Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-159-2021.pdf
PDF · 113.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/159/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v Pezinku v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka K. D., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.E. O. XXX, D. a otec W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, C., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Maloletá A. J., nar. XX.XX.XXXX sa do sa do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX sumou 110 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude škôlka alebo miesto bydliska matky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi ju na určenom mieste a v určenom čase odovzdať.
II. Súd ukladá matke, aby v lehote 30 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej.
III. Súd návrh matky vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.11.2021 žiadala matka maloletej o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do jeho starostlivosti s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, aby súd otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur a tiež žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou.
2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že po smrti jej manžela ostala na výchovu svojich dvoch synov, ktorí mali v čase jeho smrti 6 rokov a 3 roky, sama a následne spoznala terajšieho partnera, otca maloletej A., s ktorým spočiatku žili v jej byte v Budmericiach a on sa staral nielen o ňu, ale aj o jej synov a jej imponovalo, že by nemusela ostať sama nielen na výchovu. Uviedla, že po asi dvoch mesiacoch známosti otehotnela a rozhodli sa, že pre výchovu už troch detí by bolo lepšie bývať v rodinnom dome,
preto začali stavať dom, avšak už v tom čase sa partnerove správanie začalo meniť, a to nielen voči nej, ale aj voči jej deťom. V tom čase tomu nevenovala až takú pozornosti nakoľko stavali dom a bola tehotná, predpokladala, že keď sa presťahujú a narodí sa im dcérka, jeho správanie sa opäť vráti do normálu ako keď sa spoznali, opak bol však pravdou a po narodení dcérky sa jeho správanie ešte zhoršilo. Uviedla, že bola neustále pod kontrolou, nemohla nikam chodiť, partner jej kontroloval telefón a jej jedinou prioritou mala byť starostlivosť o dcéru, čo samozrejme aj bola, ale mala ešte dvoch synov, ktorým musela venovať pozornosť a tiež chcela chodiť na návštevy k svojej mame alebo sestre, ktoré tiež žijú v Budmericiach. Navrhovateľka uviedla, že jej partner pracuje u autodopravcu N.. D. a jeho pracovný čas je taký, že pracuje od 22:00 hod. do 06:00 hod. od pondelka do piatku, čiže celé noci je preč. Jeho výška mesačného zárobku je cca 1.000,- Eur mesačne a na čierno robí okná s výškou príjmu cca 1.500,- Eur, financuje však hypotéku vo výške 1.000,- Eur mesačne a na iné výdavky na domácnosť a na deti jej neprispieva. Uviedla, že keďže ju partner potrebuje kontrolovať a strpčovať jej život aj keď je on v práci, tak jej vždy volá cca 10x za noc a keď sa stane, že príde z práce skôr tak ju neustále budí, aby nemohla spať ani ona, vulgárne jej nadáva a to aj pred deťmi a neustále uráža ju aj jej rodinu, už niekoľkokrát u nich zasahovala polícia, ale vždy to skončilo s napomenutím. Situácia sa u nich doma začala vyhrocovať ešte viac posledný mesiac, kedy oznámila partnerovi, že od neho chce odísť a začala riešiť aj majetkové vyrovnanie z rodinného domu, na to si objednala znalkyňu, aby ocenila hodnotu spoločnej nehnuteľnosti, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve a aby sa mohli nejako dohodnúť. Otec maloletej ju neustále budil každú noc a v prípade, že sa vrátil pod vplyvom alkoholu hlavne cez víkendy, dožadoval sa aj intímnosti, čo ona striktne odmieta, na čo sa jej začal vyhrážať, že ju znásilní, navrhovateľka o všetkom vždy informovala policajnú hliadku, ale nikdy sa nič nedialo z ich strany. Až v nedeľu 31.10.2021, kedy prišlo zo strany otca maloletej k jej fyzickému napadnutiu, keď chcela s maloletou odísť k svojej mame na návštevu a otec ju nechcel pustiť a dožadoval sa, aby ostala doma s ním, čo sa maloletej nepáčilo a keď ju mal otec na rukách tak ho kopala a chcela ísť k mame. Keď ju otec potom pustil a otočili sa na odchod, schmatol matku za vlasy, udrel ju päsťou do ľavého ramena a kopol ju do ľavej nohy, po tomto incidente rýchlo utiekla preč a zavolala policajnú hliadku. Navrhovateľka uviedla, že policajti aktuálne vykázali partnera po dobu 10 dní z ich domu a keďže ho chce opustiť a presťahovať sa k matke je potrebné, aby mala upravený styk k maloletej, nakoľko dcéra sa ho už po tom všetkom čo videla bojí, nechce s ním byť a matka ju chce do výlučnej starostlivosti. Navrhovateľka uviedla, že aktuálne poberá vdovský dôchodok vo výške 218,30 Eur mesačne, sirotské 280,80 Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 76,50 Eur. Na A. má mesačné výdavky na škôlku, ktorú navštevuje v Budmericiach a to 8,- Eur mesačne školné, strava okolo 35,- Eur mesačne, hygienické potreby 15,- Eur, ortopedické sandále 20,- Eur, ortopedické vložky 3,- Eur, oblečenie 20,- Eur, lieky okolo 45,- Eur. Čo sa týka domácnosti tam platí energiu 138,- Eur mesačne, vodu 30,- eur mesačne a TV Magio 26,- eur mesačne. Do domácnosti ešte nakupuje potraviny čo je cca 300,- Eur mesačne. Na základe uvedených skutočností matka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie za účelom ochrániť dcéru, aby sa mohla odsťahovať od partnera - tyrana. Matka už podala na otca maloletej trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby. Matka zatiaľ nežiada neodkladným opatrením o zákaz vstupovať do rodinného domu, v ktorom bývajú a zdržujú sa, nakoľko sa odtiaľ plánuje hneď odsťahovať a nechce v ňom ostať žiť. Medzi matkou a otcom existuje právny vzťah (pomer), pretože sú vo vzťahu partnerka - partner a žijú v spoločnej domácnosti, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu vo vzťahu k maloletej dcére Diane.
3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.
4. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 14.10.2021 tak, že rodinu evidujú odo dňa 05.10.2021, kedy sa na oddelenie dostavila matka s tým, že sa prišla informovať ako má postupovať, keďže má v pláne ukončiť spolužitie s otcom maloletej. Matka uviedla, že by chcela opustiť spoločnú domácnosť, avšak otec jej nechce dovoliť zobrať aj maloletú. Žijú v rodinnom dome, ktorého sú obaja vlastníci, no matka by sa chcela aj s deťmi odsťahovať k svojej matke, ktorá býva v Budmericiach. Matka sa vyjadrila, že otec dieťaťa na ňu vyvíja psychický nátlak. nikam nemôže chodiť, ak chce ísť k svojej matke, tak môže len vtedy, ak maloletú uloží spať a za ten čas môže odbehnúť. Matka uviedla, že otec sa vulgárne správa aj k jej dvom synom, ktorých má z predošlého manželstva, spoločnú dcéru voči matke manipuluje, o matke pred ňou hovorí veľmi škaredé veci. Matka taktiež uviedla, že ku konfliktu už privolala aj policajnú hliadku, nevie čo má robiť, bojí sa, že jej otec dieťaťa ublíži. Podľa vyjadrenia matky jej otec vulgárne nadával aj počas toho, ako boli s dcérou u lekára a bolo to tak nepríjemné, že si tam matky niekto z čakajúcich ľudí zastal.
Otcovo správanie hodnotí matka ako veľmi nevhodné a už nechce žiť v spoločnej domácnosti. Matka zároveň uviedla, že prvý krát volala políciu 24.12.2019, správu od OO PZ Modra kolízny opatrovník pripojil ako prílohu k svojej správe. Dňa 03.11.2021 sa bez predvolania na ÚPSVaR Pezinok dostavil otec maloletej, ktorý uviedol, že s partnerkou majú spoločnú dcéru. Uviedol, že dňa 31.10.2021 matka zavolala políciu a on dostal zákaz vstupu do spoločného domu na 10 dní. Od nedele dcéru nevidel a matka mu neumožňuje sa s ňou stretnúť. Aktuálne mu matka povedala, že dcéra je chorá, ale on videl matkine auto pred domom jej matky. Podľa jeho vyjadrenia mu matka stretnutie s dcérou bráni a vyhovára sa na chorobu. Otec aktuálne býva u svojej matky vo Viničnom a potom sa chce vrátiť späť do Budmeríc do spoločného domu. Matka mu povedala, že ona sa za tých 10 dní odsťahuje k svojej matke, ktorá býva na vedľajšej ulici v Budmericiach. Matka má ešte dvoch synov z predošlého manželstva a oni už sú odsťahovaní k starej matke, takže teraz sa tam chce odsťahovať aj matka s ich spoločnou dcérou. Otec bol s dcérou v dennodennom kontakte a teraz u matka nechce umožniť stretnutie s dcérou. Matka ráno dcéru odviedla do škôlky a on ju vyberal, trávili spolu čas. Vie sa o ňu riadne postarať. Otec pracuje v noci a cez deň si vždy na dcéru našiel čas, hral sa s ňou. Matka sa bojí, že by jej dcéru po stretnutí nevrátil, ale to on robiť nechce, ale chce s ňou byť a chýba mu. Dňa 05.11.2021 sa na ÚPSVaR Pezinok opäť bez predvolania dostavil otec maloletej, ktorý uviedol, že bol u právničky a tá ho poslala na ÚPSVaR spísať záznam (aby bolo zrejmé, že otec je aktívny) o tom, že matka mu naďalej (od nedele 31.10.2021) bráni v styku s dcérou, stále tvrdí, že dcéra je chorá. Otec uviedol, že matke bol zaniesť nákup, podal jej ho cez okno domu. Do stredy (10.11.) má zákaz vstupu do domu a dovtedy sa matka vysťahuje a potom sa tam on nasťahuje. Otec uviedol, že matka bola vydatá, ale jej manžel to s ňou nemohol vydržať a obesil sa. Teraz sa obáva o dcéru. Uviedol, že už keď bola dcéra malinká, matka jej dala facku. Na otázku, či to riešil uviedol, že nie, lebo si myslel, že sa to už nestane. Otec bol oboznámený, že matka podala návrh na súd na zverenie maloletej do jej starostlivosti a stretávanie za jej prítomnosti, otec túto možnosť odmieta a vyjadril sa, že sa o dcéru vie postarať a preto nesúhlasí s prítomnosťou matky. Dňa 10.11.2021 sa na ÚPSVaR bez predvolania dostavila matka maloletej, ktorá prišla oznámiť, že sa s deťmi presťahovala k svojej matke na adresu Revolučná 694. Budmerice. Dňa 11.11.2021 kolízny opatrovník vykonal telefonicky šetrenie u matky, pri ktorom matka uviedla, že s deťmi býva u svojej matky, kde majú chalani každý svoju izbu, stará matka má samostatnú izbu a ona je s A. spolu v izbe. Na otázku, kedy sa otec s dcérou naposledy stretol, matka uviedla, že dcéra je chorá, bola s ňou u lekára na kontrolu a robili jej výtery, otec dcéru videl cez okno. K starostlivosti otca o dcéru sa matka vyjadrila, že podľa nej sa otec o dcéru nevie postarať, celá starostlivosť o domácnosť a deti bola vždy na nej. Stalo sa, že otec zobral jeden/dva krát maloletú zo škôlky a boli spolu niekde v Pezinku v parku, ale inak chodili na výlety spolu. Za posledný mesiac otec začal dcére kupovať hračky, čo doposiaľ nerobil. Ďalej matka uviedla, že otec v rámci týždňa nepije alkohol, ale cez víkend áno a pod vplyvom alkoholu potom chodí hore dole po dome a nemohli kvôli tomu spať. Agresivitu otec prejavoval voči chalanom, voči A. nie, lebo tá je jeho a jej sa nemohol dotknúť nikto. Na A. otec nakričal a stalo sa, že jej dal obuvákom ,,po riti". Taktiež matka opísala situáciu, keď sa vrátila od lekára a našla A. v posteli s tým, že nechcela z nej vyliezť a ako dôvod matke uviedla, že nakreslila na stenu nejaké čiarky a tato ju vybil a kričal na ňu, pri kúpaní mal otec maloletej uviesť, že ju topí ako mača. Na základe opísaných udalosti matka uviedla, že sa o dcéru bojí, podľa nej je otec schizofrenik. Raz je v pohode a potom bol zlý, menili sa mu nálady. Dcéra Diana bola vždy svedkom toho, keď ju otec napadol. Matka bola zo strany kolízneho opatrovníka opakovane poučená, že nemôže otcovi brániť v styku, načo uviedla, že sa bojí, že otec jej dcéru nevráti, načo jej bolo uvedené, že ona robí to isté otcovi. Dňa 11.11.2021 kolízny opatrovník vykonal telefonicky šetrenie u otca, ktorý uviedol, že matka mu naďalej bráni v styku s dcérou. Raz videl maloletú cez okno, keď bol matke zaniesť nákup, ktorý jej odovzdal cez okno za prítomnosti polície. Uviedol, že od stredy 10.11.2021 už býva naspäť v Budmericiach, nakoľko sa matka s deťmi odsťahovala k svojej matke. Otec sa snaží matku kontaktovať, niekedy na sms reaguje, niekedy nie. Otec uviedol, že on sa o dcéru vie riadne postarať a stretávanie s ňou navrhuje upraviť dva krát do týždňa (pondelok a streda) po škôlke a každý druhý víkend v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec býva v dome, kde doposiaľ bývali všetci spolu, preto tam má dcéra všetko potrebné, maloletej do izby zakúpil ešte stolík a stoličky. Otec opakovane uvádzal, že matka mu bráni v styku a ako dôvod mu uvádza, že je maloletá chorá a pritom s ňou matka chodí hore dole. A. je jeho dcéra o pre neho je to hrozné, keď s ňou nemôže byť, boli spolu v dennom kontakte a teraz ju nemôže ani vidieť. Opäť poukazoval na to, že keď bola A. menšia, tak jej matka dala facku. Vyjadril sa, že bude o dcéru bojovať, chce sa o ňu starať a stretávať sa s ňou a urobí pre to všetko, nechápe ako mu matka môže brániť stretávať sa s ňou. Na základe uvedených skutočnosti kolízny opatrovník uviedol, že navrhujú upraviť styk maloletej A. s otcom, nakoľko v súčasnej situácií sa rodičia nevedia dohodnúť. Matke bolo navrhované, aby sa dcéra
s otcom stretla aspoň počas prechádzky, no zo strany matky vždy bolo poukazované na alkohol u otca a obavu, že jej po stretnutí dcéru nevráti.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa §332, ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa §336, ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa §336, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
17. Podľa §336, ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
19. Podľa §366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa §76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
34. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
35. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej je dôvodný a je potrebná bezodkladná úprava pomerov, nakoľko otec si aktuálne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Vzhľadom na matkou vyčíslené priemerné mesačné náklady na maloletú vrátane nákladov na bývanie, ktoré sa súdu v tomto štádiu konania javia ako primerané, súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné, avšak v nižšej sume, ako to navrhovala matka maloletej. Nakoľko súd nemá preukázané majetkové, finančné a zárobkové možnosti oboch rodičov, súd neodkladným opatrením mohol nariadiť otcovi prispievať na výživu maloletej len v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na vek maloletej a príjem matky, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 110,- eur mesačne, táto suma pokryje základné potreby maloletej, tak aby nebolo ohrozené jej zdravie a priaznivý vývoj. Táto úprava výživného je len dočasná, o výške výživného rozhodne súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností rodičov a odôvodnených potrieb maloletej v konaní vo veci samej. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného v zvyšnej časti zamietol.
36. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená matka. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti odôvodnila tým, že chce otca maloletej opustiť a presťahovať sa k svojej matke. Súd má za preukázané, že matka s maloletou aktuálne už nežijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletej, preto súd návrhu matky v tejto časti vyhovel a maloletú do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril do osobnej starostlivosti matky. Nakoľko k rozhodnutiu o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné vykonať plnohodnotné dokazovanie vo veci samej, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zastupovania maloletej a spravovania majetku maloletej zamietol, nakoľko toto bude predmetom skúmania a dokazovania v ďalšom konaní vo veci.
37. Matka v návrhu žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v sobotu od 09,00 hod. do 12,00 hod a v nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod. za jej prítomnosti. Otec pri šetrení vykonanom kolíznym opatrovníkom uviedol, že nie je dôvod, aby styk s maloletou musel byť realizovaný za prítomnosti matky a navrhol, aby súd určil, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou dva krát do týždňa (pondelok a streda) po škôlke a každý druhý víkend v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Kolízny opatrovník vo svojej správe odporučil súdu, aby upravil styk otca s maloletou, nakoľko matka aktuálne bráni jeho styku s maloletou a rodičia sa o styku s maloletou nevedia dohodnúť. Súd má za to, že v tomto prípade je potreba neodkladnej úpravy styku, nakoľko je tu prítomný konflikt rodičov a súd má za preukázané, že momentálne matka neumožňuje otcovi žiadny styk s maloletou. Súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, je cieľom nariadenia neodkladného opatrenia výhradne predbežne zabezpečiť právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom v miere zabraňujúcej ich úplnému odcudzeniu, a to do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd na základe zistených skutočností a tiež s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletou prostredníctvom neodkladného opatrenia bola preukázaná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou.
38. Súd zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie tak ako v prípade meritórneho konania a rozhodnúť o komplexnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletej a ustáliť výšku výživného možno až v konaní meritórnom, preto súd uložil navrhovateľke, aby v lehote do 30 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia podala na súd návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd zároveň navrhovateľku poučil, že pokiaľ návrh vo veci samej v uvedenej lehote nepodá, uznesenie o neodkladnom opatrení bude zrušené.
39. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§332, ods. 1 Civilného sporového poriadku).