Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/85/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. F. XXXX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 7, a 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. F. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 87/8, proti žalovaným: 1/ A. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo I., J. F. XXXX/X, 2/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo I., J. F. XXXX/X, 3/ A. L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo I., J. F. XXXX/X, a 4/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo I., J. F. XXXX/X, všetci zastúpení JUDr. Alenou Nguyenovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mládežnícka č. 1886/17, o zrušenie neodkladného opatrenia a o umožnenie kontaktovať žalované, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16 C/84/2024 - 135 zo dňa 09. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu 1/ proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol (I.) o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu žalobcov zamietol ( II.) a rozhodol o náhrade trov konania (III.) zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na zrušenie neodkladného opatrenia ( výrok I.), žalobu o umožnenie kontaktovať žalované 1/ a 2/ písomne a telefonicky zamietol (výrok II.) a uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu jeho rozhodnutia, ktorým zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia poukázal prioritne na dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a ktoré podľa jeho zistení stále trvajú. Neodkladným opatrením Okresného súdu Zvolen vydaným pod č. k. 10C/10/2020 - 94 zo dňa 31. 03. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Banskej Bystrici č. k. 11Co/36/2020 - 217 zo dňa 24. 06. 2020 uložil súd žalobcom povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalovaných, najmä zasielania listov elektronickej komunikácie, telefonickej a SMS komunikácie; uložil žalobcom povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalovaných prostredníctvom tretích osôb, najmä susedov, známych zamestnávateľov žalovaných a školy, ktorú navštevovala žalovaná 3/, a to najmä zasielania listov, elektronickej komunikácie, telefonickej a SMS komunikácie za účelom ich doručenia, respektíve sprostredkovania tejto komunikácie žalovaným. Žalobkyni 2/ bola naviac uložená povinnosť vedome sa nepribližovať k žalovaným na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia voči žalobcom bola ťažiskovo skutočnosť, že títo po pokuse o vraždu žalovanej 3/ zo strany žalobcu 1/ a jeho právoplatnom odsúdení, obťažovali žalovaných

svojou nátlakovou komunikáciou so snahou o dosiahnutie prezentovanej dohody so žalovanými ohľadne spoluzodpovednosti žalovanej 3/ za spáchaný trestný čin žalobcu 1/.

3. Dôvodom nariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že žalobcovia svojou komunikáciou zhoršovali duševné utrpenie žalovaných. Žalobcovia sa aj aktuálne naďalej svojou komunikáciou domáhajú dosiahnutia dohody so žalovanými ohľadne spoluzodpovednosti žalovanej 3/ za spáchaný trestný čin žalobcu. Predmetná komunikácia pritom naďalej zhoršuje duševné utrpenie žalovaných spôsobené trestným činom žalobcu 1/. Žalovaní akúkoľvek komunikáciu so žalobcami naďalej odmietajú. Na základe toho nebol splnený zákonný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia, nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by jeho zrušenie odôvodňovala.

4. O návrhu žalobcov vo veci samej, aby im bolo umožnené kontaktovať žalované 1/ a 2/ písomne alebo telefonicky, súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania aplikujúc , nakoľko išlo podľa jeho názoru o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán potrebné pre rozhodnutie súdu neboli medzi stranami sporné a hodnota sporu neprevyšovala zákonnú hranicu. Pre rozhodnutie boli postačujúce nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, že žalované 1/ a 2/ sú plnoleté fyzické osoby, ktoré komunikáciu odmietajú. Žiadne iné skutočnosti neboli pre rozhodnutie súdu v tomto smere potrebné. Prekážkou pre rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania môžu byť pri tom len také sporné skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré majú vzťah k predmetu sporu, nie akékoľvek sporné skutkové tvrdenie strán.

5. Návrh žalobcov vo veci samej vyhodnotil súd prvej inštancie ako samostatný nárok, nemajúci súvis s návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia. Považoval ho za nedôvodný, nakoľko zo žiadneho ustanovenia hmotného práva nevyplýva právo osoby komunikovať s inou osobou, pokiaľ táto osoba komunikáciu odmieta. Takýto nárok nevyplýva ani z práva na slobodu prejavu podľa Čl. 26 . V prípade plnoletých osôb ani z predpisov na úseku rodinného práva v zmysle Zákona o rodine. Každá osoba má právo na ochranu svojej osobnosti podľa , v rámci ktorej môže slobodne rozhodovať aj o tom, s kým bude v rámci svojich súkromných vzťahov z akýchkoľvek dôvodov komunikovať a s kým z akýchkoľvek dôvodov nie. Povinnosť komunikáciu ohľadne súkromných vzťahov nemožno podľa názoru súdu uložiť v civilnom sporovom konaní. Preto pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcov tejto časti postačovalo písomné vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, nebolo potrebné ich vypočutie ako strán sporu na pojednávaní. Pre rozhodnutie v tomto smere nebolo potrebné vykonávať navrhnuté dokazovanie výsluchom zamestnávateľa žalovanej 1/ a výsluchom pracovníčok úradu práce.

6. trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci podľa . Žalovaní 1/ až 4/ boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im súd voči žalobcom 1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca 1/, ktorý vo vzťahu ku výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia namietol, že neoznačili všetky strany pôvodného konania len z dôvodu, že G. H. zomrela. Teda stratila spôsobilosť byť účastníkom akéhokoľvek konania, pričom jej právnymi nástupcami sú žalovaná 3/ a žalovaný 4/, teda okruh účastníkov sa nezmenil. Rovnaká skutočnosť nastala na strane žalobcov 1/ a 2/, keď žalobkyňa 2/ v mesiaci október 2025 zomrela. Podané odvolanie žalobca 1/ odôvodnil v zmysle , d), e), g) a h) . Vo vzťahu k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia poukázal na odôvodnenie rozhodnutí Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie voči žalobcom. Uviedol, že zistenia súdov, podľa ktorých mal psychicky ubližovať žalovaným 1/ až 4/, sa ukázali ako nepreukázané. V trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Tk/3/2017 súd v rozsudku zo dňa 24.10.2018 výslovne uviedol, že obžalovaný (žalobca 1/) sa doteraz nedostal do trestnoprávne významného rozporu so zákonom a v súdenej veci sa teda jedná o výnimočné a ojedinelé vybočenie z inak bezproblémového správania. Možné psychické ubližovanie vylučuje aj obsah dopisu od žalovanej zaslaný žalobcovi 1/ do ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica. Závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých bolo nariadené pôvodné neodkladné opatrenie sa tak javia v súvislosti s vyššie uvedenými zisteniami súdov ako neopodstatnené a nepreukázané. Žalobca 1/ sa nestotožnil so závermi G. M. N., ktorá diagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu u žalovaných. Psychické ubližovanie, ktoré bolo základným stavebným kameňom pre nariadenie neodkladného

opatrenia, vylučuje aj pôsobenie pracovníčok ÚPSVaR Zvolen, ktoré žalobcu 1/ navštívili v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica.

8. V nadväznosti na to namietol, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania. Nebola splnená podmienka nespornosti skutkových tvrdení strán sporu a ani hodnota sporu neprevyšujúca 2.000,- Eur. Tým došlo k zásahu do práva žalobcu 1/ na spravodlivé súdne konanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ popreli tvrdenia žalobcu, že by odôvodňovali návrh na vykonanie neodkladného opatrenia uvádzaním nepravdivých údajov. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia neodpadli, práve naopak stále trvajú a ochrana osôb, ktorých sa predmetné opatrenie týka, je rovnako potrebná, žiaduca a nevyhnutná tak ako to bolo v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Stotožnili sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa ich názoru boli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Skutočnosť, že žalobca 1/ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov neznamená, že je oslobodený od povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu trov konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle preskúmal prvý výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ v tejto časti je potrebné podľa odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. V zmysle rozhoduje súd o neodkladnom opatrení uznesením. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá charakter rozhodnutia vo veci samej podľa . Z uvedeného dôvodu podľa môže súd o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ súd rozhodne popri iných návrhoch o zrušení neodkladného opatrenia vo forme rozsudku, výrok rozhodnutia o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nestráca charakter uznesenia. Podľa je možné podať odvolanie len voči uzneseniu, pokiaľ to zákon pripúšťa. A contrario odvolanie v iných, ako zákonom upravených prípadoch, proti uzneseniu nie je prípustné. V zmysle je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo neodkladné opatrenie zrušené. Možnosť podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol však prípustné nie je. Zákonodarca tak výslovne v upravil možnosť podať odvolanie len voči uzneseniu, ktorým bolo neodkladné opatrenie zrušené (R 6/2023). Z uvedených dôvodov neboli splnené procesné podmienky pre prejednanie odvolania žalobcu 1/ v tejto časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia je právoplatné.

12. Odvolací súd následne v medziach daných ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario prejednal aj odvolanie žalobcu 1/ voči zamietnutiu žaloby o umožnenie kontaktovať žalované 1/ a 2/ písomne a telefonicky (výrok II.), a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa zrušil, pretože nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi 1/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň vec podľa vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie aplikujúc rozhodol o merite veci bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozhodnutia postupom podľa . Túto skutočnosť namietol žalobca 1/ v podanom odvolaní, keď mal za to, že rozhodnutie bez nariadenia pojednávania zasiahlo do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Túto odvolaciu námietku žalobcu 1/ považoval odvolací súd za dôvodnú.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie posúdil správne, keď o žalobnom návrhu o umožnenie komunikovať sa so žalovanými rozhodol samostatným výrokom. Platí, že súd je v zásade povinný rozhodnúť vždy samostatne o každom žalobnom návrhu strán sporu. Nesprávne však postupoval, keď pri rozhodovaní o ňom nenariadil pojednávanie.

15. Všeobecne, súd pri rozhodovaní o návrhu vo veci samej je podľa povinný nariadiť pojednávanie. Zabezpečenie prejednania veci na pojednávaní je vyjadrením princípu ústnosti a priamosti sporového konania ( a 13 ), ktoré sú garantované článkom 48 ods. 2 a vyplývajú tiež z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ich základom je, aby o právnych vzťahoch strán sporu rozhodol súd priamo za ich osobnej účasti, strany sporu majú právo predniesť rozhodujúce skutkové tvrdenia na pojednávaní, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, uviesť záverečné reči a ďalšie argumenty v spore. Tým dochádza tiež k posilneniu princípu kontradiktórnosti sporového konania. Povinnosť súdu nariadiť pojednávanie však nie je neobmedzená.

16. V zmysle súd prvej inštancie nie je povinný nariadiť pojednávanie, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur.

17. Vo vzťahu k prvej podmienke, či v spore išlo o jednoduché právne posúdenie veci, sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že táto podmienka bola vo veci samej splnená. Podľa žalobného návrhu malo byť žalobcom umožnené, aby písomne a telefonicky komunikovali so žalovanými 1/ a 2/. Takýto žalobný návrh sa podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia javí ako nadbytočný. Ak by súd prvej inštancie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovel, žalobcovia by už mali možnosť písomne a telefonicky komunikovať so žalovanými 1/ a 2/. Nebolo by totiž vo vzťahu k tomu žiadne zakazujúce rozhodnutie chrániace práva žalovaných 1/ a 2/. Snaha o komunikáciu totiž nie je zákonom zakázaná a teda je dovolená ( SR). Obmedzená môže byť súdom iba v prípade potreby ochrany práv osôb, ktoré takáto komunikácia môže neprimerane obťažovať (ako to urobil súd pri nariadení neodkladného opatrenia) v zmysle a nasl. . To znamená, že ak by súd prvej inštancie zrušil nariadené neodkladné opatrenie, nič by nebránilo žalobcom, aby komunikovali so žalovanými 1/ a 2/, resp. sa o komunikáciu pokúsili. Bolo by na žalovaných 1/ a 2/, či by o takúto komunikáciu prejavili záujem. Za takéhoto stavu by konanie vo veci samej bolo nadbytočné a konzumované rozhodnutím o zrušení neodkladného opatrenia.

18. Vo svetle tohto výkladu je potrebné si uvedomiť, že žalobca 1/ sa nedomáhal svojim žalobným návrhom, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť komunikovať alebo strpieť takúto komunikáciu. Ak by však aj takto svoj žalobný návrh formuloval, nemohol by byť taktiež úspešný. Ako správne v tejto časti ustálil súd prvej inštancie, zo žiadnej hmotnoprávnej normy takáto povinnosť pre žalované (ako dospelé osoby) nevyplýva. Rovnako podľa platí, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

19. Za splnenú však odvolací súd nepovažoval podmienku nespornosti skutkových tvrdení strán sporu. Z obsahu spisu vyplynulo, že obe sporové strany vo veci argumentovali písomnými podaniami postupom podľa , ktoré sa prelínali v rámci návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Žalobca navrhoval, aby boli vykonané dôkazy v konaní, či už výsluchom strán sporu alebo svedkov, s čím žalovaní nesúhlasili. Medzi stranami tak bol spor. Každá zo strán sporu uplatňovala prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podľa .

20. Podľa platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Posúdenie, či tvrdenia strán sporu nie sú sporné, však závisí najmä od procesných úkonov žalovaného. Skutkové tvrdenia je možné považovať za nesporné len v prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadril podľa , alebo sa v spore vyjadril spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnil.

21. Z obsahu spisu však takýto stav nie je možné automaticky konštatovať. Žalovaní popierali tvrdenia žalobcov a uvádzali v súlade vlastné skutkové tvrdenia. Ich skutkové prednesy v spore tak neboli totožné, najmä vo vzťahu k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Skutkový dej celého podania však nie je možné posudzovať izolovane ale ako celok, napriek tomu, že žalobca z neho vzniesol dva žalobné návrhy, o ktorých bolo potrebné samostatne rozhodnúť. Spornosť a nespornosť skutkový tvrdení automaticky nebolo možné izolovať vo vzťahu ku každému zo žalobných návrhov. Pokiaľ pri zisťovaní skutkového deja došlo k rozporom, čo z obsahu spisu vyplýva, nemožno hovoriť o splnení podmienky nespornosti tvrdení strán sporu v zmysle v nadväznosti na .

22. Za nesporné skutkové tvrdenia vo svetle aplikácie nemožno automaticky považovať len tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, ktoré si neželajú, aby ich žalobca 1/ kontaktoval. Išlo o procesnú obranu voči nároku žalobcu a nie o nespornosť skutkového deja. To, že žalované 1/ a 2/ nechcú, aby ich žalobca 1/ kontaktoval, nevytvára nesporný skutkový dej, tvoriaci skutkový základ sporu. Preto uvedenú procesnú obranu je potrebné vyhodnotiť ako stanovisko voči uplatnenému nároku a nemožno ju podradiť pod nespornosť skutkovej stránky veci. Základ tohto sporu bol skôr v tom, že žalobca uplatnil v znení formulovaného petitu nárok, ktorý nemá oporu v hmotnom práve. To však neznamená, že môže súd rozhodnúť o takomto nároku bez nariadenia pojednávania, pretože takáto možnosť z nevyplýva. Pokiaľ je daná spornosť skutku, je potrebné ho vždy prejednať na pojednávaní, hoci je už na prvý pohľad zrejmé, že ani prípadné dokazovanie zjavnú nedôvodnosť podanej žaloby nevyvráti. Je potom na konajúcom súde, či vôbec dokazovanie vykoná ( ). Jediným procesným nástrojom voči zjavne nedôvodnej žalobe je v zmysle výzva súdu na späťvzatie žaloby.

23. Zistený nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie tak bráni tomu, aby bola v konaní aplikovaná výnimka zo zásady ústnosti a bezprostrednosti sporového konania upravená v článku 12 a 13 .

24. Obiter dictum zároveň odvolací súd dodáva, že postup súdu podľa sa z hľadiska jeho cieľa má vzťahovať skôr na spory, v ktorých je predmet konania oceniteľný peniazmi. Základ tejto úvahy je vyjadrený treťou podmienkou, ktorá musí byť splnená, a to, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2000 Eur. V danej veci však hodnotu sporu nebolo možné oceniť peniazmi, pretože nárok žalobcu sa týkal práv osobnej povahy.

25. V zmysle súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie nariadi vo veci pojednávanie podľa . Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že jeho rozhodnutie o zrušení veci v sebe zahŕňa výlučne povinnosť nariadenia pojednávania, a nie otázku rozsahu dokazovania. Dosiaľ zistené skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za vecne správne. Stranám sporu dáva do pozornosti, že je na nich, či právo účasti na pojednávaní využijú, alebo budú súhlasiť s tým, aby súd rozhodol bez ich účasti na pojednávaní. Súd prvej inštancie na pojednávaní vec prejedná a rozhodne, pričom rozhodnutie odôvodní v súlade s .

26. Ako závislý tiež zrušil odvolací súd výrok o náhrade trov konania.

27. Na záver odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa pred jeho meritórnym rozhodnutím so skutočnosťou, že žalobkyňa 2/ zomrela. Podľa povahy veci posúdi, či konanie voči žalobkyni 2/ zastaví, alebo bude pokračovať s jej právnymi nástupcami ( a 2 )

28. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo CSP v spojení s a CSP). Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa / .