Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, právnej veci starostlivosti o maloletého U. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, maloletý v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: O. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. a otca: N. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, X. X., t. č. bytom X. X., O. XXX, v konaní právne zastúpeného JUDr. Ninou Hríbikovou, advokátkou so sídlom AK Kukučínova 20, Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -121 zo dňa 19. 07. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -121 zo dňa 19. 07. 2021 v napadnutom druhom a treťom výroku a výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) maloletého U. Z. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach ponechal obom rodičom samostatne (prvý výrok rozsudku). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 15. 07. 2020 (druhý výrok rozhodnutia). Tretím výrokom rozhodol o zročnom výživnom od 15. 07. 2020 do 19. 07. 2021 na maloletého, ktoré spolu v sume 1.560,- Eur súd povolil matke splácať v 20 - eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok rozsudku). Osobitným (štvrtým výrokom) súd vyslovil, že styk matky s maloletým neupravuje. O trovách rozhodol súd prvej inštancie piatym výrokom rozsudku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že otec sa návrhom podaným na tamojšom súde dňa 15. 07. 2020 domáhal úpravy výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému tak, aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach a matka bude povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám počnúc dňom podania návrhu. Taktiež žiadal aj upraviť styk matky s maloletým každý nepárny víkend od piatka do nedele, každý párny víkend od štvrtku do piatku a aj počas prázdnin a sviatkov. Návrh odôvodnil tým, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2018, kedy sa matka odsťahovala, odvtedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne on. Matka v jeho domácnosti maloletého nenavštevuje, bráva si maloletého len sporadicky, nepravidelne na obdobie niekoľkých dní. Opakovane nedodržiava dohodnutý

styk, dieťa si nepreberá v dohodnuté dni. Z uvedeného dôvodu žiada, aby bol styk matky s maloletým upravený striktne. Poukázal na to, že má výhrady voči starostlivosti matky o maloletého, jej laxný prístup k stretávaniu sa s maloletým, o maloletom ho vôbec neinformuje, nerešpektuje ani jeho škôlkarsky režim, nedáva ho do škôlky. Poukázal na to, že maloletý má matku rád, má k nej kladný vzťah, rád k nej chodí na návštevy. Od opustenia spoločnej domácnosti mu matka na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva, nezakupuje mu žiadne veci. Nemá vedomosť, či má matka nejaký príjem, či je zamestnaná. Má však vedomosť o tom, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

3. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. -44 zo dňa 24. 07. 2020 na návrh otca dočasne uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 70,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom doručenia rozhodnutia z dôvodu, že matka žiadnym spôsobom na výživu maloletého neprispievala, celá výživa a výchova maloletého je na otcovi. Súd uviedol, že k samotnému návrhu na začatie konania sa matka písomne nevyjadrovala, v priebehu konania sa zdržiavala na rôznych adresách.

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. o rodine, , , , , , , Zákona o rodine, a tiež Zákona o rodine. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletému bolo určené na príslušnej matrike, doposiaľ neprebiehalo žiadne súdne konania ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2018, spoločne nehospodária, nezabezpečujú spoločne ani výchovu, výživu ich maloletého dieťaťa. Preto súd považoval návrh otca za podaný dôvodne. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec, ktorý túto starostlivosť zvláda. Matka v rámci pohovoru pred opatrovníkom nemala žiadne výhrady voči starostlivosti otca o maloletého. Sociálnym šetrením neboli zistené taktiež nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, tento má vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre výchovu dieťaťa. Matka sa v súčasnosti podľa vlastného vyjadrenia nachádza v K. G., s maloletým nie je v žiadnom kontakte, jedenkrát ho bola navštíviť v máji 2021 na 1 a pol hodiny. Podľa vyjadrenia otca sa v súčasnosti na maloletého nijakým spôsobom neinformuje, žiadnym spôsobom na neho neprispieva. Vzhľadom na uvedené súd v časti zverenia maloletého vyhovel návrhu otca a maloletého zveril do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, čím súd aj po právnej stránke potvrdil faktický stav vytvorený rodičmi po prerušení ich spolužitia. Ďalej súd uviedol, že s prihliadnutím na ustanovenie Zákona o rodine oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach určil obidvom rodičom samostatne, keďže dôvody pre iné rozhodnutie súd v súčasnosti nemal preukázané. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke, súd vychádzal z kritérií podľa Zákona o rodine, t. j. z veku, odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností, schopností, majetkových pomerov matky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má takmer X rokov, je predškolák, od septembra 2021 nastúpi do základnej školy. Maloletý nemá v súčasnosti žiadne záujmové platené krúžky. V súvislosti s jeho zdravotným stavom nie sú zvýšené výdavky. Otec je zamestnaný, podľa oznámenia jeho zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 946,78 Eur, sprostredkovane mu boli vyplácané aj rodinné prídavky na maloletého. Taktiež má otec ďalší príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom, a to po odrátaní všetkých nákladov zhruba vo výške 220,- Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej deťmi, kde sa spoločne podieľajú na nákladoch domácnosti. Otec na túto prispieva sumou 600,- Eur mesačne. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd konštatoval nečinnosť matky v konaní, ktorá súdu napriek písomnej výzve zaslanej jej aj mailom, prostredníctvom ktorého so súdom komunikovala, neuviedla žiadne skutočnosti ohľadom svojich osobných, majetkových pomerov, počtu vyživovacích povinností. Uviedla len, že je vo vyššom štádiu tehotenstva, má zdravotné problémy, čo inak súdu neosvedčila. Súd má preukázané, že matka na území SR nie je evidovaná ako zamestnanec, nepoberá ani žiadne štátne sociálne dávky, je na ňu evidované len poberanie prídavku na dve maloleté deti, ktoré sa však nenachádzajú v jej osobnej starostlivosti. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú U., ktorá je v súčasnosti v starostlivosti jej otca. Súd nemal vedomosť, či matka na túto nejakým spôsobom prispieva výživným. Nečinnosť matky v konaní nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, a to s poukazom aj na skutočnosť, že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive maloletého dieťaťa, s maloletým nie je v žiadnom kontakte. Matka je mladá, v produktívnom veku, bola už aj v minulosti zamestnaná, teda je v jej možnostiach dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy v národnom hospodárstve SR, ktoré je v súčasnosti vo výške v priemere v čistom 508,44 Eur mesačne, a to s prihliadnutím predovšetkým na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Súd

s poukazom na uvedené určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- Eur mesačne, nakoľko uvedená suma výživného plne odzrkadľuje potreby maloletého.

5. Počiatok určenia výživného súd určil tak, ako to žiadal otec, a to odo dňa podania návrhu, t. j. od 15. 07. 2020. Matke tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 15. 07. 2020 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do 19. 07. 2021, spolu vo výške 1.560,-Eur, nakoľko matka si žiadnym spôsobom neplnila vyživovaciu povinnosť, určenú jej na základe neodkladného opatrenia. Zročné výživné súd matke povolil splácať v primeraných 20,- Eur splátkach spolu s bežným výživným, teda spolu suma 120,- + 20,- Eur mesačne. Súd nateraz styk matky s maloletým neupravoval s prihliadnutím aj na odporúčanie opatrovníka maloletého a túto ponechal na dohodu rodičov, keďže matka sa v súčasnosti nachádza mimo územia SR. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa bez uvedenia odvolacích dôvodov. Uviedla, že v súčasnej dobe býva u svojej sestry v Ostrave. Je bez akéhokoľvek finančného príjmu a je vo vysokom štádiu tehotenstva. Má ešte jedno dieťa - H. L., ktorá býva pri svojom otcovi. Uviedla, že by bola v súčasnej dobe schopná platiť výživné 20,- Eur a vo výške 10,- Eur na dlh. keď bude poberať materský, resp. rodičovský príspevok, je ochotná začať splácať. Ak sa situácia zmení, je ochotná splácať vo vyššej výške. Záverom opätovne zdôraznila, že býva u svojej sestry J. L., ktorá jej pomáha i finančne.

7. Odvolanie matky maloletého bolo doručené opatrovníkovi dňa 17. 08. 2021 a otcovi maloletého dieťaťa cestou jeho právneho zástupcu dňa 26. 08. 2021.

8. Opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril podaním zo dňa 18. 08. 2021. Uviedol, že odporúča súdu vyššej inštancie, aby potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správy v celom rozsahu. Opatrovník nezistil žiadne nedostatky a v konaní pred prvostupňovým súdom otec maloletého preukázal potrebné výdavky, ktoré vynaložil na zabezpečenie všetkých potrieb maloletého dieťaťa a súdom určenú výšku výživného opatrovník považoval za primeranú veku a potrebám maloletého.

9. K odvolaniu matky sa podaním zo dňa 02. 09. 2021 vyjadril otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že s rozhodnutím prvoinštančného súhlasí v plnom rozsahu a považuje ho za vecne správne i riadne odôvodnené. Vyjadrenie matky obsiahnuté v odvolaní otec považuje za účelové a ničím nepodložené. Z tohto dôvodu žiada, aby na ne odvolací súd neprihliadol. Matka sa počas celého konania k návrhu otca nevyjadrila, hoc s ním bol oboznámená, pojednávania sa osobne nezúčastnila. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o tom, že aktuálne nemá financie na úhradu výživného v stanovenej výške, otec poukázal na to, že matka výživné na maloletého neplatí už dlhodobo, a to od roku 2018, kedy opustila spoločnú domácnosť, kde žila s maloletým a jeho otcom. Neplatenie výživného je teda u matky dlhodobým problémom, ktorý žiadnym spôsobom nesúvisí s jej tvrdeným tehotenstvom. To, že výživné na maloletého matka v minulosti neplatila a naďalej neplatí, navyše matka žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnila. Matka maloletého nenavštevuje, nebráva si ho k sebe ani na pár hodín týždenne. Maloletý bude mať onedlho X rokov, je predškolák, ako rastie, zvyšujú sa aj jeho bežné životné náklady, ktoré v plnom rozsahu už niekoľko rokov hradí len otec. Náklady, ktoré otec na maloletého vyčíslil, v konaní predstavujú len základné bežné a odôvodnené potreby maloletého v súvislosti so stravou, oblečením, bežnými nákladmi súvisiacimi s bývaním a návštevou predškolského zariadenia. Matka má 33 rokov, je mladá v produktívnom veku, v rámci konania nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce, že by jej zdravotný stav znemožňoval zamestnať sa, hoc i v zamestnaní, kde by dosahovala aspoň minimálnu mzdu, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka bola naposledy zamestnaná v auguste 2020. Otec má vedomosť o tom, že v minulosti matky zvykla pracovať načierno u rôznych zamestnávateľov, pričom pracovala ako čašníčka. I v zmysle ustanovení Zákona o rodine a judikatúry Najvyššieho súdu SR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a plnenie tejto povinnosti má prednosť pred uspokojením vlastných potrieb. Rovnako tak pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič mohol reálne dosahovať, nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu, a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného rodiča

a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. na zjavne nevyužité schopnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

10. Vyjadrenie otca bolo doručené matke maloletého a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

11. Opatrovník sa k vyjadreniu otca nevyjadril.

12. Matka sa k vyjadreniu otca k odvolaniu matky vyjadrila po predložení veci odvolaciemu súdu, podaním doručeným okresnému súdu dňa 27. 10. 2021 a doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 29. 10. 2021 ktorému už bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní.

13. Vo vyjadrení uviedla, že sa chce vyjadriť k neúčasti v konaní, k návštevám dieťaťa a poslednej návšteve dieťaťa. Uviedla, že nakoľko v súčasnosti dlhodobo žije v Y. U. u svojej sestry, vzhľadom k situácii v súvislosti s Covid-19 je veľmi problematické cestovať medzi oboma štátmi a tým pádom je pre jej osobu zložité cestovať z územia ČR na územie SR. Jedná sa o dokazovanie, že cestujúca osoba je bezinfekčná a navyše je sama v pokročilom štádiu gravidity, a tým pádom je pre ňu cesta na územie Slovenskej republiky v tomto stave neprijateľná. Ďalej uviedla, že minulý rok blahoželala maloletému k narodeninám, bola s ním aj osobne kúpiť darček, na čo však otec dieťaťa zrejme zabudol. Až do minulého roka, pokiaľ sa nepresťahovala k jej sestre do D. B.., „bola striedavá starostlivosť“ a tým sa obaja rodičia podieľali na striedavej starostlivosti. Uviedla, že termín pôrodu má stanovený ku dňu XX. XX. XXXX a po pôrode zašle potrebné potvrdenie o tehotenstve. Čo sa týka samotnej vyživovacej povinnosti uviedla, že tomuto sa nevyhýba, ale nakoľko v súčasnosti nedisponuje žiadnym finančným príjmom, je odkázaná na pomoc jej sestry a vzhľadom k jej tehotenstvu nebolo prácu v K. L. možno získať. Po pôrode bude mať už príjem (rodičovský príspevok) a z toho už bude mať možnosť prispievať čiastkou, ktorú navrhla, nakoľko má ešte jedno dieťa, na ktoré by mala prispievať. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že pracovala „na čierno“, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko vždy pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti, a to je „doložiteľné“, pokiaľ by bola zaslaná „otázka“ jej bývalým zamestnávateľom. Nakoľko je osobou, ktorá nedisponuje ani hnuteľným, ani nehnuteľným majetkom a tým pádom nemá čo predať, aby mohla uhradiť aspoň niečo z dlžnej sumy.

14. Vyjadrenie matky maloletého dieťaťa k vyjadreniu otca k odvolaniu bolo doručované otcovi maloletého dieťaťa prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

15. Dňa 11. 11. 2021 sa k vyjadreniu matky vyjadril otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, vo vzťahu k vyjadreniam matky, prečo sa nezúčastnila pojednávania, tieto nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Počas trvania prvoinštančného konania matke boli zo strany súdu doručené všetky listinné podania zo strany otca, súd matke taktiež riadne zaslal predvolanie na pojednávanie spolu s poučeniami. V prípade, ak sa matka nemohla pojednávania zúčastniť, nič nebránilo tomu, aby súdu zaslala svoje vyjadrenie k návrhu spolu s dôkazmi preukazujúcimi jej tvrdenia. Matka tak však nekonania. Ďalej otec uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že by maloletý mal byť až do jej odchodu do K. v striedavej osobnej starostlivosti. V priemere strávil maloletý v domácnosti matky počas jedného mesiaca spolu možno 4 dni, za obdobie od 27. 05. 2020 do 12. 07. 2020 bol maloletý s matkou 6 dní. Naposledy bola matka v kontakte s maloletým v máji 2021, kedy mu dala 5 aur a darček - robota. Medzitým bol Deň detí, maloletý mal meniny - matka dieťaťu nielenže nič nezakúpila, ale ani sa maloletého nesnažila kontaktovať. Na fotografiu maloletého ako prváka, ktorú jej otec zaslal matka nereagovala slovne, len poslala symbol postavičky. O maloletého neprejavuje žiadny záujem, nevolá mu, hoci túto možnosť má. Pokiaľ sa týka návrhu matky vo vzťahu k výživnému s týmto otec naďalej nesúhlasí. Matka si už dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému a to ani čiastočne. Nedoložila žiadny doklad, ktorý by mohla ospravedlniť skutočnosť, že nepracuje. Tvrdenie matky, že tehotenstvo je prekážkou, pre ktorú sa nemohla zamestnať opätovne neobstojí, nakoľko je bežným javom, že tehotné ženy pracujú do 34. týždňa tehotenstva. Navyše výživné, ktoré navrhuje matka nedosahuje ani výšku zákonom stanoveného minimálneho výživného a je pod úrovňou sumy rovnajúcej sa životnému minimu na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Rozsudok súdu prvej inštancie preto opätovne navrhol potvrdiť ako vecne správny.

16. V dôsledku podaného odvolania matky maloletého dieťaťa krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením a (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom a treťom výroku o výživnom a závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

17. Podľa ust. , podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

18. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa o rodine (ďalej len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Na základe podaného odvolania matky maloletého odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, a preto je odvolací súd viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a z tohto pri svojom rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe skutkových zistení dospel k správnemu záveru v časti o výške vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd tak vyhodnotil odvolanie matky maloletého dieťaťa ako nedôvodné.

24. Odvolací súd uvádza, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a vyživovacia povinnosť trvá, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo starostlivosťou o domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča i na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky a podobne. Pre posúdenie

možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Ak stratil zamestnanie úplne, bude súd skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal odstupné a v akej výške.

25. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky.

26. V súdenej veci konajúci súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého U. Z. do starostlivosti otca, osobitným výrokom určil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému dieťaťu, jej počiatok určil ku dňu podania návrhu otcom na súd a následne rozhodol i o zročnom výživnom, ktoré matke vzniklo od podania návrhu otcom do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Osobitným výrokom súd prvej inštancie vyslovil, že styk matky s maloletým neupravuje a rozhodol o trovách konania vedeného pred súdom prvej inštancie.

27. V podanom odvolaní matka maloletého namietala len vecnú nesprávnosť rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, čím napadla rozsudok súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku a tiež v treťom výroku, ktorým súd rozhodol o zročnom výživnom vzniknutom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. Matka podaným odvolaním nenapadla rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti otca, rozsudok súdu prvej inštancie nenapadla ani v časti (výroku), ktorým súd vyslovil, že styk matky s dieťaťom neupravuje.

28. Odvolací súd sa tak zameral na preskúmanie správnosti rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti matky voči maloletému dieťaťu a na to nadväzujúcu správnosť výroku o výške zročného výživného, ktoré súd matke povolil splácať v 20 - Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

29. V konaní pred súdom prvej inštancie otec maloletého dieťaťa súdu deklaroval a zároveň aj preukázal, že maloletý žije s ním v spoločnej domácnosti po tom, čo túto matka v roku 2018 opustila, v čase keď mal maloletý štyri roky. Od uvedeného momentu otec maloletému zabezpečuje všetku starostlivosť, opateru a výchovu, znáša všetky náklady spojené s nevyhnutnými potrebami maloletého, ale aj voľnočasovými aktivitami, znáša náhle vzniknuté jednorazové náklady a výdavky. Podľa vyjadrení otca matka na maloletého nijakým spôsobom neprispieva, nezaujíma sa o neho, nekontaktuje ho, na maloletého sa u otca ani neinformuje. Možno tak konštatovať, že otec zabezpečuje výchovu a starostlivosť o maloletého a znáša všetky náklady spojené s potrebami maloletého sám. Matka maloletého bola v konaní nečinná a napriek výzvam súdu a predvolaním na pojednávanie, tohto sa nezúčastnila a súdu ani iným spôsobom (listinne, elektronicky) neuviedla skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že matka maloletého je v produktívnom veku, má XX rokov, nemá žiadne zdravotné obmedzenia alebo problémy, ktoré by jej zabraňovali alebo sťažovali možnosť zamestnať sa, resp. vykonávať určitý druh práce. Matka počas (odvolacieho) konania tvrdila, že je vo vysokom štádiu tehotenstva, tvrdenú graviditu však súdu nejakým spôsobom nepreukázala.

30. Odvolací súd zvýrazňuje, že v prípade, že dieťa žije v spoločnej domácnosti s rodičom, ktorý mu zabezpečuje bývanie a tiež aj osobnú starostlivosť, môže súd uložiť druhému rodičovi, ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti výživné vo výške pokrývajúce všetky náklady potrebné na starostlivosť o maloleté dieťa. V súdenej veci otec maloletého v podanom návrhu vyčíslil náklady na maloletého vznikajúce mesačne sumou 296,-Eur, pričom v čase podania návrhu, ako aj vedenia konania maloletý, navštevoval materskú školu; v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie predškolákom. Na dotaz konajúceho súdu otec uviedol, že výbava pre maloletého do 1. ročníka základnej školy zakúpená ešte nie je, otec náklady na školské pomôcky a všetku ostatnú výbavu pre žiada 1. ročníka základnej školy ešte len plánoval zakúpiť, t. j. nebol v danom čase schopný deklarovať zvýšené náklady spojené s nástupom dieťaťa na základnú školu, avšak tieto zvýšené nevyhnutné náklady bolo možné dôvodne očakávať.

31. Pokiaľ súd prvej inštancie určil výšku vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa sumou 120,- Eur, uvedená suma pokrýva menej než polovicu otcom preukazovaných nákladov na dieťa, za situácie, keď i ostatné nepravidelné, jednorazové, či náhodilé výdavky a náklady znáša otec, tento zabezpečuje maloletému bývanie, zároveň maloletému výlučne sám zabezpečuje osobnú starostlivosť, teda, plní si vyživovaciu povinnosť všetkými, zákonom rozoznávanými formami,. Keďže výživné vo výške 120,- Eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 7 rokov a matka maloletého dieťaťa svoju vyživovaciu povinnosť neplní žiadnou zo zákonom rozoznávaných foriem, s maloletými nie je v kontakte, tomuto neposkytuje ani žiadne vecné plnenia a to ani pri príležitosti sviatkov, na jeho výživu neprispieva inak, odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výšky vyživovacej povinnosti v sume 120,-Eur, vychádzajúce z potencionality príjmov, ako vecne správne. Matke maloletého dieťaťa nebráni žiadna objektívna okolnosť v tom, aby si našla zamestnanie, resp. vykonávala brigádnické činnosti, v ktorom by dosahovala aspoň minimálny príjem, dosahujúci výšku minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2020 vo výške 580,- Eur a v roku 2021 vo výške 623,- Eur. V konaní nebolo preukázané, že by matke bránili pracovať akékoľvek zdravotné problémy, znevýhodnenia, v konaní tak nebola preukázaná akákoľvek objektívna prekážka, prečo by matka nemohla dosahovať aspoň minimálny príjem vo výške vyššie uvedených súm. Je na každom rodičovi, aby vyvinul maximálne úsilie na to, aby mohol dosahovať čo najvyšší (v danom prípade aspoň minimálny) príjem a mohol svojim deťom, ktoré sú na neho celkom odkázané, zabezpečiť ich potreby v čo najväčšom rozsahu. Pokiaľ bolo v konaní zistené, že osobou z vyživovacej povinnosti je matka dieťaťa, ktorá sa o maloleté dieťa nijak nestará, je v produktívnom veku (XX rokov), ale bez objektívnych prekážok nedosahuje žiaden príjem, uvedený stav a matkou navrhované výživné (vo výške 20,- Eur) nezodpovedá možnostiam a schopnostiam rodiča bez akýchkoľvek zdravotných obmedzení, na ktorého sú výživou odkázané dve maloleté deti (v čase rozhodnutia súdov oboch inštancií) a nezodpovedá zároveň možnostiam, ktoré sú v danom čase reálne na trhu práce. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku, ktorým súd určil výšku vyživovacej povinnosti sumou 120,- Eur, potvrdil ako vecne správne.

32. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru i v otázke zročného výživného, o ktorom rozhodol v treťom výroku napadnutého rozhodnutia. Keďže v konaní bolo preukázané, že matka neprispievala žiadnym výživným na maloletého a súd určil vyživovaciu povinnosť v sume 120,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu otca na súd, za uvedené obdobie vzniklo matke maloletého zameškané výživné v súdom uvedenej výške 1560,- Eur. Uvedenú sumu súd povolil splácať matka v 20,- Eur mesačných splátkach (spolu s bežným výživným). Vzhľadom na sumu zameškaného výživného, je predpoklad, že matka uhradí zameškané výživné za 78 mesiacov, t.j za šesť a pol roka. Uvedená doba splácania je súdom prvej inštancie určená s výrazným prihliadnutím na nezaťaženie matky. Nižšia suma mesačných splátok, v zmysle odvolacieho návrhu matky, by znamenala neúmerne dlhé časové obdobie, v ktorom by sa k maloletému dieťaťu dostávali finančné prostriedky, na ktoré už malo zákonný nárok v čase podania návrhu, v roku 2020. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny i v napadnutom treťom výroku o zameškanom výživnom.

33. Odvolací súd preskúmal ako výrok závislý i rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, obsiahnuté v šiestom výroku rozsudku, o ktorých rozhodol konajúci súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, a to s poukazom na ust. . Keďže v zmysle uvedeného v tomto type konania znášajú účastníci konania vzniknuté trovy sami, odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé ukladať povinnosť náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania, a preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správne.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. , a , podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, keď odvolací súd nezistil dôvod pre aplikáciu ust. a . Odvolací súd tak rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).