Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/85/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: F.P. A., N.. XX.XX.XXXX, W. A.: R. XX, XXX XX A. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2019 bola žalobcovi podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) a článku 46 Európskeho parlamentu a rady č. 83/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 23.01.2019.

2. Sociálna poisťovňa Bratislava svoje rozhodnutie odôvodnila odkazom na zákonné ustanovenie , podľa ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 23.01.2019 nie je invalidný, podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 12.04.2019. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia nezohľadnil zdravotný stav žalobcu. Poukazuje na bolesti krčnej chrbtice, má bolesti pri prudkých pohyboch a má za to, že mu ide hlava prasknúť a s krkom nemôže hýbať, tak ako by mal a máva bolesti aj pri predklone hlavy. Má bolesti aj pľúc, ale p. doktorka mu povedala, že to má od chrbtice. Bolievajú ho aj kĺby od roku 1990, vekom sa bolesť zhoršuje. Z každej práce bol prepustený a ani sa s ním nebavili z dôvodu, že bol práceneschopný.

4. O žalobcovom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2019 tak, že v celom rozsahu zamietla žalobcove odvolanie a podľa

potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2019.

5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 23.01.2019, žalobca nie je invalidný podľa lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom Sociálneho poistenia určená na 25%.

II.

Žaloba

6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 30.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica.

7. V žalobe uviedol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného boli len dve lekárske správy, zo dňa 10.12.2019. Žalovaný si nezaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Závery odborného posudku nie sú dostatočne podložené úplným zistením zdravotného stavu žalobcu. Tak z lekárskych správ, ktoré boli predmetom skúmania žalovaného, ako aj zo všetkých novo doložených lekárskych správ, v priloženej komplexnej zdravotnej dokumentácii, je možné konštatovať zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, a tým aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov žalobca žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 10.12.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe žalobcom doloženej dokumentácie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, na účely správneho aj súdneho konania. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vlastného vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Preukázanie všetkých skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je na strane žalobcu ako žiadateľa o priznanie nároku. Žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by prijatý záver spochybnili, alebo vyvrátili.

9. Vzhľadom ku skutočnosti, že do času posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, žalobca nedoložil všetky diagnostické zoznamy a lekárske nálezy, zhodnotil posudkový lekár zdravotný stav žalobcu na základe v danom čase dostupných, žalobcom doložených dôkazných prostriedkov objektívne a komplexne, a preto žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. V doplňujúcom vyjadrení žalovaného zo dňa 14.05.2020 žalovaný uviedol, že námietky žalobcu uvedené vo vyjadrení z 24.02.2020, týkajúce sa posúdenia jeho zdravotného stavu, že nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica, nie sú pravdivé. Ako dôkaz zaslal súdu žalovaný vyjadrenie posudkového lekára, ktorý žalobcu osobne objektívne vyšetril.

11. Z dôvodu zistenia úplného skutočného zdravotného stavu žalobcu, na žiadosť žalovaného bol žalobca hospitalizovaný na oddelení neurológie a iných špecializovaných odborov v nemocnici pre obvinených a odsúdených od 18.06.2019 do 02.07. 2019, pričom mu boli vykonané vyšetrenia potrebné pre posúdenie jeho zdravotného stavu, ktoré sú podrobne uvedené v prepúšťacej správe z tejto hospitalizácie, ktorá bola tiež podkladom aktuálneho posúdenia jeho zdravotného stavu a vyhotovenia odborného posudku o invalidite z 23.01.2020.

12. Žalovaný trvá na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený na základe aktuálnych odborných vyšetrení a nie na základe starých lekárskych správ, ako tvrdí žalobca.

13. Námietky žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení jeho zdravotného stavu v deň, kedy bol vyhotovený odborný posudok o invalidite z 23.01.2020, nie sú dôvodné, nakoľko jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky, ani právny vplyv na posúdenie jeho zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie.

14. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že v odbornom posudku z 23.01.2019 absentuje meno a podpis posudkového lekára, ktorý ho vyhotovil, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odborný posudok o invalidite je prílohou rozhodnutia žalovaného, ústredie a je jeho nedeliteľnou súčasťou, preto nie je potrebné, aby bol podpísaný a opatrený pečiatkou, pričom napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ustanovenia o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu námietky žalobcu v tomto smere sú právne irelevantné.

15. Žalobca v žalobe a ani vo vyjadrení z 24.02.2020 neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jeho zdravotného stavu, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné rozhodnutie o jeho nároku na invalidný dôchodok.

16. Podľa lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

17. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich aktuálnej závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 k v znení neskorších predpisov, kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného nemajú záujem poškodiť žalobcu. Sú povinní posúdiť jeho zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech žalobcu.

19. Lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného majú charakter odborných posudkov a sú jedným z dôkazných prostriedkov v zmysle

20. Žalovaný sa naďalej pridržiava vyjadrenia k žalobe z 10.12.2019 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného z 24.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, ústredie z 26.03.2019, nakoľko sú vecne správne. 21. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Právne posúdenie veci

22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a , preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu

dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu je treba podľa zamietnuť.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

26. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

28. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

30. Podľa v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

31. Podľa v znení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

32. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

33. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

34. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

35. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

36. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 37. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

38. Podľa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

39. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

40. Hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 ).

41. Z administratívneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok bola zamietnutá. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 31.07.2019, žalobca nie je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie invalidity na základe konania o odvolaní zo dňa 15.04.2019 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.03.2019 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 23.01.2019. Žalobca nesúhlasil so zamietnutím žiadosti o invalidný dôchodok a poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. V pobočke Sociálnej poisťovni, bol posúdený dňa 23.01.2019 so záverom invalidita nevznikla, MPSVZČ 25%. Dňa 25.04. riešil posudkový lekár pobočky Považská Bystrica odvolanie, v ktorom dokumentuje, že nebolo priložené vyšetrenie MRI driekovej chrbtice. Posudková lekárka SP ústredie listom zo dňa 25.04.2019 požiadala lekára všeobecnej ambulancie pre dospelých ÚVTOS a ÚVV Ilava MUDr. Milana Košteka o zaslanie predmetného výsledku z vyšetrenia chrbtice vrátane vyjadrenia neurológa k výsledku pomocného vyšetrenia. Dňa 16.07.2019 Sociálnej poisťovni e-mailom zaslal posudkový lekár pobočky Považská Bystrica požadované vyšetrenia: Výsledok MRI vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 27.03.2019 a prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, Súdna 15, Trenčín, od 18.06.2019 do 02.07.2019. V danej veci rozhodujúce zdravotné postihnutie: 25%, Kapitola XV: Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E: Dorzopatia a spondylopatia, Položka 3: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Písmeno b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku % (20-35).

42. Posudkový lekár uviedol, že žalobca nie je invalidný podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 25%, a preto invalidita nevznikla.

43. V danej veci žalobca nesúhlasil so zamietnutím žiadosti o invalidný dôchodok, poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. V pobočke Sociálnej poisťovne, bol posúdený dňa 23.01.2019 so záverom, že invalidita nevznikla, MPSVZČ 25%.

44. Podľa , tzn. že súd môže brať do úvahy len dôkazy, ktoré boli správnemu orgánu predložené do vydania jeho rozhodnutia. Dôkazy, ktoré žalobca dokladal po tomto rozhodnutí, môže využiť pri podaní novej žiadosti o invalidný dôchodok. V preskúmavanej veci sa súd nimi zaoberať nemôže.

45. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zmenu napadnutého rozhodnutia. Súd nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a nevybočilo zo zákonného rámca. Podľa názoru správneho súdu sú rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vecne správne, a preto žalobu zamietol.

46. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovaného bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom posudzovanie vykonával. V prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu a na základe nových či už aktuálnych lekárskych nálezov môže opätovne žalobca požiadať o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidného dôchodku (§ 71 ods. 10 ZSP).

47. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania je vecný úspech v konaní.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( .). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).