Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-83-2016.pdf
PDF · 120.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/83/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: B. J., L.. XX.XX.XXXX, J. O. Č.. XX, J., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Renatou Baťkovou, nar. 12.03.1965, bytom Ipeľská č. 5, Bratislava, proti žalovanému: R. P., L.. XX.XX.XXXX, J. T. Č.. XXXX/XX, J. (G. C. J., L.. XX.XX.XXXX S. X.. XX.XX.XXXX, L. J. T. Č.. XXXX/XX, J.), za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a. s. so sídlom Lamačská cesta č. 3/ A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu majetkovej škody, bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.807,60 €, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa nároku na bolestné, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady nákladov spojených s dopravou do zdravotníckych zariadení z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku na náhradu nákladov poistného na sociálne poistenie, nákladov spojených s výživovými doplnkami a nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku z a m i e t a .
III. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 08.04.2016 sa žalobkyňa domáhala voči právnej predchodkyni žalovaného (C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. T. Č.. XX, J., T. X. K. XX.XX.XXXX) zaplatenia náhrady škody, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej sume 9.807,60 € (4.056,- € bolestné, 207,- € náklady vypracovaného znaleckého posudku, 172,80 € náklady spojené s dopravou do zdravotníckych zariadení, 5.341,80 € úhrada nákladov poistného na sociálne poistenie, 30,- € výživové doplnky). Žalobu odôvodnila vecne tým, že žalobkyňa bola účastníčkou dopravnej nehody, v súvislosti s ktorou jej bola spôsobená tak materiálna ako aj nemateriálna ujma s tým, že predmetnú dopravnú nehodu spôsobila žalovaná (pozn. súdu: právna predchodkyňa žalovaného), ktorá bola Okresným súdom Bratislava III uznaná za jedinú vinníčku dopravnej nehody. Žalobkyňa zastávala názor, že v súvislosti s dopravnou nehodou jej vznikli zranenia ako aj trvalé následky tak, ako ich vyčíslil znalec v znaleckom posudku č. 01/2015 C.. Š. L. S. Ď. K. J. G. E. L. D. D. B. Ž.obkyne a úhradou poistného pre účely sociálneho zabezpečenia. Dokazovať predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu považovala žalobkyňa za nadbytočné, nakoľko Okresný súd Bratislava III v odsudzujúcom rozhodnutí konštatoval, že žalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví a to v súvislosti s porušením svojej povinnosti pri prevádzke osobného motorového vozidla. Zdôraznila, že práve žalovaná porušením citovanej povinnosti spôsobila rušivý následok do sféry majetku a zdravia žalobkyne, pričom je nadbytočné dokazovať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody v majetkovej sfére žalobkyne, pretože uvedené dokazovanie bolo v dostatočnom rozsahu prevedené v trestnom
konaní a je zrejmé, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezapríčinila škodovú udalosť a miera jej zavinenia, prípadne spoluzavinenia je nulová. Napokon žalobkyňa podčiarkla, že na svoju obranu žalovaná sa nemôže dovolávať porušenia prevenčnej povinnosti všetkých naokolo, keď sama nebola schopná voči sebe samej prevenčnú povinnosť splniť. Žalobkyňa tiež poukázala na svoje uzrozumenie s priamou kauzalitou pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu voči žalovanej s tým, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný, majúc za to, že táto zásada je v predmetnom prípade splnená. Žalobkyňa podporila svoje skutkové tvrdenia dôkazne Znaleckým posudkom MUDr. Štefana Nováka č. 01/2015, Oznámením poisťovne o náhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 04.12.2014, Oznámením poisťovne o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 09.06.2015, faktúrou MUDr. Štefana Nováka - vyúčtovanie znalečného, vystavenou dňa 18.04.2015, Potvrdením Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby v Bratislave zo dňa 21.03.2016, Príjmovým pokladničným dokladom č. 20009910 zo dňa 29.10.2014, listom Sociálnej poisťovne - vrátenie poistného na sociálne poistenie zo dňa 25.03.2015, Pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2015, Skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 06.10.2015, Potvrdením o zamestnaní zo dňa 11.03.2016, Lekárskymi správami C.. C. T. zo dňa 13.08.2015 a 26.11.2015, Lekárkou správou C.. I. T. zo dňa 01.04.2016, Pokladničným dokladom č. 0031 zo dňa 10.02.2016, Odborným posudkom Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 25.08.2014, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.10.2014, Listom žalobkyne vo veci priznania invalidného dôchodku zo dňa 29.10.2014, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2014 v spojení s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2015 a Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.04.2019.
2. Právna predchodkyňa žalovaného sa písomne vyjadrila k žalobe, navrhujúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko návrh žalobkyne je absolútne nedôvodný najmä z dôvodu, že sa ním duplicitne domáha nároku, ktorý už bol v predchádzajúcom období v rámci likvidácie poistnej udalosti uspokojený. Namietla premlčanie nároku žalobkyne najmä z dôvodu, že k dopravnej nehode došlo dňa 08.08.2013, kedy sa žalobkyňa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedela, preto subjektívna lehota začala žalobkyni plynúť dňa 08.08.2013 a uplynula dňa 08.08.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 08.04.2016, t. j. po uplynutí subjektívnej lehoty. Mala tiež za to, že žalobkyňa sa mala a objektívne aj mohla domáhať svojho nároku na náhradu škody už v čase, kedy bolo vedené trestné konanie, v ktorom bol vyhotovený znalecký posudok č. 152/13 súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia C.. I. B., Q.., resp. v čase vydania trestného rozkazu, preto právnej predchodkyni žalovaného nebolo zrejmé, prečo konala až o viac ako tri roky neskôr po dopravnej nehode. Spochybnila tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko škodu spôsobenú žalobkyni ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha, už žalobkyni uhradila, keď po dopravenej nehode obratom nahlásila poistnú udalosť svojej poisťovni (Generali Poisťovňa, a.s.) a po komplexnom prešetrení a prehodnotení žalobkyňou uplatneného nároku za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zmluvným lekárom Generali poisťovne, a.s., ktorý vypracoval nové znalecké posudky v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a doloženou zdravotnou dokumentáciou, poisťovňa na základe Oznámenia o náhrade zo dňa 04.12.2014 poskytla žalobkyni poistné plnenie v celkovej sume 5.470,- €. Právna predchodkyňa žalovaného považovala za zmätočnú a nedostatočnú argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa výšky uplatneného nároku a v tejto súvislosti označila znalcom C.. Š. L. vypracovaný znalecký posudok č. 1/2015 jednak ako nedôveryhodný, nakoľko bol vypracovaný viac ako 1 a pól roka po dopravnej nehode a znalecké závery vzhľadom na značný časový odstup nemajú objektívnu výpovednú hodnotu, zároveň ako nepreskúmateľný, lebo neobsahuje žiadne znalcom uvedené prílohy a tiež namietla absenciu doložky znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, ako to vyžaduje § 209 ods. 2 CSP, preto pri vykonávaní žalobkyňou predloženého dôkazu
- súkromného znaleckého posudku - nemožno postupovať tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
3. Podaním zo dňa 11.12.2017 spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta č. 3/ A, Bratislava, IČO: 35 709 332, oznámila svoj vstup do súdneho konania sp. zn. 14C/83/2016 ako intervenient na strane právnej predchodkyne žalovaného.
4. K vyjadreniu právnej predchodkyne žalovaného sa písomne (v replike) vyjadrila žalobkyňa tak, že sa plne pridržiava svojej žaloby s tým, že za účelom vyvrátenia tvrdenia poisťovne Generali, a.s. si dala vypracovať dodatočný znalecký posudok, ktorý dňa 05.03.2019 predložila súdu ako znalecký posudok
č. 3/2019, vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia C.. O. D., MPH.
5. Právna predchodkyňa žalovaného sa k vyjadreniu žalobkyne písomne (v duplike) vyjadrila s tým, že sa pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení a navrhla vykonať súkromný znalecký posudok vypracovaný na podnet intervenienta znaleckou organizáciou forensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o..
6. Intervenient na strane žalovaného sa písomne vyjadril k žalobe, zastávajúc názor, že žalobkyňa neuviedla spôsob, akým dospela k výške žalovanej sumy a taktiež svoje tvrdenia nepodoprela dôkazmi preukazujúcimi jej nárok. Uviedol, že na základe znaleckého posudku č. 99063/2019, vypracovaného znaleckým ústavom Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o., pristúpil k doplateniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V súvislosti s nárokom žalobkyne na náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, tieto náklady intervenient nepovažoval za účelne vynaložené, nakoľko skutočnosť, že žalobkyňa nad rámec zákona (ust. § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z.) oslovila znalca s požiadavkou na vypracovanie znaleckých posudkov, nemôže ísť na ujmu právnej predchodkyne žalovaného v zmysle následnej povinnosti náhrady takéhoto nákladu, keď na účely hodnotenia bolestného a SSU bol postačujúci lekársky posudok posudzujúceho lekára vypracovaný v zmysle zásad obsiahnutých v zákone s tým, že lekársky posudok je formálne i obsahovo jednoduchším odborným úkonom, spočívajúcim vo vyplnení zákonom predpísaného tlačiva. Intervenient dodal, že vynaloženie nákladu na spracovanie znaleckých posudkov nebolo v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a pokiaľ aj k takémuto kroku žalobkyňa pristúpila, musí znášať náklady na zhotovenie takýchto listín sama a nie je dôvod žiadať náhradu takéhoto nákladu od právnej predchodkyne žalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nedoložila doklad preukazujúci, že by sumu 207,- € uhradila a uviedol, že žalobkyni priznal sumu 25,- € ako primeranú náhradu za vypracovanie posudkov o bolestnom a SSU, obvyklých v regióne, v ktorom bol vypracovaný. K nákladom spojeným s dopravou do zdravotníckeho zariadanie namietol, že žalobca v žalobe vôbec nešpecifikoval predmetnú sumu 172,80 € a taktiež nedoložil doklady preukazujúce vznik týchto nákladov, dodávajúc, že intervenient dňa 11.06.2015 a dňa 22.03.2016 uhradil žalobkyni čiastky v sume 297,48 € a 126,12 € ako cestovné náklady. Vo vzťahu k nároku na náhradu poistného Sociálnej poisťovni v sume 5.341,80 € (dôchodkové pripoistenie) mal intervenient za to, že okrem nepreukázania nároku žalobkyňa neuviedla, ako dospela k žalovanej výške ohľadom nákladov spočívajúcich s poistením na sociálne poistenie, v akom období mala predmetné poistenie uhrádzať a či ho vôbec uhradila, zastávajúc názor, že medzi úhradou poistného do Sociálnej poisťovne a protiprávnym konaním škodcu nie je príčinná súvislosť, nakoľko tento nárok by mal byť dôchodkovým pripoistením, ktoré si žalobkyňa uhrádzala dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia. K výživovým doplnkom intervenient okrem opätovnej námietky týkajúcej sa nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobkyne, uviedol, že ide o náklady za lieky, ktoré neboli predpísané ošetrujúcim lekárom a neboli užívané v príčinnej súvislosti so zraneniami žalobkyne s tým, že nie je splnená ani podmienka účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením podľa § 449 Občianskeho zákonníka, preto za účelné náklady na liečenie sa považujú náklady, ktoré poškodenému môžu vzniknúť v dôsledku toho, že niektoré náklady spojené s liečením, predpísané ošetrujúcim lekárom, zdravotná poisťovňa neuhrádza v celom rozsahu alebo len čiastočne, pričom pacient je donútený uhradiť určitú sumu za lieky. Na základe uvedených skutočností intervenient na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.
7. Uznesením č. k. 14C/83/2016 - 203 zo dňa 04.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2021, súd rozhodol, že namiesto pôvodnej žalovanej (C. J., narodenej dňa 26.09.1979 a zomrelej dňa 15.01.2019) pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom (dedičom) - synom R. P., nar. 30.04.2002, bytom T. Č.. XX, J. ako žalovaným.
8. Žalovaný počas celého konania zotrval na prostriedkoch procesnej obrany uplatnených jeho právnou predchodkyňou.
9. Podaním zo dňa 05.11.2021 žalobkyňa vzala svoju žalobu čiastočne späť tak, že zotrvala na náhrade škody v celkovej sume 5.579,52 € a to titulom úhrady nákladov poistného na sociálne poistenie v sume 5.341,80 €, výživových doplnkov v sume 30,- € a nákladov vypracovaného znaleckého G. C.. Š. L. v sume 207,72 €.
10. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobkyne uskutočnený po prvom pojednávaní, ktorým vzala svoju žalobu späť v časti týkajúcej sa nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.056,- € a nároku na náhradu nákladov spojených s dopravou do zdravotníckeho zariadenia v sume 172,80 €, súd po zistení, že žalovaný ani intervenient na strane žalovaného nemajú námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby, konanie v uvedenej časti postupom podľa ust. § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zastavil.
11. Súd prejednal spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonal dokazovanie procesnými stranami produkovanými listinnými dôkazmi, prednesom splnomocnenej zástupkyne žalobkyne a právneho zástupcu intervenienta na strane žalovaného, ktoré dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
12. Medzi procesnými stranami bolo nesporné a napokon aj trestným rozkazom sp. zn. 1T 69/2014 zo dňa 11.04.2014 preukázané, že žalovaná bola uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví, keď poškodenej (v tomto konaní žalobkyni) z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú zákonom jej uloženú povinnosť - dňa 08.08.2013 nedala prednosť v jazde žalobkyni a táto pri dopravnej nehode utrpela zranenia s celkovou dobou liečenia cca 14 dní, určenou na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia G.. C.. I. B., Q...
13. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok žalobkyne na náhradu majetkovej škody titulom náhrady nákladov za vypracovanie znaleckého posudku, úhrady výživových doplnkov a úhrady sociálneho poistenia, ktorú škodu mala žalobkyni spôsobiť právna predchodkyňa žalovaného v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 08.08.2013.
14. Po vzniku škodovej udalosti zo dňa 08.08.2013 na základe nahlásenia poistnej udalosti žalovanou vypracoval zmluvný lekár poisťovne - intervenienta na strane žalovaného znalecký posudok, na základe ktorého intervenient vyplatil poškodenej (žalobkyni) za žalovanú ako svojho poistenca bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom poistného plnenia v rámci likvidácie poistnej udalosti.
15. Pred iniciovaním súdneho sporu si však žalobkyňa dala vyhotoviť aj súkromný znalecký posudok vo veci posúdenia jej zranenia a trvalých následkov, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Štefan Novák dňa 18.04.2015, kedy zároveň vystavil žalobkyni ako zadávateľke znaleckého posudku faktúru titulom vyúčtovania znalečného v sume 207,72 €, splatnú dňa 18.05.2015.
16. Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava rozhodnutím č. 91562164430 zo dňa 01.10.2014 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku jej invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkové poistenia, v dôsledku čoho žalobkyni nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nevznikol; konkrétne v odôvodnení svojho rozhodnutia sociálna poisťovňa špecifikovala, že žalobkyňa získala 27 dní obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, pričom na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov je potrebný najmenej jeden rok dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.
17. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 20009910, žalobkyňa dňa 29.10.2014 zaplatila Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava so sídlom Záhradnícka č. 31, Bratislava poistné v sume 5.700,- €. Zo sprievodného listu žalobkyne, doručeného Sociálnej poisťovni dňa 30.10.2014 vyplýva, že uvedené poistné v sume 5.700,- € predstavovalo doplnkové dôchodkové poistenie za obdobie 01.01.2010 - 04.12.2010 (339 dní) vo veci priznania, resp. žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku.
18. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 91562164430 zo dňa 02.12.2014 priznala žalobkyni invalidný dôchodok.
19. Listom zo dňa 25.03.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava oznámila žalobkyni, že dňa 16.02.2015 v zmysle ust. § 145 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poukázala na účet žalobkyne poistné na sociálne poistenie v sume 358,20 €.
20. Spoločnosť Naturopat s.r.o. so sídlom Bulharská č. 1743/70, Bratislava dňa 10.02.2016 vystavila pokladničný doklad č. 0031 na sumu 30,- € (č. l. 40 spisu).
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
21. Podľa § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013 (v čase vzniku škodovej udalosti) (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
22. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
23. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
24. Podľa § 442 ods. 1, 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch.
25. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
26. Podľa § 447b Občianskeho zákonníka, poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
27. Podľa § 449 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
28. Predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu je preukázanie protiprávneho konania škodcu, vznik škody a existencia priamej príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi zavineným protiprávnym konaním a vznikom škody s tým, že uvedené podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu).
29. Citované ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje druh zodpovednosti, ktorý je založený na subjektívnom princípe, podľa ktorého sa vyžaduje existencia zavinenia za spôsobenú škodu. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Uvedený druh zodpovednosti teda pripúšťa exkulpáciu, t. j. zbavenia sa zodpovednosti vyvinením. Pod pojmom škoda sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk. Ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú osobitný druh zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorý zodpovednostný vzťah je založený na objektívnom princípe, to znamená, že sa vyvodzuje voči škodcovi bez ohľadu na jeho zavinenie a to v dôsledku samotnej skutočnosti, že škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke.
30. V posudzovanom spore je nepochybná a súčasne nesporná existencia zodpovednosti právnej predchodkyne žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni na zdraví, keď dňa 08.08.2013 porušila právnu povinnosť stanovenú právnymi predpismi na úseku cestnej dopravy, čím zavinila vznik dopravnej nehody. V konaní bolo medzi stranami tiež nesporné, že intervenient na strane žalovaného (Generali Poisťovňa, a. s.) ako poistiteľ na základe Oznámenia zo dňa 04.12.2014 vyplatil za právnu predchodkyňu žalovaného ako poistníka plnenie v prospech žalobkyne ako poškodenej titulom odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej sume 5.443,- € a následne na základe Oznámenia zo dňa 09.06.2015 ešte doplatil bolestné v sume 403,- € a náhradu lekárskymi správami vydokladovaných cestovných nákladov v sume 297,48 €.
31. Právna predchodkyňa žalovaného vzhľadom na ňou, resp. prostredníctvom jej poistiteľa poskytnuté peňažné plnenie v prospech poškodenej žalobkyne, namietla absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, avšak v tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa nepoprela poisťovňou poskytnuté plnenie, ale výšku peňažného plnenia považovala za nedostatočnú (neprimarenú spôsobenej ujme na zdraví) a preto si dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok, z ktorého jej vyplynul nárok na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo vyššej sume, ako ktorú jej už žalobkyňa (resp. poisťovňa) vyplatila. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa pôvodne žalobou požadovala náhradu za poškodenie jej zdravia a sťaženie spoločenského uplatnenia vo vyššej hodnote, ako jej právna predchodkyňa žalovaného už poskytla, táto zostala nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka a zároveň je nutné mať na zreteli, že žalobkyňa si uplatnila aj iné (ďalšie) nároky titulom náhrady majetkovej škody, ktoré pred iniciovaním súdneho sporu neboli buď vôbec alebo len čiastočne poškodenej refundované, preto súd považoval námietku právnej predchodkyne žalovaného týkajúcu sa nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú.
32. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
33. Citované ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka rozlišuje medzi subjektívnou dvojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá a objektívnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa vzniku škodovej udalosti. Právna predchodkyňa žalovaného však svoju námietku premlčania žalobkyňou uplatneného majetkového práva založila na jednom okamihu začiatku plynutia premlčacej doby a to dátume vzniku škodovej udalosti (08.08.2013), od ktorého nesprávne odvodila plynutie tak subjektívnej dvojročnej, ako aj objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd sa stotožnil s názorom právnej predchodkyne žalovaného, že po dopravnej nehode (od 08.08.2013), ktorá predstavuje objektívnu skutočnosť, začala poškodenej plynúť trojročná premlčacia doba, no v tejto súvislosti už právna predchodkyňa žalovaného nedokončila svoju úvahu s tým, že objektívna premlčacia doba uplynula žalobkyni až 08.08.2016, ergo po podaní žaloby. Súd nesúhlasil s názorom právnej predchodkyne žalovaného, že v čase vzniku dopravnej nehody sa žalobkyňa aj dozvedela o škode, ktorú si v tomto konaní uplatnila, nakoľko v okamihu dopravnej nehody nevedela vyčísliť jej spôsobenú ujmu na zdraví, veciach a inú majetkovú škodu v takom rozsahu, v akom si náhradu škody uplatnila posudzovanou žalobou. Žalobkyňa sa totiž dozvedela/mohla dozvedieť o výške rozdielu medzi už poskytnutým poistným plnením a nárokovaným plnením titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 01/2015 najskôr v deň jeho vypracovania, t. j. dňa 18.04.2015, kedy jej súdny znalec MUDr. Štefan Novák zároveň vystavil i faktúru s vyúčtovaním znalečného, z čoho možno usudzovať, že najskôr v ten istý deň (18.04.2015) sa mohla dozvedieť aj o výške nároku na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (207,72 €), preto subjektívna dvojročná premlčacia doba vo vzťahu k uvedeným nárokom žalobkyni uplynula až 18.04.2017, teda po podaní žaloby. Pokiaľ ide o nárok na náhradu poistného na dôchodkové poistenie v sume rozdielu medzi žalobkyňou dňa 29.10.2014 uhradeným poistným sociálnej poisťovni v sume 5.700,- € a sociálnou poisťovňou dňa 16.02.2015 vrátenou čiastkou v sume 358,20 € (č. l. 30a spisu), možno dospieť k záveru, že žalobkyňa sa mohla najskôr dozvedieť o uplatnenej náhrade poistného v sume 5.341,80 € dňa 16.02.2015, odkedy žalobkyni začala plynúť subjektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 16.02.2017, t. j. aj tento nárok si uplatnila včas. Napokon súd považuje za potrebné uviesť, že napriek späťvzatiu žaloby v časti týkajúcej sa nároku na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa si pôvodne uplatňovala aj tento nárok za odškodnenie ujmy na zdraví, pričom pri škode na zdraví ustanovenie § 106 pojednávajúce o premlčaní práva na náhradu škody neplatí. Vzhľadom na uvedené neobstojí procesná obrana právnej predchodkyne žalovaného, že žalobkyňa sa dozvedela o škode už v momente vzniku škodovej udalosti (dňa 08.08.2013), preto od uvedeného okamihu nemohla plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba; od dátumu 08.08.2013 plynula žalobkyni objektívna premlčacia doba, avšak táto je na rozdiel od subjektívnej premlčacej doby trojročná, preto ani uplynutie tejto doby dňa 08.08.2016 nespôsobuje nevymáhateľnosť procesných nárokov žalobkyne z dôvodu ich oneskoreného uplatnenia na súde.
34. V súvislosti s meritórnym - vecným posúdením sporu, ktorého predmetom po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal výlučne nárok žalobkyne na náhradu majetkovej škody, súd upriamuje pozornosť žalobkyne na skutočnosť, že okrem protiprávneho konania škodcu (právnej predchodkyne žalovaného) sa vyžaduje
aj existencia priamej príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a škodou, ktorá mala jeho konaním žalobkyni vzniknúť. V tejto súvislosti je nutné mať na zreteli, že príčinná súvislosť medzi podmienkami pre založenie zodpovednostného vzťahu musí byť priama - bezprostredná a teda vzťah príčiny (protiprávneho konania) a následku (škody) nemôže byť iba sprostredkovaný, avšak v danom prípade aspekt priamej kauzality medzi konaním právnej predchodkyne žalovaného a žalobkyňou zaplateným poistným na dôchodkové poistenie, nákladmi spojenými s vypracovaním znaleckého posudku a výživovými doplnkami absentoval, hoci samotná žalobkyňa bola so zásadou priamej príčinnej súvislosti uzrozumená, keďže na priamosť pôsobenia príčiny a následku poukázala v obsahu svojej žaloby, no nenáležite sa snažila aplikovať uvedenú zásadu aj na posudzovaný spor.
35. Súd uvádza, že právna predchodkyňa žalovaného spôsobila žalobkyni ujmu na zdraví a škodu na veci - motocykli, ktorý viedla pri dopravnej nehode žalobkyňa, ale nemožno jej pripisovať na zodpovednosť výdavky žalobkyne za znalecký posudok za účelom posúdenia poškodenia jej zdravia a zdravotných následkov, keďže medzi konaním právnej predchodkyne žalovaného a vznikom poplatkovej povinnosti žalobkyne za vypracovaný znalecký posudok, výživové doplnky a poistné na dôchodkové poistenie neexistuje tak priama príčinná ako aj časová súvislosť. Príčina v podobe porušenia povinnosti dať prednosť v jazde, ktorá dňa 08.08.2013 vyvolala dopravnú nehodu, spôsobila bezprostredne ujmu na zdraví žalobkyne a škodu na ňou vedenom dopravnom prostriedku, avšak v priamej príčinnej súvislosti s konaním škodcu nevznikla žalobkyni škoda titulom znalečného, poistného ani výdavkov za výživové doplnky. Ak by aj žalobkyňa musela uhradiť uvedené náklady výlučne v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, čo však v konaní nepreukázala, išlo by o majetkovú škodu následnú (sprostredkovanú) vo vzťahu k škodovej udalosti a preto nemožno uplatneným majetkovým nárokom priznať procesný úspech.
36. Pokiaľ ide o nárok na náhradu znalečného v sume 207,72 €, súd okrem vyššie deklarovanej absencie kauzálneho nexu (príčinnej súvislosti) zhodne s argumentáciou intervenienta na strane žalovaného uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že znalečné v sume 207,72 € v prospech znalca MUDr. Štefana Nováka skutočne uhradila, keď predložila iba znalcom vystavenú faktúru zo dňa 18.04.2015 a súčasne je nutné skonštatovať neúčelnosť vynaložených nákladov titulom znaleckého posudku č. 01/2015, keď lekárky posudok z dôvodu šetrenia poistnej - škodovej udalosti zabezpečil poistiteľ právnej predchodkyne žalovaného, pričom legitímnym i legálnym prostriedkom pre posúdenie výšky bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je práve lekársky posudok podľa vzoru, ktorý tvorí prílohu č. 2 osobitného zákona (§ 3 ods. 2 v spojení s § 7, § 8 zákona č. 437/2004 Z. z.) a vypracovanie dodatočného znaleckého posudku na základe súkromnej objednávky poškodenej nepredstavovalo nevyhnutný úkon. Vzhľadom na uvedené, ak žalobkyňa si dala vyhotoviť takmer jeden a pól roka po škodovej udalosti súkromný znalecký posudok, jednalo sa výlučne o dobrovoľnú iniciatívu žalobkyne nad rámec zákona, preto o zodpovednosti žalovaného, resp. jeho právnej predchodkyni za odmenu znalca vyúčtovanú MUDr. Štefanom Novákom nemožno ani uvažovať.
37. Posudzujúc nárok na náhradu poistného na dôchodkové poistenie žalobkyne, súd síce matematicky určil výšku tohto peňažného nároku na základe žalobkyňou dňa 29.10.2014 zaplatenou sumou 5.700,- € a sociálnou poisťovňou dňa 16.02.2015 poukázanou sumou 358,20 € titulom preplatku na poistnom, avšak predmetné poistné sa týkalo doplnkového dôchodkového poistenia za obdobie 01.01.2010 - 04.12.2010, ktoré nespadalo do obdobia, kedy nastala škodová udalosť a táto časová nesúvislosť vypovedá aj o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním právnej predchodkyne žalovaného a žalobkyni spôsobenou škodou, keď logicky nemožno vyvodiť úsudok, že právna predchodkyňa žalovaného zodpovedá za poistné zaplatené žalobkyňou z dôvodu, že nesplnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku pre nedostatočný počet dní dôchodkového poistenia. Navyše predmetný nárok nemá žiadnu právnu oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu ani v iných právnych normách osobitného zákona.
38. Za absolútne nedôvodný považoval súd aj nárok žalobkyne na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výživovými doplnkami v sume 30,- €, nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že uplatnený nárok sa týka účelných nákladov spojených s jej liečením bezprostredne po škodovej udalosti v zmysle ust. § 449 Občianskeho zákonníka a taktiež z pokladničného dokladu na č. l. 40 spisu, ktorý v súvislosti s uvedeným nárokom žalobkyne je jediným dôkazom, nevyplýva, že platiteľom nákladov v sume 30,- € bola práve žalobkyňa. Súd sa zároveň stotožnil s protistranou vznesenou námietkou účelnosti vynaložených nákladov za prípadné liečenie (hoci takúto povahu nákladov žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala), keďže žalobkyňa neuplatnila žiadny prostriedok procesného útoku, ktorým by
argumentovala o nutnosti vynaloženia sumy 30,- € z dôvodu, že predmetný výživový doplnok predpísaný jej ošetrujúcim lekárom zdravotná poisťovňa neprepláca, preto súd nevzhliadol žiadnu vecnú súvislosť medzi protiprávnym konaním právnej predchodkyne žalovaného a nárokom žalobkyne na náhradu jednorazového výdavku za výživový doplnok, ktorý navyše ani nie je liečivom.
39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, keď žalobkyňa nepreukázala najmä príčinnú súvislosť medzi ňou uplatnenými peňažnými nárokmi majetkovej povahy a protiprávnym konaním právnej predchodkyne žalovaného, súd žalobu ako vecne nedôvodnú v celom po čiastočnom zastavení konania zostávajúcom rozsahu zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).