Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: PD BA 03, s.r.o., so sídlom Lozorno 996, 900 55 Lozorno, IČO: 44 498 012, právne zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, Záhorácka 2942/60A, 901 26 Malacky, za účasti ďalších účastníkov: 1) Obec Lozorno, Obecný úrad Lozorno, Hlavná ulica 1, 900 55 Lozorno, právne zastúpený: AK Mgr. Jana Tögelová s.r.o., so sídlom Záhradnícka 75, 821 08 Bratislava, IČO: 47 252 880, 2) Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody č. 6, P. O. BOX 100, 810 05 Bratislava, 4) Ministerstvo životného prostredia SR, odbor štátnej geologickej správy, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, 5) Bratislavský samosprávny kraj, Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, P. O. BOX 106, Sabinovská 16, 821 03 Bratislava, 6) Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 7) Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 8) Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 10) Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, Lešková 17, 811 04 Bratislava, 11) Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, Ružinovská 8, 820 09 Bratislava 29, P. O. BOX 26, 13) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Malackách, Okresný dopravný inšpektorát, Zámocká 5, 901 01 Malacky, 14) ŠOP SR, Správca CHKO Záhorie, 900 68 Plavecký Štvrtok 173, 15) ŠOP SR, Správca CHKO Malé Karpaty, Štúrova 115, 900 01 Modra, 16) Hydromeliorácie š. p. Bratislava, Karloveská 2, 842 17 Bratislava, 17) SVP š. p., o. z. Bratislava, Karloveská 2, 842 17 Bratislava, 18) Regionálne cesty Bratislava a.s., Čučoriedková 6, 827 12 Bratislava, 19) Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, právne zastúpená: GARAJ & Partners s. r. o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, 21) Ministerstvo obrany SR, Vojenský obvod Záhorie, Pezinská 66, 901 01 Malacky, 23) Obec Pernek, Obecný úrad Pernek, 900 53 Pernek 48, 24) Obec Jablonové, Obecný úrad Jablonové, 900 54 Jablonové 197, 26) Obec Zohor, Obecný úrad Zohor, Nám. 1. mája 1, 900 51 Zohor, 27) Mesto Stupava, Mestský úrad Stupava, Hlavná 1/24, 900 31 Stupava, 28) J. I., Na O. XXX/X, 900 51 Zohor, 29) MORITZ s.r.o., Leškova 21, 811 03 Bratislava, 30) Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia, štátna správa odpadového hospodárstva, štátna správa ochrany vôd, Záhorácka 2942/60, 901 01 Malacky, 31) Okresný úrad Malacky, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Záhorácka 58, 901 01 Malacky, 32) Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor, Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, 33) Okresný úrad Malacky, odbor krízového riadenia, Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM zo dňa 12.12.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Malacky odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM zo dňa 12.12.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalšiemu účastníkovi konania v 19. rade súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Ostatným ďalším účastníkom súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Obec Lozorno ako obstarávateľ (ďalej ako „obstarávateľ“ alebo „Obec Lozorno“) podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predložil žalovanému Oznámenie o strategickom dokumente „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“ (ďalej aj ako „Oznámenie“). Cieľom obstarania tohto dokumentu bol záujem obce Lozorno ako orgánu územného plánovania, vytvoriť na základe nových poznatkov vhodnú Územno-plánovaciu dokumentáciu (ďalej aj ako „ÚPD“) pre usmerňovanie investičnej činnosti na území obce Lozorno.

2. V rámci zisťovacieho konania žalovaný rozoslal Oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu podľa na zaujatie stanoviska dotknutým orgánom, schvaľujúcemu orgánu a dotknutej obci.

3. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa chránenej krajinnej oblasti Záhorie (ďalej ako „ŠOP SR SCHKO Záhorie“) v stanovisku zo dňa 05.09.2019 primárne namietala, že navrhované zmeny v územnom pláne obce Lozorno v kompetenčnom území správy CHKO Záhorie sú situované v 1. stupni územnej ochrany podľa o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „“). K lokalite č. 25. uviedla, že táto zasahuje do územia európskeho významu A Ondriašov potok, ku ktorej sa už skôr vyjadrovala v stanovisku č. CHKO/ZA/16-002/2018. V tomto stanovisku požadovala, aby bol na uvedenej ploche (parcela č. XXXX/XXX reg. „C“) vytvorený min. 30 m široký izolačný pás zelene od koryta Ondriašovho potoka, aby naďalej plnil funkciu biokoridoru pri výsadbe žiadala voliť autochónne a stanovištne vhodné dreviny (topoľ, jelša). So zmenou na lokalite č. 32 súhlasila za predpokladu, že sa výstavba v tejto oblasti nebude už ďalej rozširovať, aby bol aspoň čiastočne zachovaný prírodný charakter územia. K ostatným zmenám v územnom pláne obce Lozorno nemala zásadnejšie výhrady.

4. Hydromeliorácie, štátny podnik (ďalej ako „Hydromeliorácie“) v stanovisku zo dňa 05.09.2019 s umiestnením stavieb trvalého a dočasného charakteru na závlahovom potrubí a v jeho ochrannom pásme nesúhlasil. V prípade vydania súhlasu so zmenou funkčného využitia územia na stavebné účely a následne rozhodnutia o odňatí parciel žiadal, aby v rozhodnutí bol stavebník zaviazaný pred začatím stavebného konania na príslušnú stavbu prekonzultovať návrh projektu stavby so štátnym podnikom Hydromeliorácie - Odborom správy a prevádzky HMZ. Ďalej žiadal pri vypracovaní projektovej dokumentácie územného plánu a pri realizácii stavieb rešpektovať odvodňovacie kanály, vrátane ochranného pásma 5 m od brehovej čiary u otvoreného kanála a 5 m od osi u krytého kanála. Na odsúhlasenie žiadal predložiť projektové dokumentácie jednotlivých stavieb, ktoré sa dotknú hydromelioračných zariadení v jeho správe.

5. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej ako „ MDaV SR“) podalo k strategickému dokumentu svoje vyjadrenie v stanovisku zo dňa 05.09.2019. Žiadalo rešpektovať existujúcu dopravnú infraštruktúru, jej trasovanie a ochranné pásma; pri návrhu jednotlivých lokalít v blízkosti pozemných komunikácií posúdiť nepriaznivé vplyvy z dopravy a dodržať pásmo hygienickej ochrany pred hlukom a negatívnymi účinkami dopravy v zmysle vyhlášky č. S umiestnením lokalít, predovšetkým bývania, v pásmach s negatívnymi dopadmi a vplyvmi z dopravy súhlasilo len v prípade, ak budú vypracované hlukové štúdie v týchto oblastiach s vyhovujúcimi prípustnými hodnotami určujúcich veličín hluku, infrahluku a vibrácií. V prípade prekročenia limitov týchto hodnôt MDaV SR požadovalo navrhnúť opatrenia na maximálnu možnú elimináciu negatívnych účinkov dopravy a zaviazať investorov na vykonanie konkrétnych opatrení. Predovšetkým žiadalo postupovať v súlade s uznesením vlády SR č.

223/2013 o Národnej stratégii rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR:, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, dodržať cestné ochranné pásma v zmysle o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. ; dopravné napojenie lokality, navrhované cestné komunikácie, statickú dopravu, cyklistické trasy a pešie trasy riešiť v súlade s aktuálne platnými technickými predpismi a STN. Inak Oznámenie o strategickom dokumente zobralo na vedomie a nepožadovalo ho posudzovať podľa

6. Bratislavský samosprávny kraj (ďalej ako „BSK“) po oboznámení sa s predloženou dokumentáciou vzhľadom na priamy zásah do chránených území národnej i európskej siete rozsiahlych záberov lesných a poľnohospodárskych pozemkov, ale najmä z dôvodu veľkého množstva nezrovnalostí a potenciálnych skrytých zámerov požadoval ďalšie posudzovanie Strategického dokumentu „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“ podľa

K navrhovaným zmenám žiadal rešpektovať nasledovné:

- lokalita č. 3: nesúhlasil s uplatňovaním všeobecnej premisy, že všetko čo stojí bude označené ako stav a túto požadoval upraviť na „všetko čo stojí a má právoplatné stavebné povolenie resp. kolaudačné rozhodnutie bude považované ako stav“, pretože pôvodné znenie by predstavovalo otvorenie cesty k legalizácií čiernych stavieb,

- lokalita č. 11: namietal, že rozšírenie plochy v území Kamenný mlyn sa týka lesných pozemkov, čo je v rozpore s regulatívom č. 2.2.2., a preto je potrebné pri územnom rozvoji minimalizovať možné zábery lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Na základe uvedeného nesúhlasil s návrhom v časti „V lokalite nepovoliť žiadne formy pre trvalé bývanie“ a toto požadoval nahradiť „V lokalite nepovoliť žiadnu výstavbu objektov“,

- lokalita č. 15: namietal, že lokalita nie je ornou pôdou ako je uvedené v dokumente, pozemok je v KN vedený ako pozemok lesný, ktorý je bez lesného porastu, a preto nesúhlasil so zmenou na plochy priemyselnej výroby,

- lokalita č. 23: nesprávne uvedené pozemky ako napríklad pozemok č. XXXX/X vyznačený v mapovom podklade nie je uvedený v textovej časti a pozemok č. XXXX/X uvedený v textovej časti nie je vyznačený na mape. Nezrovnalosti sú i v ďalších v dokumente uvádzaných pozemkoch. Ďalej namietal, že predmetné pozemky sú v KN vedené ako ostatná plocha a nie ako les,

- lokalita č. 30: mal za to, že zmena je uskutočňovaná z dôvodu legalizácie stavieb na pozemkoch p.č. XXXX/X, XXXX/X KNE (XXXX/XX KNC). Nesúhlasil so zmenou pri ďalších pozemkoch, ktoré sú do novej lokality č. 30 zaradené a nie sú uvedené v textovom návrhu ako napr. XXXX. Všetky tieto pozemky sú vedené ako les a zmenou by došlo pravdepodobne i k následnej zmene druhu pozemku a ich postupnému zastavaniu, čo je vzhľadom na priame umiestnenie pozemkov v CHVÚ Malé Karpaty z hľadiska ochrany prírody neprípustné,

- lokalita č. 28: návrh funkcie bývania v bytových domoch v tejto lokalite, ktorá je obkolesená lesom a je v ochrannom pásme letiska Kuchyňa, je v rozpore so záväzným regulatívom č. 1.3.8.6.1., ktorý žiada nevytvárať pri rozvoji obce novú v krajine samostatne ležiacu zástavbu mimo kompaktného zastavaného územia obce,

- celé riešené územie je v určenom prieskumnom území,

- v severnej časti riešeného územia, najmä v lokalitách č. 10 a č. 25 je potrebné zohľadniť v zmysle regulatívu 9.4.1. a 9.3.1. VVTL plynovod s ochranným a bezpečnostným pásmom a elektrické vedenie s ochranným pásmom,

- lokalita č. 16: pre riešenie bývania pri železnici v lokalite vyžadoval zohľadniť ochranné pásmo železnice a pôsobenie hluku v zmysle záväzného regulatívu 5.1.1. Rovnakú požiadavka vzniesol k sociálnym bytom (RD) v lokalite č. 18,

- lokalita č. 14: žiadal zohľadniť ochranné pásmo cintorína,

- v západnej časti riešeného územia v zmysle regulatívu 8.22.2. a VPS 1.12.2. je zámer - nové trasovanie regionálnej železničnej trate 112 v úseku z Lozorna cez Stupavu - Devínske jazero s pripojením na trať 110 zohľadniť pri riešení lokalít č. 15 a č. 8,

- vo východnej časti riešeného územia zohľadniť ochranné pásmo letiska Kuchyňa,

- obcou Lozorno vedie cesta 11/501, na ktorú sú prostredníctvom miestnych komunikácií, alebo priamo napojené novo navrhované lokality. Najväčšia lokalita č. 12 Záhumenice - bývanie v rodinných domoch a lokalita č. 13 - plochy komerčnej občianskej vybavenosti sú priamo napojené na cestu II. triedy. Obidve lokality budú generovať nákladnú aj osobnú dopravu. Lokalita Záhumenice je značne rozsiahla

za existujúcou zástavbou s možnosťou napojenia na cestu II. triedy pravdepodobne v dvoch bodoch - ul. Cintorínska a miesto pri vstupe do obce. Body napojenia budú vyžadovať rekonštrukciu križovatiek, ktorá môže značne ovplyvniť existujúcu rodinnú zástavbu. Body napojenia je potrebné definovať a posúdiť vhodnosť umiestnenia križovatiek,

- poukázal na nezrovnalosť v časti III. 1.5. vo vete „Riešenie dopravného napojenia bude predmetom riešenia Návrhu ZaD č. 1 ÚPN-0 Selec.“, ktorá vznikla pravdepodobne pri kopírovaní textov z iného dokumentu,

- pri spracovaní strategického dokumentu požadoval vychádzať zo smernej časti a rešpektovať záväznú časť ÚPN R B SK.

7. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej ako OU Bratislava, OSoŽP, OOPaVZŽPK“) vo svojom stanovisku zo dňa 09.09.2019 požadoval ako na lokalite č. 25 (parc. č. XXXX/XXX reg. „C“) vytvoriť min. 30 m. široký izolačný pás zelene od koryta Ondriašovho potoka, ktorý by naďalej plnil funkciu biokoridoru a aby pri výsadbe boli volené autochtónne a stanovištne vhodné dreviny (topoľ, jelša). So zmenou na lokalite č. 32 súhlasil za predpokladu, že sa výstavba v tejto oblasti nebude už ďalej rozširovať a zostane aspoň čiastočne zachovaný prírodný charakter územia. K ostatným zmenám v územnom pláne obce Lozorno nemal zásadnejšie výhrady.

8. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (ďalej „SVP, š.p.“) k návrhu predložil nasledovné pripomienky:

- lokality č. l, 32, 4 požadoval dodržať ochranné pásmo VS Lozorno, ktoré je výškovo 2 m nad max. hladinou 220,50 bait po vyrovnaní (kóta koruny hrádze VD Lozorno), t. j. 222,5 m n.m., čo je hranica, za ktorou je možné uvažovať s výstavbou - do tohto priestoru po vrstevnicu 222,5 m n.m. nie je možné umiestňovať žiadne pevné stavby, stavby a zariadenia, objekty a pod., ktoré by mohli byť splavené vodou, prípadne poškodené pri zaplavení vodou. Nesúhlasil tiež s návrhom umiestnenia parkovacích plôch a rekreačných domov a pod,

- lokality 19, 27, (B5, B6/2, B6/1) a lokalita hotela s bývalým mlynom, časti týchto lokalít sa nachádzajú v zníženej časti údolia Suchého potoka (Pri Mlyne, Troganove Lúčky), ktoré boli pri povodniach v roku 1997 a v roku 1999 zaplavené, preto ich v zmysle v znení neskorších predpisov považuje za inundačné územie, kde je podľa o.i. zakázané umiestňovať bytové aj nebytové budovy. S akoukoľvek výstavbou v lokalite údolia Suchého potoka zásadne nesúhlasil a obmedzenia v zmysle zákona žiadal zapracovať do územného plánu, takže sa jedná sa o požiadavku vyplývajúcu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (ďalej ako „smernica 2007/60/ES“),

- lokalita č. 25: plochy dopravnej infraštruktúry: územie, resp. jeho časť môže byť zaplavené vodou pri povodňových prietokoch, nakoľko sa jedná o neupravený vodný tok,

- v prípade odvádzania vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd zo spevnených plôch (v rámci celej ÚPD ZaD) požadoval 20-ročnú návrhovú zrážku zadržiavať v podzemných alebo povrchových retenčných priestoroch s tým, že povolený odtok do recipientu môže byť len na úrovni prirodzeného povrchového odtoku, t. j. 5% z 2-ročnej zrážky,

- odvádzanie vôd z povrchového odtoku do povrchových a podzemných vôd z parkovacích plôch, komunikácií a spevnených plôch, z ktorých môžu byť splavené látky škodlivé vodám žiadal navrhnúť v súlade s NV č. ,

- lokality 19, 27 (B5, B 6/2, B6/1): lokalita hotela s bývalým mlynom a lokalita Abeland sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti vodohospodársky významného vodného toku Suchý potok a lokalita Kamenný mlyn aj v bezprostrednej blízkosti vodohospodársky významného vodného toku Močiarka. Do územného plánu preto žiadal zapracovať v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky, čo sú pri vodohospodársky významnom vodnom toku pozemky do 10 m od brehovej čiary. Od vodných tokov Ondriašov potok, Matejkov kanál a potok Rakytov požadoval dodržiavať 5,0 m pobrežný pozemok od brehových čiar, tzn. že tieto musia zostať prístupné, nesmú sa sem umiestňovať žiadne stavby, inžinierske siete ani oplotenie (brehová čiara koryta je podľa zákona o vodách priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia),

- lokalita Moritz: lokalitou preteká vodohospodársky významný tok Suchý potok () v správe SVP, š.p. Bratislava. Jeho koryto je zapísané v KN na liste vlastníctva právnickej osoby, čo je v rozpore s článkom 4 SR, podľa ktorého sú vodné toky výlučným vlastníctvom štátu v

zmysle zákona o vodách (§ 43 odsek 1 a 2). V takomto prípade je zápis v KN len evidenčný a koryto Suchého potoka je potrebné majetkovoprávne vysporiadať. Z tohto dôvodu žiadal do lokality zapracovať obmedzenie podľa § 49 ods. 2 zákona o vodách a do 10 m od brehovej čiary nechať pobrežné pozemky prístupné a neumiestňovať sem žiadne stavby, inžinierske siete ani oplotenie,

- upozornil obec, že v zmysle o ochrane pred povodňami je územie pri Suchom potoku pod VS Lozorno povodňou ohrozeným územím, ktoré môže byť zaplavené vodou v dôsledku poruchy alebo havárie vodnej stavby alebo v dôsledku prekročenia jej projektovaných parametrov,

- budúci urbanistický rozvoj v rozsahu opísanom v strategickom dokumente správca toku podmienil napojením na verejnú kanalizačnú sieť obce Lozorno,

- upozornil spracovateľa, obec aj investora, že koncepčný materiál slúžiaci ako podklad pri spracovávaní „Územného plánu obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“ musí rešpektovať vodný tok so záplavovým územím v územnom pláne a musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Všeobecné záväzné nariadenie obce, ktorým sa zverejňuje platný Územný plán obce, je právna norma nižšej sily ako zákon. V nadväznosti na uvedené odkázal na § 26 ods. 6 stavebného zákona, podľa ktorého schválený územný plán obce, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo je nesúlad s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a naďalej pretrváva rozpor, je v celom rozsahu neplatné.

9. Národná diaľničná spoločnosť (ďalej ako “NDS“) vo svojom stanovisku zo dňa 09.09.2019 požadovala rešpektovať všeobecne záväzné právne a technické predpisy; vyznačiť vo výkresovej časti ochranné pásmo diaľnice D2 a požiadať o udelenie výnimky z ochranného pásma cestný správny orgán. Ďalej požadovala postupovať v zmysle bodu 1.9. prílohy k vyhláške č. MZ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípadných hodnotách hluku, infrazvuku a vibráciách a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí a v znení vyhlášky č. , aby investor vyžiadal stanovisko od príslušného orgánu verejného zdravotníctva, či je možné umiestňovať nové budovy na bývanie a budovy vyžadujúce tiché prostredie okrem škôl, škôlok, nemocničných izieb a účelovo podobných budov aj v území, kde hluk z dopravy prekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. l pre kategóriu územia II., alebo v území, kde takéto prekročenie je možné v budúcnosti očakávať. Ako verejnoprospešnú stavbu požadovala zaradiť aj vyčlenenie priestoru pre „zelený pás“ na zrealizovanie ochrannej vzrastlej zelene pozdĺž nadradenej infraštruktúry (D2) v šírke minimálne 50 a viac metrov, ktorá by mala plniť funkciu ochrany zastavaného územia pred hlukom a emisiami z diaľnice. Napokon upozornila, že v zmysle príslušných všeobecne záväzných právnych a technických predpisov k prípadnému priamemu dopravnému napojeniu novo navrhovaných lokalít na diaľnicu D2 nie je možné vydať kladné stanovisko. Do návrhu územného plánu preto požadovala doplniť podmienku pre budúceho investora výrobno-logistického parku na spracovanie kapacitného posúdenia mimoúrovňovej križovatky Lozorno a v prípade potreby žiadala jej prebudovanie tak, aby kapacitne vyhovovala, nakoľko uvedené plánované rozšírenie výrobno-logistického parku niekoľkonásobne navýši, zaťaží a výrazne obmedzí dopravnú priepustnosť predmetnej križovatky.

10. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (ďalej ako „ŠOP SR, SCHKO Malé Karpaty“) vo svojom stanovisku zo dňa 18.09.2019 z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny požadovala pokračovať v procese posudzovania vplyvov predkladaného strategického dokumentu Územný plán obce Lozorno, Zmeny a doplnky 06/2019. V správe o hodnotení požadovala vyhodnotiť vplyv na chránené územia sústavy Natura 2000 (tzv. primerané posúdenie) podľa Metodiky hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v SR (SOP SR 2014, 2016). V lokalitách č. 9, 23 a 32 sa predpokladá zásah do potravných a hniezdnych biotopov druhov európskeho významu (napr. muchárik bielokrký, muchár sivý), ktoré sú aj predmetom ochrany CHVÚ Malé Karpaty, kde v súčasnosti eviduje ďalšie stavebné zámery. Preto považovala za potrebné vyhodnotiť ich vplyv na záujmy ochrany prírody komplexne, vrátane kumulatívnych vplyvov. K jednotlivým lokalitám požadovala:

- lokalita č.1: CHKO Malé Karpaty zapracovať podmienky ochrany do jednotlivých regulačných blokov nachádzajúcich sa na území CHKO Malé Karpaty,

- lokalita č. 2: Košariská stanovenie záväzných regulatívov: do územného plánu žiadala premietnuť požiadavky, ktoré vyplývajú zo stanoviska CHKO Malé Karpaty č. MK/226-001/2017 zo dňa 27.03.2017; v grafickej časti presne zakresliť hranice CHKO a CHVÚ; v záväznej textovej časti zmien a doplnkov špecifikovať regulatívy pre CHKO a CHVÚ Malé Karpaty v rozsahu povolených a nepovolených aktivít, pričom okrem zakázaných činností, ktoré sú dané zákonom o ochrane prírody a krajiny (II. stupeň

ochrany) požadoval zaradiť medzi nepovolené činnosti aj umiestňovanie bytových a nebytových budov a umiestňovanie inžinierskych stavieb,

- lokalita č. 3: Okolie vodnej nádrže stanovenie záväzných regulatívov, resp. prevzatie zo schválenej ÚPD

- Okolie vodnej nádrže - v grafickej časti vyznačiť ochranné pásmo vodnej nádrže a túto zaradiť v rámci zmien a doplnkov medzi významné krajinárske a ekostabilizačné prvky a zaradiť ju ako stabilné rekreačné zázemie pre obyvateľov obce. Za okolie vodnej nádrže požadoval zadefinovať lokality, ktoré sú v územnom pláne vedené ako lokality č. 51, 52, 53 ( lúčne porasty), ktoré sa nachádzajú medzi hranicami územia CHKO Malé Karpaty a vodnou nádržou, územie medzi vodnou nádržou a cestou zo severnej aj južnej strany nádrže a územie telesa hrádze po lokality, ktoré sú v územnom pláne definované ako lokality na výstavbu IBV,

- lokalita č. 9: Abeland - požadoval aktualizovať jestvujúci stav a stanoviť záväzné regulatívy, t.j. zakresliť danú lokalitu podľa skutkového stavu a zadefinovať ju ako územie pre turizmus a rekreáciu; stanoviť pre toto územie záväzný regulatív pre možnosti ďalších stavieb podľa zadefinovanej funkcie, keďže sa tu nachádza jedna stavba na bývanie, ktorá zostane zachovaná a je potrebné ju vyznačiť v grafickej časti. V rámci regulatívu žiadal stanoviť, že v danej lokalite sa nepovoľujú ďalšie stavby. V prípustných funkciách požadoval zredukovať ubytovacie zariadenia penziónového typu a maximálny index zastavaných plôch (IZP) prehodnotiť podľa jestvujúceho stavu (jeden dom),

- lokalita č. 23: Moritz- žiadal stanoviť záväzné regulatívy a zohľadniť lokalitu A, B, C, D, E a F (parcely XXXX/X, X, XXXX/X, X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X) tak, ako na ňu bolo vydané územné rozhodnutie (podľa podkladov stavebného úradu) a stanoviť pre túto lokalitu záväzný regulatív s požiadavkou, aby sa dané územie už nerozširovalo a tento záväzný regulatív spracovať podľa vydaných územných rozhodnutí tak, aby už nebolo možné ďalšie rozširovanie nad rámec týchto podaní,

- lokalita č. 32: Lake relax- Zapracovať zámer Lake relax Lozorno - rekreačný a športový areál pri vodnej nádrži v Lozorne, novostavba rekreačných domov.

11. Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor (ďalej ako „OU Malacky, PaLO“) vo svojom stanovisku zo dňa 03.09.2019 navrhol posudzovať predmetný dokument podľa s prihliadnutím na povahu a rozsah navrhovanej činnosti.

12. Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Malackách ( ďalej ako „ ODI ORPZ Malacky“) súhlasil s navrhovanými zmenami a uplatnil k nim nasledovné pripomienky:

- pripájanie nových lokalít žiadal výlučne len na existujúcu sieť obce,

- v nových lokalitách žiadal vybudovať obslužné komunikácie min. vo funkčnej triede C3-MOU ,0/30 v zmysle STN XX XXXX - 72,

- keďže dochádza k napájaniu niektorých lokalít na cestu 1/2 je nutné požiadať o stanovisko aj Krajské riaditeľstvo PZ v BA, Krajský dopravný inšpektorát, Dopravno-inžinierske oddelenie (Špitálska 14, Bratislava),

- pri realizácií dopravnej infraštruktúry žiadal zachovať dopravný priestor min. 2,5 m od okraja komunikácie, t.j. 12,0 m vzdialenosť medzi dvoma protiľahlými oploteniami,

- pre potreby statickej dopravy považoval zabezpečiť minimálne 3 parkovacie miesta pre OA a pre každý RD v zmysle STN 73 6110-Z2 (do celkového počtu sa započítavajú aj garážové státia),

- všetky parkoviská žiadal navrhnúť na vlastných pozemkoch a zrealizovať podľa STN 73 6110-Z2, min. 1 parkovacie státie /RD musí byť verejne prístupné,

- pripájanie nových lokalít na existujúcu komunikačnú sieť požadoval na technicky a kapacitne vyhovujúce komunikácie, k čomu požadoval predložiť dopravný prieskum. 13. Ostatné oslovené dotknuté orgány k Strategickému dokumentu nemali z hľadiska ich právomoci žiadne výhrady ani pripomienky.

14. Zuzana I. vo svojom vyjadrení zo dňa 27.08.2019 uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovaných na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, pre k.ú. Lozorno, LV č. XXXX, KNE p.č. XXXX/X a KNE p.č. XXXX/X. Obe tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v blízkosti lokality Artézska studňa. V návrhu ÚP je plánované spracovať záväzný regulatív s úmyslom revitalizovať bez možnosti ďalšej výstavby. Týka sa to však iba parkoviska v tejto lokalite. Navrhla, aby sa pri revitalizácií danej lokality prihliadalo aj na okolité lesné pozemky, nakoľko je veľký predpoklad, že ich budú návštevníci často navštevovať, znečisťovať a poškodzovať. Preto je dôležité chrániť lesy pred vznikom požiarov. Pri tvorbe záväzného regulatívu doporučila prihliadať aj na tento aspekt. Ďalšia jej pripomienka sa týkala lokality Artézska studňa (parcely .č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX) evidované ako orná pôdy a KNC p.č. XXXX/X - TTP. Na týchto parcelách rastú 50 a viac ročné agáty,

ktoré podliehajú režimu a nie sú evidované ako lesná pôda. Mohla by nastať situácia, že vlastníci týchto nehnuteľnosti si dané stromy vyrežú. Ďalšou možnosťou je, že vodič zo štátnej cesty vyhodí cigaretu a celý les vyhorí a keďže sa nejedná o lesné pozemky, tak nebude nutnosť ich obnovy. V oboch prípadoch sa zmení charakter danej lokality. Keďže susednou nehnuteľnosťou je nehnuteľnosť vo vlastníctve obce, tak je aj v záujme obce ochrániť lesy vo svojom katastri.

15. Spoločnosť Moritz s. r. o. (ďalej ako “Moritz s. r. o.“) vo svojom stanovisku zo dňa 07.10.2019 uviedla, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Lozorno, na funkčné využitie ktorých má strategický dokument zásadný dopad. Je realizátorom projektu s názvom „Botanika“, ktorý pozostáva z komplexu objektov určených na biohospodárenie a komunitné bývanie, rekreáciu a agroturizmus, ale aj za účelom šírenia osvetovej činnosti v oblasti etológie zveri s možnosťou jej pozorovania v areáli zvernice v spojení s informačným a náučným charakterom areálu pre verejnosť s poskytovaním služieb a ubytovania pre hostí. Projekt Botanika je realizovaný na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Moritz s. r. o., ktoré sú v Oznámení, ako aj v texte strategického dokumentu (konkrétne v záväznej a smernej časti Územného plánu obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6) definované ako „lokalita Moritz“. Projekt Botanika v Lokalite Moritz je realizovaný v zmysle právoplatných stavebných povolení vydaných v súlade s príslušnými ustanoveniami Projekt spoločnosti Moritz s. r. o. je v pokročilom štádiu realizácie a je realizovaný v súlade s aktuálne platným Územným plánom obce Lozorno, s právoplatnými stavebnými povoleniami a inými záväznými dokumentmi. Vo svojom stanovisku preto namietal, že obstarávateľ Oznámenia pri definovaní hlavných cieľov okrem všeobecnej vágnej konštatácie bližšie nedefinuje ciele investičnej činnosti, ani všeobecne platné zásady usmerňovania investičnej činnosti. Oznámenie súčasne nijakým spôsobom nevysvetľuje a nezdôvodňuje, prečo by v danej lokalite nemalo byť povolené ďalšie rozširovanie územia nad rámec vydaných územných rozhodnutí. Navyše k Lokalite Moritz je priradená len časť pozemkov vo vlastníctve spoločnosti Moritz s. r. o. o veľkosti 0,2 ha napriek tomu, že v danej lokalite vlastní pozemky až o veľkosti 10,2 ha. Nesúhlasil s navrhovanou zmenou Územného plánu obce Lozorno, podľa ktorej má byť vylúčený ďalší rozvoj Lokality Moritz nad rámec vydaných územných rozhodnutí. Návrh územného plánu obce Lozorno zasahuje do jeho vlastníckeho práva, ako aj do jeho práva na podnikanie, a súčasne ide o diskriminujúce konanie zo strany obce Lozorno ako obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie. Obec Lozorno v pertraktovanom prípade nepristúpila k zavádzanej reštrikcii na ďalší rozvoj územia len v nevyhnutnej miere, nakoľko akýkoľvek rozvoj danej lokality nie len obmedzila, ale absolútne vylúčila, čím závažne zasiahla do vlastníckeho práva spoločnosti Moritz s. r. o. Súčasne uviedol, že obdobná reštrikcia nebola zavedená pri iných lokalitách patriacich iným subjektom a tieto nie sú tak obmedzené vo funkčnom využití ako práve Lokalita Moritz, čo okrem iného považuje za diskriminačný prístup a súčasne nedodržanie požiadavky rovnakého zaobchádzania. Príkladmo uviedol lokalitu Abeland.

16. Ďalej namietal, že strategický dokument zavádza aj ďalšiu reštrikciu pre Projekt Moritz. Konkrétne ide o povinnosť umiestniť stavby vo vzdialenosti 25 m od lesnej hranice. Mal za to, že predmetná reštrikcia by mala za dôsledok znemožnenie realizácie Projektu v zmysle vydaných územných rozhodnutí na objekty A, B, C, D, E, F, a to predovšetkým vzhľadom na menšiu plochu prislúchajúcu Lokalite Moritz, čo sa však v prípade Abelandu nejaví ako problém. Súčasne mal za to, že prijatím strategického dokumentu by došlo aj k zásahu do jeho vlastníckeho práva.

17. V stanovisku ďalej uviedol, že po preštudovaní časti III Oznámenia (Základné údaje o predpokladaných vplyvoch strategického dokumentu na životné prostredie vrátane zdravia) musí namietať, že predmetná časť Oznámenia, a to najmä pasáže týkajúce sa priamych a nepriamych vplyvov (časť III bod 3 Oznámenia) na zdravotný stav obyvateľstva (časť III bod 4 Oznámenia) a vplyvov na chránené územia, vrátane návrhu opatrení na ich zmiernenie (časť III bod 5 Oznámenia), sú spracované nedostatočne, povrchne, veľmi stručne a len veľmi všeobecne. Nie sú pomenované a riadne vyhodnotené vplyvy návrhu zmeny funkčného využitia jednotlivých lokalít na jednotlivé zložky životného prostredia, ani na zdravie obyvateľov. Nedostatočne sú vymedzené údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie, ani možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu. Takéto zhodnotenie vplyvov strategického dokumentu považuje za neprijateľné, nakoľko nedáva predpoklad na to, aby mohli byť tieto vplyvy riadne prerokované v rámci zisťovacieho konania, v dôsledku čoho je dotknutým subjektom (verejnosti, dotknutým orgánom) odopreté právo na úplné a pravdivé informácie o životnom prostredí a znemožnené komplexne a informovane sa vyjadriť k návrhu strategického dokumentu. Na základe predloženého Oznámenia obsahujúceho nedostatočne spracované, resp. až absentujúce údaje príslušný orgán nemôže riadne a presvedčivo vyhodnotiť vplyv

strategického dokumentu na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Preto žiadal ďalej posudzovať návrh strategického dokumentu podľa a vypracovať správu o hodnotení.

18. Záverom vytýkal viacero procesných a materiálnych vád Oznámenia, ktoré bránia tomu, aby mohlo byť Oznámenie, resp. strategický dokument v jeho súčasnej podobe riadne prerokovaný a posúdený v zmysle príslušných ustanovení zákona o EIA, najmä aby bolo riadne zabezpečené právo dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov vyjadriť sa k návrhu strategického dokumentu, resp. zmeny strategického dokumentu, ktorý po obsahovej stránke plne rešpektuje požiadavky zákona EIA. Prvou z vád, ktorú namietal, je absencia variantných riešení a ich porovnanie s nulovým variantom. Ďalšou z vád, ktorú namietal bola skutočnosť, že obstarávateľ v časti strategického dokumentu s názvom „Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu“ nejasne uviedol, že možné riziká mu nie sú známe. Ďalej mal za to, že príslušný orgán nedodržal zákonom predpísaný procesný postup, a to tým, že Oznámenie, ktoré nemalo potrebné náležitosti, a teda bolo neúplné, a dokonca obsahovalo zavádzajúce a tendenčné tvrdenia, nevrátil obstarávateľovi na doplnenie a neurčil rozsah jeho doplnenia tak, ako mu to ukladá § 5 ods. 8 zákona o EIA. Návrh strategického dokumentu vôbec nemal byť predmetom zisťovacieho konania a mal byť odmietnutý a vrátený obstarávateľovi na doplnenie a prepracovanie a pre prípad, že by sa príslušný orgán rozhodol týmto spôsobom nepostupovať, žiadal, aby bol návrh strategického dokumentu posudzovaný podľa zákona o EIA.

19. Spoločnosť PD BA 03 s. r. o. (žalobca) v stanovisku zo dňa 07.10.2019 uviedol, že je výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Lozorno, na funkčné využitie ktorých má strategický dokument zásadný dopad. Konkrétne ide o nehnuteľností nachádzajúce sa v Lokalite č. 28 Kasárne v Lokalite č. 29 Kasárne. Na uvedených nehnuteľnostiach realizuje projekt, ktorý by zabezpečoval príležitosť pre komunitné intergeneračné spolužitie starších a mladších ľudí v jednej lokalite. Strategický dokument má zásadný vplyv na realizáciu projektu žalobcu a jeho nerealizovaním by nedošlo len k nenaplneniu podnikateľského zámeru žalobcu, ale aj k zmareniu očakávaní obyvateľov obce Lozorno. Vo svojom stanovisku ďalej namietal, že obstarávateľ Oznámenia pri definovaní Hlavných cieľov okrem všeobecnej vágnej konštatácie bližšie nedefinoval ciele investičnej činnosti, ani všeobecne platné zásady usmerňovania investičnej činnosti. Z obsahu Oznámenia je pritom zrejmé, že žiadne všeobecne uplatňované zásady na obdobné územia neboli aplikované, nakoľko pre obdobné územia sa predpokladá rozdielne investičné smerovanie, čo je evidentne diskriminačné. Navyše, napríklad pre Lokalitu č. 29 sa zavádza diametrálne odlišné funkčné vymedzenie oproti tomu, ktoré je zavedené aktuálne platným Územným plánom obce Lozorno. Konkrétne, pôvodne bolo toto územie vymedzené ako plocha pozemkov a občianskeho vybavenia, avšak strategický dokument predmetnú lokalitu definuje ako „les“. strategický dokument pritom vôbec nevysvetľuje, prečo Obstarávateľ pristúpil až k tak zásadnej zmene využitia daného územia a túto zmenu ani dopredu neprerokoval. Napriek tomu sa však v iných územiach, napríklad dokonca spadajúcich do CHKO Malé Karpaty, povoľuje, resp. legalizuje výstavba. V iných lokalitách sa pre zmenu zakazuje akákoľvek výstavba do budúcna a zavádza sa plošný zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti. Mal za to, že v tejto časti Oznámenia by sa mala presvedčivo zdôvodniť a zrozumiteľne vysvetliť potreba zásadných zmien a doplnkov Územného plánu obce Lozorno, ako napr. zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti pre územia, na ktorých bola doteraz výstavba povolená, zmena plochy pre občiansku vybavenosť na plochu lesa a pod.

20. Nesúhlasil s navrhovanou zmenou Územného plánu obce Lozorno, podľa ktorej má byť značná časť Lokality č. 28 Kasárne zalesnená, napriek tomu, že sa na nej nachádzajú existujúce stavby (dokonca niektoré aj s prideleným súpisným číslom) a taktiež nesúhlasil s tým, že Lokalita č. 29 Kasárne má slúžiť ako „les“ napriek tomu, že doteraz bolo jej využitie determinované funkciou „plochy pozemkov a objektov občianskeho vybavenia“. Oznámenie podľa jeho názoru nepreukazuje opodstatnenosť navrhovanej zmeny, konkrétne nepreukazuje negatívny dopad na životné prostredie ani zdravie obyvateľov, a preto žiadal pertraktovaný zákaz z návrhu zmien a doplnkov Územného plánu obce Lozorno vypustiť. Návrh územného plánu obce Lozorno považoval za zasahujúci do jeho vlastníckeho práva, aj do jeho práva na podnikanie a súčasne diskriminačný.

21. V stanovisku ďalej uviedol, že po preštudovaní časti III Oznámenia musí konštatovať, že predmetná časť Oznámenia, a to najmä pasáže týkajúce sa priamych a nepriamych vplyvov (časť III bod 3) na zdravotný stav obyvateľstva (časť III bod 4) a vplyvov na chránené územia vrátane návrhu opatrení na ich zmiernenie (časť III bod 5), sú spracované nedostatočne, povrchne, veľmi stručne a len

všeobecne. Nie sú tu pomenované a riadne vyhodnotené vplyvy návrhu zmeny funkčného využitia Lokality č. 28 Kasáme a Lokality č. 29 Kasáme na jednotlivé zložky životného prostredia, ani na zdravie obyvateľov. Nedostatočne sú vymedzené údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie, ani možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu. Takéto zhodnotenie vplyvov strategického dokumentu žalobca považoval za neprijateľné, nakoľko nedáva predpoklad na to, aby mohli byť tieto vplyvy riadne prerokované v rámci zisťovacieho konania, v dôsledku čoho je dotknutým subjektom (verejnosti, dotknutým orgánom) odopreté právo na úplné a pravdivé informácie o životnom prostredí a znemožnené komplexne a informovane sa vyjadriť k návrhu strategického dokumentu. Keďže príslušný orgán nemôže podľa názoru žalobcu na základe predloženého Oznámenia obsahujúceho nedostatočne spracované, resp. až absentujúce údaje, riadne a presvedčivo vyhodnotiť vplyv strategického dokumentu na životné prostredie a zdravie obyvateľov, žiadal ďalej posudzovať návrh strategického dokumentu podľa zákona o EIA a vypracovať správu o hodnotení.

22. Oznámeniu vytkol aj viacero procesných a materiálnych vád, ktoré bránia tomu, aby mohlo byť Oznámenie, resp. strategický dokument v jeho súčasnej podobe riadne prerokovaný a posúdený v zmysle príslušných ustanovení zákona o EIA, najmä aby bolo zabezpečené právo dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov vyjadriť sa k návrhu strategického dokumentu, resp. zmeny strategického dokumentu, ktorý po obsahovej stránke plne rešpektuje požiadavky zákona o EIA. Namietal tak absenciu variantných riešení a ich porovnanie s nulovým variantom; že obstarávateľ v časti strategického dokumentu s názvom „Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu“ nejasne uviedol, že možné riziká mu nie sú známe; že príslušný orgán nedodržal zákonom predpísaný procesný postup tým, že Oznámenie, ktoré nemalo potrebné náležitosti, a teda bolo neúplné, a dokonca obsahovalo zavádzajúce tvrdenia, nevrátil obstarávateľovi na doplnenie a neurčil rozsah jeho doplnenia tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 5 ods. 8 zákona o EIA. Preto žiadal, aby príslušný orgán vrátil Oznámenie obstarávateľovi na doplnenie a prepracovanie, a aby mu určil rozsah a spôsob takéhoto doplnenia a prepracovania. V tejto súvislosti mal zato, že návrh strategického dokumentu ani nemal byť predmetom zisťovacieho konania, ale mal byť odmietnutý a vrátený obstarávateľovi na doplnenie a prepracovanie. Pre prípad, že by sa príslušný orgán rozhodol týmto spôsobom nepostupovať, žiadal, aby bol návrh Strategického dokumentu posudzovaný podľa zákona o EIA.

23. Následne Okresný úrad Malacky zvolal listom č. OU-MA-OSZP- 2019/013000/GAM zo dňa 16.10.2019 konzultácie určené na deň 29.10.2019 v budove Okresného úradu v Malackách. Výsledkom konzultácií bolo to, že:

- z riešenia Strategického dokumentu boli vypustené lokality č.9 (Abeland) a č. 23 (Moritz), stav ich aktuálneho a platného územnoplánovacieho statusu ostane nezmenený v podobe ako platí dnes. Vyhovelo sa tak požiadavkám BSK a Správy CHKO Malé Karpaty a tieto sa stávajú bezpredmetné,

- v lokalite č. 3 (Okolie vodnej nádrže) a č. 30 (Nad priehradou) sa regulatív „všetko čo stojí sa označí za stav“ zmení na „všetko čo stojí a bolo právoplatne povolené bude považované za stav“ ako to požadoval BSK. Keďže sa požiadavkám vyhovelo tieto sa stávajú bezpredmetné a strategický dokument tak neumožní namietanú legalizáciu nepovolených stavieb v danom území,

- v lokalite č. 11 (Kamenný mlyn) sa lesné pozemky - parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X z riešenia vynímajú, ostávajú v doterajšom stave, dokument sa ich nedotkne, t.j. navrhovaná zmena ich funkčného využitia nebude realizovaná a nebude ani obsahom Strategického dokumentu. Tým sa vyhovelo požiadavkám BSK a Okresnému úradu Malacky, pozemkovému a lesnému odboru a tieto sa tak stávajú bezpredmetné.

24. V nadväznosti na vykonané konzultácie žalovaný dňa 12.12.2019 vydal rozhodnutie č. OU-MA- OSZP-2019/013000/GAM, v ktorom vo výroku uviedol, že strategický dokument „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“ sa nebude posudzovať podľa a strategický dokument je preto možné prerokovať a schváliť podľa osobitných predpisov. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný vymenoval, ktoré orgány zaslali v konaní svoje stanoviská s podmienkami a požiadavkami a opísal obsah týchto stanovísk. Taktiež uviedol a opísal obsah stanovísk ďalších účastníkov konania a žalobcu, ktoré mu boli v priebehu konania doručené. Žalovaný svoj záver zdôvodnil tak, že v rámci zisťovacieho konania posúdil strategický dokument z hľadiska povahy a rozsahu miesta vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a úrovne spracovania strategického dokumentu, prihliadal na stanoviská doručené k Oznámeniu o strategickom dokumente od zainteresovaných subjektov, a preto rozhodol tak, že strategický dokument nebude posudzovať podľa

V tejto súvislosti uviedol, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovaného dokumentu sú väčšie ako sa v ňom uvádza, obstarávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v strategickom dokumente a v súlade s podmienkami určenými podľa osobitných predpisov.

II.

Žaloba

25. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 18.02.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM zo dňa 12.12.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol tak, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“ sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, a preto je zmenu územnoplánovacej dokumentácie možné prerokovať a schváliť podľa osobitných predpisov. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a navrhuje jeho zrušenie.

26. Žalobca dôvod nezákonnosti vidí v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( , (ďalej aj len „SSP“)); je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov ( ); zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ) a v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ).

27. Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia pri vydaní rozhodnutia, ako aj počas zisťovacieho konania, ktoré mu predchádzalo. Konkrétne nesprávne aplikoval kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3 zákona o posudzovaní, nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil význam očakávaných vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, nedostatočne prihliadol na stanoviská dotknutých orgánov, ako aj na výsledky zrealizovaných konzultácií.

28. K námietke nepreskúmateľnosti žalobca uviedol, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil význam očakávaných vplyvov na životné prostredie a nesprávne aplikoval kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3 , čím konal v rozpore a zákona. Žalobca zdôrazňuje, že vplyv na životné prostredie je vo veci daný už tým, že veľká časť územia riešená strategickým dokumentom sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, v rámci ktorej platí druhý stupeň ochrany podľa , pričom polovica katastrálneho územia obce Lozorno spadá do Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty a časť aj do územia európskeho významu „Homoľské Karpaty.“ V danom prípade vplyv na územie sústavy chránených území potvrdila Správa CHKO Malé Karpaty, ktorá práve z tohto dôvodu vo svojom oficiálnom stanovisku č. CHKOMK/565-003/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj ako „Stanovisko Správy CHKO Malé Karpaty“) žiadala posúdiť vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie. Vplyvy na životné prostredie žiadal posúdiť aj pozemkový a lesný odbor ako dotknutý orgán štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy a úseku ochrany lesných pozemkov. Vplyv na životné prostredie je podľa žalobcu okrem iného daný aj tým, že strategický dokument zavádza regulačný list pre územie lesnej krajiny, ktorý sa okrem iného dotýka aj Lokality č. 28 a Lokality č. 29, zavádza „účelové zariadenia hospodárskeho využívania lesov, resp. lesné hospodárske zariadenia (horárne, lesné chaty a sklady a pod.)“ bez súčasnej špecifikácie maximálneho indexu zastavaných plôch a minimálneho indexu zelene.

29. V dôsledku tohto dochádza de facto k neregulovanej možnosti výstavby objektov, ako napr. lesné chaty alebo sklady v území lesnej krajiny. Na základe uvedeného má žalobca za to, že sú splnené podmienky pre posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, a keďže žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom stanovil, že strategický dokument sa nebude posudzovať podľa , konal ne, a to najmä v rozpore s v spojitosti .

30. Žalobca bol ďalej toho názoru, že žalovaný prekročil svoje zákonom dané kompetencie, keď rozhodol o vypustení stanovených lokalít z riešenia strategického dokumentu bez toho, aby dal priestor dotknutým orgánom a osobám vyjadriť sa k tomuto závažnému zásahu do obsahu strategického dokumentu, čím

súčasne došlo k odopretiu práva na vyjadrenie sa a aj k porušeniu Z. z (účasť dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov). Uviedol, že aj vypustenie určitej lokality z riešenia strategického dokumentu môže mať závažný dopad na životné prostredie, resp. dopad na riešené územie, a preto je nesporné, že k danému vypusteniu sa mali vyjadriť všetky dotknuté orgány a osoby. Poukázal na to, že žalovaný vypustenie lokalít z riešenia strategického dokumentu nijako nezdôvodnil, len poukázal na zrealizované konzultácie a list Obce Lozorno č. STA XXXX/XXXX zo dňa 11.11.2019, v ktorom obec Lozorno uvádza, že v zmysle predkladá doplnenie a usmernenie navrhovaných opatrení, pričom týmto doplnením bolo práve uvedené vypustenie lokalít z riešenia strategického dokumentu. Za významné porušenie ustanovení žalobca považuje aj tú skutočnosť, že žalovaný sa v rámci zisťovacieho konania nedostatočne zaoberal stanoviskami dotknutých orgánov tak ako to vyžaduje a neprihliadol správne na výsledky zrealizovaných konzultácií v zmysle

31. Žalovaný sa v rámci svojich vyjadrení k jednotlivým stanoviskám väčšinou len obmedzil na skonštatovanie, že prípadné podmienky zahrnul do napadnutého rozhodnutia, pričom sám sa vôbec nezaoberal potencionálnymi vplyvmi na životné prostredie.

32. Súčasne žalovaný rozhodol v rozpore so stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré požadovali posúdiť a vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie. Žalovaný sa nemôže v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia obmedziť len na zhrnutie záverov dotknutých orgánov a osôb, ale je potrebné, aby sa sám zaoberal potencionálnymi vplyvmi na životné prostredie a zhodnotil ich význam.

33. Žalobca v tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie považuje aj za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože v oznámení a v samotnom napadnutom rozhodnutí je zamenená Lokalita č. 28 (Kasárne) s Lokalitou č. 29 (Kasárne). V zmysle napadnutého rozhodnutia, ako aj Oznámenia o vypracovaní predmetného strategického dokumentu je nesprávne pri Lokalite č. 28 (Kasárne) uvedené, že ide o plochu o veľkosti 2,48 ha a pri Lokalite č. 29 (Kasárne) je uvedené, že ide o plochu o veľkosti 9,34 ha. V zmysle strategického dokumentu má o.i. dôjsť k zmene Lokality č. 29 Kasárne z „ostatných plôch“ na „les“, pričom funkcia „les“ je súčasne uvedená ako navrhovaná aj pri Lokalite č. 28 Kasárne. Je preto potrebné vedieť, aká plocha má byť zmenená na les pokiaľ ide o jej funkčné využitie. Keďže toto z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, tým je rozhodnutie zmätočné aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Za nepresný a nesprávny považuje žalobca aj výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým sa stanovuje nasledovné: „lokalita č. 3 a lokalita č. 30 - úprava regulatívu z „všetko čo stojí sa označí za stav“ sa zmení na „všetko čo stojí bolo právoplatne povolené bude považované za stav.“ Uvedená formulácia môže evokovať, že „všetko, čo stojí“ sa automaticky bude považovať za „právoplatne povolené“, čo však nemožno akceptovať, nakoľko v dôsledku uvedeného by de facto prišlo k legalizácii stavieb, ktoré neboli povolené, avšak „stoja“ ku dňu schválenia strategického dokumentu. V dôsledku uvedenej formulácie by sa vo svojej podstate považovali za právoplatne povolené všetky stavby, ktoré „stoja.“

34. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalobca odôvodňuje tak, že príslušný orgán sa v odôvodnení musí vysporiadať so stanoviskami doručenými podľa Vyjadrenie žalovaného k stanovisku Správy CHKO Malé Karpaty žalobca považuje za nepresné a nesprávne, v dôsledku čoho nie je možné určiť, akými správnymi úvahami sa žalovaný pri jeho koncipovaní riadil. Predmetné vyjadrenie je súčasne aj vecne nesprávne, pretože v administratívnom spise sa nenachádza žiadne dodatočné písomné stanovisko Správy CHKO Malé Karpaty, ktoré by implikovalo iné závery v porovnaní s tými, ktoré sú obsiahnuté v Stanovisku Správy CHKO Malé Karpaty zo dňa 18.09.2019. Žalovaný vo svojom štylisticky a vecne nesprávnom vyjadrení len odkazuje na „zrealizovanú konzultáciu“ bez toho, aby bližšie špecifikoval, konkrétne ktorú časť zrealizovanej konzultácie a na aké konkrétne závery a/alebo prednesy odkazuje.

35. Obdobne je tomu aj v prípade stanoviska Okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, ktorý k Strategickému dokumentu listom č. OU-MA-PLO-2019/013242/Pk-2 zo dňa 03.09.2019 navrhoval posudzovať strategický dokument podľa s prihliadnutím na povahu a rozsah navrhovanej činnosti. Z vyjadrenia žalovaného k stanovisku Pozemkového a lesného odboru nie je zrejmé, ktoré ostatné pripomienky zo stanoviska sa majú akceptovať, nakoľko vyjadrenie pertraktuje len

o lokalite č. 11 (Kamenný mlyn). Chýba oficiálne stanovisko Pozemkového a lesného odboru, ktoré by menilo ich pôvodné stanovisko v tom smere, že by už Pozemkový a lesný odbor nepožadoval posúdenie strategického dokumentu podľa zákona o EIA.

36. Žalobca ďalej tvrdí, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Argumentuje tým, že už v Oznámení absentujú variantné riešenia a ich porovnanie s nulovým variantom. Povinnosť zahrnúť variantné riešenia do Oznámenia pritom vyplýva z Prílohy č. 2 k , ktorá definuje jeho podstatné náležitosti. Touto vadou je zároveň popretý samotný účel , ktorý v uvádza, že jeho účelom je o.i. objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu, vrátane jeho variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom.

37. Ďalej žalobca namieta skutočnosť, že obstarávateľ v časti strategického dokumentu s názvom „Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu“ uviedol, že možné riziká mu nie sú známe. Z uvedenej formulácie pritom nie je jasné, či sa existenciou možných rizík vôbec zaoberal alebo len skonštatoval, že mu žiadne možné riziká nie sú známe, čo považuje za zavádzajúce. Obstarávateľ tým porušil , a tým zároveň znemožnil riadne prerokovanie a posúdenie návrhu strategického dokumentu. Po ďalšie žalovaný nedodržal zákonom predpísaný procesný postup, a to tým, že Oznámenie, ktoré nemalo potrebné náležitosti, a teda bolo neúplné, a dokonca obsahovalo zavádzajúce a tendenčné tvrdenia, nevrátil obstarávateľovi na doplnenie a neurčil rozsah jeho doplnenia tak, ako mu to ukladá Procesný postup predpísaný týmto zákonom nebol dodržaný, keď príslušný orgán nevyhodnotil Oznámenie predložené obstarávateľom ako neúplné, hoci to tak vyhodnotiť mal, nevyzval obstarávateľa na doplnenie neúplného Oznámenia, hoci ho na to vyzvať mal, zverejnil Oznámenie, ktoré nemalo všetky náležitosti a bolo neúplné, hoci ho zverejniť nemal, vyzval dotknuté orgány a dotknutú obec, aby sa k neúplnému Oznámeniu vyjadrili, hoci ich na to vyzvať nemal, resp. vyzval ich predčasne a umožnil verejnosti vyjadriť sa k neúplnému Oznámeniu, hoci jej to umožniť nemal, resp. umožnil jej to predčasne, čím verejnosti a dotknutým orgánom odoprel právo oboznámiť sa s Oznámením v plnom rozsahu vyhovujúcom , v dôsledku čoho získali uvedené subjekty neúplné informácie o strategickom dokumente, a preto nemohli vo vzťahu k nemu realizovať svoje právo (pokiaľ ide o verejnosť), ako aj svoju povinnosť (pokiaľ ide o dotknuté orgány) v plnom rozsahu tak ako predpokladá Keďže žalovaný v rámci zisťovacieho konania nepostupoval v súlade s ustanoveniami , trpí zisťovacie konanie vytýkanými formálnymi a materiálnymi vadami, čo viedlo k vydaniu nesprávneho a nezákonného rozhodnutia.

38. Žalobca okrem vyššie uvedených pochybení, ktorých sa žalovaný dopustil v rámci zisťovacieho konania, namietal aj ďalšie procesné pochybenia zo strany žalovaného, pričom za najzávažnejšie považoval, že tento nedal možnosť vyjadriť sa dotknutým orgánom a osobám k vypusteniu lokalít z riešenia Zmien a doplnkov č. 6; neposúdil vplyvy vypustenia lokalít z riešenia strategického dokumentu na životné prostredie; nevysporiadal sa s písomným stanoviskom žalovaného k strategickému dokumentu a neuviedol svoje vyjadrenie k danému stanovisku; vydal napadnuté rozhodnutie napriek absentujúcemu oficiálnemu stanovisku Správy CHKO Malé Karpaty k vypusteniu a do príslušného administratívneho spisu nedoložil plnú moc alebo poverenie osoby oprávnenej konať v mene Správy CHKO Malé Karpaty na zrealizovaných konzultáciách a prijímať odlišné závery od tých, ktoré sú obsiahnuté v oficiálnom stanovisku Správy CHKO Malé Karpaty a napokon, že napadnuté rozhodnutie vydal napriek absentujúcemu oficiálnemu stanovisku Pozemkového a lesného odboru k vypusteniu lokalít z riešenia Strategického dokumentu.

39. Zo všetkých týchto dôvodov žalobca navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

40. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.06.2020. So žalobou žalobcu sa nestotožnil, napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, a preto žalobu

navrhol zamietnuť. Mal za to, že v danej veci posúdil riadne a úplne všetky kritériá v zmysle prílohy č. 3 , rovnako tak zhodnotil význam očakávaných vplyvov na životné prostredie, ako aj všetky predložené a doručené stanoviská a výsledky konzultácií. Z daného konania Okresného úradu Malacky a obsahu navrhovaných zmien a doplnkov, a to aj po ich úprave (vypustení časti riešených lokalít a ich ponechaní bez zmien v rovnakom stave v akom sú dnes) žalovanému nevyplynulo, že je potrebné navrhované zmeny a doplnky predložiť na posudzovanie vplyvov. Napadnuté rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil spôsobom, ako to predpokladá , ktorý mu neustanovuje povinnosť v odôvodnení ani v rozhodnutí sa vysporiadať s jednotlivými stanoviskami a podaniami spôsobom, ako označuje žalobca v žalobe.

41. K meritu veci samej žalovaný tvrdí, že Zmeny a doplnky Územného plánu Lozorno nemuseli byť predmetom posudzovania, nakoľko predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie sú podľa strategické dokumenty pripravované okrem iného pre oblasť územného plánovania, ktoré okrem toho, že majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie, vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 zákona, okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni. Navrhované zmeny územného plánu obce Lozorno pritom jednoznačne a nespochybniteľne nespadajú pod žiadnu z činností uvedených v prílohe č. 8 , a preto ich posudzovanie nebolo potrebné.

42. K námietke žalobcu, že predmetný dokument mal byť predmetom posudzovania aj preto, že to žiadali dotknuté orgány, konkrétne ŠOP SR Správca CHKO Malé Karpaty a Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor, žalovaný uviedol, že podľa sa posudzujú vplyvy tých strategických dokumentov, ktoré podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny majú samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy chránených území. Orgánom ochrany prírody a krajiny podľa nie je ŠOP SR Správa CHKO Malé Karpaty, ani Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor, ale je ním okresný úrad v sídle kraja. Zastáva názor, že v danom prípade je preto kompetentným orgánom Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorý vo svojom stanovisku nepožadoval posudzovanie vplyvov a ani ho nenavrhoval.

43. Obstarávateľovi žiadny platný právny predpis nebránil upraviť alebo zmeniť strategický dokument v priebehu konania, a to aj na základe predložených stanovísk a vyjadrení. Konajúci správny orgán aj s prihliadnutím na priebeh a stanoviská dotknutých orgánov akceptoval vypustenie týchto lokalít z riešenia zmien a doplnkov Územného Plánu Lozorno č. 6 a v ďalšom konaní už prihliadal len na strategický dokument bez zahrnutia z jeho riešenia vypustených lokalít a v konaní rozhodol už len so zohľadnením takto zmeneného strategického dokumentu. Záverom preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

44. Obec Lozorno (ďalší účastník konania v 1. rade) sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.06.2020. Vo vyjadrení namietala, že žalobca nikde v žalobe netvrdí, že by napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a opisuje len pochybenia žalovaného, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho záujmu v oblasti podnikania. Napadnuté rozhodnutie je individuálnym správnym aktom vydaným žalovaným v medziach , ktorého účelom je o.i. zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu na životné prostredie. Spochybňuje preto aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neuviedol konkrétne ktoré z jeho práv a právom chránených záujmov mal žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia porušiť.

45. K námietke žalobcu ohľadne splnenia podmienok pre posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že veľká časť územia riešená strategickým dokumentom sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, je nepresná a zavádzajúca. Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty zasahuje len do lokality č. 9, č. 23 a č. 32. Lokality č. 9 a č. 23 boli zo strategického dokumentu vypustené a lokalita č. 32 Lake Relax už prešla zisťovacím konaním. Zároveň poukázal na , ktoré vymedzuje okruh tých strategických dokumentov, ktoré sú predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné

prostredie. Zastáva názor, že daný strategický dokument nespadá pod niektorú z činností uvedených v prílohe č. 8 , a preto nie je predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa V tejto súvislosti poukázal aj na , podľa ktorého povinne posudzovaný môže byť aj ten strategický dokument, ktorý nie je uvedený v , ale štátny orgán ochrany prírody a krajiny k nemu vydá odborné stanovisko, v ktorom skonštatuje, že strategický dokument môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na tieto územia. Podľa , a a zákona o ochrane prírody a krajiny, štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny, ktorý by vo svojom odbornom stanovisku mohol konštatovať, že strategický dokument môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na chránené územia, je jedine okresný úrad v sídle kraja, a nie Štátna ochrana prírody a krajiny resp. Správa CHKO Malé Karpaty. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja vydal podľa zákona odborné stanovisko č. OU-BA-OSZPl-2019/102261/ANJ dňa 09.09.2019, v ktorom neuvádzal, že strategický dokument môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územia chránené zákonom o ochrane prírody a krajiny. Stanovisko Správy CHKO Malé Karpaty nie je preto relevantným dokumentom na splnenie kritérií uvedených v na povinné posudzovanie strategického dokumentu tak, ako to interpretuje žalobca.

46. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 26.06.2014, na ktoré poukázal žalobca, ďalší účastník v prvom rade uviedol, že toto rozhodnutie nie je na daný prípad relevantné, keďže sa týkalo Strategického dokumentu, ktorého súčasťou je návrh plánu výstavby rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ - Zvolen východ a predstavovalo trasovanie rýchlostnej cesty - jej nové zakreslenie do územného plánu, teda sa jednalo o inú podstatu rozhodnutia než je posudzovaný prípad.

47. K námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov a že sa s nimi v rozhodnutí nedostatočne vysporiadal, čo má zakladať nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ďalší účastník konania považuje aj v tomto smere rozhodnutie sa preskúmateľné, a teda zákonné. Žalovaný sa v rozhodnutí dostatočne vysporiadal tak so Stanoviskom Správy CHKO Malé Karpaty, ako aj so stanoviskom Okresného úradu Malacky, pozemkový a lesný odbor č. OU-MA-PLO-2019/013242/Pk-2 zo dňa 03.09.2019. Rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný neprihliadol na výsledky zrealizovaných konzultácií, v čoho dôsledku má napadnuté rozhodnutie trpieť vadami a má byť považované za nezákonné a nepreskúmateľné. Má zato, že žalovaný na strane 43 a 44 rozhodnutia dostatočne popísal výsledky konzultácií, a preto napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za vadné/nezákonné.

48. Nedošlo ani k prekročeniu kompetencií pri rozhodnutí o vypustení lokalít z riešenia Strategického dokumentu, pričom nie je zrejmé, o aké ustanovenie žalobca opiera svoje úvahy v tom smere, že žalovaný mal najprv dať priestor všetkým dotknutým orgánom a verejnosti, aby sa vyjadrili k postupu obce Lozorno k vypusteniu lokalít z riešenia strategického dokumentu. Je toho názoru, že vypustenie lokalít z riešenia strategického dokumentu bolo výsledkom konzultácií vykonaných dňa 29.10.2019, pričom takýto výsledok a následný postup žalovaného je zmyslom a účelom inštitútu konzultácií. Žalovaný tak nie sám a nie svojvoľne rozhodol o vypustení lokalít z riešenia strategického dokumentu, ale ich vypustenie navrhla a realizovala samotná obec Lozorno ako obstarávateľ strategického dokumentu, a to jednak ústne na samotných konzultáciách a jednak písomne listom obce Lozorno č. STA XXXX/XXXX. Žalovaný teda konal správne, keď predmetné lokality z riešenia strategického dokumentu vypustil.

49. Ďalší účastník konania k vytýkaným vadám Oznámenia uviedol, že prvou z vád, ktorú žalobca namieta, je absencia variantných riešení a ich porovnanie s nulovým variantom. Má za to, že jednotlivé argumenty žalobcu vo vzťahu k variantnému riešeniu v strategickom dokumente si odporujú. Žalobca na jednej strane uvádza, že časť II bod 5 strategického dokumentu obsahuje strohé konštatovanie, prečo nie sú uvažované variantné riešenia a na druhej strane strategický dokument neobsahuje zrozumiteľné a vecné zdôvodnenie prečo neboli variantné riešenia navrhnuté. Obec Lozorno v tomto smere jasne a vecne uviedla, že variantné riešenia nie sú uvádzané, pretože stavebný zákon nepripúšťa variantné riešenia pre zmeny a doplnky ÚPD. Ďalšou z vád, ktorú žalobca namieta je skutočnosť, že obec Lozorno ako obstarávateľ v časti s názvom „Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického

materiálu“ uviedla, že možné riziká jej nie sú známe, čím navrhované znenie Strategického dokumentu môže u viacerých vlastníkov nehnuteľností spôsobiť škody a iné negatívne následky. Z uvedeného konštatovania žalobcu nie je zrejmé, aké možné škody, ujmy a iné negatívne následky môže strategický dokument spôsobiť u vlastníkov nehnuteľností, nakoľko tieto žalobca v žalobe bližšie nešpecifikuje. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 10.10.2019 k strategickému dokumentu k tejto svojej námietke bližšie uvádza, že upozornil žalovaného ako aj obec Lozorno na „existenciu bezprostredného rizika vzniku škody (v podobe skutočnej škody a ušlého zisku) hroziaceho v prípade schválenia Strategického dokumentu“. Príloha č. 2 však nepožaduje identifikovať akékoľvek riziká, ako si to žalobca mylne interpretuje, ale v zmysle článku II. bodu 6 predmetnej prílohy, iba a len také riziká strategického dokumentu, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie, vrátane zdravia. Z povahy celého a predmetu jeho právnej úpravy pritom vyplýva, čo je jeho účelom a zmyslom. Žalovaný preto nemal povinnosť vyzvať obec Lozorno na doplnenie strategického dokumentu, keďže tento obsahoval kladené náležitosti.

50. K ostatným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe a v stanovisku zo dňa 10.10.2019 uviedol, že tieto sú z pohľadu zákona irelevantné, netýkajú sa posudzovania vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie v zmysle zákona o EIA. Na základe vyššie uvedeného považuje ďalší účastník konania žalobu za nedôvodnú a preto navrhol správnemu súdu, aby ju zamietol.

51. Ďalší účastník konania v 2. rade, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.06.2020. K vypusteniu niektorých lokalít z návrhu uviedol, že obstarávateľ môže po zhodnotení vznesených pripomienok z riešenia vypustiť niektoré lokality prerokovaných zmien, nie je však oprávnený rozširovať strategický dokument o doplnenie nových lokalít. Pripomenul, že vo svojom stanovisku k oznámeniu o vypracovaní strategického dokumentu nepožadoval uvedený dokument ďalej posudzovať podľa

52. K vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 31.07.2020. Uviedol, že zotrváva na svojich námietkach, že zo strany žalovaného došlo k závažným procesným pochybeniam pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, keď došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie ne a v správnej žalobe dostatočne vyjadril a zargumentoval, akým spôsobom sa napadnuté rozhodnutie dotklo jeho práv a právom chránených záujmov, keď uviedol, že v lokalitách bližšie vymedzených v správnej žalobe je vlastníkom nehnuteľností, poukazujúc na svoje zaručené vlastnícke právo a právo podnikania.

53. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1. rade, že podmienky pre posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie boli splnené. Vo vyjadrení žalovaného, ako i vo vyjadrení obce Lozorno sa uvádza, že strategický dokument nie je predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa , odôvodňujúc uvedené tým, že strategický dokument nespadá pod niektorú z činností uvedených v prílohe č. 8 Žalobca má za to, že dostatočne vysvetlil svoju argumentáciu v bodoch 53 až 66 správnej žaloby. V žalobe uviedol, pod ktorú časť zákona strategický dokument spadá, t.j. časť 11 Prílohy č. 8 s názvom „Poľnohospodárska a lesná výroba“, konkrétne pod položku č. 7, nakoľko v zmysle strategického dokumentu má o. i. dôjsť k zmene Lokality č. 29 Kasárne z „ostatných plôch“ na „les“, pričom funkcia „les“ je súčasne uvedená ako navrhovaná aj pri Lokalite č. 28 Kasárne. Pre úplnosť žalobca uviedol, že predmetné územia sú reálne zastavané viacerými existujúcimi budovami, a preto je evidentné, že v tomto prípade by išlo o prvé zalesnenie dotknutého územia. Žalobca sa preto nemôže s argumentáciou predkladanou vo vyjadreniach žiadnym spôsobom stotožniť. Je toho názoru, že podmienky pre posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie boli splnené a žalovaný konal ne, keď stanovil, že strategický dokument sa podľa posudzovať nebude.

54. Žalobca nesúhlasil ani s názorom, že nie sú naplnené podmienky pre posudzovanie vplyvu strategického dokumentu podľa Zotrval na svojom tvrdení, že veľká časť územia riešená strategickým dokumentom sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé

Karpaty, v rámci ktorej platí druhý stupeň ochrany podľa , pričom polovica katastrálneho územia obce Lozorno spadá do Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty a časť územia aj do územia európskeho významu „Homoľské Karpaty“, s čím sa však žalovaný ani obec Lozorno vo svojich vyjadreniach nevysporiadali. Žalobca zotrval aj na svojom právnom názore vyjadrenom v správnej žalobe, že žalovaný sa v rámci svojich vyjadrení k jednotlivým stanoviskám väčšinou len obmedzil na skonštatovanie, či prípadné podmienky zahrnul do napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia ale nie je zrejmé, akým spôsobom tieto podmienky zohľadnil. Žalovaný a obec Lozorno sa nijakým spôsobom nevyjadrili ani k chýbajúcemu oficiálnemu stanovisku Pozemkového a lesného odboru. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením, že žalovaný dostatočne prihliadol na výsledky konzultácií, že zo strany žalovaného nedošlo k prekročeniu kompetencie pri rozhodnutí o vypustení lokalít z riešenia strategického dokumentu, s tvrdením obce Lozorno vo vzťahu k vadám oznámenia o vypracovaní strategického dokumentu, s tvrdením obce Lozorno, že napadnuté rozhodnutie bolo vecne a dostatočne zrozumiteľné, že žalovaný nemal povinnosť vrátiť Oznámenie obstarávateľovi na doplnenie a že žalovaný a obec Lozorno sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s ostatnými namietanými procesnými pochybeniami, ku ktorým došlo v rámci zisťovacieho konania, pričom odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, ktorej sa v plnom rozsahu pridržal.

55. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.07.2020 reagoval ďalší účastník konania v 1. rade Obec Lozorno písomným podaním zo dňa 02.09.2020. Naďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože žalobca dostatočným spôsobom nekonkretizoval, akým spôsobom sa napadnuté rozhodnutie dotklo jeho práv a ktorých, a neuviedol ani tú skutočnosť, že by došlo k porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

56. K tvrdeniu žalobcu, že strategický dokument podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa , nakoľko podľa strategického dokumentu má dôjsť okrem iného k zmene Lokality č. 29 Kasárne z „ostatných plôch“ na „les“ a keďže predmetné územia sú reálne zastavané viacerými existujúcimi budovami, ktoré však neidentifikoval, a preto je podľa žalobcu evidentné, že v danom prípade by išlo o prvé zalesnenie predmetného územia, ktoré podľa časti 11 Prílohy č. 8 je predmetom povinného posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, Obec Lozorno uviedla, že predmetné tvrdenie žalobcu je nesprávne. V prípade lokality č. 29 nejde o prvé zalesňovanie, nakoľko na predmetnom území sa už aj v súčasnosti nachádzajú lesné porasty. Lokalita bola v minulosti (pred rokom 1989) využívaná pre potreby obrany štátu v špeciálnom režime ako raketová základňa, stavby v nej vystavané v lese slúžili len a výhradne tomuto účelu a zmenou spoločensko-politických pomerov ich využitie pre tento účel sa stalo irelevantným. Lokalita vzhľadom na osobitný režim nikdy nebola v územnom pláne obce Lozorno riešená. Na predmetných pozemkoch sa nachádzali a aj nachádzajú lesné porasty, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o prvé zalesňovanie ako to nepravdivo tvrdí žalobca. Aj časť iných pozemkov v lokalite je alebo bola porastená drevinami a rovnako opustený vojenský areál v lokalite takýto charakter plynutím času sám nadobudol. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo strategického dokumentu je zrejmé, že lokalita č. 28 má rozlohu 2,48 ha a lokalita č. 29 má rozlohu 9,34 ha, tzn. ani jedna lokalita nedosahuje prahové hodnoty podľa prílohy č. 8

57. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neprihliadol správne na výsledky zrealizovaných konzultácií v zmysle § 7 ods. 4 písm. d) zákona a že žalovaný len odkázal na zrealizovanú konzultáciu bez toho, aby bližšie konkretizoval, ktorú časť zrealizovanej konzultácie a ktoré konkrétne závery a/alebo prednesy reflektuje, obec Lozorno s názorom žalobcu nesúhlasí. Z napadnutého rozhodnutia logicky vyplýva, že žalovaný prihliadol na výsledky konzultácií a na list obce Lozorno č. STA XXXX/XXXX. K ostatným bodom vyjadrenia žalobcu sa Obec Lozorno pridržala svojho vyjadrenia k správnej žalobe.

58. Ďalší účastník konania v 19. rade, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.01.2021. Vo svojom vyjadrení namietal aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu, pretože z obsahu žaloby mu nevyplynulo tvrdenie a odôvodnenie identifikácie porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Poukázal na to, že zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

59. Nesúhlasil s právnym názorom a tvrdením žalobcu, v zmysle ktorého žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia pri vydaní napadnutého rozhodnutia, resp. počas zisťovacieho

konania a rovnako sa nestotožnil s tvrdením o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, prostredníctvom ktorej vytýka žalovanému rozhodnutie nevykonať posúdenie vplyvov strategického dokumentu podľa , napriek tomu, že tak požadovali dotknuté orgány, s danou námietkou nesúhlasil. Obsah strategického dokumentu, resp. Oznámenia o strategickom dokumente nespadá do rámca prílohy č. 8 Námietku žalobcu, kde poukazuje na skutočnosť, že vo svojom písomnom stanovisku k strategickému dokumentu zo dňa 18.09.2019 žiadala posúdiť vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie, považuje za bezpredmetnú, nakoľko ŠOP Záhorie nie je štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny a nemá v kompetencii podávať žalovanému odborné stanoviská, s ktorými by sa spájali právne následky predpokladané ŠOP Záhorie predstavuje odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú ministerstvom ako príspevková organizácia, avšak nie je štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny, ktorý podáva záväzné odborné stanoviská k územnému plánu obce v kontexte povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie. S ohľadom na uvedené žalovaný nebol povinný vykonať posúdenie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie z dôvodu, že mu to bolo odporúčané v stanovisku zo strany ŠOP Záhorie. Okresný úrad Bratislava ako okresný úrad v sídle kraja, ktorý je v danom prípade štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny vydal dňa 09.09.2019 záväzné stanovisko č. OU-BA-OSZP1-2019/102261/ANJ k strategickému dokumentu v súlade s zákona o ochrane prírody, pričom v jeho obsahu nie je uvedené odporúčanie na vykonanie posúdenia vplyvu na životné prostredie, ako ani konštatovanie, že by mal strategický dokument či už samostatne alebo spoločne s iným dokumentom významný vplyv na územie sústavy chránených území.

60. K žalobcom tvrdenému prekročeniu právomoci žalovaného, keď rozhodol o vypustení určitých lokalít (konkrétne lokality č. 9 a č. 23 a pozemky v lokalite č. 11), uviedla, že toto vypustenie nepredstavovalo vo vzťahu k strategickému dokumentu svojvoľné rozhodnutie žalovaného, ale bolo reakciou na rozhodnutie Obce Lozorno ako obstarávateľa strategického dokumentu. V tejto súvislosti zdôraznila, že zisťovacie konanie v zmysle nevedie žalovaný ex offo z vlastného podnetu, ale na podklade Oznámenia predloženého obstarávateľom, v danom prípade Obcou Lozorno tak, ako to explicitne vyplýva z Obstarávateľ (Obec Lozorno) je teda tým subjektom, ktorý rozhoduje či, v akom rozsahu a s akým obsahom (rešpektujúc minimálne formálne a obsahové náležitosti Oznámenia podľa a prílohy č. 2 ). Obec Lozorno ako obstarávateľ pristúpila k úprave strategického dokumentu a doplneniu Oznámenia v nadväznosti na priebeh a výsledky konzultácií vykonaných dňa 29.10.2019 v zmysle , ktorých sa zúčastnili dotknuté orgány ako aj zástupcovia zainteresovanej verejnosti, a predmetom ktorých bolo vzájomné oboznámenie sa účastníkov administratívneho konania so stanoviskami a námietkami k obsahu a predmetu strategického dokumentu, v nadväznosti na čo Obec Lozorno podľa doplnilo a upresnilo navrhované zmeny v Územnom pláne obce Lozorno a strategickom dokumente tak, že z dokumentu dotknuté lokality vypustila.

61. Nestotožnil sa ani so žalobcom namietanými materiálnymi a procesnými vadami Oznámenia o strategickom dokumente. Je podľa neho zjavné, že Oznámenie o strategickom dokumente má splnené všetky obsahové náležitosti podľa prílohy č. 2 zákona, ako aj obsahové náležitosti požadované § 5 ods. 5 zákona. NDS považuje postup žalovaného v rámci zisťovacieho konania za zákonný a nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého mal žalovaný vrátiť Oznámenie o strategickom dokumente Obci Lozorno ako obstarávateľovi na doplnenie a zmenu podľa § 5 ods. 8 zákona.

62. Na základe vyššie uvedených skutočností NDS napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné odôvodnené a vydané v súlade s požiadavkami zákona č Preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

Relevantné právne predpisy

63. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech a rozhodnutie žalovaného zrušiť.

64. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 65. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 67. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 68. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

69. Podľa účelom zákona je najmä: a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii E. aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

70. Podľa predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni.

71. Podľa predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "").

72. Podľa príslušný orgán po obdržaní úplného oznámenia oznámi obstarávateľovi adresu, na ktorú možno predkladať stanoviská verejnosti, a bezodkladne vyzve obstarávateľa na zverejnenie oznámenia, ak ide o strategický dokument s miestnym alebo regionálnym dosahom, formou informácie o oznámení povinne na úradnej tabuli, nepovinne miestnou tlačou, miestnou televíziou alebo podobne (ďalej len "") spolu s informáciou, kde možno do oznámenia nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.

73. Podľa príslušný orgán do piatich dní od doručenia oznámenia podľa zverejní oznámenie na webovom sídle ministerstva a doručí oznámenie spolu s informáciami uvedenými v odseku 3 a) dotknutému orgánu,

b) schvaľujúcemu orgánu, c) ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj obci, na ktorej katastrálnom území sa má navrhovaná činnosť realizovať, a obci, ktorej územie môže zasiahnuť vplyv navrhovanej činnosti alebo strategického dokumentu (ďalej len "dotknutá obec").

74. Podľa dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní od doručenia oznámenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď bolo oznámenie zverejnené podľa odseku 5.

75. Podľa zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.

76. Podľa občianska iniciatíva sú fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k návrhu strategického dokumentu. Občianska iniciatíva sa preukazuje podpisovou listinou, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, rok narodenia a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú.

77. Podľa ak ide o rozhodovanie, či sa návrh strategického dokumentu bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na a) kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3, b) význam očakávaných vplyvov na životné prostredie, c) stanoviská podľa , výsledky konzultácií vykonaných podľa .

78. Podľa príslušný orgán rozhodne do 15 dní od uplynutia lehôt podľa o tom, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa .

79. Podľa predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti uvedené v Prílohe č. 8.

80. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

81. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI.

Právne posúdenie veci

82. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti prvej hlavy je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd preto v intenciách musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

83. Predmetom posúdenia správnym súdom v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM zo dňa 12.12.2019, ktoré vydal žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle zákona č o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa na základe strategického dokumentu „Územný plán obce Lozorno- Zmeny a doplnky č. 6“, ktorý predložil obstarávateľ Obec Lozorno, obecný úrad Lozorno, IČO: 508055, v zastúpení starostu obce Mgr. E. E. po ukončení zisťovacieho konania. Vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že navrhovaný „Územný plán obce Lozorno- zmeny a doplnky č. 6“ uvedený v predloženom oznámení sa nebude posudzovať podľa zákona a navrhovanú zmenu územnoplánovacej dokumentácie je možné prerokovať a schváliť podľa osobitných predpisov.

84. V odseku 2 výrokovej časti žalovaný uviedol pripomienky a požiadavky, na ktoré musí obstarávateľ prihliadať a rešpektovať ich v ďalšom procese schvaľovania strategického dokumentu. Konkrétne uviedol:

- lokalita č. 9 a lokalita č. 23 sa vypúšťajú z riešenia „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“

- lokalita č. 3 a lokalita č. 30 - úprava regulatívu z „všetko čo stojí sa označí za stav“ sa zmení na „všetko čo stojí bolo právoplatne povolené bude považované za stav“

- lokalita č. l1 sa lesné pozemky - parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vynímajú z riešenie „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č. 6“ a ostávajú v doterajšom stave

- zachovať podzemný vojenský objekt Kryt v k.ú. Lozorno na p.č. 8396/1

- na lokalite č. 25 (parcela číslo XXXX/XXX reg. „C“) vytvoriť min. 30 metrov široký izolačný pás zelene od koryta Ondriašovho potoka aby naďalej plnil funkciu biokoridoru

- pri výsadbe voliť autochtónne a Stanovištne vhodné dreviny (topoľ, jelša)

- pripomienky a požiadavky zo stanoviska Hydromeliorácií, š.p., Bratislava, list č. XXXX- X/XXX/XXXX zo dňa 11.09.2019 zapracovať a akceptovať v plnom rozsahu

- stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia geológie a prírodných zdrojov, odbor štátnej geologickej správy, list č. XXXX/2019-5.3, XXXXX/2019 zo dňa 11.09.2019 zapracovať a akceptovať v plnom rozsahu

- pripomienky a podnety Ministerstva dopravy a výstavby SR, Bratislava, Inštitút dopravnej politiky, uvedené v liste č. XXXXX/XXXX/IDP/XXXXX zo dňa 11.09.2019 akceptovať v plnom rozsahu

- lokalita č.28 - obkolesená lesom je v ochrannom pásme letiska Kuchyňa a je v rozpore so záväzným regulatívom č. 1.3.8.6.1.

- nevytvárať pri rozvoji obce novú v krajine samostatne ležiacu zástavbu mimo kompaktného zastavaného územia obce

- v lokalitách č. 10 a č.25 zohľadniť v zmysle regulatívu 9.4.1. a 9.3.1. VVTL plynovod s ochranným a bezpečnostným pásmom a elektrické vedenie s ochranným pásmom

- v lokalite č. 16, zohľadniť ochranné pásmo železnice a pôsobenie hluku v zmysle záväzného regulatívu 5.1.1.. Uvedená požiadavka sa týka aj sociálnych bytov (RD) v lokalite č. 18

- v lokalite č. 14 zohľadniť ochranné pásmo cintorína

- v západnej časti riešeného územia - zmysle regulatívu 8.22.2.a VPS 1.12.2. je zámer - nové trasovanie regionálnej železničnej trate 112 v úseku z Lozorna cez Stupavu - Devínske jazero s pripojením na trať 110, ktoré je potrebné zohľadniť pri riešení lokalít č. 15 a č.8

- vo východnej časti riešeného územia je potrebné zohľadniť ochranné pásmo letiska Kuchyňa

- lokalita č. 12 Záhumenice, za existujúcou zástavbou s možnosťou napojenia na cestu II. triedy v dvoch bodoch - ul. Cintorínska a miesto pri vstupe do obce. Body napojenia je potrebné definovať a posúdiť vhodnosť umiestnenia križovatiek.

- pri spracovaní dokumentu ZaD obce Lozomo č.6 vychádzať zo smernej časti a rešpektovať záväznú časť ÚPN R BSK.

- pripomienky a podnety zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Bratislava list č. CS SVP BA 197/2019/73/75 zo dňa 16.09.2019 zapracovať a akceptovať v plnom rozsahu

- stanovisko Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava, list č. zo dňa 17.09.2019 akceptovať v plnom rozsahu

- zabezpečiť uplatnenie zásad ochrany poľ. pôdy, špeciálne najkvalitnejšej poľ.pôdy a viníc

- pri riešení navrhovaných lokalít je potrebné sa riadiť ustanoveniami § 12 až § 17 zákona o ochrane pôdy

- nové lokality pripájať výlučne len na existujúcu sieť obce

- v nových lokalitách vybudovať obslužné komunikácie min. vo funkčnej triede C3-MOU,0/30 v zmysle STN XX XXXX-ZX

- k napájaniu niektorých lokalít na cestu 1/2 požiadať o stanovisko Krajské riaditeľstvo PZ v BA, Krajský dopravný inšpektorát, Dopravno-inžinierske oddelenie, Špitálska 14, Bratislava.

- pri realizácií dopravnej infraštruktúry zachovať dopravný priestor min.2,5 od okraja komunikácie, t.j. 12,0 m vzdialenosť medzi dvoma protiľahlými oploteniami.

- pre potreby statickej dopravy zabezpečiť minimálne 3 parkovacie miesta pre OA a pre každý RD v zmysle STN XX XXXX-ZX (do celkového počtu sa započítavajú aj garážové státia).

- všetky parkoviská navrhnúť na vlastných pozemkoch a zrealizovať podľa STN XX XXXX-ZX, min. 1 parkovacie státie /RD musí byť verejne prístupné. pripájanie nových lokalít na existujúcu komunikačnú sieť len na technicky a kapacitne vyhovujúce komunikácie, k čomu je potrebné predložiť dopravný prieskum.

85. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na závere (str. 44 rozhodnutia), v ktorom konštatoval, že „...prihliadal na kritéria uvedené v prílohe č. 3 a v rámci zisťovacieho konania posúdil strategický dokument z hľadiska povahy a rozsahu, miesta vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu osobitných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a úrovne spracovania strategického dokumentu. Prihliadal pri tom na stanoviská doručené k oznámeniu o strategickom dokumente od zainteresovaných subjektov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovaného dokumentu sú väčšie ako sa v ňom uvádza, obstarávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v strategickom dokumente s s podmienkami určenými podľa osobitných predpisov“.

86. Primárne bolo povinnosťou správneho súdu posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby vzhľadom na námietku vecnej legitimácie, ktorú vzniesli ďalší účastník v 1. a 19. rade.

87. Z obsahu administratívneho spisu ako bol súdu predložený, oboznámením sa s napadnutým rozhodnutím a obsahom žaloby správny súd nemá pochybnosti v tom, že žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby. Žalobca bol účastníkom administratívneho konania, aktívne využil svoje procesné právo a podal k návrhu Územného plánu obce Lozorno- Zmeny a doplnky č.6 svoje stanovisko dňa 07.10.2019 a zároveň v žalobe žalobnými bodmi uvedenými v časti II. (body 25-38) tohto rozsudku postačujúco zdôvodnil v čom rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a prečo týmto došlo k zásahu do jeho a ktorých práv. Správny súd na tomto mieste pripomína, že súčasťou skúmania podmienok aktívnej legitimácie nie je meritórne posudzovanie dôvodnosti žaloby, ale skúmanie procesných podmienok na strane aktívne legitimovaného účastníka konania. Aktívna legitimácia žalobcu je teda vo veci preukázateľne daná.

88. Následne z obsahu administratívneho spisu správnemu súdu vyplynuli nasledujúce zistenia: 1. Obec Lozorno, IČO: 508055, v zastúpení oprávneného zástupcu obstarávateľa Mgr. E. E., starostu obce Lozorno, predložila dňa 14.08.2019 Okresnému úradu Malacky, odboru starostlivosti pre životné prostredie podľa oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu a strategický dokument „Územný plán obce Lozorno - Zmeny a doplnky č.6“. Strategický dokument bol vypracovaný v jednom variante a podľa zákona podlieha zisťovaciemu konaniu o posudzovaní strategických dokumentov, ktorý Okresný úrad Malacky, odboru starostlivosti pre životné prostredie vykonal podľa zákona. Ako príslušný orgán zaslal oznámenie o strategickom dokumente pod č.: OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM zo dňa 19.08.2019 podľa zákona na zaujatie stanoviska dotknutým orgánom a dotknutým obciam. Oznámenie o strategickom dokumente bolo zverejnené na internetovej stránke <https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/uzemny-plan-obce- Lozorno-zmeny-doplnky-c-6> a vyvesené na úradnej tabuli. Dotknutá Obec Lozorno informovala verejnosť podľa zákona spôsobom v mieste obvyklým, vyvesením oznámenia na úradnej tabuli.

89. Okresnému úradu k oznámeniu o strategickom dokumente doručili písomné stanoviská dotknuté orgány a obce tak ako ich súd uvádza vyššie v časti I. (body 3 až 22 rozsudku). Zásadné pripomienky vzniesli BSK (bod I.6), SVP (bod I.8), ŠOP SR SCHKO Malé Karpaty š.p. (bod I. 10), spoločnosť Moritz s.r.o. (bod I. 15-18) a žalobca, ktorí zároveň žiadali, aby predmetný dokument bol posudzovaný podľa

s prihliadnutím na povahu a rozsah navrhovanej činnosti. Posudzovanie podľa žiadal aj OÚ Malacky, pozemkový a lesný odbor (bod I.11).

90. Následne po obdržaní stanovísk žalovaný podľa § 63 zákona zabezpečil konzultácie určené na deň 29.10.2019 o 10:00 hod. na Okresnom úrade Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie a jej vykonanie oznámil príslušným subjektom listom č.: OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM zo dňa 16.10.2019. Účasť na konzultáciách preukazuje prezenčná listina založená v administratívnom spise. Následne Obec Lozorno listom Zázn. č. STA 2586/2019 zo dňa 06.11.2019 ako obstarávateľ strategického dokumentu potvrdila v priebehu konzultácií v zmysle § 63 ods. 2 písm. d/ zákona ňou predložených doplnení a upresnení navrhovaných opatrení tak, že: 1. Z riešenia strategického dokumentu sa vypúšťajú lokality č. 9 (Abeland) a č. 23 (Moritz), tieto nebudú v dokumente riešené a stav ich aktuálneho platného územnoplánovacieho statusu ostáva nezmenený, t.j. ostáva tak ako je v danej podobe. Obstarávateľ tak vyhovel požiadavkám BSK a Správy CHKO Malé Karpaty. 2. V lokalite č. 3 (Okolie vodnej nádrže) a č. 30 (Nad priehradou) sa regulatív „všetko čo stojí sa označí za stav“ zmení na „všetko čo stojí bolo právoplatne povolené bude považované za stav“ (požiadavka BSK) 3. V lokalite č. 11 (Kamenný mlyn) sa lesné pozemky - parcely „C“ KN XXXX/26, XXXX/16, XXXX/1, XXXX/2 a XXXX/3 z riešenia vynímajú a ostávajú v doterajšom stave (požiadavka BSK a OU Malacky, odbor pozemkový a lesný). Vzhľadom na uvedené obec Lozorno žiadala, aby výsledky konzultácii boli zo strany konajúceho správneho orgánu v plnom rozsahu zohľadnené a v príslušnom rozhodnutí ( jeho odôvodnení) v ňom vydanom.

91. Žalovaný vychádzajúc z tohto podania bez upovedomenia dotknutých subjektov dňa 12.12.2019 vydal rozhodnutie č.: OU-MA-OSZP-2019/013000/GAM, ktorým rozhodol, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán obce Lozorno - zmeny a doplnky č.6“ sa nebude posudzovať podľa Zároveň vo výrokovej časti menoval pripomienky a požiadavky, na ktoré musí obstarávateľ prihliadať a rešpektovať ich v ďalšom procese schvaľovania strategického dokumentu tak ako ich súd uviedol vyššie (časť VI. bod 84).

92. Podľa článku 45 SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Podľa Správneho poriadku, správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. Podľa ods. l písm. i/ príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. Podľa Správneho poriadku a sú takýmito informáciami zverejňovanými podľa ods. l písm. i/ zákona aj podklady rozhodnutia a doplňujúca informácia, ktoré sa zverejňujú na webovej stránke www.enviroportal.sk/eia/sk na podstránke predmetného záveru; o tejto skutočností úrad oboznámi účastníkov konania a dá im možnosť vyjadriť sa k nim pred vydaním rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Podľa dôvodovej správy novely platnej od 01.01.2015 podľa Komisie „sú hlavným nedostatkom“ platného v znení neskorších predpisov, dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktorým sa tak nemôže garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už účastnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika implementácie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky časti tých požiadaviek Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25, júna 1998, ktoré smernica EIA implementuje (články č. 6, 7 a 9). Podľa čl. 6 ods. 4. Aarhuského dohovoru č. má verejnosť právo efektívne presadzovať svoje práva a záujmy, pričom štátne orgány majú povinnosť realizáciu tohto práva efektívne zabezpečiť. Konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť akým konkrétnym spôsobom bolo uvedené ustanovenie naplnené v predmetnom konaní, a to vo vzťahu k právu na dobrú správu vecí verejných podľa čl. 41

Charty základných práv EÚ, najmä vo vzťahu k realizácii práva na informácie o životnom prostredí podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru, možnosti efektívne reálne ovplyvniť výsledok zámeru podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, a ktoré záväzné podmienky rozhodnutia sú materiálno-právnym prejavom naplnenia prístupu verejnosti k spravodlivosti v otázkach životného prostredia. Podľa príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí preto vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

93. Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37; v dôsledku sa konzultácia vykoná na zvolanom ústnom pojednávaní podľa Správneho poriadku, ktorú má príslušný úrad povinnosť zvolať, ak si verejnosť uplatní svoje právo na konzultáciu podľa zákona EIA, posledná veta.

94. Žalobca body žaloby vymedzil nezákonnosťou rozhodnutia spočívajúcou v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

95. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou žaloby spočívajúcou v nezákonnosti rozhodnutia žalovaného založenej na jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosti. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil význam očakávaných vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, v oznámení a aj samotnom napadnutom rozhodnutí zamenil lokalitu č. 28 s lokalitou č. 29, keď zamenil plochu lokality, vyjadrenie žalovaného k stanovisku správy ŠOP CHKO Malé Karpaty je nepresné a nesprávne a v rozhodnutí žalovaného celkom absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil a dospel k záveru, že strategický dokument nebude posudzovaný podľa Právna úvaha absentuje aj v tom, prečo uznal niektoré zásadné pripomienky za dôvodné a v nich námietky lokality zo strategických dokumentácií vypustil, no ďalším zásadným námietkach nevenoval v rozhodnutí žiadnu pozornosť.

96. Zákon č , ktorý bol právnym základom pre rozhodnutie žalovaného, v veta druhá a tretia požiadavku na rozhodnutie orgánu verejnej správy vymedzil tak, že „rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa “. Pri absencii ďalšej podrobnejšej právnej úpravy požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia v (lex specialis) potom na náležitosti tohto rozhodnutia sa vzťahuje ustanovenie Správneho poriadku (lex generalis).

97. Žalobca v zisťovacom konaní k Oznámeniu o strategickom dokumente podal stanovisko listom zo dňa 07.10.2019, v ktorom vzniesol pripomienky k lokalitám č. 28, č. 29. v časti III. bod 3, 4 a 5 Oznámenia (bližšie uvádzané v časti I. bod 19 až 22 rozsudku).

98. Žalovaný v bode 23 svojho rozhodnutia sa k týmto jednotlivým a zásadným pripomienkam žalobcu nevyjadril vôbec, a preto na pripomienky žalobcu sa vzťahuje len všeobecný záver žalovaného uvádzaný v rozsahu troch odsekov na strane - 45 rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je neudržateľné, pretože je celkom arbitrárne a z jeho obsahu nie je vôbec zrejmé, či, ako a z akých dôvodov žalovaný tú ktorú pripomienku žalobcu považoval za nedôvodnú.

99. Takéto rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, prečo žalovaný neuznal dôvodnými jednotlivo menované pripomienky žalobcu, ŠOP SR SCHKO Malé Karpaty š.p. i so zreteľom na v bode 92 rozsudku uvádzané právo verejnosti na informácie v otázkach životného prostredia a OÚ Malacky - pozemkový a lesný odbor, ktorý rovnako požadoval posudzovať strategický dokument podľa

100. Účastníci administratívneho konania v rámci preskúmavacieho konania, súd a ani verejnosť tak nemá žiadnu informáciu, prečo žalovaný rozhodol v rozpore so zásadnými jednotlivo menovanými

pripomienkami uvedených účastníkov administratívneho konania, resp. dotknutých orgánov, inak povedané, prečo a na základe akého zákonného ustanovenia ich za relevantné nepovažoval, ktoré pripomienky považoval za podstatné a ktoré nie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť ani to, ako žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne predpisy.

101. Príkladmo je možné poukázať aj na bod 22 rozhodnutia (str. 25 až 34), kde žalovaný vymenoval pripomienky spoločnosti Moritz s.r.o. uplatnené v zisťovacom konaní (podbody 55 až 77). Vyjadrenie žalovaného k týmto pripomienkam je zhrnuté v štyroch riadkoch, kde žalovaný uviedol: „Na základe doručených stanovísk a zrealizovanej konzultácie obec Lozorno zaslala na okresný úrad Malacky v zmysle § 63 ods. 2, pism. d/ zákona doplnenie a usmernenie navrhovaných opatrení a z riešenia strategického dokumentu sa vypustia lokalitu č. 23 (Moritz). Uvedená lokalita nebudú v dokumente riešené“. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpoveď na konkrétne pripomienky uvedenej spoločnosti. Navyše, keď spoločnosť Moritz neuplatnila pripomienky len vo vzťahu k lokalite Moritz, ktorá sa jej bezprostredne dotýka, ale namietala napríklad aj časť III. bod 6 Oznámenia (Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického dokumentu), vady oznámenia a v tejto súvislosti nezachovaný predpísaný procesný postup a v časti II. bod 5 oznámenia absenciu variantných riešení.

102. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len vymenoval, ktoré orgány zaslali v konaní svoje stanoviská s podmienkami a požiadavkami a opísal ich obsah. Ďalej uviedol a opísal obsah stanovísk účastníkov administratívneho konania. V samotnom vecnom odôvodnení svojho rozhodnutia len všeobecne uviedol, že v rámci zisťovacieho konania posúdil strategický dokument z hľadiska povahy a rozsahu miesta vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a úrovne spracovania Strategického dokumentu a prihliadol pritom na stanoviská doručené k Oznámeniu o Strategickom dokumente od zainteresovaných subjektov. Napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovaného dokumentu sú väčšie ako sa v ňom uvádza, obstarávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v strategickom dokumente a v súlade s podmienkami určenými podľa osobitných predpisov. Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný požadoval dodržať všetky doručené stanoviská dotknutých orgánov vyplývajúce z ich stanovísk.

103. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, teda aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie SR garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami a len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

104. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný, a ani oprávnený, nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.10.2005 (R 33/2006), kde najvyšší súd o.i. uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.

105. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré založilo dôvod pre jeho zrušenie, sa súd nemohol vysporiadať ani s ďalšími vecnými v žalobe uvádzanými námietkami. Ide o námietky, či bolo povinnosťou žalovaného Oznámenie o strategickom dokumente vrátiť na doplnenie obstarávateľovi, či absencia variantných riešení a nedostatočných skutkových zistení. S čím súd sa ale nemohol aj pri nepreskúmateľnosti rozhodnutia stotožniť je, že žalovaný mal pochybiť, ak na návrh obstarávateľa lokalitu č. 9 a č. 23 z riešenia „Územný plán obce Lozorno - zmeny a doplnky č. 6“ vypustil bez zadováženia súhlasu účastníkov administratívneho konania a dotknutých orgánov.

106. Súd sa stotožňuje v tomto smere s názorom žalovaného, ako aj napr. ďalšieho účastníka konania v 2. či 19. rade, že nič nebránilo žalovanému, aby po vykonaných konzultáciách a zhodnotení vznesených pripomienok niektoré lokality z riešenia v strategickom dokumente vypustil tak ako to obstarávateľ navrhol. Ich vypustením nemožno hovoriť o vplyve, či bezprostrednom riziku vzniku škody, ujmy či iných negatívnych následkov ako vo vzťahu k zabratému územiu argumentoval žalobca.

107. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa viazaný, zhodnotiť, či vo veci je daný dôvod pre vrátenie Oznámenia na opravu obstarávateľovi a následne vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí sa žalovaný vysporiada so všetkými pripomienkami, ktoré boli vznesené v administratívnom a tiež žalobcom v preskúmavacom konaní a svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodnení.

108. Z poukázaných dôvodov správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a preto ho v súlade s zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

109. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

110. Podľa súd rozhodol o náhrade trov konania ďalšieho účastníka v 19. rade na jeho návrh s tým, že ďalšiemu účastníkovi pri úplnej náhrade trov konania patrí právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

111. O náhrade trov ostatných ďalších účastníkov konania súd rozhodol podľa tak, že im náhradu nepriznal. Konania pred správnym súdom sa vzdali účastníci v 3. rade, 9. rade, 12. rade, 20. rade, 22. rade, 25. rade. Ostatní z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnili.

112. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).