Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-89-2021.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/89/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej D. G., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom J., prechodne bytom J., P.O. G. XXXX/XX, pre zločin nedovolenej výroby omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10.06.2021, sp.zn. 2T/36/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 10.06.2021, sp.zn. 2T/36/2021, bola obžalovaná D. G. uznaná vinnou zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby v meste Partizánske a všade tam, kde sa pohybovala až do 13.00 hod. dňa 11.03.2021, kedy jej bola v Z. na ul. K. F., oproti bytovému domu XXXX, v blízkosti garáží, obmedzená osobná sloboda, neoprávnene pri sebe prechovávala psychotropnú látku metamfetamín a to v množstve presahujúcom 10 obvykle jednorazových dávok drogy, kedy dňa 11.03.2021 v čase o 14.50 hod. pri výkone osobnej prehliadky na Obvodnom oddelení PZ Partizánske dobrovoľne vydala 2 ks plastových vreciek, s obsahom bledohnedej kryštalickej látky, s uzatváracou lištou, ktoré mala uschované v podprsenke, označené ako stopa č. 1 a 2, pričom plastové vrecko označené ako stopa č. 1 obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 8,021 g a priemernou koncentráciou 65,9 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako báza), obsahujúce 5286 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 132 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a plastové vrecko označené ako stopa č. 2 obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 0,767 g a priemernou koncentráciou 74,8 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako báza), obsahujúce 574 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 14 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený, v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, do II. skupiny psychotropných látok.
Za to bol odsúdená podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, ktorý jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.
a § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanej uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks mikrováhy šedej farby a podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Napokon súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanej aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním okresného prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovanej. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu, pri ukladaní trestu nesprávne a neprimerane aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a nedôvodne uložil obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody. Poukázal na množstvo prechovávanej látky obžalovanou, tiež skutočnosť, že si za účelom váženia tejto psychotropnej látky zakúpila cestou zo Senca, kde mala údajne túto látku od neznámej osoby nadobudnúť iba tak zadarmo, mikrováhu, ktorá jej bola zaistená. Je teda evidentné, že obvinená chcela zaistenú návykovú látku deliť podľa hmotnosti na menšie časti, s ktorými následne pravdepodobne chcela nejakým spôsobom disponovať. Pritom je obžalovaná osobou dlhodobo nezamestnanou, bez príjmu, ktorú mal živiť jej otec a babka, dopúšťala sa opakovane priestupkov a to najmä na úseku cestnej dopravy, za ktoré jej boli ukladané blokové pokuty, ktoré podľa vlastných slov aj uhradila, čo tiež nasvedčuje, kde bol pôvod prostriedkov, ktoré používala na svoju osobnú spotrebu. Pri obmedzení osobnej slobody bola obžalovaná v osobnom motorovom vozidle v sprievode ďalších dvoch osôb, ktoré sú tzv. záujmové osoby polície v oblasti drogovej kriminality. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu o tom, že obžalovaná bola v podstate iba osobou, ktorá sa rozhodla drogy u seba ukryť a prechovávať, čo súd pripisuje jej dôverčivosti, k tomu je potrebné uviesť, že táto skutočnosť vyplynula iba z výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní a súd túto okolnosť žiadnym spôsobom neverifikoval a jedná sa iba o jeho špekulácie. Nemožno tiež súhlasiť s argumentáciou súdu, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy, je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody a k tomu ešte aj zníženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákon postačujúce na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, nakoľko dôvody, ktorými súd odôvodnil zníženie trestu pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby, nemôžu zabezpečiť nápravu páchateľa v smere individuálnej prevencie a neplní ani účel generálnej prevencie vo vzťahu k potenciálnym páchateľom trestných činov. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanej D. G. podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. 1), § 38 ods. 3 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, eventuálne znížený v zmysle analogického uplatnenia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, bez zmeny výrokov rozsudku o treste prepadnutia veci a ochrannom liečení.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila i obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedla, že bez toho, že by chcela svoje konanie, ktoré ľutuje, nejako bagatelizovať, tak v prípade vychádzania z tzv. hmotnostného princípu pri výpočte počtu dávok, z ktorého treba vychádzať, by sa jednalo o 87 dávok (a nie o 146). V zmysle súdnej praxe sa pri metamfetamíne za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 100 mg (0,l g). Z hľadiska úvah o tom, či uložený podmienečný trest odňatia slobody splní u nej účel trestu, uviedla, že k trestnej činnosti sa doznala tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní a urobila vyhlásenie o vine, pričom skutok úprimne oľutovala a bola aj nápomocná pri objasňovaní svojej trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Nebola u nej zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Má tiež vytvorené podmienky pre vedenie riadneho života, má zázemie zo strany otca a starej matky a chce si čo najskôr nájsť prácu. Rovnako sa chce podrobiť protitoxikomanickej liečbe, ktorá jej bola súdom uložená a k naplneniu účelu testu nepochybne prispeje i to, že podmienečný trest jej bol uložený s tzv. probáciou, teda bude sa pravidelne hlásiť probačnému úradníkovi a podrobovať sa jeho pokynom a s poukazom na uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok sa bude musieť podrobovať kontrole na dodržiavanie tohto obmedzenia. V neposlednom rade má z hľadiska naplnenia účelu trestu význam tiež uložené protitoxikomanické liečenie, pretože práve užívanie omamnej látky bolo príčinou drogovej trestnej činnosti a odstránenie tejto závislosti resp. užívania omamnej látky je prevenciou toho, aby sa v budúcnosti už takejto drogovej trestnej činnosti nedopustila. Prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest by predstavoval popretrhanie rodinných, sociálnych väzieb a zhoršenie možnosti resocializácie po návrate z výkonu trestu. Takýto trest by bol trestom neprimerane prísnym, ale z
hľadiska budúcej resocializácie i trestom kontraproduktívnym. V neposlednom rade poukázala i na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde súdy ukladali obžalovaným tiež tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom. Z uvedených dôvodov má za to, že uložený podmienečný trest s probáciou, v kombinácii s uloženými obmedzeniami a ochranným liečením splní u nej účel trestu. Preto navrhla, aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle odvolacích dôvodov okresného prokurátora s tým, že obžalovanú navrhol zaradiť na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovanej navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr.por. z dôvodov, ktoré boli uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora.
Obžalovaná uviedla, že jej je ľúto, čo spáchala, bude dodržiavať všetko, čo jej bolo okresným súdom uložené a žiadala odvolanie prokurátora zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal obžalovanú D. G. vinnou zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože táto svojím konaním popísaným v skutku naplnila všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preto preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste odňatia slobody a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, tieto sú čiastočne rozporuplné, keď na jednej strane v úvode odvolania namieta nesprávnosť a neprimeranosť použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a v závere už pripúšťa možnosť uloženia trestu i za použitia tohto ustanovenia a primárne sa domáha uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej. Krajský súd zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Uvedené skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu aj správne vyhodnotil, pričom u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák., že sa priznala k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a to už v prípravnom konaní a trestný čin oľutovala. Možno tiež konštatovať, že napomáhala príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdila vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Je pravdou že bola v minulosti postihovaná za celý rad priestupkov, väčšinou na úseku cestnej premávky, súdne trestaná však doteraz nebola. Obžalovaná spáchala pomerne závažný zločin, no po zvážení všetkých dôležitých skutočností a to s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť, skutočnosť, že sa priznala k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a to už v prípravnom konaní a trestný či oľutovala, urobila pred súdom vyhlásenie o vine, zohľadniac jej kritický postoj k spáchaniu trestného činu, absenciu priťažujúcej okolnosti a zistenie, že doposiaľ nebola súdne trestaná, prihliadajúc i na určitý výchovný charakter vykonávanej väzby obžalovanou, pričom aktuálne je už zamestnaná a podľa aktuálnej správy podmienky probačného dohľadu dodržiava, dospel aj krajský súd k názoru, že na obžalovanú nie je nevyhnutné vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní týkajúcej sa v danom prípade nesprávneho vyhodnotenia generálnej a individuálnej prevencie a následného nesprávneho použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia a uloženia trestu pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, považuje za potrebné uviesť, že Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov,
konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má mať nielen generálnu prevenciu, ale i preventívnu a má vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol riadny život. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je teda nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú. V prejednávanom prípade je potrebné zvýrazniť, že obžalovaná je prvotrestanou osobou, kedy vyvstáva do popredia práve individuálna prevencia. Preto zohľadniac vyššie uvedené, bude účel trestu aj podľa krajského súdu dosiahnutý i uložením trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, s jeho podmienečným odkladom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a určením skúšobnej doby na 30 (tridsať) mesiacov s probačným dohľadom a zákazom požívania návykových látok, spolu s uloženým trestom prepadnutia veci a tiež uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu sú spôsobilé dopomôcť k zavŕšeniu nápravy obžalovanej. Odvolací súd vzhľadom na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu a splnenie jeho účelu považuje uložený trest za zákonný a primeraný, pričom odvolací súd nezistil v tomto smere dôvod na zmenu.
Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.