Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/2897/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava-Ružinov, IČO: 36 062 235, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinnému: G. U., P.. X.X.XXXX, U. XX/X, XXX XX C., o vymoženie 3 472,06 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Róbert Rychtarčík, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, pod číslom XXXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 23.8.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 472,06 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Poprad, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 11.9.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.10.2020 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 30.8.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Róbert Rychtarčík, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 223/25 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 12.10.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 8.9.2021 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie vo veci samej, označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie a námietky proti trovám konania“ dňa 29.9.2021 (na poštovú prepravu povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.9.2021). 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že existujú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zároveň uviedol, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu. Mal za to, že exekučný titul je formálny, nevykonateľný, pričom tento nebol zákonne doručený. Tvrdil, že v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad došlo k postupu v rozpore s a bolo porušené právo na spravodlivý proces. Poukázal na právnu teóriu a ustanovenia , ustanovenie ako i na ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv. Povinný súčasne tvrdil, že pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky, bez právneho dôvodu, pričom oprávneného konanie sa prieči dobrým mravom, cit.: „pretože nárok, ktorý vymáha mu neprináleží čo má za následok neplatnosť právnych úkonov.“ Ďalej vo vzťahu k pôvodnému súdnemu konaniu tvrdil, že nesprávnym procesným postupom došlo k znemožneniu uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej miere, že boli porušené práva na spravodlivý proces. V ďalšom, bez akejkoľvek logickej nadväznosti uviedol, cit.: „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného

titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť len rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou.“ V neposlednom rade namietal výšku trov exekúcie čo do trov exekútora. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Máme zato, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Zároveň uvádzame, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie na základe poverenia nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodnutie, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by súdny exekútor ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie, čo je priam absurdné. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.“ Z vedených dôvodov oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcia sa nevyjadril. 7. Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 14.10.2021 exekučný súd Okresný súd Poprad, vo vzťahu k č.k. XXCsp/XX/XXXX, požiadal o poskytnutie informácie ohľadom doručenia exekučného titulu. Dožiadaný súd doručil exekučnému súdu požadované informácie spolu s elektronickou doručenkou súvisiacou s doručením exekučného titulu povinnému ako žalovanému. 8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 14. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

16. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 17. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 18. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 8.9.2021. Povinný mala teda podľa Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku pripadol na deň 23.9.2021. Vzhľadom k tomu, že podanie povinného bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 29.9.2021 (podané na poštovú prepravu až dňa 27.9.2021), súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 19. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie () musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 20. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 21. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného bol podaný oneskorene. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 8.9.2021, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol deň 23.9.2021. Povinný však svoj návrh doručil súdnemu exekútorovi až dňa 29.9.2021 (podaný na poštovú prepravu až dňa 27.7.2021). Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 22. Nad rámec uvedeného súd vo vzťahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje i na nasledovné: 23. V prvom rade súd uvádza, že posúdením návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa obsahu dospel k záveru, že povinný navrhol zastaviť exekúciu o. i. podľa Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd konštatuje, že dôvod zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím

exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do úvahy, sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nezistil taký dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia ako i dôkazným bremenom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku, pričom nepredložil súčasne ani žiadny dôkaz o tom, že by existoval dôvod pre postup súdu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a preto má súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku nie je daný. 24. Povinný v ďalšom navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to v podstate z dôvodu spornosti pohľadávky oprávneného ako i z dôvodu, neplatnosti právneho úkonu, ktorú (neplatnosť) však povinný vo svojom návrhu nijakým spôsobom nešpecifikoval. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 25. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 26. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou povinného ohľadom nedoručenia exekučného titulu, ktorá (skutočnosť) by mala spôsobovať nevykonateľnosť exekučného titulu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 14.10.2021 exekučný súd od Okresného súdu Poprad, vo vzťahu k č.k. XXCsp/XX/XXXX vyžiadal informácie ohľadom doručenia exekučného titulu. Dožiadaný súd doručil exekučnému súdu požadované informácie spolu s elektronickou doručenkou súvisiacou s doručením exekučného titulu povinnému ako žalovanému. Z predloženej elektronickej doručenky je zrejmé, že exekučný titul bol povinnému ako žalovanému riadne doručený, a to dňa 28.9.2020. Súd sa preto s tvrdením povinného ohľadom nedostatku riadneho doručenia exekučného titulu nestotožnil, nakoľko povinným uvádzané tvrdenia sú v priamom rozpore s exekučným súdom zistenými skutočnosťami zo súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Poprad, č. k. XXCsp/XX/XXXX, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie i v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 27. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie v podstate namietal i vyčíslene trov exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného povereným súdnym exekútorom vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie istiny, úroku z omeškania, trov pôvodného súdneho konania, súdny poplatok za vydanie poverenia, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trovy exekúcie pozostávajúce z trov exekútora, ktoré sú vyčíslené v súlade s a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov. Súd preto k námietke povinného ohľadom trov exekúcie uvádza, že tieto sú v upovedomení o začatí exekúcie uvedené správne, v súlade s exekučným titulom ako i so všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim výšku trov exekútora a spôsob ich určenia. V ďalšom súd poukazuje, že v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd preto vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenia povinného, ktorými namietal vyčíslenú výšku trov exekúcie súdneho exekútora. 28. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 29. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. 30. Koniec zákonnej lehoty pripadol na deň 23.9.2021. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 31. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.