Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: SUBSIDIUM - Špecializované zariadenie a zariadenie pre seniorov, so sídlom v Rožňave, Betliarska 18, IČO: 00 695 327, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej: F.. S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. V., D. XX, zastúpená JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Račianska 66, o zaplatenie 1.766 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10. mája 2021 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 10. mája 2021 č.k. -108.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.766 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody voči žalovanej, ktorú spôsobila počas trvania pracovného pomeru u žalobcu.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané trvanie pracovného pomeru medzi stranami sporu od 1.5.1992 do 30.4.2019, pričom s účinnosťou od 1. mája 2007 žalovaná pracovala ako riaditeľka zariadenia žalobcu až do 31.12.2018. Dňa 20.11.2017 žalobca zastúpený žalovanou uzatvoril zmluvu o dielo č. 60/2017 so zhotoviteľom OCHES P. Z., ktorej predmetom bolo zhotovenie diela „Rekonštrukcia a modernizácia kuchyne - vzduchotechnika“ (ďalej len dielo). Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 18.6.2019 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.975,83 € podľa o verejnom obstarávaní za to, že pri zadávaní zákazky na uskutočnenie vyššie uvedeného diela postupoval v rozpore s ust. cit. zákona, keď uzavrel zmluvu o dielo so zmluvnou cenou vo výške 119.516,68 € vrátane DPH so zhotoviteľom, ktorý nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2019 a žalobca zaplatil pokutu 5.975,83 € dňa 24.9.2019. Na základe kontroly vykonanej u žalobcu v dňoch od 7.6.2018 do 22.6.2018 zamestnancami Útvaru hlavného kontrolóra Košického samosprávneho kraja za kontrolované obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 bolo zistené nedodržanie postupu podľa o verejnom obstarávaní, keď zmluva o dielo bola uzavretá so zhotoviteľom, ktorý nebol registrovaný v registri partnerov verejného sektora a za ktoré konanie bola zodpovedná žalovaná, čím porušila pracovnú disciplínu a žalobkyňa ju listom zo dňa 2.11.2018 písomne upozornila na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Dňa 30.3.2020 škodová komisia žalobcu navrhla, aby žalovaná v zmysle ust. o výkone práce vo verejnom záujme uhradila škodu vo výške jedného funkčného platu, t.j. sumu 1.766 € do 30.6.2020. Škodová komisia zohľadnila okolnosti prípadu a dospela k záveru, že škoda nebola spôsobená úmyselne. Žalovaná napriek výzve žalobcu zo dňa 3.4.2020 škodu neuhradila.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §, 179 ods. 1 a 186 ods. 2 prvej vety Zák. práce a v spojení s ust. §, 11 a 13a o výkone práce vo verejnom záujme. Konštatoval, že jednou zo základných povinností zamestnanca v zmysle o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je zamestnanec povinný dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva (). Uzavrel, že žalovaná tieto povinnosti porušila, lebo pri uzatváraní zmluvy o dielo postupovala v rozpore s ust. , podľa ktorého verejný obstarávateľ nesmie uzatvoriť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je v tomto registri zapísaný. Porušenie zákona o verejnom obstarávaní bolo konštatované Úradom pre verejné obstarávanie a za tento správny delikt bola žalobcovi právoplatne uložená pokuta vo výške 5.975,83 €. K obrane žalovanej o nesprávnosti záveru Úradu pre verejné obstarávanie súd uviedol, že správnosť záverov rozhodnutia správneho orgánu nepreskúmaval a nevyhodnocoval s poukazom na , v zmysle ktorého je viazaný okrem iného aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Príslušný správny orgán právoplatne ustálil, že pri uzatvorení zmluvy o dielo č. 60/2017 došlo zo strany verejného obstarávateľa k porušeniu , pričom za žalobcu uzatvárala zmluvu žalovaná ako štatutárny orgán, a preto zodpovedá za porušenie tejto zákonnej povinnosti, čím vzal za preukázané splnenie prvej z podmienok vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu, t.j. porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Za preukázaný vzal aj vznik škody, ktorá spočívala v uloženej pokute 5.975,83 €, ktorá bola žalobcom uhradená v plnej výške a tým došlo k ujme na jeho majetku. Zdôraznil, že aj keď v čase zaplatenia pokuty žalovaná už nebola zamestnankyňou žalobcu, rozhodujúcim je, že k porušeniu povinnosti došlo v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu a pri plnení pracovných úloh žalovanou, z ktorého dôvodu žalovaná zodpovedá za škodu, hoci tento následok sa prejavil až po skončení pracovného pomeru. Za preukázanú vzal aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanou a škodou, keďže uložená pokuta bola bezprostredným následkom porušenia ust. , ku ktorému došlo konaním žalovanej ako zamestnankyne žalobcu v čase trvania pracovného pomeru. Nakoniec vzal za preukázané aj zavinenie žalovanej vo forme nevedomej nedbanlivosti, keďže porušenie povinnosti žalovanou bolo spôsobené nesprávnym výkladom zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaná s ohľadom na funkciu riaditeľky zariadenia žalobcu mala vedieť, aké následky z porušenia zákona o verejnom obstarávaní môžu vzniknúť, a teda išlo o nevedomú nedbanlivosť. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, táto vychádza zo skutočnej škody, pričom pre oblasť výkonu prác vo verejnom záujme je v ust. stanovená minimálna hranica náhrady škody spôsobenej zamestnancom z nedbanlivosti, pričom ak je skutočná škoda vyššia ako štvornásobok funkčného platu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat. Žalobca pri určení rozsahu náhrady škody vychádzal z tohto zákonného ustanovenia a požaduje od žalobkyne náhradu škody vo výške jedného jej funkčného platu, t.j. 1.766 €, z ktorých dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti neúspešnej žalovanej.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. , a a navrhla zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu voči nej zamietne, alternatívne zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania nepoprela uzavretie zmluvy o dielo so zhotoviteľom, ktorý nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora, avšak tvrdila, že túto investičnú akciu odsúhlasilo zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja dňa 25.10.2017 z dôvodu havarijného stavu v maximálnej obstarávacej výške 270.815 € s DPH, pričom z toho suma 170.400 € s DPH bola určená na rekonštrukciu vzduchotechniky a elektroinštalácie. Tvrdila, že na príkaz Košického samosprávneho kraja celý postup verejného obstarávania od samého počiatku s nimi konzultovala, doručila im kópie zápisníc z vyhotovenia ponúk a po ich schvaľovacom procese,

t.j. konkrétne schválením nadriadeným orgánom - odborom pre verejné obstarávanie a kontroling Košického samosprávneho kraja boli poukázané investičné prostriedky na účet žalobcu. Konkrétne finančné prostriedky teda boli uvoľnené na základe uznesenia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja zo dňa 23.10.2017, pričom toto zastupiteľstvo schválilo aj vyplatenie finančných prostriedkov na úhradu troch faktúr z titulu zmluvy o dielo č. 60/2017 zo dňa 20.11.2017. Počas celej investičnej akcie preto nepodnikla žiadne kroky bez toho, aby to nekonzultoval s nadriadeným orgánom. Vytýkala ďalej súdu, že pri rozhodovaní o jej zavinení sa mal v rámci predbežnej otázky vysporiadať s výkladom zákona o verejnom obstarávaní a s výkladom zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré neustanovujú finančné limity, ktoré sú vrátane DPH tak, ako to stanovil Úrad pre verejné obstarávanie. Vyriešenie základnej otázky, či sa finančný limit vyjadrený v § 2 ods. 2 zákona o registri partnerov verejného sektora považuje za finančný limit vrátane DPH alebo je vyjadrený bez DPH, bolo zmarené konaním žalobcu, keď žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, podaná na Krajskom súde Bratislava, bola uznesením odmietnutá z dôvodu neudelenia splnomocnenia na zastupovanie. Žalovaná zastáva názor, že pokiaľ finančné limity v zákone o verejnom obstarávaní sú vyjadrené bez vysvetlenia, či sa jedná o limit s DPH alebo bez DPH, má sa za to, že ide o finančný limit, ktorý je bez DPH. Bez súdneho rozhodnutia nie je možné jednoznačne ustáliť, či uloženie pokuty vo výške 5.975,83 € bolo správne a zákonné, a preto sa mal súd prvej inštancie v rámci predbežnej otázky s týmto tvrdením vyporiadať. Poukazovala ďalej na opakované sankcionovanie jej osoby zo strany Košického samosprávneho kraja za postup pri predmetnom verejnom obstarávaní, a to na písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, na osobný pohovor s predsedom Košického samosprávneho kraja, na písomné vzdanie sa funkcie riaditeľky, na dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, ktorou sa jej pracovný pomer zmenil na dobu určitú do 30.4.2019, na podanie vo veci podnetu na konanie o priestupku na úseku registrácie partnerov verejného sektora a na zasadnutie škodovej komisie. Žalovaná mala za to, že pokiaľ pracovný pomer ukončila dňa 30.4.2019, škodová komisia žalobcu dňa 30.3.2020 nemohla oprávnene rozhodnúť o náhrade škody z titulu jej zodpovednosti. Nakoniec namietala, že jej zamestnávateľom bol Košický samosprávny kraj a tento nežiadal a ani neuplatňoval od nej náhradu škody. Túto si uplatňuje žalobca, z ktorého dôvodu žalovaná namieta jeho aktívnu legitimáciu. Zároveň považuje rozsudok za nedostatočne odôvodnený, lebo súd sa nevyporiadal s listinnými prílohami, ktoré priložila k vyjadreniu k žalobe.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaná poukazuje v odvolaní na postup pri realizácii obstarávania investičnej akcie, žalobca zdôraznil, že ide o skutočnosť, ktorú začala žalovaná tvrdiť až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a teda ide o neprípustný prostriedok procesnej obrany, keďže nejde o žiaden z prípadov uvedených v . K námietke žalovanej, že súd sa mal predbežne vysporiadať s výkladom zákona o verejnom obstarávaní a zákona o registri partnerov verejného sektora žalobca uviedol, že súd nemohol preskúmavať správnosť záveru právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 18.6.2019, ktorým rozhodol o uložení pokuty za správny delikt, keďže v zmysle je súd viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Za nenáležitú považuje aj odvolaciu námietku týkajúcu sa opakovaného sankcionovania žalovanej, keďže listinami označenými žalovanou žalobca ju nesankcionoval, na základe týchto listín jej nevznikla povinnosť zaplatiť sankciu za postup pri verejnom obstarávaní. Pokiaľ ide o škodovú komisiu, táto je poradným orgánom zamestnávateľa, nerozhoduje o náhrade škody, ale iba navrhuje jej výšku, pričom o ďalšom postupe pri vyvodení zodpovednosti voči žalovanej konal a rozhodoval zamestnávateľ. Za nedôvodnú považoval aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie, keďže už v žalobe vysvetlil, prečo je oprávneným subjektom na iniciovanie tohto konania. Zdôraznil, že bolo jeho povinnosťou vymáhať spôsobenú škodu s poukazom na K zodpovednostnému vzťahu žalovanej, ktorý vznikol z existujúceho pracovnoprávneho vzťahu žalobca uviedol, že tento môže existovať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu, v rámci ktorého došlo k porušeniu povinnosti a vzniku škody. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozhodnutie za vecne správne.

8. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. novembra 2021 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16. novembra 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

12. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

15. Správne, výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, o preukázaní všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku zaplatenia pokuty vo výške 5.975,83 € za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil pri uzavieraní zmluvy o dielo č. 60/2017 so zhotoviteľom, ktorý nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora, hoci zmluva mohla byť uzavretá iba s takýmto subjektom, pričom túto zmluvu o dielo v mene žalobcu uzatvárala žalovaná, ktorá s ním bola v tom čase v pracovnom pomere.

17. Súd svoje úvahy, ako dospel k záveru o zodpovednosti žalovanej za škodu, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej, tieto preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:

19. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 1.766 €, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi žalovanou v čase trvania ich pracovného pomeru pri plnení pracovných povinností žalovanou, konkrétne pri uzavieraní zmluvy o dielo č. 60/2017 dňa 20.11.2017 v mene žalobcu so zhotoviteľom, ktorý nebol registrovaný v registri partnerov verejného sektora. S poukazom na ust. §, Zák. práce v spojení s ust. o výkone práce vo verejnom záujme, súd správne skúmal splnenie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, t.j. existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním a zavinenie zamestnanca a z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o splnení všetkých vyššie uvedených zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu.

20. V danom prípade nebolo v konaní sporným, že žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu od 1.5.1992 na základe pracovnej zmluvy z toho istého dňa a jej dodatkov zo dňa 30.4.2007 a 1.1.2019, pričom pracovný pomer skončil dňom 30.4.2019. Ako zamestnávateľ je v pracovnej zmluve a v dodatkoch uvedený žalobca, resp. jeho právny predchodca, čo je nepochybne zrejmé aj z označenia IČO: 00 695 327 v dodatku č. 1, ako aj v dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 1.5.1992.

21. Samotná skutočnosť, že dodatok č. 1 k pracovnej zmluve bol dňa 30.4.2007 s účinnosťou od 1. mája 2007 uzavretý na druh práce riaditeľka Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Rožňave a uzavretiu tohto dodatku predchádzalo vymenovanie žalovanej do tejto funkcie zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja podľa nemá za následok, že zamestnávateľom žalovanej bol Košický samosprávny kraj, ako to tvrdí (prvýkrát) žalovaná v odvolaní.

22. Ako totiž vyplýva z § 42 ods. 1,2 Zák. práce účinného v čase uzavretia dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, t.j. 30.4.2007, ako aj v čase vymenovania žalovanej do funkcie riaditeľky (16. apríla 2007 s účinnosťou od 1.5.2007), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pričom ak pracovný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

23. Žalovaná bola do funkcie riaditeľky Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Rožňave vymenovaná zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja podľa o samospráve vyšších územných celkov, v zmysle ktorého zastupiteľstvu je vyhradené zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe. K vymenovaniu došlo na zasadnutí zastupiteľstva dňa 16.4.2007 a následne v súlade s citovaného Zák. práce došlo k uzavretiu dodatku k pracovnej zmluve žalovanej zo dňa 1.5.1992 na druh práce riaditeľky s účinnosťou od 1.5.2007.

24. Nedôvodne preto žalovaná namieta, že žalobca nie je jej zamestnávateľom a hoci túto procesnú obranu prvýkrát uplatnila až v odvolaní a neboli splnené podmienky v zmysle , vzhľadom na skutočnosť, že je povinnosťou súdu (aj odvolacieho) ex offo vždy skúmať aktívnu aj pasívnu legitimáciu strán sporu, odvolací súd sa touto odvolacou námietkou zaoberal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu, keď dospel k záveru o existencii pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v čase uzavretia zmluvy o dielo č. 60/2017, z ktorého konania následne žalobcovi v dôsledku správneho konania vznikla škoda.

25. K námietke žalovanej, že celý postup uzavretia zmluvy o dielo konzultovala s odborom pre verejné obstarávanie a kontroling Košického samosprávneho kraja, ktorý odsúhlasil túto investičnú akciu a finančné prostriedky boli uvoľnené až na základe uznesenia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja zo dňa 23.10.2017 odvolací súd uvádza, že žalovaná túto obranu použila aj v odpovedi na list žalobcu zo dňa 3.4.2020 (list žalovanej zo dňa 21.4.2020), ktorým ju žalobca vyzval na náhradu škody, avšak nielenže túto procesnú obranu neuplatnila vo vyjadrení k žalobe (na výzvu súdu nedoručila vyjadrenie k žalobe, ale iba listinné dôkazy - viď č.l. 47 a nasl. spisu), ale ani následne na pojednávaní vo veci samej, ktorého sa nezúčastnila ani ona sama, ani jej právna zástupkyňa a prvýkrát túto procesnú obranu uvádza až v odvolaní, nepredložila o tejto procesnej obrane žiadne dôkazy a táto preto zostala iba v rovine nepreukázaných tvrdení.

26. Tak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalovaná ako štatutárny zástupca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o dielo č. 60/2017 dňa 20.11.2017 postupovala v rozpore s ust. o verejnom obstarávaní, čím porušila , v zmysle ktorého bola povinná dodržiavať okrem iného aj zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a odvolávanie sa na schvaľovanie celého procesu uzavierania zmluvy o dielo príslušným orgánom Košického samosprávneho kraja ju preto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením jej pracovných povinností.

27. Pokiaľ žalovaná opakovane namieta nesprávnosť záverov rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 18.6.2019 v spojení s rozhodnutím jeho predsedu zo dňa 5.9.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta z dôvodu postupu v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác „Rekonštrukcia a modernizácia kuchyne -

vzduchotechnika“ tým, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo so zmluvnou cenou vo výške 119.516,68 € vrátane DPH so zhotoviteľom, ktorý nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ust. druhej vety , v zmysle ktorého súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ktorý správne aplikoval súd prvej inštancie v prejednávanej veci a nemohol opakovane preskúmavať, či žalobca sa dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní a či teda spáchal správny delikt a či dôvodne mu bola uložená pokuta.

28. Správnosť záverov vyššie uvedeného rozhodnutia bolo možné preskúmať iba súdom na základe správnej žaloby a pokiaľ je toto rozhodnutie právoplatné, je ním súd v zmysle viazaný a musí z neho vychádzať.

29. Súdu v občianskom sporovom konaní preto neprislúcha výklad o registri partnerov verejného sektora, ako sa toho domáhala žalovaná v odvolaní.

30. V konaní bol teda nepochybne preukázaný vznik škody na strane žalobcu, spočívajúcej v zaplatení pokuty 5.975,83 € na základe právoplatného správneho rozhodnutia a nepochybne bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody, rovnako aj zavinenie žalovanej, ktorá pri uzavieraní zmluvy o dielo nerešpektovala ust. o verejnom obstarávaní, z ktorého dôvodu je povinná nahradiť škodu vo výške jedného funkčného platu v zmysle

31. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej o jej opakovanom sankcionovaní za porušenie povinnosti v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo, keďže okrem požadovanej náhrady škody nebola inak finančne sankcionovaná za porušenie tejto povinnosti. Pokiaľ bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, bol s ňou vykonaný pohovor, následne sa vzdala funkcie riaditeľky a dohodla sa na skončení pracovného pomeru dňom 30.4.2019, tieto jej úkony a úkony žalobcu ako zamestnávateľa sú bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k jej povinnosti nahradiť žalobcovi škodu v zákonom stanovenej minimálnej výške.

32. K námietke rozhodovania o náhrade škody škodovou komisiou až po skončení jej pracovného pomeru odvolací súd uvádza, že podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo, že škoda vznikla žalobcovi z protiprávneho konania žalovanej v súvislosti s plnením jej pracovných povinností, teda v čase trvania pracovného pomeru a aj keď sa táto škoda prejavila až neskôr, zodpovednosť žalovanej je daná. Ako uviedol žalobca, škodová komisia je len poradným orgánom zamestnávateľa, škodová komisia nerozhodla o náhrade škody, iba navrhla jej výšku a o ďalšom postupe pri vyvodení zodpovednosti rozhodoval zamestnávateľ.

33. Ako vyplynulo z obsahu spisu, prešetrenie škodovej udalosti súvisiacej s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, z ktorého vyplynula povinnosť žalobcovi zaplatiť pokutu, nariadila riaditeľka žalobcu v zmysle ustanovení o účtovníctve a internej smernice č. 11 o zriadení a činnosti škodovej komisie, pričom v zmysle rokovacieho poriadku škodovej komisie, škodová komisia prerokováva škodový prípad za účasti predpokladanej zodpovednej osoby, pričom o prerokovanom prípade vyhotoví zápisnicu, ktorá je prerokovaná výborom odborového zväzu a po vyjadrení výboru sa predkladá riaditeľke žalobcu. Z rokovacieho poriadku vyplýva tiež, že ak zamestnanec neuzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, odovzdá tajomníčka škodovej komisie celý písomný materiál riaditeľke žalobcu na uplatnenie nároku v súdnom konaní. Škodová komisia bola zriadená riaditeľkou žalobcu dňa 30.3.2020 a v spise sa nachádza aj zápisnica z rokovania škodovej komisie zo dňa 30.3.2020, v ktorej je tak vyjadrenie škodovej komisie, ako aj vyjadrenie zástupcu odborového zväzu - návrh uplatniť voči žalovanej náhradu škody maximálne do výšky jedného funkčného platu vzhľadom na skutočnosť, že škoda nebola spôsobená úmyselne. S týmto záverom sa stotožnil aj žalobca, jeho štatutárna zástupkyňa a v tomto rozsahu uplatňuje aj voči žalovanej náhradu škody v tomto súdnom konaní.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. , zohľadňujúc ust. .

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).