Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: Stanislav Hlivjak, s miestom podnikania J. Švermu 6, 085 01 Bardejov, IČO: 40 298 264, právne zastúpený: JUDr. Elena Žgravčák Boháčová, advokátka so sídlom Levočská 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PK AUTO, spol. s r.o., so sídlom Duklianska 23,080 01 Prešov, IČO: 31 733 174, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 11.405,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku z a m i e t a.

II. Konanie v časti o zaplatenie 6.350,44 € z a s t a v u j e.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.054,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 5.054,56 € od 10.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Nárok na náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.04.2019 domáhal od žalovaného zaplatenie sumy 11.405,00 € s príslušenstvom, ako aj trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tak, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný vzťah na základe objednávky žalobcu č. 10004876, zo dňa 02.12.2016, ktorou si u žalovaného objednal motorové vozidlo OPEL VIVARO COMBI L2H1 a súčasne ho zakúpil na výkon svojej podnikateľskej činnosti v predmete podnikania „medzinárodná nepravidelná autobusová doprava". Žalobca predmetné vozidlo zaradil do majetku firmy a začal s ním vykonávať podnikateľskú činnosť pre zmluvných obchodných partnerov. Auto sa zakúpilo najmä pre ich potreby, lebo žalobca mal dohodnutú dlhodobú spoluprácu. Už štyri mesiace po zakúpení uvedeného motorového vozidla, a to konkrétne dňa 07.04.2017 sa prejavila vada vozidla, ktorú žalobca následne reklamoval u žalovaného. Vada sa opakovalo celkom sedemkrát a žalobca vždy na svoje náklady musel odviesť vozidlo do autorizovaného servisu. Presné dni, keď vozidlo odviezol do servisu a tiež ako dlho opravovali vzniknutú vadu žalobca uviedol v písomnej reklamácii zo dňa 18.12.2018. Žalovaný odpovedal na písomnú reklamáciu dňa 21.01.2019 s tým, že v odpovedi nevyvrátil žiadne tvrdenia žalobcu. Pre neustále sa opakovanie tej istej závady na vozidle žalobca nemohol vykonať zmluvne dohodnuté prepravné služby, pričom za týmto účelom bolo vadné vozidlo zakúpené pre jeho obchodného partnera, obchodnú spoločnosť: LM GENIM, s.r.o, Dr. Tyrše 704, 533 41 Lázne Bohdaneč, IČO: 28 794 958, s ktorým mal žalobca uzatvorenú platnú obchodnú zmluvu, a to Zmluvu o preprave osôb zo dňa 01.11.2012, ktorá bola pozmenená dňa 01.01.2017 - upravovala sa výška ceny prepravnej služby na sumu 345,00 €. Spolupráca trvá od roku 2012. Počas obdobia, keď bolo vozidlo v servise stále s tou istou vadou, nemohol

žalobca plniť svoje zmluvné záväzky voči svojim dlhoročným obchodným partnerom, nemohol pre nich vykonať prepravné služby a teda aj následne ich fakturovať, čím mu vznikla škoda na jeho majetku o výšku nefakturovaných prepráv osôb, a to v sume 10.005,00 € pre obchodnú spoločnosť: LM GENIM a v sume 1.400,00 € pre fyzickú osobu Sylvia Čupová, IČO: 46 085 581 na základe objednávky č. 2018/47 zo dňa 10.12.2018. Zmluvný partner LM GENIM upozornil žalobcu, že v súvislosti s tým, že si neplnil svojej obchodné záväzky, musel zakúpiť mikrobus, ktorým by prepravu osôb zabezpečil, a to počas všetkých dní, keď bolo auto žalobcu v servise. Súčasne žalobcovi oznámil, že si za neplnenie zmluvných podmienok z jeho strany vyúčtuje majetkové sankcie a zároveň ho upozornil, že zvažuje vzájomnú spoluprácu do budúcna, lebo sa žalobca stáva nedôveryhodným obchodným partnerom. Škodu a ušlý zisk, ktorý žalobcovi v súvislosti s neustálymi opravami tej istej opakovanej vady vozidla vznikli žalobca vyúčtoval na ťarchu spoločnosti PK AUTO, spol. s r.o., Prešov. Žalovaný nemal záujem celú záležitosť vysporiadať, na vyúčtovanú škodu a ušlý zisk nereagoval, ani pohľadávku neuhradil, preto mu žalobca dňa 10.02.2019 zaslal pokus o zmier - predžalobnú upomienku. Na túto upomienku žalovaný reagoval listom zo dňa 12.02.2019, v ktorom neprejavil žiadny záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, preto bol žalobca nútený pristúpiť k súdnemu vymáhaniu svojho nároku.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že podstatou uplatneného nároku žalobcu je náhrada škody a ušlého zisku, ktorý podľa tvrdení žalobcu, mal vzniknúť v období, kedy bolo zakúpené motorové vozidlo v servise u žalovaného titulom uplatnených vád a žalovaný riadne plnil svoju povinnosť plynúcu zo zodpovednosti za vady, pričom v tomto období žalobca nemohol užívať motorové vozidlo na podnikateľský účel a výkon jeho zmluvných záväzkov. Žalovaný namietal absenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného a poukázal na a nasl. . Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne nasledovné predpoklady: porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. V danom prípade podľa názoru žalovaného absentuje predovšetkým predpoklad - predvídateľnosť vzniknutej škody. Aby aplikácia nadobudla želaného účinku - teda že škoda, ktorú utrpela poškodená zmluvná strana, bude nahradená len do výšky, do ktorej mohla byť druhou stranou predvídateľná v čase uzatvorenia zmluvy - musí žalobca preukázať, že požadovaná náhrada za škodu nie je príliš vzdialená (far too remote). Strana, ktorá utrpela škodu, musela už v dobe kontraktácie predvídať jej vznik ako pravdepodobný dôsledok konania alebo opomenutia prvej strany. V rozhodovacej činnosti súdov je za nepredvídateľnú škodu považovaná nasledovná situácia „ušlý zisk tam, kde predávajúci nepoznal podmienky zmluvy medzi kupujúcim a jeho odberateľom“. Je veľmi nepravdepodobne´, že by žalovaný akceptoval uzatvorenie zmluvného vzťahu so žalobcom, ak by mal vedomosť o tom, že výška prípadného ušlého zisku žalobcu, uplatneného v období plnenia si jeho povinností zo zodpovednosti za vady, bude v zjavnom nepomere s hodnotou motorového vozidla a niekoľkonásobne bude prevyšovať zisk žalovaného, ktorý mal predajom motorového vozidla dosiahnuť. V takomto prípade by zrejme hroziace riziko preniesol do zvýšenej kúpnej ceny. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nebola žalovanému známa existencia zmluvy o preprave, či existencia skutočností, z ktorej by žalobcovi mohla vzniknúť škoda resp. ušlý zisk v žalovanej výške. Žalobca si uplatňuje nárok na úhradu ušlého zisku poukázaním na uzavreté zmluvy o prepravu osôb. Prvá z nich bola uzavretá dňa 01.11.2012 t.j. niekoľko rokov pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaným so žalobcom (kúpna zmluva bola uzavretá dňa 02.12.2016), o predmetnej zmluve žalovaný nemal vedomosť. Ďalšia zmluva o preprave bola uzavretá dňa 01.01.2017 t.j. po uzavretí kúpnej zmluvy žalovaným so žalobcom. Účelom zásady, podľa ktorej sa hradí poškodenému iba predvídateľná škoda, je do istej miery "chrániť" škodcu pred prílišnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú rizikovým konaním. Za rizikové konanie považuje žalovaný konanie žalobcu ako podnikateľa, ktorý sa v rámci podnikateľskej činnosti zaviazal vykonávať prepravu osôb prostredníctvom motorového vozidla zakúpeného u žalovaného, avšak nevzal do úvahy skutočnosť, že predsa len môže dôjsť k možnému výskytu vád motorového vozidla, či povinnosti absolvovať pravidelnú servisnú prehliadku vozidla, z dôvodu čoho si nebude môcť plniť svoje zmluvné záväzky dojednané s treťou osobou. Je všeobecne známe, že v podnikateľskom prostredí je prítomných množstvo rizík, čo sa napokon odráža v samotnej definícii podnikania, ktoré vykonáva každý podnikateľ na vlastnú zodpovednosť (riziko). Podľa názoru žalovaného sa v danom prípade žalobcom uplatneného nároku jedná o nepredvídateľnú škodu, za ktorú žalovaný nezodpovedá. Nie je možné pričítať ušlý zisk žalobcu na ťarchu žalovaného, ktorý vznikol v dobe, kedy žalovaný po uplatnení vád žalobcom si plnil riadne svoje povinnosti plynúce zo zodpovednosti za vady. V nadväznosti na zmienené rizikové konanie žalobcu, žalovaný poukázal na tzv. prevenčnú povinnosť žalobcu, a teda povinnosť predchádzať škodám uloženú žalobcovi v ustanovení

, ktorú však žalobca porušil. V danom prípade u žalobcu bolo rozumne (objektívne) možné predvídať nemožnosť plnenia svojich zmluvných záväzkov dojednaných s treťou osobou pre prípady potreby vykonania servisných prehliadok na motorovom vozidle, či pre prípady výskytu možných vád vozidla a potreby ich opravy v záručnej dobe u žalovaného. Žalobca s cieľom splnenia si zákonnej prevenčnej povinnosti si mohol zabezpečiť náhradné vozidlo resp. sa pre prípad takýchto okolností mohol poistiť u príslušného poisťovateľa. Podľa názoru žalovaného taktiež absentuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný, nepreukázaný a ako taký ho odmieta.

3. Žalovaný zároveň navrhol, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, či tu vôbec právo žalobcu je alebo nie je. Žalovaný navrhuje, aby sú pri rozhodovaní prvotne posúdil, či žalobcom uplatnená škoda spadá do kategórie predvídateľnej škody, a teda či žalovaný v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu škodu predvídal alebo predvídať mohol.

4. Žalobca s vyjadreniami žalovaného nesúhlasil a zotrval na podanej žalobe. Žalobca má za to, že došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Motorové vozidlo bolo kúpené za účelom verejnej cestnej hromadnej osobnej nepravidelnej dopravy a na ten účel aj slúžilo. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný priebeh veci dalo očakávať. Nie je pravdou, že žalovaný nevedel o zmluvách o preprave osôb, na základe ktorých si žalobca uplatňuje v tomto konaní náhradu škody a ušlého zisku, pretože pri každej jednej reklamácii na to upozorňoval žalovaného. Žalobca opakovane žiadal pri reklamácii predmetného motorového vozidla o náhradné vozidlo, ale žalovaný na jeho žiadosti nereagoval. Žalobca vidí príčinnú súvislosť najmä v tom, žalovaný opakovane riešil tie isté vady, čo značí, že nedostatočným spôsobom zdiagnostikoval jednotlivé vady a ich nedostatočným spôsobom odstránil a tak sa tie isté vady opakovali, čo znemožňovalo prevádzku motorového vozidla opakovane, čím vznikla škoda žalobcovi, takýmto konaním žalobcovi následne narastala a tým mu vznikol ušlý zisk. Žalovaný vedel predísť takému dôsledku aj tým, že by bol poskytol žalobcovi náhradné vozidlo, čo neučinil a tým nezabránil hroziacemu dôsledku a následnému vzniku škody a ušlému zisku.

5. Žalobca následne podaním zo dňa 01.10.2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.350,44 € späť a v tejto časti navrhoval konanie zastaviť. Naďalej však zotrval na sume 5.054,56 € s príslušenstvom, ktorú zdôvodnil a vyčíslil v tabuľke. Žalobca ďalej uviedol, že v pôvodnom výpočte ušlého zisku neboli zohľadnené povinné náklady žalobcu na vykonanie jednotlivých prepráv. Suma 5.054,56 € predstavuje skutočný ušlý zisk, ktorý zohľadňuje aj všetky náklady, ktoré by musel žalobca vynaložiť na vykonanie prepravy v rozsahu nákladov na PHM a prenocovanie vodiča pri dvojdňových prepravách, amortizácie vozidla, diéty pre vodiča a alikvotnej čiastky nákladov na slovenskú a českú diaľničnú známku.

6. Žalovaný má za to, že pre vznik ušlého zisku neboli splnené podmienky kladené zákonom a ani judikatúrou, práve absencia predvídateľnosti vzniknutej škody. Dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť absolútne jednoznačný, nemožno ho oprieť o špekulatívnu úvahu. Musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého zisku blížiaca sa podľa bežného uváženia istote. V konkrétnom prípade však žalobca nepreukázal, či zmluva o preprave naďalej trvala počas rozhodného obdobia, či nedošlo k jej ukončeniu, či prebehla komunikácia s ním a odberateľmi, aký bol ich charakter. Nepreukazuje v konaní celkovo, že za iných okolností by došlo k preprave. Nárok na ušlý zisk popiera aj porušenie prevenčnej povinnosti podľa . Najmä takúto prevenčnú povinnosť si mal žalobca splniť, možno nie hneď pri vzniku prvej vady, ale ak to bolo opakované, ako sám tvrdí, tak o to viac možno dôvodne predpokladať, že prevenčnú povinnosť si mal žalobca splniť. Žalovaný samotný vznik vád nerozporuje, ale tvrdí, že žalovaný si splnil záväzok tým, že motorové vozidlo prijal, vadu odstránil. Vada následne bezprostredne po odovzdaní motorového vozidla neexistovala. Teda postupoval podľa zákona, zmluvy a nárok na náhradu 5.054 € odmieta a považuje ho za bezdôvodný. Vo vzťahu k náhradnému vozidlu, poskytnutie náhradného vozidla asistenčnou službou je popísané v záručnej knihe, avšak jedná sa o nárok počas poruchy vozidla do jedného roka užívania, čo nie je konkrétny prípad. Iný právny nárok na náhradné vozidlo mu v zásade podľa podmienok stanovených kúpnou zmluvou, nevzniká. K prevenčnej povinnosti žalobcu žalovaný poukázal na možnosť žalobcu si v rozhodnom období, ktoré vyčíslil na 55 dní, prenajať si vozidlo a k tejto možnosti vypočítali aj cenu za požičanie obdobného vozidla, ktoré používal predtým u žalovaného a podľa jeho cenníka, sumu za vypožičanie vozidla vypočítal na

2.694,78 € s DPH a vo vzťahu k tomuto konštatuje, že ak by si žalobca, ak mu teda hrozila škoda, napríklad, ak sa auto pokazilo a mal rôzne zákazky, o ktorých predtým vedel, alebo ak napríklad už tá škoda sa stala alebo prebiehala, čiže v rámci 55 dní, kedy auto bolo v servise dlhodobejšie, teda ak by si prenajal auto buď u žalovaného, alebo aj inej spoločnosti, tak by vedel tú škodu, resp. ušlý zisk zmierniť. Teda tých 5.054 €, ktoré si nárokuje, by žalobca získal, pretože prepravy osôb by boli zabezpečené, aj keď teda náhradným vozidlom. Samozrejme od tejto sumy by bolo potom potrebné odpočítať tie náklady za vypožičanie náhradného vozidla. Teda tých 2.694,00 €. V konečnom dôsledku, ak by sme odpočítali tú odmenu, ktorú mal dostať mínus náklady za vypožičanie auta, tak sa dostávame k sume 2.359,78 €. Žalobcovi tak vzhľadom na nesplnenie alebo porušenie prevenčnej povinnosti neprináleží ušlý zisk vyšší ako 2.359,78 € práve teda z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, pretože čo je zvýraznené aj tým veľkým obdobím tých 55 dní, kedy bolo auto v servise, a tým, že v konkrétnom prípade možno objektívne predpokladať, že ak je predmetom činnosti táto preprava, tak takáto situácia, ktorá znefunkční vozidlo, že nebude môcť tým vozidlom vykonávať podnikateľskú činnosť, či už je potrebný servis, či už je potrebné odstránenie nejakej vady, alebo obyčajná kontrola, tak toto môže pri podnikaní nastať. Vzhľadom na všetky skutočnosti, žalobca porušil prevenčnú povinnosť, ktorá mala spočívať jednak buď vo využití poistenia u príslušného poisťovateľa, alebo v možnosti o prenajatí náhradného vozidla, či už u žalovaného, alebo u nejakej tretej osoby. Zákonné predpoklady predvídateľnosť a príčinná súvislosť pre ušlý zisk neexistujú v konkrétnom prípade.

7. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku práve za tie vady, ktoré sa opakovali. V každom jednom zákazkovom liste je to uvedené, za jazdy trhá vozidlom. A presne za tieto vady, kde žalovaný prijímal auto do servisu, čiže uznal, že táto vada sa na vozidle naozaj nachádza, prijímal auto do servisu opakovane, kde prvýkrát vymenil vstrekovače, druhýkrát ich vymenil za repasované vstrekovače, tretíkrát ich vymenil za nové vstrekovače a opakovane odstraňoval vadu tým istým spôsobom, pričom vada sa aj napriek tomu stále ukazovala, tak je zrejmé, že on vadu neodstránil. Z toho je zrejmé, že žalobca trpel opravu vozidla, údajnú opravu alebo nejakú spornú opravu, lebo nedošlo k oprave na úkor jeho podnikateľskej činnosti. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o prenájme náhradného vozidla z autopožičovne, žalovaný neponúkol žalobcovi ani len možnosť nájmu vozidla a predložený cenník autopožičovne PK AUTO je len cenníkom, nie je skutočnou možnosťou prenajatia si vozidla na účely, aké potrebuje žalobca. Tento cenník je zároveň platný od 01.05.2021, čo vôbec nepreukazuje, že by takáto možnosť tu bola v čase, kedy vôbec došlo k predmetu sporu v danom čase. Žalobca spochybnil aj tú skutočnosť, že predmetný cenník počíta s denným limitom 200 km, čo je nedostatočný limit pre výkon prepravných služieb žalobcu. Taktiež je tu vedomosť, že súčasná podoba zmluvy o zapožičaní absolútne vylučuje možnosť cestovať s vozidlom do zahraničia, čiže samotný cenník nepreukazuje skutočnosť, že by vôbec žalobca mal možnosť zapožičať si vozidlo naozaj na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Ono dokazuje možno, keďže je to cenník platný od 01.05.2021, že nejaká možnosť zapožičiavania vozidla u žalovaného existuje, ale potom je minimálne spochybniteľné, prečo na riadny dopyt žalobcu, žalovaný neodpovedal tým, že by mu ponúkol možnosť prenajatia vozidla, k čomu ale nedošlo. On mu neponúkol ani len odplatnú možnosť prenajatia vozidla. Čo sa týka porušenia prevenčnej povinnosti, žalobca má za to, že aj na strane žalovaného je prevenčná povinnosť, lebo aj on je podnikateľský subjekt, ktorý sa zaviazal vykonávať servis vozidiel a tiež musí v rámci prevenčnej povinnosti predvídať škodu, a teda skúmať aj tú okolnosť, že ak nie je schopný škodu opraviť, tak by mal ponúknuť v rámci prevenčnej povinnosti, aby nezvyšoval škodu na svojej strane v nutnosti povinnosti náhrady škody, ponúknuť žalobcovi náhradné vozidlo. To mu neponúkol a na dopyt žalobcu, povedal, že mu ho ani nedá.

8. V ďalšom konaní sa súd oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a za účelom prejednania veci súd nariadil vo veci pojednávanie. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, žalobcu, oboznámením žaloby, jednotlivých reklamácii, zmluvami o preprave osôb, zákazkovými listami a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca, ako subjekt podnikajúci v oblasti medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy, nadobudol a prevzal dňa 05.12.2016 od žalovaného, ako autorizovaného predajcu vozidiel, motorové vozidlo OPEL VIVARO COMBI L2H1, a to na základe kúpnej zmluvy č. 10004876 zo dňa 13.4.2016.

10. Podľa čl. IV. body 4.1. a 4.2. kúpnej zmluvy č. 10004876 zo dňa 13.4.2016, Výrobca poskytuje na dodané motorové vozidlo túto záruku: a) na karosériu - podľa údajov výrobcu, b) na ostatné časti vozidla

- 2 roky bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Záruka podľa predchádzajúceho bodu začína plynúť dňom prevzatia motorového vozidla kupujúcim alebo splnomocneným zástupcom.

11. Dňa 07.04.2017 žalobca v dôsledku vyskytnutých vád reklamoval nadobudnuté vozidlo, a to z dôvodu vád posuvných dverí. Následne boli zo strany žalobcu uplatnené voči žalovanému ďalšie reklamácie, a to dňa 27.11.2017 s dĺžkou odstránenia vád 38 dní (od 27.11.2017 do 03.01.2018), dňa 22.05.2018 s dĺžkou odstránenia vád 4 dní (od 22.05.2018 do 25.05.2018), dňa 08.10.2018 s dĺžkou odstránenia vád 3 dní, dňa 17.10.2018 s dĺžkou odstránenia vád 21 dní (od 17.10.2018 do 06.11.2018), dňa 19.11.2018 s dĺžkou odstránenia vád 23 dní (od 19.11.2018 do 11.12.2018) a dňa 17.12.2016. Počas obdobia od prevzatia vozidla, tj. od 05.12.2016 do 19.12.2018 bolo vozidlo reklamované 7-krát, pričom nebolo schopné jazdy pre vady najmenej 90 dní.

12. Zo servisnej knižky k motorovému vozidlu OPEL VIVARO COMBI L2H1 vyplynulo, že dňa 10.10.2018 boli vymenené repasované vstrekovače. Dňa 16.11.2018 boli vymenené nové vstrekovače. Dňa 11.12.2018 boli opätovne vymenené vstrekovače paliva a aj vstrekovacie čerpadlo a žhaviče vysokotlakových trubiek. Dňa 21.02.2019 boli vymenené káblové zväzky motora a riadiacej jednotky motora a došlo k výmene vodného čerpadla, bolo pretesnené veko rozvodov. Dňa 08.04.2019 došlo k výmene tesnenia spojov hadíc klimatizácie. Dňa 09.07.2019 bol vymenený kompresor klimatizácie a ovládanie spínača svetiel.

13. Z jednotlivých zákazkových listov je ďalej evidentné, že dňa 03.01.2018 došlo ku kontrole a vyčisteniu vstrekov a vstrekového čerpadla. Dňa 25.05.2018 došlo k výmene EGR ventilu

14. Žalobca mal uzatvorenú so spoločnosťou LM GENIM s.r.o. Zmluvu o preprave osôb zo dňa 01.11.2012, v zmysle ktorej bol povinný dostaviť v termínoch: 02.- 03., 04.- 05., 12. - 13., 14. - 15., 22. - 23. a 24.- 25., vždy v kalendárnom mesiaci na miesto určenia prepravy osôb a prepraviť uvedené osoby na miesto určenia. Dohodnutá cena prepravného bola vo výške 330,00 €, splatná na základe faktúry. Následne Zmluvu o preprave osôb zo dňa 01.01.2017 došlo k zmene ceny prepravného, a to na sumu 345,00 €.

15. Objednávkou č. 2018/47 zo dňa 10.12.2018 si od žalovaného objednala prepravu Sylvia Čupová, so sídlom Kutuzovova 997/19, 085 01 Bardejov, IČO: 46 085 581, a to prepravu v dňoch 08.01.2019, 15.01.2019, 21.01.2019, 23.01.2019, 24.01,2019, 25.01.2019 a 26.01.2019, a to spolu v sume 1.400,00 €.

16. Žalobca emailom zo dňa 21.12.2018 i zo dňa 31.12.2018 žiadal o riešenie problému s vozidlom a upozornil žalovaného, že podniká v autobusovej doprave a má platné zmluvy na pravidelné transfery, pričom vozidlo bolo reklamované 5x stále s rovnakou závadou, a to že motorom počas jazdy nepríjemne trhá a celkový čas trvania opráv už presiahol 90 dní. Emailom zo dňa 30.01.2019 aj zo dňa 29.05.2019 žalobca požiadal žalovaného aj o náhradné vozidlo, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Emailom zo dňa 03.06.2019 žalobca upozornil žalovaného, že dňa 14.06.2019 potrebuje vozidlo na zmluvnú prepravu.

17. Žalobca pre neustále opakovanie závad vozidla nemohol vykonávať zmluvne dohodnuté prepravné služby, preto si listom zo dňa 25.01.2019 a listom zo dňa 15.03.2019 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody a ušlého zisku, a to vo výške nefakturovaných prepráv osôb v sume 11.405,00 €. Žalovaný nárok žalobcu odmietol a považoval ho za nepreukázaný.

18. Žalobca následne podaním zo dňa 01.10.2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.350,44 € späť a v tejto časti navrhoval konanie zastaviť. Naďalej však zotrval na sume 5.054,56 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje skutočný ušlý zisk, ktorý zohľadňuje aj všetky náklady, ktoré by musel žalobca vynaložiť na vykonanie prepravy v rozsahu nákladov na PHM a prenocovanie vodiča pri dvojdňových prepravách, amortizácie vozidla, diéty pre vodiča a alikvotnej čiastky nákladov na slovenskú a českú diaľničnú známku.

19. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 08.09.2021 vyplynulo, že hneď dva mesiace po prebratí predmetného vozidla bol pretočený pas, ktorý sa nedal zapnúť, keď si ho cestujúci chcel zapnúť, nezatvárali sa dvere, tiekol spojkový valček, ten menili asi trikrát. Asi po necelom roku začalo s motorom

cukať. Aj žalobca s ním jazdil, aj vodiči ho upozorňovali, tak ho odviezol do servisu. V servise vravel, že s motorom cuká. To bolo v roku 2017. Auto im odovzdal koncom novembra a auto bolo opravované 03.01.2018, prevzal ho, že je opravené, vybrali vstrekovače, vtedy nedávali žiadne vstrekovače, len dali na stolicu prečistiť a auto sa javilo, že je dobré. Pochodilo sa nejakých osem, deväť mesiacov a potom začalo cukať s motorom. Vymenili sa vstrekovače za repasované, čo sa aj žalobca pýtal v servise, či do nového auta sa dávajú repasované veci, tak mu povedali, že áno a o štyri, päť dní sa vrátil naspäť, zase cukalo s vozidlom. Zase ho zobrali, vymenili za nové vstrekovače. Žalobca vykonal jednu jazdu do Čiech, auto cukalo. Priviezol ho opäť do servisu. Opäť vymenili vstrekovače, opäť spravil jednu alebo dve jazdy, auto opäť cukalo. Potom tam auto ostalo dva a pol mesiaca. Prišli na to, že je vadná káblovačka motora. Po tých štyroch opravách, že je vadná káblovačka motora. Poslali mu aj dopis. Žalobca stále volal, aby auto bolo čím skôr opravené a žiadal ich o náhradné vozidlo, lebo potreboval jazdiť. V servise mu bolo povedané, že náhradné vozidlo nedostane, lebo oni také náhradné vozidlo nemajú, tak hovoril, že bude od nich žiadať ušlý zisk. Tak mu povedali dobre, dajte nás na súd. Manažér servisu, pán Juruš, žalobca mu napísal list, poslal mu ho, on nebol schopný do mesiaca mu na ten list odpovedať, kým mu pani právnička nezavolala. Potom mu odpísal s tým, že musí byť z auta vytiahnutá nafta a poslala na expertízu. Do dnešného dňa sa to neudialo, ani ho nezavolali, že chcú vybrať naftu a povedali mu, že keď bude auto hotové, tak mu zavolajú. To bolo 25.01.2019. Auto fungovalo po tej oprave osem mesiacov. Žalobca začal chodiť do servisu do Poľska, a to auto ešte predtým, keď chodil do servisu, stále sa ho technik pýtal, či mu neuniká voda, chladiaca kvapalina. Neunikala mu, ale po tých 8 mesiacoch bol v Poľsku, začala mu unikať chladiaca kvapalina a tam mu oznámili, že pri takejto poruche musí byť vymenený motor, lebo je prasknutý blok motora a teraz je tam nový. Žalobca za neho zaplatil 11 a pol tisíc. Ten starý motor sa vybral, všetko sa dalo nové, takže auto teraz jazdí, má po oprave nejakých 50 tisíc km. Žalobca ďalej uviedol, že už pri prvom vozidle, keď ho kupoval, nastavoval výmeny oleja a opravy vozidla tak, aby mohol jazdiť. Stále to konzultoval s prijímacím technikom, aby ho objednal na opravu vtedy, keď nejazdí vozidlom. 100 % musel vedieť, lebo aj to prvé vozidlo kupoval na živnosť a predávajúci dostal výpis z obchodného registra. Žalobca mu stále pripomínal, že jazdí von, má zmluvnú prípravu, že to vozidlo potrebuje. Keby mu pri kúpe predávajúci povedal, že má zdokladovať zmluvu o preprave, zdokladuje. Žiadal len výpis z obchodného registra.

20. Súd na daný skutkový stav aplikoval normy Obchodného práva, pretože zmluvný vzťah bol uzatvorený medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti ( , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.)

21. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

22. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

23. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ustanovenia , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

25. Podľa ustanovenia , predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

26. Podľa ustanovenia a , predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

27. Podľa ustanovenia , zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

28. Podľa ustanovenia , prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.

29. Podľa ustanovenia , ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

30. Podľa ustanovenia , nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

31. Podľa ustanovenia , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 32. Podľa ustanovenia , za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

33. Podľa ustanovenia , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

35. Podľa ustanovenia , namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

36. Podľa ustanovenia , osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

37. Podľa (ďalej aj len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Podľa , ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

39. Podľa , súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

40. Podľa , do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

41. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že dňa 05.12.2016 žalobca prevzal motorové vozidlo OPEL VIVARO COMBI L2H1 od žalovaného a že na predmetnom vozidle sa vyskytli vady, ktoré boli reklamované u žalovaného, pričom po dobu reklamácie bolo vozidlo u žalovaného. Sporný je samotný nárok žalobcu na náhradu škody a ušlý zisk ako taký, ako aj jeho výška, pričom žalovaný navrhoval vydať medzitýmny rozsudok.

42. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. V rovine vydania medzitýmneho rozsudku, či už ide rozhodovanie o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku alebo o tom, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej, má súd za to, že priamo z právnej normy vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť pre súd. Medzitýmnym rozsudkom sa smeruje do oblasti hmotnoprávneho vzťahu, ktoré záväzne deklaruje alebo vytvára. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť. Vydanie medzitýmneho rozsudku je účelné spravidla vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného nároku. Súd je v predmetnom prípade toho názoru, že je možné a účelné naraz rozhodnúť o základe nároku ako aj o jeho výške, preto v súlade so zásadou hospodárnosti civilného procesu zamietol návrh žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku ako nedôvodný.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.350,44 € späť, súd konanie v zmysle ustanovenia v tejto časti zastavil.

44. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody a ušlého zisku, ktorý mu vznikol v súvislosti s opakovanými vadami a následnými opravami vozidla u žalovaného a za obdobie, kedy nemohol svoje vozidlo využívať na účely podnikania a dosiahnutia zisku.

45. Zodpovednosť za škodu podľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti za škodu bez ohľadu na zavinenie) a vzniká za kumulatívneho splnenia predpokladov vzniku škody, a to: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu prvých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený, tj. žalobca. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje predvídateľnosť a okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.

46. Súd najprv skúmal predpoklady vzniku škody. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v (). Žalovaný porušil povinnosť spočívajúcu v záväzku, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Dodaný tovar, tj. motorové vozidlo malo opakovane vady, pre ktoré nemohlo slúžiť na deklarovaný účel, tj. účel, na ktorý má slúžiť motorové vozidlo. To, že vozidlo malo vady, žalovaný uznal a niektoré vady odstránil, resp. sa pokúsil odstrániť.

47. Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t.j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. V dôsledku toho, že vozidlo bolo poškodené, žalobca nemohol vykonávať pravidelnú zmluvne dohodnutú a objednanú prepravu, čím nedošlo k zväčšeniu jeho majetku, tj. k úhrade fakturovanej prepravy.

48. Kumulatívne podmieňujúcim predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení. V prípade ak by predmetné motorové vozidlo nemalo vady, ktoré museli byť odstraňované v servise žalovaného, žalobca by poskytol svoje vozidlo svojim zmluvným partnerom, ktorí by mu za objednanú činnosť poskytli odmenu.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ust. a došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukázal, že v konkrétnom právnom vzťahu ide o škodu nepredvídateľnú alebo existujú okolností vylučujúce jeho zodpovednosť.

50. Podľa ustanovenia , ktoré do istej miery limituje rozsah náhrady škody, z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu predvídateľnú. t.j. takú škodu, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana poznala ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti alebo ktorá bola v tom čase ako takýto dôsledok predvídateľná. Táto predvídateľnosť sa odvodzuje od objektívneho kritéria predpokladanej pravdepodobnosti určitého dôsledku s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré pri obvyklej odbornej starostlivosti mala povinná strana poznať. Nie je nevyhnutné, aby bol vznik škody predvídateľný pre konkrétneho škodcu, ale postačuje, že táto škoda nebude nepravdepodobná pre optimálneho pozorovateľa. Pri hodnotení, či ide o prípad nepredvídateľnej škody, je potrebné vziať do úvahy znalosť, ktorú škodca mal vzhľadom na svoju situáciu a okolnosti vzťahujúce sa len k nemu, ale ďalej, pokiaľ nie je možné dôjsť k záveru, že s ohľadom na ne možnosť vzniku škody predvídal, je potrebné vyňať z úvahy, čo v danej situácii mohol predvídať obchodu dbalý podnikateľ. Predvídateľnosť škody je východiskovým kritériom teórie adekvátnosti príčinnej súvislosti. (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky z 1.11.2007 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.9.2015, sp. zn. ). Dôkazné bremeno o tom, že v konkrétnom právnom vzťahu ide o škodu nepredvídateľnú, ktorú povinná strana nemá povinnosť nahradiť, zaťažuje povinnú stranu, tj. žalovaného.

51. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pri uplatnení vád opakovane upozorňoval žalovaného (napr. emailom zo dňa 21.12.2018, 31.12.2018), že podniká v autobusovej doprave a má platné zmluvy na pravidelné transfery. Emailom zo dňa 30.01.2019 aj zo dňa 29.05.2019 žalobca požiadal žalovaného aj o náhradné vozidlo, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, žalovaný však na jeho žiadosť nereagoval. Zároveň žaloba už pri kúpe vozidla predložil žalovanému výpis z obchodného registra, z ktorého je zrejmé že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy, nakoľko to bol jediný predmet podnikania na predloženom výpise. Účel využitia vozidla je možné racionálne predpokladať aj zo samotného typu vozidla, ktoré patrí medzi úžitkové vozidla, ktoré ponúka 9 sedadiel. Súd poukazuje na to, že žalovaný v oblasti opravy a predaja motorových vozidiel pôsobí už viac ako 20 rokov a má teda dlhodobú prax v tejto oblasti, preto je dôvodne od neho očakávať, že by mal byť schopný predvídať situácie, ktoré sú spojené s reklamáciou a opravou vozidiel.

52. Taktiež nie je na mieste argumentácia žalovaného, že žalobca ako podnikateľ nevzal do úvahy skutočnosť, že predsa môže dôjsť k výskytu vád motorového vozidla, či povinnosť absolvovať pravidelnú servisnú prehliadku vozidla, z dôvodu čoho si nebude môcť plniť svoje zmluvné záväzky dojednané treťou osobou. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že nastavoval výmeny oleja a opravy vozidla, tj. pravidelné servisné prehliadky tak, aby sa mohlo jazdiť. Taktiež servisná prehliadka ako aj prípadné menšie opravy vozidla štandardne nie sú v takej intenzite a v takom trvaní, ako boli uplatňované vady na vozidle, tj. 7-krát v priebehu 2 rokov. Z povahy reklamovaných vád je zrejmé, že vady sa opakovali, vozidlo bolo prijaté do servisu žalovaného opakovane s vadou - trhá/cuká motorom/vozidlom (zákazka č. 157937 zo dňa 14.11.2017, zákazka č. 158155 zo dňa 27.11.2017, zákazka č. 162722 zo dňa 08.10.2018, zákazka č. 162886 zo dňa 17.10.2018, zákazka č. 163381 zo dňa 19.11.2018) a žalovaný opakovane neodstránil vadu plnohodnotne (opakovane výmeny vstrekovačov), ale vozidlo sa po určitej dobe do servisu vrátilo s tou istou vadou, prípadne ešte s nejakou ďalšou pridruženou alebo novou.

53. Predvídateľnosť prekážky je spojená s prevenčnou povinnosťou podľa , kedy povinný musí vykonať príslušné opatrenia na odvrátenie hroziaceho stavu.

54. Žalovaný ďalej poukázal na prevenčnú povinnosť žalobcu, a to na možnosť žalobcu si v rozhodnom období, ktoré vyčíslil na 55 dní, prenajať si vozidlo u žalovaného, prípadne inde, a tým minimalizovať škodu. Žalobca žiadal od žalovaného po dobu reklamovaných vád poskytnutie náhradného vozidla, žalovaný však na uvedené nereagoval a vozidlo neposkytol. Taktiež žalovaný nepreukázal, že mal obdobné porovnateľné vozidlo, ktoré by mohol žalobcovi poskytnúť alebo že ceny zapožičania by nepresiahli spolu s ďalšími prevádzkovými nákladmi odmenu žalobcu od tretej osoby. Žalovaný taktiež tvrdil, že podľa záručných podmienok mal žalobca nárok na náhradné vozidlo iba počas prvého roka, z vykonaného dokazovania však jeho tvrdenie nebolo preukázané ako aj nebolo preukázané, ak bolo vozidlo reklamované počas prvého roka (napr. reklamácia dňa 14.11.2017, nové vozidlo prevzaté dňa 05.12.2016), že žalovaný nejaké náhradné vozidlo v rámci záručných podmienok poskytol.

55. Podľa názoru súdu, žalobca vykonal v rámci možností príslušné opatrenia na odvrátenie hroziaceho stavu, keď opakovane upozorňoval žalovaného na potrebu vozidla a na hroziacu majetkovú škodu. Prenájom náhradného vozidla v danom prípade nevylučuje, že náklady na náhradné vozidlo by mohli prevyšovať dohodnutú odmenu a pod. Bolo na žalovanom preukázať, že za daných okolností a v danom čase bolo účelné a vhodné na zníženie ušlého zisku vhodným opatrením prenájom náhradného vozidla počas obdobia reklamovaných vád. Zároveň v súvislosti s namietanou možnosťou poistenia žalobcu, súd uvádza, že možnosť využitia poistenia u príslušného poisťovateľa, v súvislosti s predmetom a rozsahom poistenia, je v danej situácii aplikovateľná na žalovaného, nie na žalobcu.

56. Na základe vyššie uvedeného žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania liberačných dôvodov zo zodpovednosti za škodu a súd považuje nárok žalobcu za dôvodný.

57. V súvislosti s výškou ušlého zisku, ten mal súd preukázaný z výpočtov predložených žalobcom, a to v sume 5.054,56 €, v ktorom bola zohľadnená zmluvná odmena dohodnutá s tretími osobami na základe zmlúv o preprave a všetky náklady, ktoré by musel žalobca vynaložiť na vykonanie prepravy v rozsahu nákladov na PHM (vypočítané súčinom ceny za 1l PHM určenej z faktúr spol. Slovnaft za tankovanie žalobcovi, priemernej spotreby vozidla a počtu kilometrov do miesta prepravy a späť), prenocovanie vodiča pri dvojdňových prepravách (určenej z ceny obvykle využívaného ubytovacieho zariadenia), amortizácie vozidla (určenej ako alikvotná čiastka z odpisov vozidla v súlade s účtovnou evidenciou vozidla), diéty pre vodiča (určených ako diéty, ktoré by boli vodičovi štandardne vyplatené) a alikvotnej čiastky nákladov na slovenskú a českú diaľničnú známku, počas 55 dní, počas ktorých nemal žalobca vozidlo k dispozícii, z dôvodu reklamácie vád u žalovaného, a to konkrétne v dňoch 02.12. - 03.12.2017, 04.12. - 05.12.2017, 12.12. - 13.12.2017, , 22.12.- 23.12.2017, 02.01. - 03.01.2018, 22.05.- 23.05.2018, 24.05.- 25.05.2018, 22.10. - 23.10.2018, 24.10. - 25.10.2018, 02.11. - 03.11.2018, 04.11. - 05.11.2018, 22.11.- 23.11.2018, 24.11. - 25.11.2018, 22.12. - 23.12.2018, 02.01.- 03.01.2019, 04.01. - 05.01.2019, 12.01. - 13.01.2019, 14.01. - 15.01.2019, 22.01.- 23.01.2019, 24.01.- 25.01.2019, 08.01.2019, 15.01.2019, 21.01.2019, 23.01.2019, 26.01.2019, 02.02. - 03.02.2019, 04.02. - 05.02.2019, 12.02. - 13.02.2019, 14.02. - 15.02.2019.

58. Žalovaný v nadväznosti s prípadnou výškou ušlého zisku považoval za dôvodnú iba sumu 2.359,78 €, ktorá predstavovala rozdiel medzi uplatnenou sumou 5.054,56 € a sumou, za ktorú si mohol žalobca v rámci prevenčnej povinnosti vypožičať náhradné vozidla, a to v sume 2.694,78 € s DPH. Žalovaný však tvrdené skutočnosti nepreukázal a nenavrhol ani vykonať relevantné dokazovanie v tejto súvislosti, resp. neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, keďže túto argumentáciu aplikoval až na poslednom pojednávaní vo veci, na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.

59. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

60. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

61. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

62. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení je 8%.

63. Nakoľko sa žalovaný nezaplatením žalovanej sumy žalobcovi dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.054,56 € od 10.02.2019 do zaplatenia.

64. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa , Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

67. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť, čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania v tejto časti a bol neúspešný a úspešný v tejto časti bol žalovaný. Vo zvyšnej časti žaloby súd nároku žalobcu vyhovel, a v tejto časti bol žalobca úspešný. Nakoľko úspech žalobcu a neúspech žalovaného, ako aj neúspech žalobcu a úspech žalovaného, bol v obdobnom pomere, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.