Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-5-2021.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne: Z.. P. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. X.. H. N. XX, U., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom 147, Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 25, Trenčín, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 184,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 184,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.12.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2021 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva č. 4609107746 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná a zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 184,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 03.12.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že požiadala žalovaného o pôžičku finančnej sumy vo výške 4.500,- eur, keďže sa ocitla v ekonomickej tiesni. Po rýchlom a krátkom rozhovore bez akýchkoľvek podrobnejších informácií (zamestnankyňa call centra si vyžiadala len osobné údaje, účet a adresu) poslal žalovaný žalobkyni dňa 27.09.2016 na účet sumu 4.500,- eur. Neskôr, listom zo dňa 29.09.2016, zaslal žalobkyni informácie k riadnemu splácaniu pôžičky, ktorého prílohou bol aj splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXXX. Žalovaný žiadne ďalšie informácie o pôžičke žalobkyni neposkytol, a to ani počas telefonického rozhovoru, ani neskôr, a nezaslal žalobkyni ani samotnú zmluvu v písomnej forme, a teda nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy. Žalobkyňa splácala pôžičku podľa splátkového kalendára v pravidelných mesačných splátkach, pričom sumu splátky si neskôr zaokrúhlila na 100,- eur. Odo dňa 24.10.2016 do 23.09.2020 splatila žalobkyňa sumu 4.684,96 eur. Listom zo dňa 01.08.2020 požiadala žalobkyňa žalovaného o zaslanie prehľadu jej platieb, a o doručenie textácie zmluvy o pôžičke. Dňa 10.08.2020 žalovaný zaslal žalobkyni zmluvu o pôžičke. Nešlo však o zmluvu o pôžičke, ale o zmluvu o spotrebnom a revolvingovom úvere, s podmienkami, ktoré by žalobkyňa nikdy neakceptovala pre zjavnú nevýhodnosť na hranici úžery. Zmluva nie je žalobkyňou podpísaná. Zmluva je neplatná, lebo bola uzavretá za nekalých obchodných praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek všetkému žalobkyňa vrátila žalovanému celú výšku pôžičky, a navyše zaplatila 184,96 eur. Týmto považovala žalobkyňa vzťah so žalovaným za vysporiadaný a ukončený. Žalovaný vyzval žalobkyňu na úhradu ďalšej platby a žalobkyňa žiadala žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 184,96 eur. Zmluva navyše neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tiež údaj o konečnej splatnosti úveru, a obsahuje vysokú RPMN. Úver je úročený úžerníckym úrokom, ktorý
podstatnou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Zmluva je neplatná ako celok pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).
2. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zmluvu považoval za platne uzatvorenú, pričom išlo o zmluvu uzatvorenú prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žalovaná zmluvu podpísala prostredníctvom jedinečného identifikátora pomocou sms správy. Žalobkyňa ako klient si musela zriadiť prístup do Správcu financií, ktoré umožňuje jednoduchú správu zmlúv a prehľad záväzkov klienta. Cez Správcu financií (webové rozhranie spoločnosti žalovaného) môže klient elektronicky uzatvárať zmluvy. Všetky zmluvy uzatvorené prostredníctvom Správcu financií sú uzatvorené jednoznačne identifikovanou a verifikovanou osobou, teda klientom. Klient musí so znením zmluvy súhlasiť, a musí doložiť potrebné dokumenty (dva doklady totožnosti, výpis z bankového účtu a faktúry za mobilný telefón), inak nie je možné v procese poskytnutia úveru pokračovať. Zmluva je po predložení potrebných dokladov schválená zadaním sms kódu klientom, ktorý môže zmluvu prijať a podpísať, alebo ju nepodpísať. Zároveň súhlasí, že je zmluvou viazaný v prípade, že zmluvu akceptuje a podpíše. Klient je verifikovaný telefónnym číslom, ktoré si žalovaný overuje z predložených faktúr, ktoré sú uhrádzané klientom. Takto uzatvorená zmluva je uzatvorená v súlade so zákonom, a je platná a záväzná pre obe zmluvné strany. Navyše žalovaný už v telefonickom rozhovore so žalobkyňou uviedol žalobkyni všetky informácie týkajúce sa obligatórnych náležitostí zmluvy. K obligatórnym náležitostiam zmluvy žalovaný uviedol, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne na istinu, úrok a poplatky). Eurokonformným výkladom možno dospieť k tomu, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017. V zmluve je tiež uvedená doba trvania zmluvy a konečnej splatnosti, keďže žalovaný ako veriteľ uviedol v zmluve všetky objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a kedy je konečná splatnosť úveru. K odplate za úver uviedol, že táto je primeraná, určená v súlade s § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v prípustnej výške, keďže neprevyšuje dvojnásobok RPMN stanovenej podľa § 1 ods. 4 predmetného nariadenia. Zmluva obsahuje odplatu vo výške 17,89 %, pričom mohol určiť odplatu až do výšky 28,96 % (RPMN), keďže banky v predchádzajúcom štvrťroku poskytovali úvery za obdobných podmienok vo výške 14,48 %.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.11.2021. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
4.1 Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.09.2016 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou vyplýva, že žalobkyni žalovaný poskytol úver vo výške 4.500,- eur a žalobkyňa sa ho zaviazala splatiť v 84 splátkach po 94,58 eur za odplatu vo výške úroku 17,89 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 7.994,72 eur a termín konečnej splatnosti bol určený ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. RPMN bola určená vo výške 38,70 %. Zmluva bola podpísaná spotrebiteľom prostredníctvom identifikátora č. 057724 (č.l. 9 - 12 spisu).
4.2. Žalobkyňa výzvou zo dňa 30.11.2020 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 200,- eur a to odo dňa nasledujúceho od doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému dňa 02.12.2020 (č.l. 14 - 15 spisu).
4.3. Z detailov transakcií z bankového účtu žalobkyne vyplýva platobná disciplína žalobkyne vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru (č.l. 18 - 34, 54 - 86 spisu).
5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
5.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“), je zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
5.2. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
5.3. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku, a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
5.4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5.5 Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
5.6 Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) , zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, 5.7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016>, s) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016>, z) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016>.
5.8. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5.9. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
5.10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.11. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. V konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 4.500,- eur prevodom na jej bankový účet, na základe telefonickej požiadavky žalobkyne. V konaní bolo sporné, či žalovaný poskytol finančné prostriedky žalobkyni na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere. Bolo tiež sporné, či zmluva o úvere obsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
7. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný platne uzatvorili úverovú zmluvu na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 4.500,- eur. Žalobkyňa síce namietala, že zmluvu nepodpísala, avšak v konaní aj prostredníctvom telefonickej nahrávky predloženej žalovaným bolo preukázané, že žalobkyňa sama požiadala o poskytnutie úveru, informácie o úvere jej boli zamestnankyňou žalovaného poskytnuté, a zároveň bolo aj z nahrávky preukázané, že žalobkyňa aj za podmienok uvedených zamestnankyňou žalovaného, mala záujem zmluvu uzatvoriť. Už z rozhovoru vyplynulo, akým spôsobom sa zmluva uzatvára, aj to, že žalobkyňa prostredníctvom Správcu financií musí zmluvu podpísať, aby mohol úverový vzťah vzniknúť. Zmluva bola preto uzatvorená platne, a nebolo potrebné ju podpísať aj v listinnej podobe na jej prijatie, keďže zmluva bola žalobkyňou podpísaná jedinečným identifikátorom prostredníctvom textovej správy a bola žalobkyni kedykoľvek prístupu na trvanlivom médiu prostredníctvom Správcu financií - webového rozhrania žalovaného. V súlade s vyššie uvedeným súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy ako nedôvodnú zamietol. Zmluvu nepovažoval za neplatnú ani z dôvodu neprimerane vysokej odplaty za poskytnutie úveru, keďže úrok 17,89 % neprevyšoval podstatným spôsobom úroky poskytované bankami pri obdobných spotrebiteľských zmluvách, uzatvorených v predchádzajúcom štvrťroku (10,06 %). V konaní nebolo preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ani konanie majúce znaky úžery, keďže jedinou odplatou za poskytnutie úveru žalobkyni bol úrok, a tento podstatným spôsobom neprevyšoval odplatu za obdobné úvery poskytované bankami v predchádzajúcom štvrťroku.
8. Keďže súd považoval zmluvu za platne uzatvorenú, pristúpil ku kontrole zmluvy vo vzťahu k náležitostiam zmluvy. Súd danú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keď žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane klienta (žalobkyňa) vystupoval spotrebiteľ, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa zmluvou zaviazala splácať poskytnutý úver vo výške 4.500,- eur v splátkach po 94,58 eur, a tak splatiť celkovú čiastku úveru 7.944,72 eur. Odplata za úver bola určená vo výške 17,89 % vo forme úroku. RPMN bola vo výške 19,6 %. Termín konečnej splatnosti bol určený ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v mesiaci. Zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovala rozdelenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, v danom prípade len na istinu a úroky. Žalovaný v rámci procesnej obrany ohľadom tejto zákonom stanovenej náležitosti zmluvy poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 ako výsledok prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ iniciovaného Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Súd poukazuje na to, že označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky (ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú oprávnené jedine vnútroštátne súdy. V <http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara- biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html> súlade s tým aj vo veci C-42/15 Súdny dvor Európskej únie poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z.z.). Ku konkrétnym dôvodom, prečo vyššie označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov súd odkazuje na rovnomenný článok uverejnený na internetovej stránke www.najpravo.sk (http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia- c-a-klara-biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html#Odkazy a citácie), v ktorom autor článku tieto dôvody (s ktorými sa súd stotožňuje) podrobne rozoberá. Zároveň sa v uvedenom článku autor zaoberá aj tým, prečo v tomto prípade neprichádza do úvahy nepriamy účinok smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (tzv. eurokonformný výklad) a už vôbec nie priamy účinok (ktorý v sporoch medzi jednotlivcami, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, zásadne nie je možný). Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch (jeho namietaných ustanovení týkajúcich sa povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) by jeho eurokonformný výklad nutne viedol k výkladu contra legem, čo je neprípustné. Súd si je tiež vedomý, že s účinnosťou
od 01.05.2018 došlo novelou zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, k čiastočnej zmene právnej úpravy, kedy sa v zmluvách uzatvorených po tomto dátume vyžaduje uvedenie už len výšky, počtu a frekvencie splátok. Vzhľadom na dátum uzatvorenia spornej zmluvy je však uvedená právna úprava na posudzovaný prípad neaplikovateľná. Súdu je známe aj rozhodnutie NS SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017. Ide o rozhodnutie súdu vyššieho stupňa, ktoré však nie je bez ďalšieho pre prvoinštančný súd právne záväzné, najmä keď judikatúra súdov Slovenskej republiky je v tejto oblasti aj naďalej nejednotná. Najvyšší súd SR prijal záver, že eurokonformným výkladom je možné a potrebné prijať v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z., že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (v prejednávanom prípade pod písm. l) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ však platí, že rozsah a medze nepriameho účinku smerníc je vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje tak, že vnútroštátne ustanovenie je možné vykladať eurokonformne, len za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (a všeobecných právnych zásad, najmä zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, použitím každej vnútroštátnej výkladovej metódy vrátane výkladu teleologického (bez ohľadu na možnosť neúmyselnej chybnej transpozície smernice), dospejeme k záveru, že slová „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je nevyhnutné vykladať tak, že tieto požadujú členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. „Prebiť“ vnútroštátne právo nepriamym účinkom smernice nie je možné, nakoľko eurokonformný výklad má limity vo vnútroštátnom práve. Smernicu nemožno vykladať contra legem bez ohľadu na nesprávnosť transpozície smernice do nášho právneho poriadku. Vady transpozície smernice je potrebné odstrániť zmenou vnútroštátneho práva. Napriek neskoršej zmene zákona č. 129/2010 Z.z. v súlade so smernicou nemožno z dôvodu zákazu retroaktivity podľa novej právnej úpravy posudzovať zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred jej účinnosťou, a preto súd posudzoval splnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že dodávateľ bol povinný v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) uvedeného zákona. Žalovaný túto náležitosť však v zmluve neuviedol. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016>, z) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016> a aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=16.09.2016> (čo i len jednu z nich), považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade má žalovaný veriteľ právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemá právo žiadať úroky z úveru, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom. V konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške. 4.500,- eur, a žalobkyňa v súvislosti s úverom zaplatila žalovanému sumu 4.684,96 eur. Na základe uvedeného zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 184,96 eur, ktorú mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže úver sa považuje pre absenciu jeho obligatórnej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov. Spolu so žalovanou sumou súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy (keďže sa dostal do omeškania s úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania 04.12.2020 (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo dňa 04.12.2020 (odo dňa nasledujúceho po dni plnenia určeného vo výzve zo dňa 30.11.2020) až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu (v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne vrátane úroku z omeškania za obdobie od 03.12.2020 do 04.12.2020) ako nedôvodnú zamietol.
9. Súd ďalej uvádza, že RPMN bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená správne, a to podľa porovnania RPMN vypočítanej na kalkulačke RPMN dostupnej na stránke MF SR (s povolenou odchýlkou). Zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., avšak uvedené nemalo na rozhodnutie vplyv, keďže súd posúdil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov už z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.
10. Súd v konaní nevypočul žalobkyňu, pretože to považoval za nehospodárne predlžovanie konania z dôvodu, že sa žalobkyňa k okolnostiam uzatvorenia úveru mohla vyjadriť a aj vyjadrila v žalobe a replike. Navyše by bolo potrebné z tohto dôvodu odročiť pojednávanie, keďže žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže obe strany boli v konaní rovnako úspešné (súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy zamietol, a žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.