Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-99-2021.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/99/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 358 311 54 zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B. o zaplatenie 68,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie 68,66 eur s príslušenstvom zamieta.
II. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa X.X.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 68,66 eur s príslušenstvom úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 29,54 eur od 21.8.2018, zo sumy 37,10 eur od 19.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 2,02 eur od 19.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa §44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu
- Slovak Telekom, a. s. a žalovaným právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Na cenu dodaných verejných služieb v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry:
- č. XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 29,54 eur, so splatnosťou 20.8.2018,
- č. XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 37,10 eur, so splatnosťou 18.9.2018,
- č. XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 2,02 eur, so splatnosťou 18.10.2018. Ďalej žalobca uviedol, že poplatky účtované žalovanému titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie / obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby.
Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a jej zaplatením.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatil, preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby vo výške 68,66 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.X.XXXX, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa X.X.XXXX, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., Faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Prílohu identifikácie prípadu, na ktorý sa zmluva o postúpení pohľadávok vzťahuje, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.X.XXXX, Výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX s podacím hárkom.
4. Dňa XX.X.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Žalovaný si platobný rozkaz prevzal dňa 31.7.2021. V odpore žalovaný uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom mu poplatky účtoval neoprávnene a tieto považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Taktiež žalovaný považoval za fiktívne aj poplatky za upomienky vo výške 4,99 eur, ktoré neboli reálne zaslané.
5. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že vyjadrenie je nedôvodné a jeho tvrdenia sú účelové, keďže poplatky účtované žalovanému, ktorých zaplatenie rozporuje, nie sú predmetom žaloby.
6. Podľa ust. § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému vyjadrenie žalobcu k odporu, poučenie o procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva na vyjadrenie, ktoré listiny boli žalovanému doručené dňa 1.10.2021. Žalovaný sa vo veci už nevyjadril.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 68,66 eur s príslušenstvom. S poukazom k vyššie uvedenému súd dňa 22.11.2021 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania, keďže skutkové tvrdenia strán nepovažoval za sporné, pretože žalovaný sa vyjadroval k poplatkom, ktoré si žalobca voči žalovanému neuplatňoval. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
10. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb dňa X.X.XXXX. Predmetom tejto zmluvy o balíku je poskytovanie služieb v rámci balíka, pričom obsahom balíka ja účastníkom vybraná kombinácia jednej, dvoch alebo troch služieb, ktorými sú hlasové služby, služby televízie a služby internetového prístupu. Zmluva sa uzatvárala na dobu neurčitú s dobou viazanosti 24 mesiacov. Podľa zmluvy žalovaný požiadal o zriadenie služby Magio Televízia s programom Magio Televízia XL, služby Magio Internet s programom Magion internet XL a hlasovej služby s programom Doma Happy L. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že si záväzne objednáva v tejto zmluve špecifikované služby a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
12. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.8.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 61,89 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 29,54 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- služby pevnej siete za obdobie od 1.8.2018 do 31.8.2018 (magio internet, magio televízia) vo výške 37,09 eur
- ostatné - náklady vymáhania a náklady vymáhania - upomienka spolu vo výške 24,79 eur.
13. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.9.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 42,09 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 37,10 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- služby pevnej siete za obdobie od 1.9.2018 do 30.9.2018 (magio internet, magio televízia) vo výške mínus 37,09 eur
- ostatné - náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur.
14. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.10.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 17,33 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 2,02 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- služby pevnej siete za obdobie od 29.9.2018 do 30.9.2018 (magio internet, magio televízia) vo výške mínus 2,47 eur
- ostatné - náklady vymáhania vo výške 19,80 eur.
15. Podľa časti III článku 3 ods. 1 písm. j) Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. podnik má okrem ďalších práv podľa zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo postúpiť pohľadávku voči účastníkovi inej osobe, ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou; pri postúpení pohľadávky môže podnik odovzdať postupníkovi aj zmluvnú dokumentáciu k vzťahu, z ktorého vznikla pohľadávka.
16. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, vyplynulo, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. postúpila pohľadávky vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 113,75 eur s príslušenstvom. Pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli na žalobcu k 9.7.2020.
17. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 19.5.2021 žalobca vyzval žalovaného cestou právneho zástupcu na zaplatenie splatnej pohľadávky vo výške 188,34 eur do 29.5.2021. Výzva bola doručovaná žalovanému poštovou zásielkou doporučeným listom 2 triedy.
Právny stav
18. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvárania zmluvy záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
19. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 1.1.2016 ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 5 ZEK účinného od 1.1.2016 do 31.12.2017 ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik
je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bodu 2. ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účinného od 1.11.2011, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 ZEK účinného od 1.11.2011, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Posúdenie veci súdom
22. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby - magio internet a magio televízia a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Záväzkový vzťah,
ktorý je predmetom tohto konania, je regulovaný špeciálnou právnou úpravou a to zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
23. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.(pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a keďže zákon v prípade takéhoto postúpenia vyžaduje splnenie viacerých podmienok, súd splnenie týchto podmienok preskúmal.
24. Podľa zákona o elektronických komunikáciách (§ 43 ods. 13) spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku a skutočnosti, že klient je napriek tejto výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky telekomunikačným podnikom, pričom musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.(pozri aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/34/2020 zo dňa 29.9.2020, sp. zn. 3CoCsp/37/2020 zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 20CoCsp/24/2021 zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 2CoCsp/27/2021zo dňa 22.9.2021)
25. Žalobca síce súdu predložil faktúry vystavené dodávateľom telekomunikačných služieb, ale tieto podľa názoru súdu nie je možné považovať za výzvu v zmysle ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa legálnej definície (§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Faktúra teda plní predovšetkým funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby. Faktúra nemusí obsahovať a ani neobsahuje poučenie pre dlžníka o možnosti postúpenia pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
- Slovak Telekom, a. s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. došlo ku dňu X.X.XXXX, pričom v konaní bola preukázaná len výzva žalobcu zo 19.5.2021, ktorou žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky.
26. V konaní preto nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky bola žalovanému doručená výzva v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť naplnenie podmienky omeškania s plnením dlhu viac ako 90 dní po doručení výzvy. Omeškanie dlžníka viac ako 90 dní musí nastať až po doručení výzvy na úhradu dlhu, keďže už len zo samotnej štylizácie vety „...ak je napriek písomnej výzve podniku jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“ možno vyvodiť, že omeškaniu dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva podniku, ktorá došla do dispozičnej sféry dlžníka.
27. V prvom rade má žalobca povinnosť tvrdenia, pričom na ich podporu v zmysle ustanovenia § 132 CSP je povinný označiť dôkazy a tieto pripojiť k žalobe, ak to ich povaha pripúšťa. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz sa kladie na procesné úsilie strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Vo vzťahu k uvedenému súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 10.9.2021, kde súd uviedol, že nemá v tejto veci preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu, nereagoval.
28. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky, a to jednak, že sa doručila výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a jednak, že uplynula doba 90 dní omeškania žalovaného pred postúpením po doručení výzvy, postúpenie
pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
K trovám konania
29. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
31. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 68,66 eur s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.