Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-82-2021.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Subarea
5CoE/82/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.B. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 250,95 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20Er/374/2005 -21 zo dňa 27.11.2012, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP zo dňa 18.01.2013 zamieta.
II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
III. Náhradu trov dovolacieho i odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o vymoženie 250,95 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 2850/2005, NZ 27886/2005, NCRLs27536/2005 zo dňa 19.06.2005 rozhodol tak, že exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 134,11 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Skonštatoval, že notársku zápisnicu vyhodnotil ako nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci a notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Pri spísaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, keď za povinného uznal záväzok advokát, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie. Vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, ktorý uznesením, č.k. 12CoE/69/2013 -46 zo dňa 04.septembra 2013, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil, návrh na prerušenie konania zamietol a zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 146,58 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým hodnotením, podľa ktorého exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu chýbajúceho titulu na vedenie exekúcie, a to právoplatnej a vykonateľnej notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nedošlo k platnému udeleniu plnomocenstva zástupcovi na spísanie notárskej zápisnice. Oprávnený vedie exekúciu proti povinnému titulom notárskej zápisnice, ktorú za povinného ako dlžníka z úverovej zmluvy podpísal advokát Mgr. Tomáš Kušnír so sídlom v Bratislave. Plná moc na zastupovanie vyplýva z uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2004 č. XXXXXXX, ktorá obsahuje, okrem záväzku poskytnúť úver, aj splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby v mene dlžníka - povinného uznal záväzok z úveru, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Odvolací súd uviedol, že
prvoinštančný súd poukázal na to, že záujmy zástupcu a zastúpeného môžu byť v rozpore, čo vyplýva z § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a s čím sa odvolací súd stotožnil. Samotné splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nesleduje záujmy dlžníka - povinného, ale záujmy oprávneného ako veriteľa na urýchlenie vymoženia pohľadávky z poskytnutého úveru. Možno mať oprávnené pochybnosti o tom, či dlžník podpisujúci úverovú zmluvu, bol si vedomý toho, že dáva plnú moc na zastupovanie advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku z úverovej zmluvy. Odvolací súd mal za to, že sa jedná o určitú nekalú obchodnú praktiku oprávneného, ak v súvislosti s poskytnutím úveru súčasťou tejto úverovej zmluvy je aj splnomocnenie, následkov ktorého si nemusel byť dlžník vedomý. Udelenie plnej moci sleduje výlučne záujmy veriteľa, aby mohol v čo najkratšej dobe postihovať majetok povinného - dlžníka. Toto plnomocenstvo je v rozpore s cieľom § 22 ods. 2 OZ, t.j. povinnosť konať v záujme zastúpeného. Urýchlené vymoženie pohľadávky od dlžníka, a to na základe plnej moci od dlžníka, ktorý si pravdepodobne ani nebol vedomý dôsledkov obsahu splnomocnenia z úverovej zmluvy, oprávnene vyvoláva pochybnosť o platnosti udelenia plnej moci pre Mgr. Tomáša Kušníra. Plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice sleduje účel obísť prípadné súdne konanie a vec ukončiť spísaním notárskej zápisnice v prospech oprávneného na urýchlené vymoženie pohľadávky oprávneného. Ak je uvedené v plnej moci, že je to plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, tak zrejme nebolo myslené tak, že ako advokát bude poskytovať právnu pomoc dlžníkovi, a že ide o mandátnu zmluvu na poskytovanie právnej pomoci. Ak exekučný súd dospel k záveru, že oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie, a to notársku zápisnicu podpísanú právoplatne povereným zástupcom, kde by záujmy zástupcu a zastúpeného neboli v rozpore, potom rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, ak exekúciu zastavil postupom podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z..
4. K návrhu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, odvolací súd uviedol, že podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, súd preruší konanie, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor európskeho spoločenstva o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o prerušení konania je to, že súd sa rozhodne požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa nerozhodol požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke a nie je tak dôvod na prerušenie konania. Samotný spor účastníkov nebolo potrebné riešiť z hľadiska navrhovaných prejudiciálnych otázok, pretože v spore je možné rozhodnúť na základe vnútroštátnych predpisov, ktoré svojím obsahom neodporujú európskemu právu. Rovnako nebolo potrebné predkladať prejudiciálnu otázku na výklad neprijateľnej zmluvnej podmienky vo forme splnomocnenia na uznanie dlhu notárskou zápisnicou, ktorá je exekučným titulom, ak podľa vnútroštátnych predpisov je možné konštatovať, že nedošlo k uzavretiu platného splnomocnenia. Z hľadiska už judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu exekučný súd je oprávnený v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať titul, ktorý je podkladom na vedenie exekúcie. Ak aj bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, exekučný súd dodatočne zistil, že nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie práve pre nedostatok titulu, mohol by okresný súd aj v terajšom štádiu konania opätovne zvážiť podmienky exekúcie a pre vady titulu, a to pre neplatné splnomocnenie v rozpore so zákonom a záujmami povinného, ktorým bolo udelené a exekúciu zastaviť. Nie je dôvod na prerušenie exekučného konania a predkladanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru v intenciách návrhu oprávneného, ak základnú otázku exekučného konania o možnosti viesť exekúciu na základe takejto notárskej zápisnice môže vyriešiť slovenský súd bez predkladania sporu Súdnemu dvoru. Na základe uvedeného, odvolacísúd zamietol návrh na prerušenie konania a na predkladanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.
5. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie v časti vo veci samej, ktoré odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 237 písm. a) OSP, ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 237 písm. d) OSP, ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 237 písm. f) OSP, ust. § 241 ods. 2 písm. B) OSP, ust. § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Dovolateľ žiadal uznesenia súd prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s §243c OSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP v súčasnosti § 35 CSP) po preskúmaní podanému dovolania oprávneným skonštatoval, že ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému
návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.
7. Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.
8. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (čl. 29 spisu), podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 /prvá veta/ Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to aj bez akejkoľvek časovej limitácie.
9. Taktiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) OSP.
10. Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné považovať za správne. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa § 243b ods. 2 OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd má posúdiť návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a rozhodnúť o ňom. Ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní nezaoberal. Zároveň uložil odvolaciemu súdu rozhodnúť aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 OSP.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a návrh na prerušenie konania je potrebné zamietnuť.
12. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
13. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
14. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
15. Podľa ust. § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
16. Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
17. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Keďže ust. § 22 ods. 2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods. 2 OZ je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
19. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č. k. IV. US183/11 -16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra. vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
21. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
22. Odvolací súd sa ďalej zaoberal návrhom oprávneného na prerušenie konania vo vzťahu k súladu ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako mu to uložil dovolací súd.
23. Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
24. Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, na ktorý odkazuje poznámka 4c v § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom je potrebné poznamenať, že tento právny predpis (zákon č. 7/2005 Z. z.) sa na predmetnú vec nevzťahuje.
25. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
26. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov je potrebné uzavrieť, že exekučné konanie nemožno prerušiť, ak tak neustanovuje osobitný zákon, pričom v predmetnej veci nejde o takúto procesnú situáciu umožňujúcu prerušenie exekučného konania podľa osobitného predpisu v zmysle vyššie uvedeného.
27. Dôvody, ktoré oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie predmetného exekučného konania uviedol, nemožno akceptovať ako dôvody pre prerušenie exekučného konania práve so zreteľom na znenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý výslovne túto problematiku upravuje ako lex specialis.
28. Pokiaľ sa oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie exekučného konania opiera o ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP (v súčasnosti § 162 ods. 1 písm. b) CSP) je takéto zdôvodnenie jeho návrhu na prerušenie konania v zmysle vyššie uvedeného neakceptovateľné.
29. Zároveň je potrebné dodať, že nemožno konštatovať narušenie princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok v dôsledku aplikácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a revízneho postupu tam uvedeného, a to aj za situácie absencie časovej limitácie takéhoto postupu. Tento postup je totiž namierený práve na posilnenie princípu právnej istoty a zamedzenia neoprávnených exekúcií.
30. Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b), ods. 3 CSP zamietol.
31. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
35. O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 438 ods. 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Procesne úspešnému oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania súd nepriznal, nakoľko vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že práve oprávnený predložil nespôsobilý exekučný titul (notársku zápisnicu), čím spôsobil vedenie a následné zastavenie exekúcie. Navyše v dovolacom konaní bolo napadnuté uznesenie zrušené z procesných dôvodov, nie z dôvodu vecnej nesprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Povinný ako neúspešný účastník právo na náhradu trov dovolacieho konania nemá.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).