Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sa-2-2025.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Subarea
4Sa/2/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu č. 1: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., žalobcu č. 2: A. E., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX F., spoločne právne zastúpení: AK PILÁT s.r.o., Jarmočná 369, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 55 938 779, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, Južná trieda 82, 040 17 Košice, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-KE-KO12-K1-4908/2025 zo dňa 18.08.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 20.10.2025, označenou ako „ŽALOBA PROTI INÉMU ZÁSAHU ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY“, sa žalobcovia domáhali, v zmysle žalobného petitu, zrušenia opatrenia žalovaného, t. j. Žiadosť o nahliadnutie do spisu a o vyhotovenie kópií listín - odpoveď č. OU- KE-KO12-K1-4908/2025 zo dňa 18.08.2025 (ďalej len „opatrenie žalovaného“), ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcov.
2. Dňa 29.12.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie od žalobcov skrz ich právneho zástupcu, obsahom ktorého bolo späťvzatie správnej žaloby v celom rozsahu.
3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
5. Vzhľadom na vyššie uvedený dispozičný úkon žalobcov, ktorým vzali žalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného v celom rozsahu späť skôr ako správny súd vo veci rozhodol, bol tým splnený zákonný dôvod pre zastavenie konania, a preto súd podľa § 99 písm. a) SSP konanie zastavil.
6. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
7. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
8. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
9. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Nakoľko došlo k zastaveniu konania, správny súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami SSP rozhodoval aj o nároku účastníkov na náhradu trov konania.
11. V prípade zastavenia konania platí všeobecná zásada upravená v § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorej nemá žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však platí výnimka upravená v § 171 SSP.
12. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím správneho súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov napr. ako v danom prípade späťvzatím žaloby. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V takomto prípade nesú zodpovednosť na zastavení konania žalobcovia v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre.
13. Vzhľadom na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď správnu žalobu vzal späť v celom rozsahu žalovaný by tak mal právo na náhradu trov konania. Avšak aj v tomto prípade je podľa správneho súdu nutné aplikovať § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP, ktorý predstavuje všeobecné pravidlo náhrady trov konania žalovanému v prípade meritórneho rozhodovania a výkladovým argumentom od väčšieho k menšiemu je ho potrebné aplikovať aj pri posudzovaní náhrady trov konania žalovaného v prípade procesných rozhodnutí o odmietnutí žaloby alebo zastavenia konania, ktoré sú výsledkom procesne zavineného konania žalobcu, resp. v tomto prípade žalobcov. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. V tomto prípade však nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania žalovanému ani pri subsidiárnej aplikácii § 168 SSP prvá veta v spojení s § 171 ods. 1 SSP, keďže správny súd nevzhliadol osobitné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prelomenie všeobecnej zásady náhrady trov zastaveného konania podľa § 170 písm. b) SSP.
14. V nadväznosti na uvedené správny súd o trovách konania rozhodol tak, že v súlade s § 170 písm. b) SSP nepriznal žalobcom ani žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).