Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-52-2021.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/52/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX V. W., o vymoženie sumy 621,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/652/2013-21 zo dňa 12.06.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu EX 2244/2013 zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,61 eura, ktoré je povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 5, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa 04.07.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná je nemajetná. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že v priebehu exekúcie bola preukázaná skutočnosť, že povinná je nemajetná, nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani bankového účtu. Povinná nie je taktiež poberateľom žiadnej z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Súd na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a teda majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, na základe čoho súd exekúciu zastavil.
2. Preskúmaním predloženej špecifikácie trov exekúcie a exekútorského spisu súdny exekútor preukázal realizáciu úkonov exekučnej činnosti, za ktoré mu prináleží odmena, preto súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 55,61 eura a na ich náhradu zaviazal oprávneného.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Zdôraznil, že v tomto prípade je povinná fyzickou osobou v produktívnom veku (32 rokov) a je možné reálne predpokladať, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Tvrdil, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom poukázal na to,
že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Súd tiež nedostatočne preskúmal, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv. Namietal nedostatok presvedčivého odôvodnenia súdu. Zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Záverom uviedol, že finančné prostriedky, ktoré v systéme zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, a preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna podstata majetku povinnej. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov, z ktorých vyplýva, že súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok. Zákonodarca striktne určil časový úsek, počas ktorého ak nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.
5. K vyjadreniu súdneho exekútora doručil súdu vyjadrenie oprávnený uvádzajúc, že hoci zákon výslovne neupravuje situácie, keď povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra. Pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že sa jedná o dlhodobý, či trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinná je fyzická osoba vo veku 34 rokov v produktívnom veku. Počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k nemajetnosti. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že napadnuté uznesenie je nutné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 27.05.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.05.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 13.06.2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1300033114 zo dňa 01.02.2013 vydaného oprávneným. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi
priznal trovy exekúcie v sume 55,61 eura, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v Exekučnom poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
10. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnený záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená; ide však najmä o prípady, kedy podľa oprávneného možno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v budúcnosti (napr. dedením, opätovným zamestnaním sa a pod.). Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, kedy ide o osobitný spôsob skončenia exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý však nie je podmienený súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí existovať reálny predpoklad, reálne očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
11. Oprávnený v odvolaní namietal opodstatnenosť záveru o nemajetnosti povinnej s tým, že exekúcia má ďalej prebiehať z dôvodu, že povinná môže nadobudnúť ďalší exekvovateľný majetok, z ktorého by jej pohľadávka mohla byť uhradená. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne listinnými dôkazmi (zoznamom lustrácií majetku) neosvedčil skutočnosť, že povinná je skutočne nemajetná. V samotnom podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie absentuje odôvodnenie nemajetnosti povinnej, pričom ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobjasňuje na základe akých skutočností dospel súd k záveru o nemajetnosti povinnej. Súd v napadnutom uznesení uviedol, že z obsahu podania súdneho exekútora mal za to, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. No ako už bolo uvedené, v obsahu podnetu na zastavenie exekúcie bolo len stručne konštatované, že lustráciou majetku majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok, bez bližšieho špecifikovania rozsahu, či spôsobu lustrácie majetkovej podstaty povinnej, dokonca podnet súdneho exekútora ani neobsahoval prílohy preukazujúce nemajetnosť povinnej. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie síce vyžiadal od súdneho exekútora exekučný spis za účelom rozhodnutia o podnete súdneho exekútora, no jeho obsah dostatočným spôsobom neskúmal. Po preštudovaní predmetného exekučného spisu odvolací súd zistil, že v ňom nachádzajúce sa lustrácie majetku povinnej neodzrkadľovali v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie aktuálne zistené majetkové pomery povinnej, a ani jej aktuálne majetkové pomery v čase podania podnetu na zastavenie exekúcie. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súdny exekútor datoval podnet na zastavenie exekúcie dňom 04.07.2017, pričom v exekučnom spise sa nachádzajú vykonané lustrácie majetku povinnej z roku 2013 (lustrácia v Sociálnej poisťovni, lustrácia motorových vozidiel), z roku 2016 (lustrácia účtov povinnej v bankách) a potom následne až z roku 2019 (lustrácia exekúcii, v katastri nehnuteľností). Pri podávaní podnetu súdny exekútor nemal k dispozícii aktuálne lustrácie majetkovej podstaty povinnej. Aktuálnou lustráciou bola len lustrácia účtov povinnej v bankách z 19.09.2016 (vytlačená do exekučného spisu až dňa 18.01.2019). Z exekučného spisu súdneho exekútora (č.l. 23 a 24) vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vykonával úkony zisťovania exekvovateľného majetku povinnej, no v obsahu exekučného spisu sa výsledky zisťovania majetkovej podstaty povinnej nenachádzajú. Lustrácie vykonané do podania podnetu na zastavenie exekúcie, t.j. lustrácie v Sociálnej poisťovni a lustrácia motorových vozidiel z roku 2013, lustrácia účtov povinnej v bankách z 19.09.2016, preto riadne neosvedčili a nepreukázali záver o nemajetnosti povinnej prezentovaný v podnete na zastavenie exekúcie. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa v exekučnom spise nachádzali aj ďalšie
vykonané lustrácie zo dňa 17. a 18.01.2019, t.j. lustrácia v katastri nehnuteľností a lustrácia z Centrálneho registra exekúcii. Z týchto lustrácii síce vyplýva, že voči povinnej sú vedené ďalšie dve exekučné konania, a že povinná nevlastní žiadne nehnuteľnosti, avšak to nepreukazuje jej nemajetnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie za situácie, keď absentuje vykonanie ďalších aktuálnych lustrácii majetkovej podstaty povinnej dopytom súdneho exekútora na konkrétne inštitúcie podľa § 34 ods. 1, 3, 6, 7, 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Nemožno prehliadnuť, že naposledy súdny exekútor vykonal lustráciu účtov povinnej v bankách dňa 19.09.2016, t.j. 3 roky pred rozhodnutím súdu, lustrácie zo Sociálnej poisťovne boli vykonané 6 rokov pred rozhodnutím súdu, či lustrácia motorových vozidiel 6 rokov pred rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie tak bez riadneho preskúmania dôvodnosti podnetu súdneho exekútora a bez aktuálne vykonaných lustrácii celej majetkovej podstaty povinnej, vyhovel návrhu súdneho exekútora a exekúciu zastavil, pričom sa nezaoberal preskúmaním úkonov súdneho exekútora, ktorými mal prešetrovať nemajetnosť povinnej.
12. Zo všetkých uvedených dôvodov, aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, vzhliadol odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľné. Pripojený exekučný spis a v ňom sa nachádzajúce lustrácie majetku povinnej, záver súdu o nemajetnosti povinnej neodôvodňujú.
13. Za situácie, že súdny exekútor nepredložil všetky relevantné zistenia pre prijatie záveru o nemajetnosti povinnej, resp. nevykonal aktuálne lustrácie majetku povinnej predtým ako podal podnet na zastavenie exekúcie, a že si ani súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie tieto skutočnosti riadne neoveril zo spisu súdneho exekútora, odvolací súd nemohol inak, než napadnuté rozhodnutie posúdiť ako nedôvodné a predčasné. Ako také ho potom na základe odvolania oprávneného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd vyzve súdneho exekútora na doloženie ďalších aktuálnych dôkazných prostriedkov o nemajetnosti povinnej. Na základe toho potom zváži, či skutočne možno ustáliť, že povinná je natoľko nemajetná, aby exekúcia mohla byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V kladnom prípade nanovo rozhodne o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie.
14. Po vrátení veci odvolacím súdom sa súd prvej inštancie vysporiada aj so vzniknutou procesnou situáciou v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení exekúcie napadnutým uznesením dňa 12.06.2019, teda v čase, keď ZoUNEK ešte nebol účinným právnym predpisom. Uvedený právny predpis nadobudol účinnosť dňa 01.01.2020, až po vydaní rozhodnutia o zastavení exekúcie. Zastavujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie však bolo odvolacím súdom zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri ďalšom postupe súdu prvej inštancie je potrebné mať na pamäti existenciu tohto účinného právneho predpisu (ZoUNEK-u), ktorý zastavuje ex lege staré exekúcie (§ 2 ods. 1 ZoUNEK). Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie pri svojom ďalšom procesnom postupe riadil aj účinnými ustanoveniami ZoUNEK-u a prioritne si ustálil, či v predmetnej exekúcii nedošlo k jej zastaveniu ex lege.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).