Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/200/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: Tank-o-mat Engineering s. r. o., Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 48 292 681, zast. BARRISTER LEGAL s. r. o., Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 46 225 234, proti žalovanému: JH INVEST, s.r.o., IČO: 31 401 058, Prístavná 2, 821 09 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.11.2021 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v nasledujúcom znení: „Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S., P. S., P. D. O. D. S., katastrálnym odborom Okresného Ú. D. O. D. S. evidované na LV č. XXXX ako:

- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 432 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 256 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX o výmere 165 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 191 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 142 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 104 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 99 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 72.000,00 € s príslušenstvom.“

2. V návrhu uviedol, že dňa 29.10.2020 uzatvoril žalobca ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom 3, spoločnosťou JURKI-HAYTON s.r.o., IČO: 31332 251, so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava ako prenajímateľom 1, pani M.. U. M. ako prenajímateľom 2 a pánom L.. O. M. ako prenajímateľom 4 Rámcovú zmluvu o nájme nehnuteľností a hnuteľných vecí, na základe ktorej sa prenajímatelia zaviazali dať nájomcovi do užívania celkovo pätnásť čerpacích staníc zo siete čerpacích staníc, ktoré sú vo vlastníctve prenajímateľov a ktorých zoznam bol uvedený v tejto zmluve, a to za účelom ich prevádzkovania zo strany žalobcu ako nájomcu (ďalej len ako „Rámcová zmluva“). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neodovzdal žalobcovi ako nájomcovi predmet nájmu, za ktorý žalobca uhradil žalovanému predplatené nájomné na tri roky vopred v sume 72.000,00 € takmer pred deviatimi mesiacmi, čím žalovaný porušil svoje povinnosti z Rámcovej zmluvy ako aj z Individuálnych nájomných zmlúv, t. j. odovzdať žalobcovi ako nájomcovi predmet nájmu do troch dní od zaplatenia predplateného nájomného, vznikol žalobcovi nárok na odstúpenie od Rámcovej zmluvy ako aj od Individuálnych nájomných zmlúv v súlade s článkom XII ods. (3) písm. d) Rámcovej zmluvy a článku X ods. (3)

písm. d) Individuálnych nájomných zmlúv. Odstúpenie od zmlúv nadobudlo účinnosť vo vzťahu k žalovanému dňa 12.11.2021. V rámci odstúpenia od zmlúv žalobca súčasne vyzval žalovaného na vrátenie uhradenej platby predplateného nájomného v sume 72.000,00 €, a to v lehote do troch dní od nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmlúv, nakoľko odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalovaný predmetné finančné prostriedky získal. Lehota na vrátenie finančných prostriedkov žalovanému uplynula dňa 15.11.2021 a žalovaný nevrátil finančného prostriedky do dnešného dňa, a to ani len čiastočne. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva záver, že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 72.000,00 € s prísl. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie žalobca vidí v tom, že žalovaný už takmer deväť mesiacov disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré mu žalobca uhradil ako predplatené trojročné nájomné v zmysle vyššie uvedených nájomných zmlúv a žalovaný napriek tomu, že žalobca mu uhradil celkovo 72.000,00 €, žalovaný žalobcovi predmet nájmu do dnešného dňa v súlade s nájomnými zmluvami neodovzdal, čerpaciu stanicu aj naďalej prevádzkuje a produkuje zisk. Vzhľadom na uvedené sa rozhodol žalobca od nájomných zmlúv odstúpiť. Odstúpenie od zmlúv bolo žalovanému doručené dňa 12.11.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponuje s finančnými prostriedkami žalobcu už skoro deväť mesiacov, napriek tomu, že tieto finančné prostriedky predstavovali platbu za užívanie nehnuteľností, ktoré mal žalobca užívať a prevádzkovať čerpaciu stanicu v zmysle nájomných zmlúv a produkovať zisk, a to už skoro deväť mesiacov, k dnešnému dňu ich žalobca neužíval ani jeden jediný deň. Z dôvodu, že žalovaný robil obštrukcie s odovzdaním predmetu nájmu, za ktorého užívanie žalobca zaplatil platbu nájomného na tri roky trvania nájomného vzťahu vopred, rozhodol sa žalobca so žalovaným ukončiť nájomný vzťah odstúpením od zmlúv a domáha sa vrátenia svojich značných finančných prostriedkov. Ďalší dôvod, pre ktorý žalobca vidí ohrozenie budúcej exekúcie spočíva v tom, že žalovaný zaslal žalobcovi ako reakciu na jednostranné odstúpenie od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť dňom doručenia, list zo dňa 12.11.2021, v ktorom žalovaný stručne uviedol, že „z dôvodu právneho posúdenia Odstúpenia od zmluvy sa vyjadríme v lehote 30 dní". Inštitút odstúpenia od zmluvy je jednostranným úkonom žalobcu a nadobúda účinnosť dňom doručenia žalovanému. K tomu, aby odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť, nie je potrebné vyjadrenie žalovaného. Žalovaný neinicioval rokovanie za účelom vyriešenia vrátenia predmetných platieb žalobcovi, ani písomne ani telefonicky, iba si vyžiadal dosť dlhú lehotu na údajne posúdenie odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný v rámci svojej odpovede na odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené zo strany žalobcu, uvádza neobvyklé dlhú lehotu na vyjadrenie, žalobca má za to, že žalovaný sa môže počas predmetnej lehoty 30 dní zbaviť svojho majetku, aby nemusel žalobcovi vrátiť finančné prostriedky, ktoré bez právneho dôvodu zadržiava. Okrem toho z ďalších jedenástich LV vyplýva, že na špecifikovaných nehnuteľnostiach má žalovaný už zriadené záložné práva v prospech iných veriteľov, čo umocňuje obavu, že žalovaný zadržiavané finančné prostriedky žalobcovi nevráti. 3. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný deväť mesiacov disponuje s finančnými prostriedkami žalobcu a produkuje zisk z čerpacích staníc, neosvedčuje naliehavú potrebu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko lehota na vrátenie finančných prostriedkov žalovanému uplynula len dňa 15.11.2021, pričom zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by žalovaný v dohľadnej dobe odmietal vrátiť finančné prostriedky žalobcovi. Ohrozenie budúcej exekúcie súd nevidí ani v tom, že žalovaný zaslal žalobcovi ako reakciu na jednostranné odstúpenie od zmluvy list zo dňa 12.11.2021, v ktorom uviedol že sa z dôvodu právneho posúdenia Odstúpenia od zmluvy sa vyjadrí v lehote 30 dní. Konanie žalovaného je v tomto prípade možno neštandardné, ale nevyplýva z neho, že by ním žalovaný sledoval úmysel poškodiť žalobcu, či reálne ho ukrátiť o finančné prostriedky, ktoré mu zatiaľ nevrátil. Prípadný spor medzi žalobcom a žalovaným ohľadom odstúpenia od zmluvy taktiež nezakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako tak nerobí ani existencia záložného práva v prospech iných veriteľov na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Tvrdenia žalobcu sú tak len v rovine domnienok, z ktorých nevyplýva dôvodná obava, že prípadný budúci výkon exekúcie bude ohrozený.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo ( ).