Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoCsp-5-2025.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom 034 92 Stankovany 549, IČO: 55962165, o zaplatenie sumy 7.287,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Csp/120/2024-142 zo dňa 25.02.2025 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.287,60 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2024 do zaplatenia, úrok 396,65 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 27 eur, všetko v mesačných splátkach vo výške 250 eur so splatnosťou k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou. Žalobcovi II. výrokom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.287,60 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2024 do zaplatenia, úroku vo výške 396,65 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 27 eur na tom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.11.2019 zmluvu o úvere č. 1940829437, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, splatný v 78-ich mesačných splátkach po 162,07 eura, pričom konečná splatnosť bola určená dňom 15.05.2026 a splátky boli splatné 15. deň v mesiaci. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, vyzval ho žalobca dňa 04.05.2023 na splatenie dlžnej časti úveru. Z dôvodu neuhradenia dlhu vyhlásil ku dňu 31.05.2023 predčasnú splatnosť úveru.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca. Právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný splácal úver riadne a včas do apríla 2020. Následne došlo k viacerým omeškaniam, a preto bol písomne upozornený na oprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04.05.2023, ktorá bola dlžníkovi doručená dňa 10.05.2023. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo dňa 31.05.2023, pričom úver bol zosplatnený pre nezaplatenie splátky za mesiac február 2023 (nebola riadne a včas uhradená splátka splatná dňa 15.02.2023).
3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k zanedbaniu povinnosti pri skúmaní bonity žalovaného. Zároveň uviedol, že úver poskytnutý žalovanému bol určený na splatenie už existujúceho úveru. Podľa § 7 ods. 24 ZoSÚ sa ustanovenia odsekov 19 až 23 nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“). Keďže žalobca neporušil svoju zákonnú povinnosť týkajúcu sa preverovania bonity žalovaného a konal s odbornou starostlivosťou, nie sú splnené zákonné podmienky na uplatnenie § 7 ods. 1 ZoSÚ.
4. K námietke žalovaného o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neuvedenia konkrétnej mesačnej splátky vo výzve na splatenie dlžnej časti úveru, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a teda nesplnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, súd uviedol, že ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka podmieňujú právo veriteľa predčasne zosplatniť úver iba kumulatívnym splnením dvoch podmienok: trojmesačné omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky (ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vo vzťahu k obsahu upozornenia vyžaduje iba to, aby bol spotrebiteľ upozornený na zámer veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť peňažného záväzku. Pri výzve na splatenie celej pohľadávky § 565 OZ nestanovuje prakticky žiadne obligatórne náležitosti a jej obsah ponecháva na vôli veriteľa. Ak by upozornenie a výzva mali spĺňať aj ďalšie obsahové kritéria, nepochybne by boli vymedzené v normatívnom texte zákona. Bez ohľadu na to, s koľkými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní, má byť jeho prípadná úhrada vo výške jednej mesačnej splátky započítaná práve na túto prvú splátku, čím sa má konzumovať právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Pri akceptovaní takéhoto výkladu je konkretizácia splátky, pre ktorú dochádza k predčasnému zosplatneniu úveru, bez právneho významu. Spotrebiteľ totiž vôbec nemusí vedieť, ktorú splátku uhrádza. Stačí mu bez ďalšieho zaplatiť sumu vo výške jednej mesačnej splátky. V tomto prípade bol žalovaný v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ho žalobca informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy vo výške 965,87 eura. Na upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku. Vedome teda nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. V tejto veci preto neobstojí tvrdenie, že neoznačením konkrétnej splátky žalobca zmaril dlžníkovi možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozsudok oprel o ustanovenia § 1 ods. 2, 6, § 7 ods. 1, 2, 4, 16, 20, 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Uviedol, že výzva na splatenie dlžnej časti úveru ako aj výzva na úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie úveru) neobsahujú uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa a žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenia úveru, ktoré je neplatné, je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Výzva podľa § 53 ods. 9 OZ musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Žalobca mu listom zo dňa 04.05.2023 oznámil, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 965,87 eura, zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto formulovaná výzva nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Z výzvy nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou sa dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Nemohlo preto dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým žalobca zosplatnil celý úver, z ktorého nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, je neurčitý právny úkon a s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný právny úkon. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023, 6Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023. Žalobu je podľa neho potrebné zamietnuť ako celok, pretože nie je možné priznať ani plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných splátok, a to
s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Súd je totiž viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/12/2024, 10CoCsp14/2023, 6CoCsp/49/2021 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoCsp/2/2025.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že povinnosť uvádzať splátku, pre ktorú pristupuje veriteľ k predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru, normatívna úprava neupravuje. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021 a 8CoCsp/5/2023. Žalovaný bol v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ho informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy (965,87 eura). Na toto upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku (o ktorej výške musel mať vedomosť). Vedome nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. Neoznačením konkrétnej splátky nezmaril dlžníkovi možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu. Jeho konaním nebol žalovaný vystavený negatívnym následkom, ktoré spája s neoznačením splátky (absencia možnosti vyhnúť sa zosplatneniu). Predčasnému zosplatniu sa vystavil sám svojou finančnou nedisciplinovanosťou (pred doručením upozornenia) a pasívnym prístupom k svojmu dlhu (po doručení upozornenia). Rovnako neobstojí ani druhý právny názor žalovaného, ktorý bezprostredne nadväzuje na údajne neplatné zosplatnenie úveru. Tvrdí, že ak by súd vyhodnotil túto otázku v prospech neplatnosti, musel by žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Argumentácia žalovaného vychádza z mylného predpokladu, že inak by súd porušil zásadu ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP: „Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“ V postupe, ktorého sa domáha žalovaný, absentuje akýkoľvek racionálny zmysel. Odďaľuje sa tým efektívna ochrana práv sporových strán a zároveň núti k zbytočnému iniciovaniu ďalších súdnych sporov. V skutočnosti poškodzuje dotknuté subjekty (finančne, časovo a pod.) a neprimerane zvýhodňuje spotrebiteľa. Pri podaní novej žaloby navyše hrozí, že sa spotrebiteľ ubráni námietkou premlčania (pričom uplynutie prevažnej časti premlčacej lehoty zapríčinila dĺžka súdneho sporu). Požadovaný postup popiera aj základnú zásadu, že procesné právo sa spravidla prispôsobuje právu hmotnému. Účelom civilného práva je totiž poskytovanie ochrany subjektívnym hmotným právam. Je neprípustné, aby v situácii, keď je zrejmé, že žalobca má voči žalovanému nárok na určité peňažné plnenie (splatné splátky úveru), mu súd neposkytol ochranu, ale pre domnelé procesné prekážky (princíp ne ultra petitum) žalobu v celom rozsahu zamietol. Takýto výkon justície popiera nielen jej fundamentálne úlohy v materiálnom právnom štáte, ale aj účel civilného procesu, ktorým je spory riešiť (rozhodovať ich), a nie vyhýbať sa tomu cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 35/2019, 9Cdo 7/2021). Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/36/2023 a Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2 zo dňa 13.3.2025. Záverom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že mu je známe uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, ktoré však bolo prekonané aktuálnou rozhodovacou činnosťou NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 6Cdo/15/2023. S poukazom na uvedené rozhodnutia zastáva názor, že vo výzve na úhradu pred zosplatnením musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.08.2024 domáhal zaplatenia sumy 7.287,60 eura spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.11.2019 zmluvu o úvere s výškou úveru 10.000 eur, s dohodnutou dobou splatnosti 15.05.2026. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal splácať úver v 78-ich mesačných splátkach po 162,07 eura, pričom splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Keďže žalovaný neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Najskôr žalovaného lisom zo dňa
04.05.2023 upozornil podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ku dňu 04.05.2023 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 965,87 eura a zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlhu, je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 31.05.2023 pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru.
10. Súd prvej inštancie vyhodnotil zosplatnenie úveru ako platné. Konštatoval, že neuvedenie konkrétnej mesačnej splátky vo výzve na splatenie dlžnej časti úveru, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nespôsobuje neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože vychádzajúc z najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu SR, je pre platný úkon zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 a sp. zn. 6Cdo/15/2023, podľa ktorého neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky zmysle § 53 ods. 9 OZ, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ). Takýto právny úkon je totiž neurčitý a s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť, aj neplatný právny úkon.
11. Keďže žalobca vo výzve zo dňa 04.05.2023 nešpecifikoval splátku, s ktorou bol dlžník v omeškaní a pre ktorú následne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, bolo treba právny úkon zosplatnenia posúdiť ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť.
12. Zohľadniac tiež aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR je potrebné žalobu zamietnuť ako celok, pretože žalobcovi nie je možné priznať ani plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Žalobca totiž uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, a preto súd nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu (plnenie jednotlivých mesačných splátok), než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho žalobca vymedzil v žalobe. Rámec žalobcom vymedzeného petitu by súd prekročil, ak by priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Keďže zmena žaloby je v spotrebiteľských sporoch neprípustná (§ 294 CSP), je žalobca v prípade nepreukázania zosplatnenia úveru, nútený podať žalobu o zaplatenie nezaplatených dlžných splátok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ktorým bola odmietnutá sťažnosť vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021).
13. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, a preto vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vec inak právne posúdil a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietol.
14. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, musela sa táto skutočnosť prejaviť aj vo výroku o trovách konania. Náhrada trov podľa § 255 ods. 1 CSP patrí tej strane, ktorá bola v konaní úspešná, t. j. v tomto prípade žalovanému. Odvolací súd mu s ohľadom na to v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP voči žalobcovi priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom a dovolacom konaní. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).