Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cdo-86-2019.pdf
PDF · 63.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cdo/86/2019
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I. K., bývajúcemu v W., D. W. XXX, o zaplatenie 2 491,20 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16 C 108/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2019 sp. zn. 24 Co 53/2018, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 19. septembra 2017 č. k. 16 C 108/2015-87 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 622,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 618,21 eur od 28. júna 2012. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úroku vo výške 14,01 % ročne zo sumy 2 491,20 eur a poplatku 105,- eur zamietol z dôvodu, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, pričom zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie týchto prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou, ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť len v tom rozsahu, v akom to zákona pripúšťa. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že ustanovenie všeobecných obchodných podmienok o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné.
2. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. januára 2019 sp. zn. 24 Co 53/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku o nároku na úrok vo výške 14,01 % ročne zo sumy 2 491,20 eur a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil. Zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, teda dochádza k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškania a nie na dohodnuté zmluvné úroky.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do jeho potvrdzujúceho výroku podal žalobca dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Podľa jeho názoru tento rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o nároku na úrok vo výške 14,01 % ročne zo sumy 2 491,20 eur, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia bránilo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. V prejednávanej veci výška príslušenstva (úroku vo výške 14,01 % ročne zo sumy 2 491,20 eur od 28. júna 2012 do zaplatenia) uplatňovaného žalobcom ako dodávateľom, ktoré je predmetom dovolacieho konania, v čase začatia dovolacieho konania (t. j. 5. marca 2019) predstavuje sumu 2 333,15 eur, pričom desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 20. februára 2015), je 3 800,- eur (porov. § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015). Z uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p. pri peňažnom plnení (ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalobcu v zmysle § 422 C.s.p. vylúčená. Obdobný právny názor na vec dovolací súd zaujal tiež v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 263/2018, 4 Cdo 186/2018, 5 Cdo 158/2018, 6 Cdo 42/2018, 7 Cdo 256/2018.
7. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
8. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.