nemôže sa čudovať, že vzťah medzi ním a synom nie je dobrý a syn s ním nechce tráviť voľný čas. Rovnako nie je pravdou, že by matka odignorovala nejaké sobotňajšie volanie. Ani jedno volanie nebolo nikdy odignorované, práve naopak. Telefonáty sú aj nad rámec dohodnutého času. Volania sú pred mediátorkou, pani N., dohodnuté v časoch utorok, štvrtok, sobota (v čase 20 -
21 h), avšak v prípade, že rodičia trávia v týchto dňoch spoločný čas so synom - napríklad G. preteky, rozlúčková grilovačka v škole alebo G. koncert, telefonát už neprebieha. Dňa 24. júla 2021, kedy vznikol účelovo screenshot a matka mala podľa tvrdení otca odignorovať sobotňajšie volanie, mal G. koncert. Dňa 24.7.2021 ešte v čase o 19:07 stál G. na pódiu v R. a otec sa zúčastnil na koncerte, pričom sa matke vyhrážal, že sa mám pripraviť „na otrasy”. Teraz už matka rozumie, čo tým myslel, zrejme návrh o neodkladné opatrenie. Matka s G. prišli domov po 20 - tej, takže, čo sa týka telefonátu ako odznelo na mediácii, nemal byť, keďže otec bol so synom osobne. Nič nebolo odignorované. Po hádke a vyhrážkach otca vo vzťahu k matke, počas toho ako G. na pódiu hral, matka zostala znechutená mu vysvetľovať v SMS správe, že predsa sa v tento deň nevolá, keďže sa rozlúčili iba pred pár minútami. To samozrejme zneužil a vytvoril tento účelový screenshot. Predkladám fotografiu z R., kde G. ešte o 19:07 stál na pódiu. Otec stál vedľa matky v hľadisku. Otec účelovo manipuluje a zavádza, ak prezentuje takéto tvrdenia v návrhu. Matka má za to, že z uvedeného popisu skutkových okolností, ktorý je preukázaný komunikáciou rodičov je zrejmé, že otec nevie s matkou vecne komunikovať, má manipulatívne sklony, matku v kuse uráža, matku aj syna vypočúva a pohyb syna nezdravo monitoruje, k synovi a jeho veciam sa správa prchko a nevhodne, pričom za takýchto okolností nie je v záujme maloletého, aby sa s otcom stýkal v režime ako nariadil súd prvej inštancie. Navyše medzi rodičmi došlo k uzatvoreniu viacerých neformálnych dohôd o styku otca s maloletým, aj za účasti mediátorky, ktoré si však otec svojvoľne modifikuje a prispôsobuje, čím ich sám porušuje. V prípade potreby navrhujeme, aby kolízny opatrovník kontaktoval mediátorku, za účelom overenia uvedených skutočností, pričom na tento účel sme ochotní mediátorku zbaviť povinnosti mlčanlivosti. Matka má za to, že nie sú preto splnené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže dôvodom, pre ktorý sa nerealizuje styk sú otcove nepredvídateľné zmeny už dohodnutých termínov a nie skutočnosť, že by matka bránila otcovi stretávať sa so synom. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že umožňuje otcovi stretnutia so synom a s otcom konštruktívne komunikuje aj o písomnej dohode o úprave práv a povinností. Navyše otec sám potom, čo bolo vydané neodkladné opatrenie informoval o tejto skutočnosti matku a navrhol, že sa ním nemusia riadiť a môžu fungovať podľa uzatvorenej neformálnej dohody. Za takýchto okolností teda absolútne absentuje dôvod, pre ktorý by bolo potrebné neodkladné opatrenie nariaďovať, čo uvádza aj sám otec v priloženom emaily. Je zrejmé, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia otec v podstatných skutkových okolnostiach neuvádzal pravdu, a neodkladné opatrenie dosiahol na základe manipulácie skutočnosti. Matka má za to, že napadnutému uzneseniu okrem nesprávnych skutkových záverov vychádzajúcich z nepravdivého vykreslenia skutočností zo strany otca je potrebné vytknúť aj ďalšie pomerne závažné právne nedostatky, pre ktoré napadnuté uznesenie považuje za nezákonné, pričom ide predovšetkým o arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Napadnuté uznesenie absolútne neodôvodňuje, akým spôsobom sa skúmal záujem maloletého na určenom styku a v čom má spočívať výhodnosť takto určeného styku v prvom rade pre maloletého? Rovnako súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec neuvádza, v čom má spočívať bezodkladnosť potreby úpravy styku s maloletým. Súd sa obmedzil len na stručné a formálne konštatovanie, že takáto potreba existuje. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal rodinné pomery účastníkov konania, ani vzťah medzi synom a otcom a bez znalosti tejto základnej podmienky absolútne arbitrárne určil styk v rozsahu, ktorý nie je pre maloletého G. vhodný. Súd absolútne rezignoval na zistenie kvality vzťahu medzi synom a otcom. Inak by zistil, že narušenie vzťahu je dané predovšetkým nevhodným správaním sa otca vo vzťahu k synovi a jeho skutočného nezáujmu o syna. Záujem otca o syna je (zrejme) len predstieraný, pričom otec maloletého G. využíva len ako nástroj na to, aby sa pomstil matke, neuvedomujúc si, že v prvom rade takýmto konaní škodí svojmu synovi. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Rovnako je potrebné pozastaviť sa nad rozsahom styku, ktorý súd určil, keď v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov upravil styk v rozsahu väčšom, ako je nevyhnutné na znovu vybudovanie zdravého a vzájomne fungujúceho vzťahu otec - syn najmä za stavu, ak ich vzájomný vzťah nie je dobrý. Sám súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nie je preukázané, že by matka nebola ochotná zveriť otcovi syna len v rozsahu 2 víkendov za mesiac. Neodkladným opatrením nie je možné, ani vhodné upraviť styk v takom rozsahu, v akom je to možné v konaní vo veci samej, a to predovšetkým z dôvodu, že v rámci konania o neodkladné opatrenie sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a teda záujem maloletého dieťaťa v konaní nemusí byť zistený úplne. Napriek tomu súd neodkladným opatrením vymedzil rozsah styku v takom rozsahu, ako by sa zrejme otec domáhal aj v konaní vo veci samej (v pomere cca 35 - 40 % otec : 60 - 65 % matka), a teda súd prvej inštancie upravil styk tak široko, že to svojim rozsahom presahuje rámec neodkladného opatrenia. Súd podľa matky teda pri rozhodovaní úplne opomenul, že účelom neodkladného opatrenia je iba potreba zasiahnuť neodkladne, t. j. vydať dočasné rozhodnutie v nevyhnutnom rozsahu, pričom v rámci rozhodovania nezohľadnil podstatné skutkové okolnosti. Matka má za preukázané, že styk otca
sa pred nariadením neodkladného opatrenia realizoval v rozsahu umožňujúcom otcovi podieľať sa na právach a povinnostiach rodiča a tiež na výchove syna a to napriek tomu, že otec pri tejto činnosti opakovane zlyháva a dopúšťa sa pomerne zásadných chýb v komunikácií a správaní sa k synovi, čo ubližuje maloletému G.. Za tohto stavu považuje matka nariadenie neodkladného opatrenia za absolútne nevhodné, škodlivé a nezohľadňujúce potreby a záujmy maloletého G.. Skutkové okolnosti, ktoré otec uvádzal v podanom návrhu sú nepravdivé, a preto nemôžu tvoriť základ pre nariadené neodkladné opatrenie. Napadnuté uznesenie považuje matka pre nesprávne zistený skutkový stav a právne vady rozhodnutia, spočívajúce arbitrárnosti rozhodnutia a nesprávnom právnom posúdení veci za nezákonné, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave vydal toto uznesenie: „Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.08.2021 č. k. 37P/146/2021- 31 v napadnutej časti (I. a II. výrok rozhodnutia) mení tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
6. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil (§ 388 C.s.p.).
8. Podľa § 65 CMP poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
9. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia, by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.
12. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.
13. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým G. v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dopytom cez matku maloletého zistil, že otec sa stretával s maloletým G. od júla 2021 do 10/ 2021 a to konkrétne v mesiaci júl 2021 bol G. u otca 15 dní, u matky 16 dní, v mesiaci august 2021 bol G. u otca 15 dní, u matky 16 dní, v mesiaci september 2021 bol G. u otca 8 dní, u matky 22 dní, v mesiaci október 2021 bol G. u otca 9 dní, u matky 22 dní. Matka zároveň uviedla, že v súvislosti s prebiehajúcim rozvodom prebiehajú rokovania právnych zástupcov o ÚPP, kde predložili právnemu zástupcovi navrhovateľa férový návrh ohľadom riešenia styku, ktorý by zachoval styk v rozsahu 4 dni otec, 10 dní matka v rámci 2 po sebe nasledujúcich týždňov.
14. V tomto prípade odvolací súd ustálil, že tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli vyvrátené tvrdeniami matky uvedenými v rámci podaného odvolania. Absencia konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi síce môže byť tiež za určitej situácie podnetom a dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v tomto prípade táto podmienka splnená nie je, nakoľko styk medzi otcom a maloletým synom sa realizuje na základe dohody medzi rodičmi a pravidelne. Neodkladné opatrenie neslúži na to, aby jeden z rodičov dosiahol takú úpravu styku, aká vyhovuje jemu, ale slúži za účelom nariadenia takej úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, aká je nevyhnutná pre zachovanie vzájomných väzieb medzi rodičom a dieťaťom, čo v danom prípade je naplnené prostredníctvom realizovanej úpravy styku otca s maloletým synom. Z prehľadu jednotlivých stykov medzi otcom a synom nepochybne vyplýva, že v mesiaci júl (v tento mesiac bol podaný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia) bol otec s maloletým synom v rozsahu 15 dní (u matky bol 16 dní), v mesiaci august bol otec s maloletým synom v rozsahu 15 dní (u matky bol 16 dní), v mesiaci september bol otec s maloletým synom v rozsahu 8 dní (u matky bol 22 dní), v mesiaci október bol otec s maloletým synom v rozsahu 9 dní (u matky bol 22 dní). Inými slovami, z prehľadu jednotlivých stykov odvolací súd ustálil, že styk medzi otcom a maloletým synom sa realizuje, aj keď nie podľa predstáv otca. Vzhľadom k uvedenému má odvolací súd za to, že v danom prípade absentovala od počiatku potreba úpravy styku otca s maloletým synom prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko styk maloletého G. s otcom sa realizoval na základe dohody hoci „ťažkopádnej“ uzavretej medzi rodičmi maloletého. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že absentuje (a rovnako aj v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia absentovala) potreba bezodkladnosti úpravy pomerov, ktorá je pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutná. Na zistenie, či pre maloletého G. je vhodná striedavá osobná starostlivosť, respektíve je vhodnejšie zverenie niektorému z rodičov s následnou úpravou styku s druhým rodičom je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nariadiť pojednávanie a vykonať dokazovanie, čo však je možné iba v rámci konania vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancia ustálil, že v tomto štádiu konania absentuje v danej veci potreba bezodkladnosti úpravy pomerov, nakoľko tvrdenia otca boli vyvrátené tvrdeniami matky, a preto možno uzavrieť, že styk otca s maloletým synom sa realizuje na základe dohody rodičov v primeranom rozsahu. Na záver odvolací súd dáva do pozornosti matky, že samotná skutočnosť, že je dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti matky neznamená, že by otec mal byť vo výkone svojich rodičovských práv a povinností akýmkoľvek spôsobom obmedzený a zároveň, že by matka bola tým rodičom, ktorý môže svojvoľne a autoritatívne určovať intenzitu, podmienky a rozsah styku otca s maloletým G., pričom otec by bol povinný sa tomuto bez ďalšieho prispôsobiť. Výkon osobnej starostlivosti o dieťa je jednou zo súčastí rodičovských práv a povinností a jeho výkonom nedochádza k tomu, že by ostatné rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča strácali na kvalite, či dôležitosti. Zároveň odvolací súd apeluje na otca, aby rešpektoval matku a nevystavoval maloletého zbytočne vypätým situáciám t.j. aby pri realizácii styku konal hlavne v záujme maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako toho času nedôvodný zamietol (§ 388 CSP).
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).