Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/143/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : F. S., nar. X.X.XXXX, bytom v O.G., F. X, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Q. O.iach, Kováčska 53, proti žalovanej: N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v O.G., F. X, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.6.2020 sp.zn. v spojení s opravným uznesením zo dňa 3.7.2020 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 22. júna 2020 č.k. -74 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. júla 2020 č.k. -79.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22.6.2020 č.k. -74 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.7.2020 č.k. -79 rozhodol nasledovne : I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje byt č. 8 nachádzajúci sa na F. ulici X, vo vchode č. 9 a na 1. poschodí obytného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra KN „C“, parc. č. 2758, o výmere 377 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetko evidované na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odborom katastrálnym pre kat. územie S.. II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje všetko vnútorné zariadenie bytu č. 8, nachádzajúceho sa na F. ulici X, vo vchode č. 9 a na 1. poschodí obytného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra KN „C“, parc. č. 2758, o výmere 377 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetko evidované na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odborom katastrálnym pre kat. územie S., a to konkrétne rúra na pečenie, chladnička s mrazničkou, práčka, sušička, televízor, mikrovlnná rúra, DVD prehrávač, vysávač, rýchlo-varná kanvica, sedacia súprava, manželská posteľ a všetok nezabudovaný nábytok. III. Žalobca je povinný do 120 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalovanej vyrovnávací podiel vo výške 53.500,- € na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdŕžal vo väčšom rozsahu. IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. V. Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 1.710,- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 1.710,- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tak, že nehnuteľnosť byt č. 8 nachádzajúci sa na F. ulici X Q. O.G., zapísaný na LV č. XXXX, presne špecifikovaný v petite v hodnote 110.000,- € a motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: O. XXX C. v hodnote 500,- € pripadnú do výlučného vlastníctva žalobcovi a vnútorné vybavenie bytu špecifikované v petite v hodnote 3.500,- € pripadne do výlučného vlastníctva žalovanej. S prihliadnutím na hodnotu zaniknutého BSM vo výške 114.000,- €, žalobca vyplatí žalovanej vyrovnávací podiel vo výške 53.500,- €. Uviedol, že dňa 2.9.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 10.8.2016, č.k. -122, ktorým súd rozhodol o rozvode manželov. Dňa 2.9.2016 zaniklo aj spoločné BSM, ktoré je potrebné vyporiadať. K veci žalobca uviedol, že počas trvania manželstva so žalovanou výrazne vyššou mierou prispieval na financovanie potrieb ich rodiny, resp. na udržiavanie ich spoločného majetku patriaceho do BSM. Žalovaná v roku 2009 ukončila materskú, resp. rodičovskú dovolenku, po ktorej nenastúpila do žiadneho zamestnania na trvalý pracovný pomer. Po roku 2009, v ktorom došlo k nadobudnutiu bytu, mala iba zanedbateľné príjmy, ktoré navyše v plnom rozsahu používala iba výlučne na financovanie jej osobných potrieb. Žalobca sám udržiaval domácnosť, finančne zabezpečoval rodinu a vďaka jeho príjmom zveľaďoval majetok patriaci do BSM, pričom sa aktívne podieľal na výchove spoločných detí. Žalovaná si našla stále zamestnanie až v roku 2013, avšak od septembra uvedeného roku už nežili v spoločnej domácnosti. Žalovaná nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, vďaka ktorým by vedela vyplatiť vyrovnávací podiel v prípade, ak by mala nadobudnúť byt do výlučného vlastníctva, čo ona sama potvrdila.

3. Právne vec posúdil podľa , , , a (ďalej len ).

4. V odôvodnení súd poukázal na to, že žaloba s prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie boli žalovanej doručené prostredníctvom OOPZ Košice- Západ dňa 14.12.2019. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a počas celého konania ostala nečinná.

5. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 22.6.2020 pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila (pričom súd mal doručenia predvolania riadne vykázané dňa 1.6.2020 fikciou z dôvodu, že si adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote), svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Nad rámec hybridného doručovania, sa súd pokúsil doručiť predvolanie aj prostredníctvom OOPZ Košice- Západ, avšak neúspešne. Pred konaním pojednávania sa súd telefonicky skontaktoval s príslušným obvodným oddelením PZ, kde bolo súdu oznámené neúspešné opakované doručovanie predvolania. Súd mal za to, že na prejednanie veci sú splnené procesné podmienky, preto v súlade s ust. (ďalej len ) prejednal vec v neprítomnosti žalovanej.

6. Konštatoval, že žalovaná v priebehu konania nenavrhla iný spôsob vysporiadania spoločného vlastníctva, nenamietala skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu, preto pri rozhodovaní vychádzal z nesporných skutočností medzi stranami sporu a zo žalobného návrhu. Za nesporné považoval, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 24.4.2004 manželstvo v Košiciach, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mestskej časti Košice- Staré mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. -122 zo dňa 10.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.9.2016, pričom vo vzťahu k maloletým deťom bola schválená rodičovská dohoda a maloleté deti S. U. a S. súd zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Právoplatnosťou rozsudku o rozvode zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po rozvode manželstva sa sporové strany nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva, aj napriek snahe žalobcu. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podal žalobca dňa 5.4.2019, teda v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote podľa .

7. S poukazom na konštatoval, že v priebehu konania medzi stranami sporu nebola sporná masa BSM, hodnota tejto masy, spôsob rozdelenia masy, ani výška vyplatenia vyrovnávacieho podielu, nakoľko žalovaná tieto skutočnosti nerozporovala.

8. Masu BSM tvorili v čase rozhodovania súdu byt č. 8 nachádzajúci sa na F. ulici X, vo vchode č. X a na 1. poschodí obytného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra KN „C“, parc. č.

2758, o výmere 377 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetko evidované na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odborom katastrálnym pre kat. územie S., ktorého hodnotu súd ustálil na sume 110.000,- € a zariadenie uvedeného bytu č. 8, nachádzajúceho sa v Košiciach na F. ulici X, vo vchode č. X a na 1. poschodí, a to konkrétne: rúra na pečenie, chladnička s mrazničkou, práčka, sušička, televízor, mikrovlnná rúra, DVD prehrávač, vysávač, rýchlo-varná kanvica, sedacia súprava, manželská posteľ a všetok nezabudovaný nábytok, ktorých spoločnú hodnotu súd ustálil na sumu 3.500,- €. Súčasťou masy už nebolo motorové vozidlo, nakoľko právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol súdu, že bolo predané s tým, že v mase ostala peňažná suma vyplatená za jeho predaj 500,- €. Spolu tak hodnota masy BSM predstavovala sumu 114.000,- €.

9. Pri rozdelení veci súd vychádzal zo žalobného návrhu, ktorý nespochybnila žalovaná a preto prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu a vnútorné vybavenie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd prihliadal na skutočnosť, že živiteľom rodiny počas trvania manželstva bol žalovaný, ktorý sa pričinil výraznou mierou o nadobudnutie spoločného majetku, najmä po nadobudnutí bytu, pričom o maloleté deti sa starala na rodičovskej dovolenke žalovaná, čo berie rovnako súd do úvahy. Toho času je však schopný vyplatiť vyrovnávací podiel žalobca žalovanej, ktorý vzhľadom na hodnotu masy BSM predstavuje sumu 53.500,- €. Z hodnoty 114.000,- € by mal každý z manželov získať sumu 57.000,- €. Žalobca nadobúda do svojho vlastníctva sumu 110.500,- € (byt a sumu 500,- € za predaj vozidla), preto by bol povinný vyplatiť žalovanej sumu 55.250,- €. Žalovaná však nadobúda sumu 3.500,- € (vybavenie bytu), pričom by bola povinná vydať žalobcovi polovicu, t.j. sumu 1.750,- €. Vyrovnávací podiel predstavuje rozdiel medzi sumou 55.250,- € a sumou 1.750,- €, teda sumu 53.500,- €, ktorú je žalobca povinný vyplatiť žalovanej. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že maloleté deti sú v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom do vyriešenia bytovej otázky, žalobca pomôže aj žalovanej so starostlivosťou o maloleté deti.

10. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , , pretože nevidel priestor pre aplikáciu ust. .

11. Aplikujúc ust. o súdnych poplatkoch rozhodol o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok.

12. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , a , pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, resp., aby rozsudok zmenil tak, že prikáže nehnuteľnosť kat. úz. S., zapísané na LV č. XXXXX, byt č. X, nachádzajúci sa na F. ulici č. X, vo vchode č. 9, na 1. poschodí obytného domu, č. súp. XXX, postaveného na pozemku parcely registra KNC č. 2758 o výmere 377 m2 v celosti a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 2293/100000-in do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej uloží povinnosť do 120 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel vo výške 22.060 €.

13. Žalovaná namietala, že v návrhu a v rozsudku nie je správne popísaný byt, ktorý je predmetom vyporiadania, nakoľko jeho súčasťou je aj podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel na pozemku. Ďalej uviedla, že pred nadobudnutím predmetného bytu na F. č. X v O. boli strany sporu vlastníkmi iného bytu, nachádzajúceho sa na G. ulici č. XX v O., kde v podiele 3/4 bola výlučnou vlastníčkou žalovaná a podiel 1/4 patril do BSM žalobcu a žalovanej (nakoľko tento byt bol v podiele 3/4 bezodplatne darovaný žalovanej a podiel o veľkosti 1/4 strany sporu počas trvania manželstva spoločne odkúpili kúpnou zmluvou získajúc fin. prostriedky z úveru, ktorý bol ku dňu zániku BSM splatený). Uvedený byt v roku 2009 odpredali a z takto získaných prostriedkov kúpili predmetný byt na F. ulici v O.h. Vzhľadom na to, že finančné prostriedky získané predajom bytu na G. ulici boli vyššie, ako bola kúpna cena za byt na F. ulici, zároveň z týchto prostriedkov byt na F.Ž. ulici zrekonštruovali.

14. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca opustil spoločnú domácnosť v roku 2014 a v byte ostala bývať ona s deťmi, zároveň sama uhrádzala mesačné náklady správcovi bytu. Žalobca neprejavoval

záujem o úhradu týchto výdavkov, ani o údržbu bytu. Ďalej uviedla, že po odchode z domácnosti žalobca zobral kľúče od schránky, čím jej znemožnil vyberať dochádzajúcu poštu. Keď sa obrátila na správcu, aby jej umožnil výmenu schránky, resp. poskytol náhradný kľúč, správca jej to neumožnil. Poštu si tak podľa potreby vyberala rôznymi pomôckami, ako nožom, ihlicami a podobne. Niekedy jej poštárka na jej prosby doručovala poštu k susedom. Z uvedeného dôvodu jej nemohli byť doručené výzvy od advokátskej kancelárie, resp. nemala možnosť vybrať si poštovú zásielku, či oznámenie o uložení zásielky a nemohla sa tak o týchto zásielkach dozvedieť. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobca mal na ňu telefonický kontakt, mohol ju oboznámiť o podanom návrhu. Potvrdila, že jej bol políciou doručený návrh (žaloba) v decembri 2019. Na základe toho oslovila žalobcu a navrhla mu vec riešiť mimosúdne tak, že by ostala v byte bývať a vyplatila žalobcu v podiele 1/8 z hodnoty bytu, keďže kúpna cena bola uhradená v 3/4 z jej výlučných prostriedkov a iba 1/4 zo spoločných prostriedkov (z čoho polovica činí 1/8). Vyjadrenie na súd nepodala, pretože žalobca prejavil ochotu o vyporiadanie BSM dohodou. Preto si zabezpečovala na vyplatenie podielu žalobcu úver, ktorý však pre pandémiu trvajúcu do júna 2020 nemohla vybaviť. O termíne pojednávania sa opäť nemohla dozvedieť v dôsledku doručovania do poštovej schránky, ktorú nemohla otvoriť. Má za to, že ju žalobca zavádzal tým, že dôjde k uzatvoreniu dohody a úmyselne vytvoril situáciu, že sa o termíne pojednávania nedozvedela. Vytýkala súdu, že napriek tomu, že mal pri doručovaní návrhu preukázané, že zásielky si nepreberá poštou, nezisťoval, čo je dôvodom nepreberania zásielok. K doručovaniu predvolanie na pojednávanie prostredníctvom polície uviedla, že od 1.6.2020 nastúpila do práce a ak polícia doručovala zásielku počas pracovnej doby, nemohli ju zastihnúť. Keďže nebola informovaná o termíne pojednávania, o ktorom sa teda nedozvedela, má za to, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň poukázala na to, že od januára 2020 do júna 2020 trvala mimoriadna situácia, pre ktorú bol zákaz vychádzania, stretávania sa, čím nemohla zabezpečiť dôkazy, potrebné na preukázanie jej vnosu do spoločne nadobudnutého majetku. Má za to, že s prihliadnutím na jej vnos finančných prostriedkov do spoločného majetku vo výške 1.984.500,-Sk, v prepočte 65.879 €, pri hodnote bytu (ktorú žalobca uviedol vo výške 110.000 €) po odpočítaní vnosu prichádza do úvahy vyporiadanie sumy 44.120 €, z ktorej 1/2 činí 22.060 €. Túto sumu navrhuje určiť ako sumu na výplatu žalobcovi z titulu vyporiadania BSM, keďže navrhuje, aby byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zdôraznil, že žalovaná v odvolaní výslovne potvrdila, že jej polícia doručila kópiu návrhu na vyporiadanie BSM v decembri 2019, ako aj tú skutočnosť, že do ukončenia dokazovania na súde prvej inštancie nepodala vyjadrenie na súd a odvolanie je jej prvým procesným úkonom vo veci samej. Žalovaná sa teda k podanému návrhu včas nevyjadrila napriek tomu, že o svojich procesných právach a povinnostiach bola súdom poučená. Žalovaná účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa sporu, preto sa tieto v zmysle ust. považujú za nesporné. Zároveň v zmysle bola žalovaná povinná prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a s ohľadom na zásadu koncentrácie konania žalobca považuje za nadbytočné vyjadrovať sa k nepravdivým skutočnostiam, ktoré neboli žalovanou preukázané žiadnymi dôkazmi. Má za to, že skúmanie žalovanou uvádzaných skutočností nie je v zmysle ust. prípustné.

16. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že nemala kľúč od poštovej schránky Uviedol, že žalovaná pôvodne tento kľúč mala a ak ho medzičasom stratila či zničila, uvedená skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu. Žalobca žalovanú nikdy neobmedzoval v preberaní pošty. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že si žalovaná mohla nechať namontovať vlastnú schránku, nechať si zasielať poštu na inú adresu, prípadne si zriadiť P.O.BOX a taktiež v zmysle si mohla zvoliť zástupcu na doručovanie. Keďže tak neurobila, žalobca má za to, že svojimi tvrdeniami úmyselne zavádza súd. Ďalej žalobca uviedol, že sa pokúšal opakovane so žalovanou dohodnúť na vyporiadaní BSM, jeho právny zástupca trikrát zasielal žalovanej výzvu na mimosúdne vysporiadanie a návrh na súd podal z dôvodu, že uplynula väčšia časť zákonom stanovenej lehoty pre vyporiadanie BSM (31 z 36 mesiacov). Žalovaná mala taktiež možnosť byť sama iniciatívna a podať návrh na vyporiadanie, ostala však nečinná a nečinná bola aj po doručení žaloby zo strany súdu aj napriek poučeniu. Nie je pravdou, že by po doručení žaloby žalovaná ponúkla žalobcovi vyporiadanie BSM vo forme výplaty jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca má za to, že ak by sa tak stalo, žalovaná by zrejme o uvedenom informovala aj súd, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že sa má jednať o zjavne odlišný návrh oproti žalobe. Žalobca zdôraznil, že súd nad rámec svojich zákonných povinností doručoval predvolanie na pojednávanie

žalovanej nielen poštou, ale aj prostredníctvom polície, kde však doručovanie napriek opakovaným viacnásobným pokusom polície nebolo úspešné. Podľa žalobcu je nepochopiteľné, aby žalovaná (ktorá podľa svojich slov nesúhlasila so žalobou a mala problémy s doručovaním zásielok) majúc vedomosť o súdnom konaní, ostala voči súdu nečinná a neinformovala súd, napr. o svojej adrese na doručovanie alebo o zástupcovi na doručovanie. Napokon zdôraznil, že mimoriadna situácia bola vyhlásená až v polovici marca 2020 a zákaz vychádzania a stretávania sa nebol nariadený vôbec, teda žalovaná mala dostatok času na všetky úkony vo vzťahu k súdu.

17. Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, dal žalobca do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 3.7.2013, v zmysle ktorého s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome (s vlastníctvom bytu je ex lege nerozlučne spojené akcesorické spoluvlastníctvo uvedených predmetov vlastníctva).

18. Žalovaná v odvolacej replike opakovane uviedla skutočnosti, na ktoré poukazovala v odvolaní a zdôraznila, že vyjadrenie k žalobe nepodávala, nakoľko ju žalobca ubezpečoval, že to nie je potrebné. Poukázala na to, že nemá vyriešenú bytovú otázku, pričom súd by podľa nej mal prihliadať na skutočnosť, že od opustenia spoločnej domácnosti byt užíva sama s deťmi a platí všetky poplatky v zmysle predpisu správcu bytu. Je schopná žalobcu vyplatiť (výplatu si chce zabezpečiť prostredníctvom hypotekárneho úveru) a ani žalobca nemá finančné prostriedky na to, aby ju vyplatil. Namietala, že žalobcovi dávala návrh, aby byt prenechali deťom, s čím však žalobca nesúhlasil. Uviedla, že kľúč od schránky stratila, preto žiadala od žalobcu kópiu kľúču, ktorý však na jej výzvu nereagoval. Pre ňu bolo neprijateľné zriaďovať si P.O.BOX prostredníctvom pošty, kde by musela dochádzať. Upriamila pozornosť aj na tú skutočnosť, že súd pri doručovaní vyjadrenia k odvolaniu využil možnosť doručenia zásielky prostredníctvom zamestnávateľa, ktorú si aj prevzala.

19. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Opakovane poukázal na ust. o povinnosti uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, aj na ust. o novotách. Zdôraznil, že žaloba bola žalovanej riadne doručená, táto vedela o konaní o vyporiadanie BSM, poznala žalobný návrh, avšak napriek tomu nedoručila súdu vyjadrenie k žalobe, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, čím sa považujú za nesporné a nepredložila žiaden návrh na vykonanie dôkazov pred súdom prvej inštancie. Doplnil svoje vyjadrenia o poukaz na tú skutočnosť, že časť peňazí na rekonštrukciu a vybavenie bytu mu darovali rodičia. Zároveň uviedol, že nemohol predpokladať, či žalovaná na pojednávanie príde, ani ako súd rozhodne, a zdôraznil, že nemal žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť upozorňovať žalovanú na termín pojednávania. V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na uznesenie NS SR sp.zn. , v zmysle ktorého práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. V ďalších podaniach žalobca oznámil súdu, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že ona platí všetky poplatky v zmysle predpisu správcu bytu. Žalovaná byt síce užíva, avšak od decembra 2019 neuhrádza žiadne poplatky súvisiace s užívaním bytu, v dôsledku čoho môže dôjsť aj k výkonu zákonného záložného práva a predaju bytu na dražbe. Ku dňu 13.10.2021 predstavuje dlh sumu 2.951,83 €.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

21. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. novembra 2021 o 09.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.11.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

23. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f).

24. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

26. Odvolací dôvod podľa ust. je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

27. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

28. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

31. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré neuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa preto súd nemal povinnosť a ani nemohol náležite a správne vysporiadať pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

32. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.

33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

34. Odvolací súd berie zreteľ aj na zásadu, v zmysle ktorej konanie pred súdom musí zabezpečiť pre strany sporu (účastníkov konania) spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process) tým, že rešpektuje viaceré základné procesné práva priznané účastníkovi , medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim.

35. Zároveň je ale potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu- účastníkoch konania. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu). Strana sporu, ktorá nerozporuje tvrdenia druhej strany, neuvedie svoje tvrdenia alebo neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany.

36. vymedzuje tzv. dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, keďže je určovaná výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vzniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívna strana sporu bezo zbytku splní svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle že ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožnil súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musel súd rozhodnúť v neprospech strany sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre túto stranu nepriaznivé rozhodnutie.

37. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa ods . 1,2 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

39. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. V samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia až 154 predstavujú, inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v , pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá

má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ).

41. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

42. Súd prvej inštancie v danom prípade správne aplikoval uvedené ustanovenia o koncentrácii konania a bral zreteľ na dôkazné bremeno zaťažujúce strany sporu, zároveň uvedené ustanovenia správne interpretoval a vyvodil z nich správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

43. Z obsahu spisu vyplýva a potvrdila to aj žalovaná, že jej bol doručený návrh na vyporiadanie BSM v decembri 2019 spolu s procesným poučením, žalovaná však do ukončenia dokazovania na súde prvej inštancie nepodala vyjadrenie na súd, nedostavila sa na pojednávanie a odvolanie je jej prvým procesným úkonom vo veci samej. Žalovaná sa teda k podanému návrhu včas nevyjadrila napriek tomu, že o svojich procesných právach a povinnostiach bola súdom poučená. Odvolací súd preto dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že žalovaná účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa ustálenia masy BSM, hodnoty tejto masy, spôsobu rozdelenia masy, ani výšky vyplatenia vyrovnávacieho podielu, preto sa tieto v zmysle ust. považujú za nesporné.

44. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s platným procesným predpisom a neporušil žiadne práva odvolateľky, keď pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22. júna 2020 bez prítomnosti žalovanej, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup (doručenie predvolania bolo vykázané fikciou). Súd sa pritom nad rámec svojich povinností pokúsil o doručenie predvolania aj cestou polície (vychádzajúc z predchádzajúcej skúsenosti, keď sa takýmto spôsobom podarilo doručiť žalobu), avšak neúspešne.

45. Po tom, ako bola žalovanej doručená žaloba na vyjadrenie, bola žalovaná v zmysle povinná prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto s ohľadom na zásadu koncentrácie konania skúmanie žalovanou v odvolaní uvádzaných skutočností nie je v zmysle ust. prípustné.

46. Pokiaľ žalovaná uviedla v odvolacom konaní nové skutkové tvrdenia a predložila nové dôkazy, odvolací súd s poukazom na ust. konštatuje, že tieto tvrdenia a dôkazy nespĺňajú podmienku novôt v odvolacom konaní, pretože sa netýkajú procesných podmienok, netýkajú sa vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nejde o prípad, že by ich odvolateľka (žalovaná) bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. Žalovaná nepreukázala, že nemohla bez svojej viny uviesť svoje tvrdenia a navrhnúť vykonanie dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Na uvedenom nič nemení ani jej tvrdenie o tom, že vyjadrenie nedoručila súdu pre možnú mimosúdnu dohodu, nakoľko aj uvedenú skutočnosť bolo potrebné súdu oznámiť (resp. informovať o prebiehajúcich mimosúdnych rokovaniach alebo o návrhoch strán sporu).

48. Tým, že žalovaná nereagovala na výzvu súdu a nevyjadrila sa, si sama zavinila nemožnosť preskúmania jej tvrdení a vykonania dôkazov na preukázanie ňou tvrdených skutočností.

49. Vzhľadom na nesplnenie vyššie uvedených podmienok odvolací súd nemohol prihliadnuť na tieto nové tvrdenia a dôkazy uvedené v odvolaní.

50. Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, správne žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 3.7.2013, v zmysle ktorého úprava spoluvlastníckych práv vlastníkov bytov k spoločným častiam domu a spoločným zariadeniam domu má charakter lex specialis voči všeobecnému ustanoveniu Obč. zák. a spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu je so zreteľom na jeho vznik a možnosť s ním nakladať, spoluvlastníctvom sui generis. Podľa spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome. S vlastníctvom bytu je teda ex lege nerozlučne spojené akcesorické spoluvlastníctvo uvedených predmetov vlastníctva. Toto spoluvlastníctvo je regulované výlučne bytovým zákonom, pričom nejde o podielové spoluvlastníctvo v zmysle . Ide o vedľajšie práva, v dôsledku čoho možno hovoriť o tzv. akcesorickom, resp. pridruženom spoluvlastníctve, ktoré je nielen funkčne, ale aj právne závisle od základných práv, ktorým je vlastnícke právo k bytu. Akcesorita predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a prípadne aj k pozemku s existenciou vecného práva k bytu. Inými slovami, akcesorita znamená, že spoluvlastnícky podiel k týmto predmetom sekundárneho vlastníctva vždy sleduje právny osud bytu a priamo zo zákona prechádza na jeho nového nadobúdateľa. Tento postulát je v platnej právnej úprave zvýraznený v ust. , a Bytového zákona. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že spoluvlastnícky podiel vlastníka bytu nie je samostatným prevodom práva, nie je samostatne prevoditeľnou vecou, ale je funkčne aj právne závislý na byte a vlastníckom práve k bytu. Nie je preto správne tvrdenie žalovanej, že neuvedenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na uvedenom príslušenstve je vadou, nakoľko tento podiel za žiadnych okolností nemôže patriť nikomu inému, ako vlastníkovi bytu. 51. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s . Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalobcovi, preto odvolací súd rozhodol tak, že mu priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).