Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/73/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany a JUDr. Mareka Šabíka opatrovníka maloletej poškodenej C. B., proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/44/2025 zo dňa 29.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, písmeno f/, odsek 2 , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a náhrade škody.

Podľa odsek 3 sa

obžalovanému

A. B. D. E. F. G. H. I. J. K. D., narodenému XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom I. XXX, toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

u k l a d á :

podľa odsek 3 , s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v písmeno l/, písmeno n/ , nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v , postupom podľa odsek 2 , trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa odsek 2 písmeno a/ sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa odsek 1 je obžalovaný povinný uhradiť poškodenej mal. C. B., narodenej XX.X.XXXX, bytom I. XXX zastúpenej opatrovníkom JUDr. Marekom Šabíkom, advokátom, spôsobenú nemajetkovú ujmu v sume 7 000 (sedemtisíc) eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm./, písm. b/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: od presne nezisteného mesiaca od roku XXXX do XX.XX.XXXX, v spoločnej domácnosti na adrese I. XXX najmä pod vplyvom alkoholických nápojov a omamných a psychotropných látok sa neprimeraným

spôsobom správal k poškodenej K. L. a ich spoločnej maloletej dcére A.B. (XXXX) tým, že poškodenej K. L. každý deň vulgárne nadával, slovne a fyzicky ju napádal, ponižoval ju, že je zlá matka, škaredá a tučná, rozbíjal riad a rôzne predmety, keď mu nepriniesla jedlo do postele hádzal po nej taniere s jedlom, pravidelne ju fackoval po tvári, pričom raz jej dal takú facku, že na ucho nepočula dva dni, bezdôvodne ju škrtil, kopal ju do hlavy na zemi, kde spávala v detskej izbe, nútil poškodenú stávať o 04.00 hod ráno, budil ju v noci zo spánku, že sa má s ním rozprávať, trestal ju análnym sexom zato, že nemali pravidelne sex so slovami, "že on ju naučí poslúchať na slovo", vyhrážal sa jej zabitím, mieril na ňu viackrát plynovou pištoľou, pričom sa jeho neprimerané správanie začalo stupňovať od roku XXXX, kedy v presne nezistený deň v lete roku XXXX, keď sa poškodená vrátila s maloletou C. B. od svojej matky, ju začal upodozrievať, že bola u nejakého iného muža a zobral do ruky sekeru a plynovú pištoľ, načo poškodená aj s maloletou C. B. bola nútená sa pred ním ukryť v zadnej časti domu, kde udieral sekerou do uzamknutých dverí a vyhrážal sa "že ak zavolajú políciu, tak on si to odsedí a keď sa vráti, tak vyzabíja poškodenú, maloletú a celú jej rodinu" a po prekonaní uzamknutých dverí, obvinený pristúpil k poškodenej a priložil jej k hlave plynovú pištoľ so slovami "že mala zostať tam odkiaľ prišla, lebo ju zabije", načo ho maloletá C., ktorú držala poškodená K. L. na rukách ho slovne presviedčala, aby nestrieľal, následkom čoho poškodená K. L. pociťovala zvýšený stres, obavu a napätie pri zvýšenej poplachovej reakcií so psychovegetatívnymi ťažkosťami, došlo k poškodeniu jej psychického zdravia v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa u nej rozvinula po opustení spoločnej domácnosti odo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa u nej prejavuje zvýšenou intrapsychickou tenziou, úzkosťou, pocitmi strachu, nočnými morami, flash-backmi, zvýšenou poplachovou reakciou, taktiež sa neprimeraným spôsobom správal aj k maloletej C. B. tak, že jej každý deň vulgárne nadával, hovoril jej, že je retardovaná, debil, fyzicky na ňu útočil, búchal ju po zadku, po chrbte, po krížoch, po hlave odzadu až tak, že sa sťažovala starým rodičom, že ju bolí chrbát, nesmela sa hrať hlučnejšie a ani plakať, lebo od neho dostávala facky, pričom v bližšie nezistený deň v roku XXXX sa stalo, že maloletá vyliala nechtiac vodu na nohu obvineného a on jej zato vylial pivo z plechovky na hlavu, následkom čoho u maloletej C. došlo k zhoršeniu jej psychického stavu v zmysle pocitov strachu, obáv o seba a matku, čo viedlo k vzniku enurézy (nočné pomočovanie), nočným morám, ku zmenám správania a súčasne došlo tak k poškodeniu jej psychického zdravia v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy-desivé sny, flashbacky a poruchy správania a emócií, preukázateľne od opustenia spoločnej domácnosti.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa / Tr. zák. do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa Tr. por. poškodenú maloletú C. B., zastúpenú opatrovníkom JUDr. Marekom Šabíkom s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a vzhľadom na kladné odpovede na všetky položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. súd I. stupňa prijal toto vyhlásenie po súhlasnom stanovisku prokurátorky a dokazovanie vykonával len ohľadom skutočností týkajúcich sa trestu a náhrade škody. Súd I. stupňa poukázal na osobu obžalovaného, na správy ohľadom maloletej poškodenej vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej poškodenej, na odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že obžalovaný bol 1-krát odsúdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/6/2004 zo dňa 03.03.2008, právoplatným v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/13/2008 zo dňa 20.10.2010, kde bol obžalovaný odsúdený za trestný čin vraždy podľa , ods. 2 písm. b/ Tr. , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov so zaradením na výkon tohto trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny, pričom z výkonu tohto trestu bol dňa 07.03.2016 podmienečne prepustený a bola mu uložená skúšobná doba v trvaní 7 rokov, v ktorej sa dňa 08.06.2023 osvedčil, pričom toto odsúdenie bolo dňa 26.09.2025 právoplatne zahladené. Zároveň súd I. stupňa poukázal aj na výpis z evidencie priestupkov, kde konštatoval, že obžalovaný nemá evidovaný žiadny priestupok, pričom vyhrážanie sa policajtom s kušou, ktoré sa malo odohrať dňa 15.08.2014, bolo postúpené na priestupkové konanie. Keďže obžalovaný bol vo väzbe, súd I. stupňa skúmal aj správanie a vystupovanie obžalovaného počas väzby a zistil, že obžalovaný raz porušil povinnosť plniť pokyny a príkazy príslušníka ZVJS, avšak

mu bolo upustené od uloženia disciplinárneho trestu a 1-krát bol disciplinárne odmenený za dlhodobý a aktívny prístup v rámci činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti a za aktívnu účasť na činnostiach. Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní oboznámil závery znaleckého posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorých vyplýva, že u obžalovaného boli diagnostikované zmiešaná porucha osobnosti s disociálnymi narcistickými črtami a adaptačné poruchy, ktoré boli v čase skúmania kompenzované a nemali vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a na chápanie trestného stíhania, pričom u obžalovaného nebola zistená žiadna závislosť a z uvedeného nebolo navrhované ani uloženie ochranného liečenia. Na hlavnom pojednávaní súd I. stupňa oboznámil závery znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, psychológia sexuality, pričom uvedeného znalca vypočul aj na hlavnom pojednávaní a z jeho výpovede vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je nevyrovnaná, paranoidná, disociálna, podozrievavá, nevrlá, nevraživá, konfliktná a hoci agresivita nepatrí do jeho osobnostnej výbavy, táto sa u neho ľahko aktivuje v prípade frustrácie jeho potrieb. Prejavy agresie sú u neho viac pravdepodobné pri alkoholovej opojenosti. Znalec uzavrel, že hoci recidívu u obžalovaného so 100 % platnosťou nemožno vylúčiť, s poukazom na do určitej miery priaznivú prognózu resocializácie možno u neho predpokladať relatívne priaznivú prognózu vo vzťahu možnej recidíve. Súd I. stupňa ďalej poukázal na to, že pri § 208 ods. 3 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba 7 až 15 rokov. Pri ukladaní trestu skúmal, či nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pri osobe obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Po preskúmaní zákonných predpokladov uvedených v § 39 Tr. zák. sa nestotožnil s názorom prokurátora uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal, svoje konanie oľutoval a prejavil snahu polepšiť sa. Pri jeho osobe súd I. stupňa zistil len existenciu poľahčujúcich okolností, pričom upriamil pozornosť na to, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, pričom upriamil pozornosť na skutočnosť, že bol aj disciplinárne odmenený. Opätovne poukázal na to, že agresivita nepatrí do osobnostnej výbavy obžalovaného a riziko sociálneho zlyhania a recidívy má pozitívnu prognózu. Vzhľadom na skutočnosť, že účinný od 06.08.2024 dáva súdu výslovne možnosť pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní znížiť odňatia slobody o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ak sú súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa alebo ods. 2 Tr. zák. Všetky tieto okolnosti podľa názoru súdu I. stupňa umožňovali zmierniť tvrdosť zákona a aplikovať ustanovenie Tr. zák., pričom obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v Tr. zák. Čo sa týkalo zaradenia obžalovaného na výkon trestu, súd I. stupňa dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude dosiahnutá v minimálnom stupni stráženia, a to aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tiich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pretože z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 07.03.2016 a v rámci 7-ročnej skúšobnej doby sa osvedčil a toto odsúdenie bolo zahladené. Súd I. stupňa konštatoval, že obžalovanému nebolo potrebné uložiť ochranné liečenie, pričom poukázal na závery znalkyne z odboru psychiatria MUDr. Ľubice Slováčikovej. O uplatnenom nároku na náhradu škody maloletej C. B., zastúpenej opatrovníkom JUDr. Marekom Šabíkom, súd I. stupňa rozhodol tak, že maloletú poškodenú s jej uplatneným nárokom na náhradu škody podľa Tr. por. odkázal na civilný proces. Poukázal na znenie o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov a mal za to, že ide o nárok maloletého dieťaťa, ktorého otcom je stále obžalovaný, ktorý má na toto dieťa určené výživné a u ktorého sa predpokladá dlhoročný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Priznanie odškodnenia by bolo podľa názoru súdu I. stupňa len formálne, a to z toho dôvodu, že by bolo jednak fakticky nevymožiteľné a obžalovanému by znemožňovalo platiť výživné na jeho dcéru. V neposlednom rade súd I. stupňa vyslovil svoj názor, že podľa o obetiach trestných činov nemajetkovú ujmu môže uplatňovať zárobkovo činná osoba, ktorou maloletá nie je.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra čo do výroku o treste, ako aj opatrovník poškodenej JUDr. Marek Šabík voči výroku o náhrade škody.

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na rozsudok súdu I. stupňa, ako aj na skutočnosti uvádzané v tomto rozsudku súdom I. stupňa. Konštatoval, že pokiaľ ide o použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák., takýto postup prichádza do úvahy vtedy, ak sa má za to, že použitie

zákonnej trestnej sadzby, vzhľadom na pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu, by bolo pre neho neprimerane prísne, za súčasného predpokladu, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V danom prípade ide o závažnú trestnú činnosť, spáchanú na blízkych osobách a žijúcich v spoločnej domácnosti s obžalovaným, ktorí jeho neadekvátne správanie pociťovali ako psychické a fyzické utrpenie a súčasne týmto konaním došlo k porušeniu ich psychického zdravia, pričom prokurátor poukázal na znalecké dokazovanie. Čo sa týka osoby obžalovaného, tu prokurátor poukázal na to, že obžalovaný počas celého priebehu prípravného konania popieral spáchanie skutku, pričom okrem vyhlásenia o vine, ani len okrajovo nezdôvodnil zmenu svojho postoja, pričom konštatoval, že je možné sa dôvodne domnievať, že tak urobil v dôsledku dôkaznej situácie svedčiacej v jeho neprospech. Prokurátor poukázal aj na odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že vo veci odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T/6/2004 zo dňa 03.03.2008, kde bol uznaný vinným za spolupáchateľstvom spáchaný trestný čin vraždy a aj napriek tomu, že toto odsúdenie mu bolo zahladené, na toto odsúdenie bolo potrebné prihliadnuť predovšetkým na závažnosť trestného činu, na skutočnosť, že konania sa dopustil voči svojmu maloletému dieťaťu a tiež na samotnú intenzitu jeho konania a následky, pričom upriamil pozornosť na to, že obe poškodené trpia post traumatickou stresovou poruchou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru prokurátora, neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby rozhodol Krajský súd v Nitre sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon tohto trestu do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Opatrovník maloletej poškodenej vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu I. stupňa o uplatnenom nároku na náhradu škody, keď súd I. stupňa rozhodol v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. a odkázal ju na civilný proces. Poukázal na znenie ustanovenia Tr. por., ako aj na ustanovenia o obetiach trestných činov. Maloletá poškodená si uplatnila morálnu škodu vo výške 7.000,- eur, ktorá bola vypočítaná ako 10-násobok sumy mesačnej minimálnej mzdy, platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Zo skutkovej vety vyplýva, že trestný čin bol dokonaný v roku 2023. V roku 2023 bola minimálna mzda 700,- eur, čo 10-násobok predstavuje 7.000,- eur. Súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný má voči maloletej dcére výživné, predpokladá sa u neho dlhoročný trest odňatia slobody, a preto priznanie odškodnenia by bolo len formálne, fakticky nevymožiteľné a znemožnilo by mu platiť výživné na dcéru. Uvedenú argumentáciu považovali za nelogickú a v rozpore s právami poškodenej. Súd pri svojom rozhodovaní nemôže predpokladať majetkové pomery obžalovaného. Obžalovaný môže disponovať úsporami, ktoré by celý nárok uspokojili a ak by takéto úspory nemal, vymáhanie nároku prostredníctvom súdneho exekútora sa uspokojuje v poradí, pričom výživné je prednostnou pohľadávkou. Súd I. stupňa uviedol, že zákon o obetiach trestných činov môže uplatňovať zárobkovo činná osoba, ktorou maloletá nie je. S takouto argumentáciou sa maloletá poškodená absolútne nestotožnila. Ak je niekto obeťou násilného trestného činu, nie je podstatný jeho zárobkový a majetkový status, ale podstatné je to, či daná osoba bola obeťou takéhoto trestného činu. Vzhľadom na uvedené navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa /, písm. d/, ods. 3 Tr. por. a podľa Tr. por. uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť maloletej poškodenej morálnu škodu vo výške 7.000,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora poukázala na písomné dôvody podaného odvolania, ktoré nechcela žiadnym spôsobom zmeniť, ani doplniť a v konečnom návrhu vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol uložený neprimerane mierny trest a neboli splnené podmienky na použitie § 39 ods. 5 Tr. por., navrhla, aby bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v petite písomne podaného odvolania.

Opatrovník poškodenej JUDr. Marek Šabík taktiež poukázal na písomné odôvodnenie podaného odvolania a vyslovil názor, že o nároku na náhradu škody maloletého poškodeného nesmie byť rozhodnuté v jeho neprospech naproti dospelému poškodenému. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a aby o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol odvolací súd sám tak, že obžalovanému uloží povinnosť nahradiť morálnu škodu vo výške 7.000,- eur. Splnomocnená zástupkyňa poškodenej sa vo svojom vyjadrení priklonila k vyjadreniu prokurátorky na verejnom zasadnutí, ako aj v prednesenom konečnom návrhu.

Obhajkyňa obžalovaného sa pred odvolacím súdom vyjadrila, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa, ktoré bolo náležite odôvodnené a zistený skutkový stav bol premietnutý aj do výroku o vine a treste. Obžalovaný sa priznal, svoj čin úprimne oľutoval a trest, ktorý mu bol uložený, považovala za zákonný a správny a na základe toho navrhla odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť a čo sa týkalo nároku poškodenej, navrhla ju odkázať na civilný proces.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora vyjadril v tom, že do vzťahu s poškodenou vstupoval z úprimnej lásky a život, ktorý si budovali, sa na začiatku niesol v láske a porozumení. Časom sa však menili ich hodnoty a názory na život v ich vzťahu a žiaľ, uskutočnili sa aj situácie, ktoré neustál. Veľmi ho to mrzí, že sa v tom období k situáciám a hádkam nepostavil inak. Najviac ho však mrzí to, že tým trpela aj ich dcéra. Dlho sa nevedel s tým vysporiadať, že pre ich konflikty a nezhody nebude vídať svoju dcéru a v tomto tlaku často nezvládol svoje emócie. Jeho najväčšou chybou bolo zotrvávať vo vzťahu, ktorý dlhodobo nefungoval. Počas väzby vyhľadal aj pomoc, ktorá mu bola poskytnutá, chodí na terapie, ktoré mu pomáhajú byť kľudnejší v rôznych situáciách. Svoj život a seba vníma úplne inak, v čom mu pomohla aj jeho družka, vďaka ktorej vie, ako má fungovať zdravý a vyrovnaný vzťah. Vyslovil úprimnú ľútosť nad tým, že jeho predošlý život taký nebol. Na základe situácie, ktorá medzi ním a poškodenou L. vznikla, sa pevne rozhodol vzdať sa svojej dcérky a už ich nekontaktovať. Dozvedel sa, že dcéra chodí na umeleckú školu a vyslovil nad tým hrdosť, nakoľko ju k tomu viedol a chcel by ju aj na diaľku podporiť. V konečnom návrhu obžalovaný poukázal na návrh svojej obhajkyne a navrhol odvolania podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami – prokurátorom a maloletou poškodenou zastúpenou opatrovníkom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste a náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa s odvolacími námietkami prokurátora a zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie o vine, súd I. stupňa vzhľadom na vyjadrenie prokurátora toto vyhlásenie prijal a dokazovanie vykonával len ohľadom druhu a výmery trestu, prípadného uloženia ochranného liečenia a uplatneného nároku na náhradu škody maloletej poškodenej C. B. zastúpenej opatrovníkom.

Súd I. stupňa správne prihliadal na osobu obžalovaného, keď v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. Aj odvolací súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného je možné prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a že svojím vyhlásením napomáhal súdu v tom, že nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny. Ani odvolací súd pri osobe obžalovaného nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného použil zmierňovacie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v ods. 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov. Ak súd pri vyhlásení

o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnenej podmienky, na mimoriadne zníženie trestu podľa ods. 1 alebo ods. 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3.

Odvolací súd sa plne stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, uvádzanými tak v písomných dôvodoch podaného odvolania, ako aj vo vyjadrení sa intervenujúcej prokurátorky krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí. Aj keď obžalovaný urobil pred súdom I. stupňa vyhlásenie, že je vinný, neznamená to, že automaticky sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pri vyhlásení obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, súd môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na uvedený postup. V tomto smere považoval za potrebné upriamiť pozornosť na spôsob spáchania trestnej činnosti, keď obžalovaný voči poškodeným používal násilie. Aj keď súd I. stupňa v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na správanie a vystupovanie sa obžalovaného počas výkonu väzby a na závery znaleckého dokazovania tak znalkyňou MUDr. Ľubicou Slováčikovou a znalcom MUDr. Róbertom Máthé, PhD., podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné pristúpiť k zmierneniu trestu pri osobe obžalovaného v zmysle citovaného ustanovenia, a to predovšetkým vzhľadom na dĺžku páchania trestnej činnosti a jeho závažnosť, spôsob páchania (aj so zbraňou, pretože sekera a plynová pištoľ sú v zmysle považované za zbraň). Poškodené boli dennodenne vystavované stresovým situáciám, pričom obžalovaný sa dopúšťal hrubého a necitlivého správania sa nielen voči svojej družke ale aj voči maloletej dcére, pričom voči družke sa dopúšťal aj fyzických útokov. Odvolací súd poukazuje na následky konania obžalovaného, kde v dôsledku konania poškodené utrpeli psychickú ujmu. Maloletá poškodená – dcéra má poruchy správania a emócií. Na základe uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a keďže mal splnené všetky podmienky na to, aby mohol rozhodnúť sám, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri Tr. zák., za zistených dvoch poľahčujúcich okolností, a to uvedených v /, n/ Tr. zák.

Čo sa týka zaradenia obžalovaného na výkon uvedeného trestu, odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora uvádzaným v podanom odvolaní. Na odsúdenie, ktoré je uvedené v odpise z registra trestov, pri skúmaní zaradenia obžalovaného na výkon uloženého trestu nie je možné prihliadať, a to z toho dôvodu, že bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T/6/2004 zo dňa 09.09.2025 zahladené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody maloletou poškodenou, zastúpenou opatrovníkom, tu sa odvolací súd plne stotožnil s názorom opatrovníka. Obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., pričom ide o trestný čin uvedený v o obetiach trestných činov. Z uvedeného ustanovenia má obeť tohto násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške 10-násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy, platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ako vyplýva zo spisového materiálu, opatrovník maloletej poškodenej v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uviedol, že maloletá poškodená si v zmysle zákona o obetiach trestných činov uplatnila výšku škody 7.000,- eur ako 10-násobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, pričom poukázal na minimálnu mzdu v roku 2023, a to v sume 700,- eur.

Podľa odsek 3 o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Obžalovaný bol uznaný vinným z konania, ktoré malo pokračovať od presne nezisteného mesiaca od roku XXXX do XX.XX.XXXX, pričom opatrovník maloletej poškodenej požadoval nemajetkovú ujmu za obdobie, ktoré bolo ukončené v roku 2023. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu maloletej poškodenej C. B. zastúpenej

opatrovníkom v sume 7.000,- eur tak, ako si ju uplatnila riadne a včas do konca vyšetrovania a ako ju uplatnil opatrovník aj na začiatku konania pred súdom I. stupňa.

Nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu I. stupňa, že nebolo možné uložiť obžalovanému povinnosť uhradiť nemajetkovú ujmu maloletej poškodenej z dôvodu, že jej jej otec, ktorý má uloženú vyživovaciu povinnosť a ani z dôvodu, že maloletá nie je zárobkovo činná. Uvedené argumenty nevychádzajú zo žiadnych zákonných ustanovení a stavali tak do nerovného postavenia maloletú poškodenú k dospelým poškodeným.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.