Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Y. G., nar. XX. I. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX H., práv. zastúpeného: Z. Y. H. & R., so sídlom I. T.. XX, XXX XX F., proti žalovanému: M. R. a X. C. H. H., so sídlom G. XX, XXX XX H. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: C.-R.-H zo dňa 5. februára 2021, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie M. R. a X. C. H. H. č. C.-R.-H zo dňa 5. februára 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: C.-R.-H zo dňa 5. februára 2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie B. X. C. PZ U. č. p.: C.-R.-H zo dňa 6. novembra 2020 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie''), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí z dôvodov uvedených v , a (ďalej len „“) s rozhodnutím žalovaného. Žalobca mal za to, že vec bola zo strany žalovaného nesprávne právne posúdená. Podľa žalobcu žalovaný zamietol žiadosť z dôvodu podľa zákona č. Z. z., pričom záver o existencii tohto zákonom predpokladaného dôvodu - dôvodného podozrenia, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok - vyplynul z vyjadrenia A. R., v ktorom bolo prvostupňovému správnemu orgánu oznámené, že úradu bolo dňa 17. júla 2020 doručené stanovisko SIS v rámci utajovaného režimu pod číslom G. zo dňa 8. júla 2020, v ktorom STS vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. S obsahom utajovanej písomnosti sa dňa 13. augusta 2020 mal ako oprávnená osoba oboznámil riaditeľ' správneho orgánu prvého stupňa, ktorý po oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou spracoval dňa 14. augusta 2020 úradný záznam č. C.-R.-H Žalobca do súčasnosti nevie, čo je obsahom utajovanej informácie. Na žiadosť právneho zástupcu žalobcu táto informácia nebola sprístupnená. Žalobca tak aktuálne nie je ani čiastočne oboznámený s tým, z akých dôvodov bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie a aj rozhodnutie žalovaného sa vo svojom rozhodnutí obmedzuje k zdôvodneniu zamietnutia žiadosti žalobcu len na konštatovanie existencie utajovanej správy SIS, ku ktorej SIS odmietla poskytnúť akékoľvek odôvodnenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorého podstatou je záver, že pokiaľ z dôvodu bezpečnosti štátu nie je možné dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutia, súdny prieskum

takýchto rozhodnutí nemôže byť z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny, nemôže byť ani dostatočnou zárukou proti prípadnej svojvôli štátneho orgánu a nemôže reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. V dôsledku uvedeného nálezu stratilo účinnosť a následne aj platnosť ustanovenie , a teda nie je možné v súčasnosti vydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu bez odôvodnenia, iba s poukazom na existenciu informácie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Prvostupňový správny orgán a žalovaný podľa žalobcu obchádzajú zmysel uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca taktiež namieta záver žalovaného, že pri existencii negatívneho stanoviska SIS nemal inú možnosť ako žiadosť žalobcu zamietnuť. Zdôrazňuje, že o žiadosti žalobcu rozhoduje nie SIS, ale správny orgán I. stupňa a následne žalovaný. Žalobca poukázal na znenie , ktoré na rozdiel od a neobsahuje ako dôvod zamietnutia žiadosti nesúhlasné stanovisko podľa Žalobca dodal, že podľa boli správne orgány povinné posúdiť mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadniť dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ SIS odmietla zdôvodniť svoj nesúhlas, sťažila postavenie nie žalobcu, ale správneho orgánu, nakoľko tento je povinný svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť. Žalobca namietal, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, ako správne orgány posudzovali mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný má v každom prípade povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, a to aj v prípade existencie informácie utajenej podľa osobitného predpisu. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ak dospel k záveru, že s ohľadom na existenciu utajovanej informácie od SIS nemôže postupovať inak ako žiadosť zamietnuť, hoci žalobcovi neposkytol odôvodnenie svojho rozhodnutia s odkazom na to, že SIS svoje stanoviská nie je povinná odôvodňovať. Za nesprávny považoval aj záver žalovaného, že zákon o pobyte cudzincov mu neukladá povinnosť uvádzať konkrétne dôvody týkajúce sa bezpečnostného rizika. Žalobca uviedol, že nevie, z akých konkrétnych dôvodov bola jeho žiadosť zamietnutá. 3. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca uviedol, že i keď neukladá SIS odôvodniť stanovisko podľa , nezbavuje to správny orgán I. stupňa a žalovaného svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, aby spĺňalo zákonné požiadavky v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Napadnuté rozhodnutie žalovaného totiž neobsahuje žiaden dôvod pre zamietnutie žiadosti žalobcu. Žalobca súčasne uviedol, že prostredníctvom právneho zástupcu sa pokúsil zistiť, čo je obsahom správy SIS, avšak nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom utajovanej skutočnosti. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu je nesúhlasné stanovisko SIS, a teda žalovaný neskúmal výpis z registra trestov žalobcu na G., príp. na O. alebo v inom štáte a taktiež sa nezaoberal ani priestupkovou minulosťou žalobcu. Žalovaný teda neurobil nič pre objasnenie skutkového stavu veci. V závere žaloby žalobca predniesol, že splnil podmienky pre udelenie dlhodobého pobytu na G..

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca splnil podmienku päťročného nepretržitého pobytu na území G. republiky bezprostredne pred podaním žiadosti tak. ako ustanovuje § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán na základe povinnosti ustanovenej v § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov požiadal dňa 31.10.2019 písomnosťou spracovanou pod číslom C.-H Slovenskú informačnú službu (ďalej len „SIS") o stanovisko k osobe žalobcu ako žiadateľovi o udelenie dlhodobého pobytu. Dňa 16.12.2019 obdržal prvostupňový správny orgán z M. R. H. H. písomnosť, ktorej súčasťou bola písomnosť A. hraničnej a cudzineckej polície C. C. zboru H. pod č. C.-R.-B „Stanovisko v súvislosti s udelením dlhodobého pobytu", v ktorom bolo uvedené, že dňa 09.12.2019 bolo úradu doručené stanovisko SIS, ktorá v ňom vyslovila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu pre žalobcu z dôvodu. že je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Stanovisko SIS stupňa .,Vyhradené- je evidované pod č. G.-XX/ XX-V-XXX-X/XXXX-S zo dňa 28.11.2019. na A. R. C. C. zboru zaevidované pod č. C.-R.-B.-V-XX/XXXX zo dňa 09.12.2019. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že s obsahom utajovanej písomnosti SIS č. G.-XX/XX-V-XXX-X/XXXX-S zo dňa 28.11.2019, sa dňa 16.01.2020 na A. R. C. C. zboru H. oboznámila

oprávnená osoba, ktorá po oboznámení sa spracovala dňa 16.01.2020 úradný záznam pod č. C.-W.-H v ktorom skonštatovala, že „SIS disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú záver, že žiadateľ o pobyt je hrozbou pre bezpečnosť štátu". Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na vyjadrenie k veci a na prípadné návrhy na doplnenie dokazovania. Prvostupňový správny orgán opätovne požiadal o stanovisko SIS, ktoré bolo doručené s opätovným nesúhlasným stanoviskom. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 06.11.2020, pod č. C.-R.-H rozhodnutie, ktorým žalobcovi zamietol žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území G. republiky.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že po riadnom posúdení podkladov doložených prvostupňovým správnym orgánom, ako aj námietok uvádzaných žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli naplnené zákonné dôvody na vydanie napadnutého rozhodnutia, a preto v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Rozhodnutie vydané žalovaným prevzal žalobca dňa 17.02.2021, čím zároveň rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu (žalovaného) nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný mal za to, že preskúmavané rozhodnutie vydal na základe riadne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci, na základe získaných dôkazov a preukázaných faktov, opierajúc sa o ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a zákona o správnom konaní. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zásadou zákonnosti, s dôrazom na to, že vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný zotrval na svojich záveroch uvádzaných v napadnutom rozhodnutí a to, že prvostupňový správny orgán nemal inú možnosť, ako postupovať v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a vydať napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi zamietol žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. V konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil nesúlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo zákonom o pobyte cudzincov, zákonom o správnom konaní a z neho vyplývajúcich zásad správneho konania. Žalovaný mal ďalej za to, že oba orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v rozhodnutí sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu ako aj zistenými okolnosťami.

6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku je žalovaný povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a nepostačuje, aby sa uspokojil so zistením skutkového stavu veci. Žalovaný je povinný zistiť skutočný stav veci, za týmto účelom je povinný obstarať si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie a nie je pri tom viazaný návrhmi účastníkov konania. Podľa žalobcu jediné, čo žalovaný urobil, bolo, že si vyžiadal stanovisko SIS k osobe žalobcu, ktorá formálnym spôsobom oznámila nesúhlas s udelením pobytu. Týmto sa zisťovanie skutočného stavu veci pre žalovaného skončilo. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom tvrdil, že spolu s prvostupňovým správnym orgánom disponovali iba stanoviskom A., v ktorom sa uvádza stanovisko SIS. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že žalovaný, prvostupňový správny orgán ani A. nedisponujú informáciou o dôvodoch, pre ktoré bol udelený nesúhlas SIS s dlhodobým pobytom žalobcu na území SR. Podľa žalobcu žalovaný po celý čas tvrdí, že existuje dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, pričom aj napadnuté rozhodnutie vychádza z uvedeného predpokladu (vo vyjadrení na strane 18). Ohrozenie bezpečnosti štátu však nie je nijako špecifikované. Žalobca záverom poukázal na to, že je bezúhonný človek, ktorý nespáchal trestný čin, ani priestupok, pričom na území Slovenskej republiky dlhodobo podniká a zamestnáva ľudí a má tu aj rodinné väzby.

7. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý mu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ukladá povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Dôvody na tento zákonný postup boli také, že ich prvostupňový správny orgán nemohol ignorovať. Žalovaný uviedol, že informácia poskytnutá zo strany SIS v znení, že je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu, postačovala prvostupňovému správnemu orgánu ako rozhodujúci podklad na to, aby bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Žalovaný poukázal na to, že predmetné stanovisko si vyžiadal prvostupňový správny

orgán na základe povinnosti ustanovenej v § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, čiže stanovisko SIS získal zákonným spôsobom, s ktorou sa zákonným spôsobom oboznámil. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán nemohol nadradiť osobný záujem žalobcu nad bezpečnostný záujem, inak by porušil všeobecne záväzný právny predpis. Žalovaný poukázal na to, že správne orgány nemôžu svojvoľne spochybňovať závery SIS alebo zasahovať do jej kompetencii. Vzhľadom na charakter utajenia predmetnej informácie SIS, podľa zákona o Slovenskej informačnej službe nebolo možné, aby obsah tejto písomnosti bol bližšie špecifikovaný s jednoznačným záverom, že prvostupňový správny orgán, aj napriek tomu, že oprávnená osoba sa s obsahom informácie SIS oboznámila, nedisponoval oprávnením, ktoré by mu umožnilo v rozhodnutí rozpísať akého konkrétneho konania sa žalobca dopustil.

8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.

9. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch v plnom rozsahu a žiadal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade úspechu si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

10. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a v plnom rozsahu sa pridržiaval písomných vyjadrení zaslaných v tomto konaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak i prvostupňového správneho orgánu je podľa žalovaného zákonným rozhodnutím, k čomu sa podrobne vyjadril v písomných vyjadreniach. V prípade úspechu si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.

11. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobca podal na B. cudzineckej polície C. zboru U. dňa 28.10.2019 žiadosť o dlhodobý pobyt.

12. K posúdeniu žiadosti si správny orgán I. stupňa zaobstaral vyjadrenie Slovenskej informačnej služby a odpis registra trestov s tým, že SIS vo svojom stanovisku na základe vyhodnotenia informácií, ktoré mala k dispozícii vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu pre žalobcu z dôvodu, že je dôvodné podozrenie o ohrození bezpečnosti štátu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že žalobca nemá záznam v Registri trestov GP SR.

13. Žalobca na výzvu správneho orgánu I. stupňa na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku zaslal svoje stanovisko, v ktorom požadoval o nahliadnutie do administratívneho spisu a o odtajnenie utajovanej písomnosti SIS minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti. Žalobca zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra 2018, ktorým stratil účinnosť s tým, že je potrebné odôvodňovať všetky rozhodnutia podľa a nestačí sa odvolávať na ohrozenú bezpečnosť štátu uvedenú v utajovanej písomnosti. Žalobca dodal, že z uvedených dôvodov sa nemôže relevantne vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie a vyjadrí sa až po umožnení sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu.

14. Listom zo dňa 04.02.2020 správny orgán I. stupňa požiadal SIS o poskytnutie informácie k dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu.

15. Následne, napriek skutočnosti, že SIS neodpovedala na žiadosť správneho orgánu I. stupňa zo dňa 04.02.2020, správny orgán I. stupňa vydal v poradí prvé rozhodnutie č.p.: C. zo dňa 25.02.2020, ktorým podľa žiadosť žalobcu zamietol s odôvodnením, že správny orgán I. stupňa mal dostatočne preukázané, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Správny orgán I. stupňa zdôraznil, že SIS je všeobecnou bezpečnostnou a spravodajskou službou Slovenskej republiky a štátnym orgánom kompetentným na posudzovanie miery závažnosti informácií o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky.

16. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia Č. p.: C.-R.-H zo dňa 25.02.2020 doručil žalobca dňa 28.02.2020 svoje vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia, v ktorom namietal, že mu ako účastníkovi nebolo dovolené oboznámiť sa so skutočnosťami, na základe ktorých bola jeho žiadosť zamietnutá, čím mu bolo znemožnené účelne brániť svoje práva a bolo mu odopreté právo na spravodlivý proces. Takýto postup je podľa žalobcu v príkrom rozpore s a demokratickými princípmi právneho štátu. Opätovne požiadal o odtajnenie utajovanej písomnosti G.-XX/XX-V-XXX-X/XXXX-S zo dňa 28.11.2019 minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti.

17. Listom zo dňa 19.02.2020 reagovala SIS na žiadosť správneho orgánu I. stupňa zo dňa 04.02.2020 a uviedla, že neukladá SIS povinnosť, aby súčasťou nesúhlasného stanoviska bolo i odôvodnenie a zotrvala na svojom pôvodnom postupe.

18. Voči prvostupňovému rozhodnutiu Č. p.: C.-R.-H zo dňa 25.02.2020 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že boli porušené zásady spravodlivého konania, keď nepozná presné a skutočné dôvody zamietnutia jeho žiadosti a neboli mu sprístupnené všetky dôkazy, ktoré boli v konaní použité. Zopakoval, že bez oboznámenia sa so spisom nie je schopný sa relevantne vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Zároveň opätovne požiadal o odtajnenie utajovanej písomnosti G.-XX/XX-V-XXX-X/XXXX- S zo dňa 28.11.2019 minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti.

19. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Č. p.: C.-R.-H zo dňa 20.05.2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie Č. p.: C.-R.-H zo dňa 25.02.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil s námietkou žalobcu, že v konaní boli porušené práva žalobcu, keď správny orgán I. stupňa rozhodol pred tým, než žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

20. Prvostupňový správny orgán požiadal SIS o uvedenie informácii k dôvodom týkajúcich sa bezpečnostného rizika žalobcu. Súčasne požiadal žalobca žalovaného o zrušenie utajenia, prípadne prehodnotenie stanoviska v jeho prípade.

21. SIS listom zo dňa 15.07.2020 Č. p.: SIS-XX/XX-XX-X/XXXX zotrvala na svojom nesúhlase, pričom uviedla, že zákon jej neukladá povinnosť odôvodniť nesúhlas.

22. Pred vydaním v poradí druhého rozhodnutia prvostupňový správny orgán opätovne vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, k čomu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 28.08.2020 a opätovne namietal, že nemá stále informácie o tom, čo je skutočnou príčinou zamietnutia jeho žiadosti. Navrhol prerušiť konanie do vyriešenia predbežnej otázky, a to oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou.

23. Prvostupňový správny orgán prerušil rozhodnutím evidovaným pod č. C.-R XXX-XXX/XXXX-PP zo dňa 03.09.2020 na dobu 30 dní.

24. Následne správny orgán I. stupňa vydal v poradí druhé rozhodnutie Č. p.: C.-R.-H zo dňa 06.11.2020, ktorým opätovne podľa žiadosť žalobcu zamietol s odôvodnením, že správny orgán I. stupňa mal dostatočne preukázané, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

25. Voči prvostupňovému rozhodnutiu Č. p.: C.-R.-H zo dňa 06.11.2020 podal žalobca odvolanie a poukázal na to, že na Slovensku žije už viac ako 5 rokov, riadne podniká, má zamestnancov, platí odvody a dane, vlastní niekoľko nehnuteľností. Jeho väzby na krajinu pôvodu sú minimálne. Spolu s ním žije na Slovensku celá jeho rodina (manželka, plnoletá dcéra a maloletý syn). Na O. mu zostal otec a sestra, s ktorými nekomunikuje už XX rokov. Na O. už nemá žiaden majetok, má tam evidovaný trvalý pobyt, a preto sú väzby s krajinou pôvodu minimálne. Počas pobytu na Slovensku žalobca nespáchal žiaden trestný čin, ani priestupok. Tieto skutočnosti prvostupňový správny orgán nezohľadnil. K nemožnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou žalobca namieta, že toto obmedzenie podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky () nesmie viesť k tomu, aby sa dotknutá osoba nedozvedela aspoň základné informácie o tom, prečo predstavuje hrozbu pre bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Dotknutá osoba teda musí mať možnosť sprístupnenia aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na

čl. 47 charty s tým, že účastníci konania musia mať právo oboznámiť sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie tak žalobca považuje za vydané v hrubom rozpore so zákonom. K zápornému stanovisku SIS žalobca v závere dodal, že ide len o jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia a nie je právne záväzné.

26. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím Č.: C.-R.-H zo dňa 05. februára 2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie Č. p.: C.-R.-H zo dňa 06.11.2020 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný v rozhodnutí zopakoval priebeh správneho konania. Žalovaný zdôraznil, že informácia SIS postačovala ako rozhodujúci podklad na to, aby bol naplnený zákonný dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu. Žalovaný taktiež zdôraznil, že v zmysle musí správny orgán žiadosť zamietnuť, ak stanovisko podľa obsahuje nesúhlas, pričom vyžiadanie si stanoviska je zákonnou povinnosťou správneho orgánu podľa Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý mu podľa ustanovenia zákona o pobyte cudzincov ukladá zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Dôvody na tento zákonný postup boli také, že ich prvostupňový správny orgán nemohol ignorovať. Jednalo sa písomnosti doručené z A. č. C.-R.-B. X-XXXX/XXXXX X-XXX a C.-R.-B. X-XXXX/ XXXXXX-XXX "Stanoviská v súvislosti s udelením dlhodobého pobytu", v ktorých sa uvádza, že dňa 07.09.2020 a 17.07.2020 boli úradu doručené stanoviská SIS, ktorá v nich vyslovila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu pre účastníka konania z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Stanoviská SIS stupňa "Vyhradené" sú evidované pod č. SIS-XX/ XX-V-XX-X/XXXX-S zo dňa 26.08.2020 a SI-XX/XX-V-XX-X/XXXX-S zo dňa 08.07.2020. Odvolací orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil skutočnosť vyplývajúcu z vyššie uvedených písomností doručených z A. hraničnej a cudzineckej polície C. C. zboru H., na základe čoho bolo potrebné z jeho strany zvoliť zákonný postup v zmysle ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný tiež uviedol, že zákon o pobyt cudzincov, regulujúci podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky zveril Slovenskej informačnej službe (Vojenskému spravodajstvu) právomoc zaujať v rozsahu jej pôsobnosti, prihliadnuc najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti o udelenie prechodného resp. trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, staršieho ako 14 rokov, o posúdenie ktorej ju policajný útvar požiadal. Z uvedenej zákonnej formulácie vyplýva, že SIS sa vyjadruje ku všetkým druhom prechodného pobytu a trvalého pobytu, (ktorým je aj dlhodobý pobyt). Zákon o pobyte cudzincov explicitne neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu sa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného podľa zákona o pobyte cudzincov a vo všeobecnosti neukladá, aby súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo odôvodnenie. Žalovaný v rozhodnutí zdôraznil, že ustanovenie zákona o pobyte cudzincov prvostupňovému správnemu orgánu nepripúšťa možnosť správnej úvahy. Práve naopak, správnemu orgánu striktne prikazuje zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vydanie takéhoto rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením zákona o pobyte cudzincov, teda jednoznačne zákonne. Žalovaný mal za to, že v prípade nesúhlasného stanoviska SIS alebo Vojenského spravodajstva ukladá ustanovenie zákona o pobyte cudzincov správnemu orgánu povinnosť a nie možnosť žiadosť o udelenie trvalého (resp. dlhodobého) pobytu zamietnuť, ktorú prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia splnil. 27. Podľa , policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 28. Podľa , policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 29. Podľa , policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako XX rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od

doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti. 30. Podľa veta prvá , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 31. Podľa správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32. Podľa správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 33. Podľa správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa (ďalej len „“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 35. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. Správny súd konštatuje, že zákon o pobyte cudzincov pri povolení dlhodobého pobytu neustanovuje ako jednu z podmienok súhlasné stanovisko SIS, resp. na rozdiel od a zákona o pobyte cudzincov nesúhlasné stanovisko SIS nepredstavuje samostatný dôvod zamietnutia žiadosti o pobyt. Zákon o pobyte cudzincov v upravuje postup v prípade ak je zistená existencia dôvodného podozrenia, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, pričom však pred jeho aplikáciou je nevyhnutné dodržať aj postup podľa zákona o pobyte cudzincov a v súlade s ním aj vykonať dokazovanie a postup v konaní, a to bez ohľadu na skutočnosť, že dôvody nesúhlasného stanoviska SIS sú v režime utajenia a nemôžu byť použité tak v rozhodnutí, ako ani priamy podklad pre rozhodnutie. Správa SIS nie je predmetom prieskumu tak správnym orgánom, ako ani súdom, pričom však utajený obsah (ktorý bol prvostupňovému orgánu známy) je indíciou pre prvostupňový orgán, ako je potrebné postupovať, ako má zamerať dokazovanie na to, aby mohol prijať spoľahlivý záver, či žalobca skutočne predstavuje bezpečnostné riziko pre záujmy Slovenskej republiky, napr. či sa stretáva so závadovými osobami, či pravidelne cestuje do zahraničia za neznámym účelom, či spolupracuje s nevhodnými osobami. V rozhodnutí musí byť uvedený jednoznačný dôvod, ktorý posúdil prvostupňový orgán ako bezpečnostné riziko v prípade žalobcu pre záujmy Slovenskej republiky. Ustanovenie v spojení s Z.z je potrebné vykladať tak, že je potrebné zistiť konkrétne okolnosti, proti ktorým sa môže žalobca v rámci správneho konania brániť, a ktoré môžu byť následné predmetom súdneho prieskumu. Neobstojí preto strohé konštatovanie, či už správneho orgánu I. stupňa alebo žalovaného že v posudzovanom prípade sa správny orgán I. stupňa aj žalovaný zhodli na tom, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie z ohrozenia štátu Slovenskej republiky, a to len na základe stanoviska SIS. V podstate takto stručne boli i zdôvodnené ich rozhodnutia v merite, a to napriek značenému rozsahu ich rozhodnutí. Pritom ani v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, a ani v rozhodnutí žalovaného nie je uvedené žiadne závadné správanie žalobcu, nie je uvedený žiaden konkrétny dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť obavu z ohrozenia bezpečnosti štátu. Nekonkretizovanie nesúhlasného stanoviska SIS bolo odôvodnené tým, že neukladá povinnosť zdôvodňovať nesúhlasné stanovisko. V tomto ohľade je správny súd toho názoru, že pre účely prijatia záveru k naplneniu podmienky na zamietnutie žiadosti žalobcu z dôvodu podľa spočívajúcej v existencii dôvodného podozrenia, že

žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, nepostačuje konštatovanie, či už správneho orgánu I. stupňa alebo žalovaného na podklade nesúhlasného stanoviska SIS. Súd je toho názoru, že ak by zákonodarca chcel, aby nesúhlasné stanovisko bol jediný postačujúci dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, upravil by príslušné ustanovenie obdobne (identicky) s , resp. zákona o pobyte cudzincov. Zákonodarca však v , uložil povinnosť Policajnému útvaru postupovať tak, že posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. To znamená, že zákonodarca žiada od prvostupňového orgánu aktívnu činnosť smerujúcu k zisteniu bezpečnostných rizík žiadateľa tak, aby mohol byť prijatý riadny záver, na základe riadnej správnej úvahy, ktorá bude riadne odôvodnená. Uvedené však rozhodnutie žalovaného neobsahuje, a preto je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne pre takýto záver nemali správne orgány ani dostatočne zistený skutkový stav. Keďže správne orgány postupovali podľa , vyhodnotenie bezpečnostného rizika pri postupe podľa sa nemôže viazať len na nesúhlasné stanovisko SIS. Súd opätovne zdôrazňuje, že stanovisko SIS v zmysle je len jedným z podkladov pre rozhodnutie. Navyše, ako vyplýva zo znenia ust. , pri rozhodovaní o dlhodobom pobyte nejde o obligatórne stanovisko, toto je obligatórne iba pri posudzovaní prechodného a trvalého pobytu. 36. Správny súd má ďalej za to, že nekonkretizáciou dôvodov pre zamietnutie žiadosti žalobcu správne orgány podstatne porušili a zaťažili tak svoje rozhodnutia nezákonnosťou. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca musí mať možnosť sa brániť voči rozhodnutiu v poznaní dôvodov, ktoré k vydaniu rozhodnutia viedli. Strohé konštatovanie, že je bezpečnostným rizikom bez uvedenia toho, v čom toto bezpečnostné riziko spočíva, nie je postupom súladným so zákonom. Takýmto postupom totiž správne orgány znemožnili žalobcovi sa účinne brániť, nakoľko pokiaľ žalobca nepoznal konkrétne dôvody zamietnutia žiadosti, nemohol sa k podkladom rozhodnutia v zmysle správneho poriadku relevantne vyjadriť. Správny súd tak ako vo veci tunajšieho súdu sp. zn. rovnako poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.12.2018, v ktorom v súvislosti s garantovaným právom na spravodlivý proces v administratívnom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností platí, že „základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“ 37. Správny súd vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu konštatuje, že ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení správneho poriadku. Je preto povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu, alebo tieto dôvody, ktoré

majú podkladom pre rozhodnutie a následne predmet prieskumu musí zistiť sám vlastnou činnosťou. Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spojené a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. Povinnosťou správneho orgánu je poskytnúť žalobcovi aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré tvoria podklad pre zamietnutie jeho žiadosti podľa 38. Správny súd v prejednávanej veci z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci ako aj z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia , , S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 39. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného za súčinnosti so žalobcom ( v spojení s , správneho poriadku) zabezpečiť dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, získané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na vyhovenie žiadosti žalobcu alebo jej zamietnutiu. Následne vo veci žalovaný opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

41. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.