Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/145/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: ADC MEDIA a.s., so sídlom Miléniova 43, 925 05 Vozokany, IČO: 36 564 168, právne zastúpený advokátskou kanceláriou VIRE law & consulting s. r. o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101451503/2020 zo dňa 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101451503/2020 zo dňa 17. septembra 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100429384/2020 zo dňa 13. februára 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.11.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 100429384/2020 zo dňa 13.02.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi v zmysle a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určený rozdiel v sume 51.720,77 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014, a to nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 47.607,06 eur a vyrubením dane v sume 4.113,71 eur.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že spor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v právnom posúdení nároku na odpočet dane z dodania balov papiera. Tento papier bol použitý na zdaniteľné plnenia žalobcu. Žalobca zakladá svoj nárok na odpočítanie dane na základe všeobecného nároku na odpočítanie vstupnej dane, ktorú riadne zaplatil. Avšak podľa názoru žalovaného nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, a teda splnenie základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z prijatého zdaniteľného obchodu. Žalovaný neuvádza pochybnosti o reálnej existencii vyššie uvedeného predmetného tovaru (papiera), ktorý bol žalobcom použitý na uskutočnenie ekonomických aktivít, ale bolo spochybnené, či spoločnosť Navi Logistik s.r.o., so sídlom Trenčianska

47, 821 09 Bratislava, IČO: 44 881 584 (ďalej len ako „Navi Logistik s.r.o.“) ako dodávateľ mohla so sporným tovarom nakladať ako vlastník. Žalobca preukázateľne odôvodnil, že pre účely DPH nesporne k dodaniu tovaru došlo, pričom iný výklad ako ten, že žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie vstupnej dane je nesprávnym právnym posúdením veci. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a v konaniach pred správcom dane a žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať (a aj malo) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3. Žalobca následne v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania pred správcom dane ako aj žalovaným. Taktiež uviedol, že dňa 20.6.2014 bola podpísaná Zmluva o spolupráci medzi spoločnosťou Navi Logistik s.r.o., spoločnosťou NAVI GRAF s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 36 560 367 (ďalej len „NAVI GRAF s.r.o.“), spoločnosťou NAVIGRAF GROUP s. r. o., so sídlom Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 46 354 620 (ďalej len „NAVIGRAF GROUP s. r. o.“) a žalobcom. Následne začali prebiehať úkony spojené s prevodom aktív žalobcovi, počas ktorých boli vykonávané právne úkony smerujúce k odkúpeniu hnuteľného a nehnuteľného majetku od vyššie uvedených spoločností ako aj k zápisu zmeny predmetu činnosti žalobcu - rozšírenie o polygrafickú výrobu. Keďže žalobca mal už počas jednotlivých krokov akvizície predbežne dohodnuté dodávky letákov pre svojich obchodných partnerov, po podpise Zmluvy o spolupráci žalobca zakúpil v júni a v júli 2014 papier od spoločnosti Navi Logistik s.r.o. a postúpil ho spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. na spracovanie (tlač letákov). Spoločnosť Navi Logistik s.r.o. bola následne zodpovedná za prepravu vyrobených letákov jednotlivým odberateľom tak v tuzemsku ako aj iných členských štátoch EÚ (Maďarsko). Žalobca za tieto služby tlače a prepravy platil na základe faktúr, vystavených oboma spoločnosťami.

4. Žalobca poukázal na to, že v jarných a letných mesiacoch roku 2014 prijal plnenia súvisiace so zahájením polygrafickej výroby. Zo všetkých uvedených dodaní si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH na vstupe, pričom žalovaný odmietol priznať žalobcovi nárok na odpočet DPH z dodania sporného tovaru použitého na polygrafickú výrobu. Sporný tovar žalobca nakúpil od spoločnosti Navi Logistik s.r.o. na základe faktúry č. 101407002 zo dňa 19.6.2014. Tento papier žalobca použil na výrobu polygrafických výrobkov, ktoré následne dodával svojim odberateľom, čo bolo preukázané správcom dane. Skutkový stav je podľa žalobcu nesporný. Správca dane uvádza, že nespochybňuje reálnu existenciu dodaného tovaru (papiera) a nemá ani pochybnosti o tom, že predmetný tovar bol použitý v súlade s riadnou podnikateľskou činnosťou žalobcu. Správca dane ako aj žalovaný však spochybňujú, či spoločnosť Navi Logistik mohla so sporným tovarom nakladať ako vlastník a či tento sporný tovar dodala žalobcovi práve spoločnosť Navi Logistik s.r.o. Správca dane ani žalovaný pritom nespochybňujú, že sporný tovar žalobca nadobudol, avšak trvajú na tom, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. nemohla dodať tento sporný tovar žalobcovi, nakoľko nemala materiálne prostriedky na dodanie tovaru, a teda v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi nevznikla daňová povinnosť. Z tohto titulu podľa správcu dane a žalovaného nemá žalobca nárok na odpočítanie DPH z príslušnej faktúry, keďže v súlade s je možné uplatniť odpočítanie dane iba v prípade, keď pri dodaní tovaru vznikne daňová povinnosť.

5. Žalobca konštatoval, že všetky zákonné požiadavky ako aj požiadavky stanovené smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a judikatúrou SD EÚ pre uplatnenie práva na odpočet DPH z titulu prijatia platby a prijatia tovaru boli pri predmetnej transakcii nákupu sporného tovaru od spoločnosti Navi Logistik s.r.o. splnené a žalobca si oprávnene uplatnil svoje právo na odpočítanie DPH, pričom vyslovil názor, že požiadavka na eurokomforný výklad vnútroštátneho práva priamo súvisí s nadradenosťou (prednosťou) úniového práva pred vnútroštátnym právom. Žalobca uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a následného konania poskytol žalobca správcovi dane dokumenty a informácie, ktoré vyššie uvedené tvrdenie plne podporujú, a to najmä originál prijatej faktúry č. 201407002 od spoločnosti Navi Logistik s.r.o., ktorá bola vystavená z titulu platby pred dodaním papiera a ktorá bola vystavená v rámci súčinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci. Žalobca uhradil predmetnú sumu uvedenú na faktúre v plnom rozsahu, vrátane príslušnej DPH bankovým prevodom, pričom súčasťou spisu je kópia dokladu preukazujúceho poskytnutie platby zo dňa 18.6.2014 bezhotovostným bankovým prevodom realizovaným z účtu žalobcu vedenom v Tatra banka, a.s. v sume 305.091,46 eur (teda 254.242,88 eur + 20% DPH). Žalobca navyše poskytol

správcovi dane dodacie listy (vrátane CMR) od výrobcu sporného tovaru preukazujúce fyzickú existenciu papiera v obci K. v okrese M.. Tým je nesporné, že sporný tovar bol vyrobený, v čase dodania existoval, nachádzal sa v priestoroch tak ako tvrdí žalobca. Žalobca poskytol správcovi dane najmä podrobnú skladovú evidenciu príjmových dokladov zaevidovaného tovaru, ktorý bol následne postupne používaný pre účely výroby polygrafických výrobkov (letákov) v súlade s prijatými objednávkami; v evidencii žalobcu je jednoznačne a preukázateľne zdokumentovaný každý jeden nakúpený kotúčový pás sporného tovaru. Predmetné transakcie sú taktiež uvedené aj v účtovníctve žalobcu. Uvedeným je preukázané, že sporný tovar bol použitý na dodávky zdaniteľných plnení zo strany žalobcu. Žalobca taktiež správcovi dane poskytol súvisiace dokumenty týkajúce sa poplatku do recyklačného fondu v súvislosti s tlačiarenskou výrobou, vzorky reklamných letákov, ktoré boli dodané zákazníkom žalobcu, prehľad súvisiacich platieb za dodanie reklamných letákov, ako aj prehľad odvedenej DPH do štátneho rozpočtu v súvislosti s dodaním reklamných letákov, vyrobených z daného papiera. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca preukázal, že nadobudol predmetný tovar, a teda daňová povinnosť pri dodaní tovaru vznikla, čím bola splnená podmienka v zmysle .

6. Hlavným argumentom, o ktorý sa žalovaný opiera v napadnutom rozhodnutí je podľa žalobcu existencia alebo neexistencia vlastníckeho práva k spornému tovaru spoločnosti Navi Logistik s.r.o. ako dodávateľa sporného tovaru. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že sa počas celej doby až do podania tejto žaloby správal k spornému tovaru konzistentne ako vlastník, mal sporný tovar v držbe, disponoval s ním, využíval ho na svoje podnikateľské účely a nakoniec ho finálne použil na produkciu svojich výrobkov a predal odberateľom. Žiadna tretia osoba za vyše šesť rokov nespochybnila vlastnícke právo k spornému tovaru, nedomáhala sa žiadneho vydania sporného tovaru alebo náhrady škody. Ako je zrejmé, žalobca sa počas celej doby k predmetnému tovar správal nie len ako ekonomický ale aj právny vlastník. V tomto smere žalobca poukázal na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ktorého možno v rámci obchodných vzťahov nadobudnúť tovar aj od nevlastníka V súlade s ustáleným výkladom , sa dodaním tovaru rozumie prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neustanovuje inak. Takéto chápanie dodania sa zameriava na prevod tzv. ekonomického vlastníctva k tovaru. K dodaniu teda dochádza vtedy, keď osoba, ktorej je tovar dodávaný môže skutočne tovar držať, užívať a s tovarom disponovať. Je faktom, že žalobca tovar skutočne držal, užíval a finálne s ním aj disponoval, keď ho použil na výrobu letákov; skutočné využívanie sporného tovaru teda naznačuje, že žalobca sa k spornému tovaru správal ako ekonomický vlastník. Zároveň podľa Uznesenia SD EÚ vo veci Vikingo (C-610/19) v bode 48 Súdny dvor konštatuje, že „podľa ustálenej judikatúry platí, že pojem „dodanie tovaru“ uvedený v čl. 14 ods. neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi, ktoré upravuje použiteľné vnútroštátne právo, ale zahŕňa všetky prevody hmotného majetku oprávňujúce druhú stranu k faktickému nakladaniu s uvedeným majetkom ako by bola vlastníkom tohto majetku.“ V súlade so zásadou prednosti skutočného obsahu právnych úkonov (porovnaj daňového poriadku) je potrebné akceptovať, že k dodaniu sporného tovaru došlo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nadobudnutie sporného tovaru bolo spôsobilé založiť nárok na odpočítanie dane. Zároveň žalobca neuzavrel so žiadnou inou osobou ako so spoločnosťou Navi Logistik s.r.o., ako dodávateľom, zmluvu o kúpe alebo akomkoľvek inom nadobudnutí vlastníckeho práva k spornému tovaru. Žalobca bol dobromyseľný ohľadom skutočnosti, že nadobudol vlastnícke právo k spornému tovaru od spoločnosti Navi Logistik s.r.o. Žalovaný tvrdí, že žalobca sporný tovar nenadobudol od spoločnosti Navi Logistik s.r.o., avšak dodnes žiadnym spôsobom nepoukázal na osobu, o ktorej sa domnieva, že sporný tovar dodala.

7. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu poukazoval na skutočnosť, že si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene, keďže doklady predložené žalobcom nie sú postačujúce na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. S uvedeným žalobca zásadne nesúhlasil, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.05.2020, v ktorom je uvedené, že „na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice (čo žalobca spĺňal) a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení (čo žalobca opäť spĺňal) a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.“ Žalobca považoval opätovne za potrebné podotknúť, že je bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že k dodaniu sporného tovaru skutočne došlo. Ani žalovaný nenamieta existenciu sporného tovaru. V čase dodania sporného tovaru nemal žalobca dôvod domnievať sa, že dodávateľ sporného tovaru, teda spoločnosť Navi Logistik s.r.o. nie je jeho vlastníkom. Zároveň žalobca faktúru za sporný tovar dodávateľovi Navi Logistik s.r.o. zaplatil.

8. Pokiaľ ide o preverenie si svojich obchodných partnerov, žalobca v tomto smere postupoval s náležitou starostlivosťou. Nie je však možné spravodlivo požadovať, aby žalobca, ktorý má na rozdiel od žalovaného, ako orgánu štátnej správy (disponujúcim širokou škálou kontrolných a donucovacích mechanizmov), značne oklieštené možnosti overiť si svojich obchodných partnerov, bol zodpovedný za prípady, ak sa bez svojho pričinenia ocitne v prípadnom podvodnom reťazci. Žalobca ako subjekt súkromného práva má pri overovaní svojich obchodných partnerov k dispozícii značne limitované možnosti. Subjekty súkromného práva majú v zásade možnosť overiť si svojich obchodných partnerov výlučne z verejne dostupných zdrojov. Žalobca zastáva názor, že možnosti na overenie si svojich obchodných partnerov, ktoré boli v danom čase k dispozícii, v celom rozsahu vyčerpal. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mal byť obchodný partner subjektom zapojením do prípadného podvodného reťazca. Nie je možné od žalobcu rozumne očakávať, že bude preverovať každé dodanie tovaru z hľadiska správnosti nadobudnutia vlastníckeho práva. Pred uskutočnením dodania žalobca svojho obchodného partnera preveril v dostatočnom rozsahu, na základe verejne dostupných informácii. Žalobca však nemohol vedieť o interných obchodných informáciách týkajúcich sa spoločnosti Navi Logistik s.r.o., ktoré mu neboli poskytnuté, alebo boli úmyselne zatajené. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i ohľadne tých, ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Faktúra, ktorú predložil žalobca je podložená reálnym dodaním tovaru, a teda v zmysle argumentácie žalovaného je spôsobilá zakladať právo na odpočítanie dane. Žalovaný nikde neuvádza a ani nenaznačuje, aké iné dokumenty a dôkazy by mal žalovaný predložiť. Svojimi dôkaznými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise k žalobca detailne preukázal, že sporný tovar nadobudol, disponoval ním a používal ho na svoje zdaniteľné dodania. Žalovaný navyše nespochybňuje samotnú existenciu sporného tovaru v držbe žalobcu. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom argumentácia žalovaného, že žalobca musí preukazovať akékoľvek ďalšie skutočnosti je založená na nesprávnej interpretácii ustanovení daňového poriadku ohľadom dôkazného bremena.

9. Žalobca je toho názoru, že žalovaný ako aj správca dane sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s judikatúrou SD EÚ, ktorá jasne definuje, že právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené (Bonik č. C-285/11; Maks Pen č. C-18/13). Rovnako v zmysle judikatúry platí, že v prípade, ak bol tovar dodaný zdaniteľnou osobou, žalobca je zdaniteľnou osobou a žalobca využíva tieto tovary na zdaniteľné plnenia, právo na DPH nemôže byť v zásade zamietnuté a samotná skutočnosť, že plnenie nebolo poskytnuté dodávateľom uvedeným na faktúrach nepostačuje na vylúčenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný ako aj správca dane sa rovnako nevysporiadali ani so skutočnosťou, že v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ je možné zamietnuť nárok na odpočítanie DPH iba v prípade, že sa objektívne preukáže, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje na transakcií predstavujúcej daňový podvod (Maks Pen č. C-18/13). V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -89 zo dňa 12.02.2019 sa správca dane mal v odôvodnení vysporiadať s príslušnou judikatúrou SD EÚ ako aj Najvyššieho súdu SR v súlade s právnym názorom súdu a svoje závery v kontexte judikatúry SD EÚ aj riadne odôvodniť. Žalovaný ako aj správca dane stavajú svoje závery výlučne na gramatickom výklade a rozsudkoch Najvyššieho súdu SR z obdobia rokov 2010 až 2013, ktorých závery sú už prekonané. Žalovaný ani správca dane nerešpektovali uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a vo svojich rozhodnutiach ignorovali názor správneho súdu a s príslušnou judikatúrou sa nielen nevysporiadali, ale ani sa k nej nevyjadrili.

10. Podľa žalovaného ustanovenie daňového poriadku vo všeobecnosti určuje, aké skutočnosti preukazujú daňové subjekty. Na uplatnenie nároku na odpočítanie dane na vstupe musí žalobca v súlade so a daňovým poriadkom, v prvom rade tvrdiť, že má toto právo a v druhom rade

preukázať splnenie podmienok na jeho uplatnenie stanovené v (dôkazné bremeno). Ak mal správca dane pochybnosť o tom, kto dodával sporný tovar alebo o akejkoľvek inej skutočnosti, ktorú považoval za relevantnú pri svojom rozhodovaní, ktorá je nad rámec povinnosti dokazovať zo strany žalobcu, mal v tomto ohľade sám vykonať dostatočné objasnenie rozhodných skutočností. Správca dane a žalovaný nemôžu svojvoľne prenášať na žalobcu dôkaznú núdzu, v prípade, ak pri zákonnom rozložení dôkazného bremena má túto dôkaznú núdzu sám znášať. Žalovaný sa tým dopúšťa vád súvisiacich s nesprávnou interpretáciou najmä daňového poriadku a daňového poriadku, podľa ktorej správca dane musí postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov, a pritom nie len chráni záujmy štátu ale aj dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Na základe uvedeného je podľa žalobcu jednoznačné, že prípadná existencia podvodu na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca rozhodne nemôže ísť na jeho ťarchu, ibaže by správca dane preukázal, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že predmetné dodanie tovaru je súčasťou daňového podvodu.

11. Žalobca ďalej nesúhlasil s názorom žalovaného o nelichotivej reputácii dodávateľa, resp. považoval tieto skutočnosti za vytrhnuté z kontextu. Žalobca v danom prípade poukazoval iba na reputáciu vo vzťahu k odberateľom a dodržania obchodných podmienok pri dodávkach tovaru pre odberateľov. Práve z tohto dôvodu žalobca zvažoval presťahovanie výroby z obce K. do B. S.. V žiadnom prípade žalobca nepoukazoval na možné podvodné konanie dodávateľa Navi Logistik s.r.o. vo vzťahu k DPH alebo akýmkoľvek iným daniam či záväzkom voči štátnemu rozpočtu alebo veriteľom. Žalobca podotkol, že v predmetnej veci nákupu sporného tovaru konal s primeranou obozretnosťou, tak ako to v napadnutom rozhodnutí požadoval žalovaný a to predovšetkým tým spôsobom, že žalobca skontroloval fyzický a technický stav majetku, ktorý bol predmetom transakcie ešte pred dodaním. Z hľadiska opatrnosti sa žalobca rozhodol nekúpiť obchodný podiel v spoločnostiach Navi Logistik s.r.o., NAVI GRAF s.r.o., NAVIGRAF GROUP s. r. o., ale odkúpil iba majetok, potrebný na začatie polygrafickej výroby, a to predovšetkým tlačiarenské zariadenia a papier. Nakoľko sa sporný tovar v čase uzatvorenia obchodu fyzicky nachádzal v obci Vozokany v dostatočnej kvalite a množstve, žalobca pri jeho kúpe nemohol vedieť, že v predchádzajúcich dodaniach sporného tovaru mohol byť spáchaný podvod. Žalobca tovar prevzal od spoločnosti Navi Logistik s.r.o. priamo v obci Vozokany, za sporný tovar riadne zaplatil a následne ho použil na svoje zdaniteľné plnenia. Vzhľadom na všetky faktické skutočnosti ohľadne dodania tovaru žalobca má za to, že postupoval v predmetnej transakcii opatrne a s primeranou obozretnosťou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza relevantné dôkazy, ktoré by naznačovali a už vôbec nie dokazovali vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v dodávateľskom reťazci. Žalobca nebol prepojený so spoločnosťami v podvodnom reťazci, nevedel o žiadnom podvode a pri vykonávaní štandardnej obozretnosti a opatrnosti nevyhnutnej pri podnikaní nemal o podvodnom konaní svojich dodávateľov znalosť. Žalobca využíval sporný tovar na svoje zdaniteľné obchody, pričom pri svojich dodania uplatňoval daň na výstupe. Záujmom štátu nemôže byť vybrať DPH od kohokoľvek, ale vybrať DPH od osôb, ktoré sa podieľajú na podvode a neplnia dobrovoľne daňové a odvodové povinnosti stanovené zákonmi a inými uplatniteľnými predpismi. Žalobca nebol súčasťou podvodného konania a žiadnym spôsobom z daného konania nebenefitoval. Žalovaný, resp. správca dane iba vyhľadal existujúci a poctivý podnik, ktorý môže sankcionovať, nakoľko všetci pôvodcovia podvodov spomenutí v napadnutom rozhodnutia už podľa všetkého nie sú kontaktní. Takáto prax však nie je zákonná a ako naznačuje SD EÚ nie je ani eurokomforná. A najmä je mimoriadne neetická voči žalobcovi, vo všeobecnosti potláča v žalobcovi vieru v spravodlivý a efektívny výkon verejnej správy zo strany orgánov finančnej správy. Postupom správcu dane a žalovaného došlo k porušeniu princípu neutrality DPH, keď nevyplatenie nadmerného odpočtu bude pre žalobcu znamenať náklad. Poukázal tiež, že žalovaný nikde neuvádza akú konkrétnu výhodu žalobca získal neoprávnene - najmä vo svetle tej skutočnosti, že žalobca odvádzal daň na výstupe z tovarov, ktoré vyrobil pri spotrebe sporného tovaru. Na túto skutočnosť žalobca poukazoval počas celého daňového konania, a k tejto skutočnosti sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril. Zároveň na základe všetkých uvedených skutočností žalobca konštatoval, že žalovaný a správca dane sa pri vedení daňovej kontroly a pri následných konaniach dopustili pochybení pri vyhodnocovaní dôkazov na zistenie skutkového stavu a nesprávnej aplikácii právnych predpisov a konali v rozpore

s daňovým poriadkom, najmä § 3 ods. 1, ods. 3 ods. 4 a § 24 daňového poriadku, a tým sa dopustili podstatných porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia.

12. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že výrobcom papiera Norske Skog bol tento skutočne dopravený do spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. (v tom čase už bola sídlom spoločnosti Bratislava) v júni 2014, avšak podľa dodacích listov žalobcovi bol fakturovaný s dodávateľom personálne prepojenej maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft. Tým, že dodávateľ tovaru, neskôr aj žalobca prijali tovar, ale nedeklarovali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nezaplatili z nadobudnutého tovaru daň. Do obchodu bola umelo vložená spoločnosť Navi Logistik s.r.o., ktorá mala tovar nadobudnúť od maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft., ale spoločnosť Navi Logistik s.r.o., daň z predaja tovaru, ktorý mala intrakomunitárne nadobudnúť, nepriznala a do štátneho rozpočtu neodviedla. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z umelo vytvoreného obchodného reťazca od spoločností Navi Logistik s.r.o., ktorá si daň, ktorú by bola povinná odviesť z fakturovaného tovaru žalobcovi, ponížila faktúrami od spoločností KEKIPET s.r.o., so sídlom Hlavná 8, 927 01 Šaľa, IČO: 45 955 361 a spoločnosti Local shop s. r. o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 46 503 587, v ktorom sa reálna existencia tovaru nepreukázala. Žalobca predložením účtovných dokladov ku kontrole síce formálne splnil dôkaznú povinnosť, avšak správca dane pri preverovaní týchto dokladov preukázateľne spochybnil ich vierohodnosť a pravdivosť. Zo zistení správcu dane nevyplynulo, že sa jedná o ten istý tovar (papier), ktorý bol výrobcom Norske Skog fakturovaný maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft. a skutočne dopravený do spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., resp. žalobcovi, pričom nesúhlasilo fakturované množstvo (1.000 t), a to ani s množstvom tovaru, ktoré v prvom odvolaní uvádzal žalobca (413,528 ton). V danom prípade je zrejmé, že daň z nadobudnutého papiera od spoločnosti Norske Skog nebola priznaná a do štátneho rozpočtu odvedená, v spoločnosti Navi Logistik s.r.o. je v súčasnosti nevymožiteľná, právny nástupca tejto spoločnosti nie je platiteľom DPH.

13. Podľa žalovaného je zrejmé, že v prípade dodávateľa žalobcu k daňovému úniku došlo, tento bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a ostatných zúčastnených subjektov vo fakturačnom reťazci, nie je pochybnosť o tom, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu sú s týmto konaním spojené. Z hľadiska vyhodnotenia podvodného konania v prípade žalobcu je zrejmé, že o ňom mohol vedieť, ak by dodržal zásadu opatrnosti. Sám žalobca v prvom odvolaní uvádzal, že „predchádzajúci majitelia mali nelichotivú reputáciu“. Žalovaný nespochybňuje tvrdenie, že žalobca v súčasnosti podniká poctivo a do štátneho rozpočtu odvádza dane a poplatky v súlade so zákonom. Sám žalobca v prvej žalobe uvádzal, že si uplatnil odpočítanie dane pri zahájení polygrafickej výroby a správca dane mu väčšinu uplatneného odpočtu uznal. Je zrejmé, že správca dane akceptoval odpočítanie dane pri zahájení polygrafickej výroby žalobcom, z nároku vylúčil len odpočítanie dane z dodania tovaru, pri ktorom došlo k daňovému úniku. Žalovaný konštatuje, že podmienky uvedené v ods. l a 2 písm. a) a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby napr. za chyby dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby žalobca, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, musí byť schopný preukázať, že dodanie deklarovaného tovaru mu bolo aj reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre a to spoločnosťou Navi Logistik s.r.o.. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho obchodu. Spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. nesplnená povinnosť zaplatiť na faktúre uvedenú daň je ustanovená v , podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

14. Za stavu, keď spoločnosť Navi Logistik s.r.o. dňom 20.08.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou A., S. L., U., ktorá je právnym nástupcom 11 spoločností a nie je registrovaná ako platiteľ dane, ako dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu daň (na výstupe) a zároveň žalobca si uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr (na vstupe), ide podľa názoru žalovaného vo vzťahu k štátnemu rozpočtu o daňový únik vo forme neoprávneného odpočítania dane, ktorý je daňovou výhodou nepožívajúcou právnu ochranu. Na dodávateľa žalobcu Navi Logistik s.r.o. za daného

zistenia skutkového stavu v predmetnej veci neprešlo právo disponovať s tovarom ako vlastník, preto nemohol previesť toto právo na žalobcu. Momentom nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník je jeho fyzické dodanie a prevzatie, avšak len za predpokladu, že dodávateľ sám disponuje s tovarom. Nepreukázalo sa ani ekonomické vlastníctvo tovaru spoločnosťou Navi Logistik s.r.o., pretože preukázateľne táto spoločnosť predmetným tovarom nedisponovala, len bol cez ňu fakturovaný s preukázaným cieľom zabezpečiť daňový únik. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.09.2015, v ktorom bol vyslovený právny záver, že dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Žalovaný má zato, že vyhodnotenie skutkového stavu vo veci žalobcu nie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval, pričom podvodné dodania žalobcu pre spoločnosť Ektiposzé Kft. do Maďarska žalobca ani v odvolaní a ani v žalobe nenamietal.

15. Žalobca sa replikou písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe a naďalej žiadal správny súd, aby zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, pričom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe.

17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenia pojednávania ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

18. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

20. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

21. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

22. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101451503/2020 zo dňa 17.09.2020, ktorým bolo potvrdené prvostupňového rozhodnutie správcu dane č. 100429384/2020 zo dňa 13.02.2020, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 a daňového poriadku určený rozdiel v sume 51.720,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014, a to nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 47.607,06 eur a vyrubením dane v sume 4.113,71 eur z dôvodu porušenia tým, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. bez preukázania, že tovar (1.000 ton papiera) vo fakturovanom rozsahu, množstve a druhu bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre.

23. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014. Daňová kontrola začala dňa 24.09.2014, prerušená bola dvakrát, a to odo dňa 28.04.2015 do dňa 05.06.2015 a odo dňa 12.08.2015 do dňa 14.01.2016. Ukončená bola dňa 31.03.2016, doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 102723381/2016 zo dňa 14.03.2016 žalobcovi. Žalobca dňa 21.04.2016 doručil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 14.03.2016, dňa 23.11.2016 a dňa 19.01.2017 boli so žalobcom vykonané ústne pojednávania.

24. Žalobca sa v kontrolovanom zdaňovacom období (II. štvrťrok 2014) zaoberal prevažne poradenskou službou pre iné spoločnosti, avšak dňa 30.07.2014 rozšíril svoju podnikateľskú činnosť aj o vydavateľskú činnosť, polygrafickú výrobu, sadzbu a konečnú úpravu tlačovín, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH v sume 50.848,58 eur na základe faktúry č. 101407002 (základ dane v sume 254.242,88 eur, DPH vo výške 20 % v sume 50.848,58 eur, celková suma faktúry vo výške 305.091,46 eur) od dodávateľa Navi Logistik s.r.o. za dodanie papiera v celkovom množstve 1.000 ton s dátumom dodania dňa 19.06.2014.

25. Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalobcu U.. U. S. vyplynulo, že v kontrolovanom zdaňovacom období nemal žalobca žiadnych zamestnancov, evidoval ich až od 01.08.2014 v celkom počte cca 30 v súvislosti so začiatkom vykonávania tlačiarenskej činnosti. Správca dane vykonal v prevádzke žalobcu dňa 27.11.2014 miestne zisťovanie, počas ktorého tlačiarenská výroba reálne fungovala, stroje pracovali a v prevádzke sa nachádzali zamestnanci žalobcu. Správca dane za účelom preverenia deklarovaného obchodu vypočul svedka U.. P. M., predsedu predstavenstva žalobcu v období od 22.09.2010 do 17.12.2014. Hoci v kontrolovanom zdaňovacom období bol predsedom predstavenstva žalobcu, žiadnu činnosť v súvislosti s nákupom papiera a rozšírením podnikateľskej činnosti nevykonával, išlo to mimo neho. Nič nepodpisoval, nemá žiadne vedomosti o obchodnej spolupráci so spoločnosťou NAVI GRAF s.r.o. a ani k preverovaným skutočnostiam ohľadne nákupu papiera, nakoľko mal na starosti len poradenskú činnosť.

26. Z vyjadrenia O.. K. Z. - konateľa spoločnosti Navi Logistik s.r.o. od 18.04.2013 do 16.06.2015 - vyplýva, že v mesiaci jún 2014 spoločnosť Navi Logistik s.r.o. nenakupovala žiadny papier. Ako dôkaz predložil správcovi dane knihu záväzkov za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014, z ktorej vyplýva, že dodávateľom papiera bola maďarská spoločnosť Danubia Web Kft. a posledný nákup v 1. polroku 2014 bol uskutočnený dňa 14.05.2014. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že uvedené vyjadrenie O.. K. Z., ktorého obsah ako dôkaz v daňovom konaní použili správca dane aj žalovaný, bolo získané v rámci konania, predmetom ktorého bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 v spoločnosti Navi Logistik s.r.o., pričom O.. K. Z. bol v rámci ústneho pojednávania dňa 20.01.2015 vypočúvaný ako konateľ kontrolovaného daňového subjektu (t. j. bez procesného vzťahu ku konaniu vedenému vo veci daňovej kontroly žalobcu). Na tomto pojednávaní nebola O.. K. Z. položená žiadna konkrétna otázka smerujúca k obchodnej spolupráci so žalobcom, ktorej výsledkom malo byť dodanie papiera vyúčtované spornou faktúrou č. 101407002 zo dňa 19.06.2014.

27. Žalobca na preukázanie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH predložil správcovi dane okrem faktúry aj prepravné doklady, dodacie listy a CMR, z ktorých vyplýva, že odosielateľom tovaru bola spoločnosť Norske Skog a príjemcom spoločnosť NAVI GRAF s.r.o., resp. žalobca na adrese A.. Ako osoba (spoločnosť), ktorá mala za jednotlivý papier platiť je uvedená spoločnosť Danubia Web kft.. Správca dane skonštatoval, že jediné označenie spoločnosti Navi Logistik s.r.o. na dodacích listoch a CMR je v podobe pečiatky uvedenej na jednotlivých dokladoch CMR, avšak nie na všetkých, nakoľko niektoré neboli vyplnené. Uvedené podľa správcu dane nepreukazuje skutočnosť, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. bola príjemca predmetného tovaru (papiera), nakoľko spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., Navi Logistik s.r.o. a neskôr aj žalobca využívali jeden sklad v obci Vozokany. Správca dane okrem toho poukázal na skutočnosť, že všetky dátumy uvedené na dokladoch predložených žalobcom sú až po dátume 19.06.2014, t. j. po dni dodania papiera podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014.

28. Správca dane získal informáciu, že spoločnosť Danubia Web Kft. mala v mesiaci jún 2014 dodať tovar v hodnote 135.807.000,00 HUF, avšak spoločnosť Navi Logistik s.r.o. toto intrakomunitárne nadobudnutie nepriznala. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že predchádzajúci aj súčasní výkonní riaditelia spoločnosti Danubia Web Kft. sú nekontaktní a aktuálny výkonný riaditeľ je občan Srbska. Zo získaných zistení správca dane uzavrel, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. nemohla v júni 2014 reálne predať papier žalobcovi, nakoľko v mesiacoch máj až jún 2014 nenadobudla taký objem papiera a taktiež nebolo preukázané, že by mala také skladové zásoby, ako deklaruje faktúrou č. XXXXXXXXX. Správca dane považoval dodanie tovaru - papiera na základe uvedenej faktúry žalobcovi za nepreukázané, preto žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH z faktúry č. XXXXXXXXX pre porušenie ustanovenia , v nadväznosti na .

29. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru - letákov - do iného členského štátu EÚ, konkrétne spoločnosti Ektiposzé Kft. so sídlom v Maďarsku. Obchod deklaroval ako dodanie tovaru oslobodené od DPH v zmysle a preukazovať ho mali faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX v celkovej sume 5.233,14 eur, ku ktorým boli pripojené prepravné doklady CMR s informáciou, že prepravovaný tovar bol nakladaný v spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., prepravovaný spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. a dodaný spoločnosti Ektiposzé Kft. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že doklady u maďarskej spoločnosti Ektiposzé Kft. neboli doložené, intrakomunitárne nadobudnutie nebolo priznané. Nebolo preukázané, že na spoločnosť Ektiposzé Kft. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Maďarská spoločnosť nepodávala žiadne daňové priznania na DPH, mala len virtuálne sídlo, nemala skladové priestory, ani žiadny majetok. Spoločnosť nemala ani vybavenie, ktoré by preukazovalo vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti v Maďarsku. Bankový účet spoločnosti nevykazuje žiadnu aktivitu. Na základe uvedených zistení správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach. Pretože zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené, nie je naplnená podstata , v zmysle ktorého je od DPH oslobodené dodanie tovaru.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dňa 02.02.2017 vydal rozhodnutie č. 100196335/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH v sume 50.848,58 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 47.607,06 eur a vyrubil DPH v sume 3.241,52 eur. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100814436/2017 zo dňa 10.05.2017, ktorým zmenil rozhodnutie správcu dane č. 100196335/2017 zo dňa 02.02.2017 tak, že určil žalobcovi rozdiel v sume 51.720,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 47.607,06 eur a vyrubením dane v sume 4.113,71 eur.

31. Na základe podanej správnej žaloby sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100814436/2017 zo dňa 10.05.2017. O žalobe rozhodol Krajský súd v Trenčíne dňa 12.02.2019 rozsudkom č. k. -89, ktorým zrušil uvedené rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane č. 100196335/2017 zo dňa 02.02.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti.

32. Správca dane v ďalšom konaní vykonal dňa 07.08.2019 ústne pojednávanie s O.. K. Z. v pozícii svedka. Svedok sa vyjadroval k ekonomickej činnosti spoločnosti Navi Logistik s.r.o. ako aj k obchodnej spolupráci so žalobcom. Svedok uviedol, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. sa zaoberala prepravou tovaru najmä z územia SR do Maďarska, ale aj na území SR. Prevažnú časť prepravy zabezpečovala spoločnosť Navi Logistik s.r.o. pre spoločnosť NAVI GRAF s.r.o., pričom predmetom prepravy boli polygrafické výrobky, t. j. reklamné letáky a katalógy. Spoločnosť mala vlastné vozidlá a vlastných zamestnancov. Svedok síce podrobne popísal čím sa spoločnosť Navi Logistik s.r.o. zaoberala, ako sa dostali do finančných ťažkostí kvôli bankám jednotlivé spoločnosti Navi Logistik s.r.o., NAVI GRAF s.r.o. a NAVIGRAF GROUP s. r. o., avšak konkrétne skutočnosti týkajúce sa nákupu tovaru (papiera) a jeho následného predaja žalobcovi už uviesť nevedel, odvolával sa len na skutočnosť, že s odstupom času si už na konkrétnosti nepamätá a že všetko riešila majiteľka E. I. K.. Výpoveď svedka zhodnotil správca dane ako všeobecnú bez uvedenia a predloženia takých dôkazov, ktoré by jednoznačne preukazovali

nákup tovaru spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. v zdaňovacom období jún 2014 a jeho následný predaj žalobcovi v zmysle faktúry č. 101407002. K ručeniu spoločnosti Navi Logistik s.r.o. svedok uviedol, že žalobca kupoval papier vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zahraničný dodávateľ papiera prisľúbil, že dodá papier do spoločnosti Danubia Web Kft. ak spoločnosť Navi Logistik s.r.o. bude ručiť za záväzky Danubia Web Kft. voči dodávateľovi papiera.

33. Správca dane dňa 24.01.2020 vykonal ústne pojednávanie so svedkyňou Natáliou Bugyi Vicsápiovou, z ktorého vyplýva, že tovar, ktorý nakupovala spoločnosť Navi Logistik s.r.o. v predchádzajúcich obdobiach nemala všetok uskladnený vo výrobných priestoroch, ale mala z kapacitných dôvodov medzisklad v Maďarsku u spoločnosti Danubia Web Kft. alebo v skladoch výrobcu papiera Norske Skog. Svedkyňa podrobne popísala čím sa spoločnosť Navi Logistik s.r.o. zaoberala, ako sa dostali do finančných ťažkostí kvôli bankám jednotlivé spoločnosti Navi Logistik s.r.o., NAVI GRAF s.r.o. a NAVIGRAF GROUP s. r. o. Svedkyňa vo svojej výpovedi síce ústne potvrdila dodanie predmetného tovaru spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. žalobcovi, avšak žiadne relevantné dôkazy preukazujúce toto tvrdenie nepredložila. K ručeniu spoločnosti Navi Logistik s.r.o. pre žalobcu pri zabezpečení papiera svedkyňa nevedela uviesť akým spôsobom spoločnosť ručila, odvolala sa na O.. K. Z., ktorý bol právnikom ako aj konateľom spoločnosti a on zmluvy podpísal, pričom zmluvy pripravoval žalobca.

34. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane rozhodol prvostupňovým rozhodnutím č. 100429384/2020 zo dňa 13.02.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 51.720,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014, a to nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 47.607,06 eur a vyrubením dane v sume 4.113,71 eur a to na základe toho, že žalobca a ani jeho priamy dodávateľ Navi Logistik s.r.o. vierohodne nepreukázali, že plnenie deklarované faktúrou č. 101407002 bolo reálne uskutočnené, resp. správca dane mal za preukázané, že tovar v zmysle spornej faktúry nebol dodaný spoločnosťou Navi Logistik s.r.o., ktorej nevznikla daňová povinnosť v zmysle .

35. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101451503/2020 zo dňa 17.09.2020 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s názorom správcu dane. Podľa žalovaného bolo zrejmé, že daň z nadobudnutého papiera od spoločnosti Norske Skog nebola priznaná a do štátneho rozpočtu odvedená, pričom v spoločnosti Navi Logistik s.r.o. je v súčasnosti nevymožiteľná, nakoľko právny nástupca nie je platiteľom DPH. V tomto prípade jednoznačne došlo k daňovému úniku, z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a spisového materiálu je aj zrejmé, v ktorom článku dodávateľov a ako. Daňový únik je dôsledkom podvodného konania a posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené. Aj keď došlo k podvodnému konaniu a daňovému úniku medzi navzájom prepojenými spoločnosťami Danubia Web Kft. a Navi Logistik s.r.o. a táto skutočnosť sama o sebe by postačovala na neuznanie odpočítania dane účastníkom deklarovaných obchodov, v rozhodnutí správcu dane nie je dôvodom nepriznania dane žalobcovi podvodné konanie v predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca. Zo zistení správcu dane nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. disponovala fakturovaným tovarom. Práve naopak, táto spoločnosť pôsobila v obchodoch ako špedičná a obchodná spoločnosť, ktorá zabezpečovala objednávky a prepravu tovarov od nórskeho výrobcu pre taktiež prepojenú spoločnosť NAVI GRAF s.r.o.

36. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe zistení správcu dane nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a teda splnenie jednej zo základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z prijatého zdaniteľného obchodu, ktorou je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre v zmysle . Zo zistení správcu dane je zrejmé, že bežné obchodné toky boli také, že výrobcom papiera Norske Skog bol tento fakturovaný maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft., avšak skutočne dopravený do spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. Je zrejmé, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z obchodného reťazca spoločností KEKIPET s.r.o., so sídlom Hlavná 8, 927 01 Šaľa, IČO: 45 955 361, P., U. pričom finančný tok išiel od žalobcu cez spoločnosť Navi Logistik s.r.o. do spoločnosti Danubia Web Kft. Zo zistení správcu dane nevyplynulo, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z tovaru (papier), ktorý bol výrobcom Norske Skog fakturovaný maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft. a bol reálne intrakomunitárne nadobudnutý spoločnosťou Navi Logistik s.r.o.

37. Podľa veta prvá daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

38. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

39. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať, 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

40. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

42. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov

45. Podľa kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

46. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a prednesov účastníkov na pojednávaní dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú samotnú existenciu tovaru (papiera) a skutočnosť, že žalobca nadobudol papier na účely ďalšej podnikateľskej činnosti, ktorú mal v obchodnom registri zapísanú od 30.07.2014. Dodanie pre spoločnosť Ektiposzé Kft. žalobca plne rešpektujúc rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. -89 zo dňa 12.02.2019 v

správnej žalobe nenamietal a preto sa správny súd predmetným dodaním v tomto konaní nezaoberal. Sporným zostala skutočnosť, či spoločnosť Navi Logistik s.r.o., ktorá mala vystaviť správcom dane spochybňovanú dodávateľskú faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, bola skutočným dodávateľom tovaru (papiera) žalobcovi. Preukázanie (nielen) uvedenej skutočnosti má vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH. Správny súd poukazuje na to, že na pojednávaní zástupkyňa žalovaného na otázku predsedníčky senátu uviedla, že žalovaný nespochybňuje, že tovar prepravil k žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre, t.j. spoločnosť Navi Logistik s.r.o., avšak táto spoločnosť mala tovar nadobudnúť od nekontaktnej maďarskej spoločnosti Danubia Web kft. Žalovaný má za to, že spoločnosť Navi Logistik s.r.o. bola len prepravcom tovaru a tovar žalobca nadobudol priamo od výrobcu Norske Skog (Nórsko). Z dokazovania vykonaného správcom dane však uvedené skutočnosti nevyplývajú. Zo skutkového stavu zisteného správcom dane, na ktorý poukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 14 - druhý odsek vyplýva, že výrobca papiera nórska spoločnosť Norske Skog fakturovala tovar maďarskej spoločnosti Danubia Web kft., ktorá ho ďalej fakturovala dodávateľovi žalobcu - spoločnosti Navi Logistik s.r.o. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v uvedenom odseku konštatoval, že došlo k daňovému úniku tým, že ani dodávateľ žalobcu, ani žalobca nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nezaplatili daň. Podľa názoru žalovaného, k daňovému úniku došlo tým, že daň z tovaru od dodávateľa Norske Skog Bruck GmbH nebola priznaná a do štátneho rozpočtu odvedená. S poukazom na uvedené, správny súd sa nestotožňuje s tým, odpočet DPH nebol žalobcovi priznaný z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 Zák. o DPH, keď žalobca nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a teda, že dodávateľovi pri preverovanom plnení vznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zák. o DPH, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s judikatúrou SD EÚ, resp. preukazovať vedomosť účasti žalobcu na podvodnom konaní.

47. Správny súd na úvod konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (viď rozsudok SD EÚ vo veci Bonik, C-285/2011). Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

48. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ tak ten je súdnou praxou používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových podvodov na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Judikatúra Súdneho dvora EÚ týmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernica Rady 2006/112/ES <http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/? uri=celex:32006L0112> z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nakoľko zrealizované úkony nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať

rôzne podoby, avšak vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je odvedená určitá čiastka získaná ako DPH.

49. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.12.2016). Správca dane ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa .

50. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ani správca dane v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí nespochybnili existenciu tovaru ani to, že žalobca s tovarom nakladal v súvislosti s jeho ďalšou podnikateľskou činnosťou v oblasti polygrafie. Zároveň nebola spochybnená preprava predmetného tovaru, resp. že preprava bola uskutočnená dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, t. j. spoločnosťou Navi Logistik s.r.o., avšak žalovaný ako aj správca dane v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí spochybňujú vlastníctvo tovaru, a to že dodávateľ Navi Logistik s.r.o. mal tovar nadobudnúť od nekontaktnej maďarskej spoločnosti Danubia Web Kft., pričom s ohľadom na je nepodstatné, či Navi Logistik s.r.o. bol alebo nebol vlastníkom sporného tovaru. Jedinou skutočnosťou, na ktorú daňové orgány druhotne poukázali, že došlo k daňovému úniku a to pri intrakomunitárnom dodaní, pretože daň z obchodného reťazca spoločností Danubia Web Kft., NAVI GRAF s.r.o., Navi Logistik s.r.o. a žalobca nebola na žiadnom stupni odvedená, avšak žalovaný ani správca dane nemôžu túto skutočnosť dávať na ťarchu žalobcovi, ak o tom nemal vedomosť, pričom otázku vedomosti o účasti žalobcu na podvodnom konaní musí preukázať správca dane.

51. Napadnuté rozhodnutie neponúka dostatočnú odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých vyhľadávacích oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k podvodu alebo k zneužitiu práva došlo, ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vymenujú niektoré skutočnosti (dôkazy) majúce preukazovať existenciu takéhoto konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdia v súvislosti s otázkou možnej ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní, je potrebné bez takéhoto posúdenia závery daňových orgánov považovať za nepreskúmateľné. Správny súd zastáva názor, že pri dvojstranných právnych úkonoch nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo bez toho, aby bola prítomná rozumová a vôľová zložka subjektu nadobúdateľa, ktorej súčasťou je aj otázka prípadnej vedomosti alebo nevedomosti účasti na podvodnom alebo zákon obchádzajúcom konaní. Ak jedno z ustanovení () počíta s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva aj od nevlastníka, so zákonnou výnimkou, že by v čase, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť, kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, potom

podľa názoru správneho súdu aj z tohto dôvodu, žalovaný sa musí vyporiadať sa s otázku vedomosti žalobcu o tom, či je alebo nie je súčasťou podvodného konania.

52. Správny súd je toho názoru, že za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie odpočtu dane podľa , čo nebolo žalovaným spochybnené (žalovaný spochybňoval v podstate len vlastníctvo tovaru dodávateľom Navi Logistik s.r.o.) mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora EÚ zánik nároku spája (viď rozsudok Optigen, rozsudok Axel Kittel a rozsudok zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahagében Kft. a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor EÚ opakovane vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazi dodávok existuje iná (predchádzajúca alebo následná) transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt nevie alebo ani nemôže vedieť - podvodné konanie sa uskutočnilo na inom stupni obchodného reťazca bez vedomosti daňového subjektu. Vzhľadom k tomu, že odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne okolnosti umožňujúce učiniť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie uplatňované k odôvodneniu nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe (rozsudok Mahagében, bod 49.). Rovnako je potrebné zrealizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode, pričom ide o nasledovné otázky:

- Exituje daňová strata?

- Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?

- Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto podvodom?

- Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom vedieť tento daňový subjekt?

53. Správny súd ďalej v súvislosti s otázkou vedomosti žalobcu na účasti na podvodnom konaní konštatuje, že správne orgány sa predmetnou otázkou v napadnutých rozhodnutiach ani nezaoberali. Žalovaný ohľadne otázky vedomosti/nevedomosti žalobcu s podvodným konaním v napadnutom rozhodnutí poukázal len na žalobcove vyjadrenie o „nelichotivej reputácii predchádzajúcich majiteľov“, ktorá však podľa názoru správneho súdu nepreukazuje vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní v súvislosti so zdaniteľným plnením deklarovaným predmetnou spornou faktúrou.

54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam správny súd považuje za potrebné, aby sa správne orgány vysporiadali s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ohľadne vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní. Správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že tovar naozaj existoval a bol dodaný dodávateľom uvedeným na spornej faktúre (spoločnosťou Navi Logistik s.r.o.).

55. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť práve z toho dôvodu, že na jednej strane žalovaný nespochybnil existenciu tovaru, avšak na druhej strane spochybňuje dodávateľa, resp. vlastníctvo tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, pričom žalovaný taktiež uvádza, že v prejednávanom prípade bol zrealizovaný daňový únik formou podvodného konania, na ktorom mal byť zúčastnený aj žalobca, avšak úmysel, resp. vedomosť žalobcu o tomto podvodnom konaní nebola správcom dane preukázaná. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa v spojení s .

56. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude riadne sa vysporiadať s tým, či v konaní došlo k splneniu všetkých podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH, následne považuje správny súd za potrebné, aby sa daňové orgány zaoberali vedomostnou stránkou žalobcu ohľadne jeho účasti na podvodnom, resp. zneužívacom konaní v obchodnom reťazci, v ktorom malo dôjsť k daňovému úniku a zároveň, aby sa daňové orgány vysporiadali s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ohľadne vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní. V odôvodnení rozhodnutia je podľa správneho súdu nevyhnutné vyporiadať sa aj s príslušnou judikatúrou SD EÚ ako aj NS SR v súlade s právnym názorom správneho súdu. Správny súd dáva na vedomie žalovanému, že v zmysle je viazaný právnym názorom správneho súdu, pričom v prípade ak nebude postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym

názorom a bude potrebné opätovne zrušiť novo vydané rozhodnutie v predmetnej veci z tých istých dôvodov, môže správny súd v zrušujúcom rozsudok uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

57. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

58. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.