Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Co-15-2021.pdf
PDF · 133.27 KB
Case nature
Subarea
2Co/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci navrhovateľky: J. K., narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom: I. P. XXX/X, I., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom: Ďumbierska 3F, Bratislava, proti odporcovi: K. K., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom: I. P. XXX/X, I., zastúpený Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, so sídlom: Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č. k. 32C/52/2021-39, zo dňa 14.7.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky, č. k. 32C/52/2021-39, zo dňa 14. júla 2021 p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky uznesením č. k. 32C/52/2021-39, zo dňa 14.7.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. X1, nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu, so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele P.-J. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie I. (ďalej aj predmetný byt), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, prípadne na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výrok I.). Navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na súd proti odporcovi žalobu o vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, alebo na obmedzenie práva odporcu predmetný byt užívať podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poučením, že v opačnom prípade uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 2.7.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, ako aj v prípade prevzatia maloletej dcéry N. K., narodenej dňa XX.X.XXXX, pri výkone styku. Ďalej sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku P.-J. s parc. č. XXX/X, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec I., okres K..
3. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa X.X.XXXX uzavrela manželstvo, z ktorého sa im dňa XX.X.XXXX narodila dcéra N.. Žijú spoločne v byte v I., ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo už niekoľko rokov nie je harmonické, pričom v posledných
mesiacoch sa začali ich vzťahy zhoršovať a začali aj intenzívne psychické aj fyzické útoky odporcu voči navrhovateľke. Fyzické útoky zväčša spočívali v úderoch do oblasti tváre, ramien a krku. Navrhovateľka má zdokumentované tri fyzické útoky, a to zo dňa 26.3.2018, zo dňa 16.2.2020, kedy odporca na navrhovateľku zaútočil rukami tak, že ju škrtil a udieral, čím jej spôsobil bolesť pod dolnou sánkou, škrabance na rukách a modriny v oblasti ramien a zo dňa 13.5.2020. Odporca na navrhovateľku útočí alebo jej útokmi hrozí pravidelne, a súčasne ju vystavuje psychickému teroru. Vyžaduje ako od nej a aj od dcéry disciplínu a poslušnosť na slovo, v opačnom prípade odporca kričí a správa sa k nim agresívne. Svojím správaním sa snaží vyvolať u navrhovateľky a dcéry strach, vyčíta navrhovateľke, že ho ignoruje, že dcéra je celá po nej, že sa ani jedna z nich nespráva tak, ako si to odporca želá, a že sa mu to nepáči. Dňa 7.6.2020 odporca navrhovateľku a dcéru držal v obývacej izbe bytového domu približne do dvadsiatej druhej hodiny a na navrhovateľku slovne útočil, kričal, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej. Ani na prosby navrhovateľky nedovolil dcére opustiť miestnosť, táto sa bála a plakala. Po tomto incidente opustila navrhovateľka na niekoľko týždňov spoločnú domácnosť a zotrvala u svojich rodičov. Dňa 22.7.2020, po návrate navrhovateľky domov, vznikol medzi stranami ďalší konflikt, ktorý vyústil do toho, že odporca pristúpil k navrhovateľke, nahol sa nad ňu a zvýšeným hlasom sa jej opýtal: „Čo si povedala? To, čo robím ja? Neser ma, nebudem ťa viac upozorňovať.“ Následne sa chcel s navrhovateľkou porozprávať, pričom počas celého rozhovoru trval na tom, že ho navrhovateľka ignoruje. Akonáhle navrhovateľka nekomunikovala tak, ako si to odporca predstavoval, začal sa jej vyhrážať, napr. „Ešte jedna otázka a letí zaucho! Ja ťa už nebudem varovať, fakt to malá uvidí, ako ti vylepím zaucho!“ Komunikoval zvýšeným hlasom, s dôrazom na každé jeho slovo. Snažil sa v navrhovateľke, ako aj v dcére vzbudiť strach, dcéra sa bála, plakala a kričala: „Dosť! Dosť ja už nechcem to počúvať!“ Odporca trval na tom, aby maloletá ostala v miestnosti a všetko počula a nechcel ju pustiť z izby. Z uvedeného vznikla nahrávka. Tento psychický teror pretrváva zo strany odporcu voči navrhovateľke dlhodobo a postupne sa stupňuje, pričom navrhovateľka mu nedáva dôvody na takéto správanie. Ďalší incident sa odohral dňa 9.8.2020, kedy odporca po návrate navrhovateľky z návštevy u rodičov navrhovateľke vyčítal, že ako si mohla dovoliť odísť s dcérou bez jeho dovolenia, že nič nevedel o tom, ako sa dcéra u starých rodičov má. Nasledovali urážky a výčitky, prečo spolu intímne nežijú, prečo nie je v byte dokončená chodba a detská izba. Dcéru nechcel pustiť z miestnosti, ani aby sa šla najesť, táto plakala a kričala po odporcovi, že s ním už viac nechce bývať a nech ide preč. Navrhovateľka si vypočula urážky a nadávky, ako ju neznáša, že jej má plné zuby, a že sa mu hnusí. Odporca ju chytil ju pod krk a kričal na ňu, či ešte chce kričať a povedal jej „drž hubu“. Maloletá bola svedkom tohto útoku na navrhovateľku a tak na odporcu kričala. Keď odporca videl, že sa navrhovateľke začalo zle dýchať, pustil ju. Navrhovateľka s dcérou odišli z bytu. Bolo približne o 23:00 hod. Mimo bytu boli približne trištvrte hodinu, kým sa dcéra upokojila. Po uvedenom incidente sa ešte odporca navrhovateľke vyhrážal, že sa už nikdy nemá opovážiť s dcérou odísť mimo bytu, ani k jej rodičom, zakázal jej používať spoločné osobné motorové vozidlo okrem prípadu, že bude potrebné dcéru zaviesť do škôlky. Situácia v rodine sa ani následne nezlepšila, odporca sa voči navrhovateľke aj naďalej správal agresívne, vyhrážal sa jej, dával jej príkazy a zákazy, napríklad nemohla sa stretnúť s priateľmi, či rodinou, dokonca jej zakázal s nimi telefonický kontakt a na navrhovateľku fyzicky a psychicky útočil. Dňa 6.10.2020 do navrhovateľky odporca hodil budík do zápästia tak, že jej celý deň tŕpol palec. Dňa 10.10.2020 navrhovateľku chytil pod krk, dňa 16.10.2020 odporca navrhovateľku sotil do vane a spôsobil jej tým modriny na pravej nohe. Navrhovateľka sa odporcu bojí a z toho dôvodu sa bála čokoľvek o ich situácií v rodine povedať. Odporca sa navrhovateľke vyhrážal, že pokiaľ o situácii v ich domácnosti prehovorí, nedopadne to pre ňu dobre, že jej to zráta, povynáša ju v igelitoch, vybaví si to s ňou, nerozchodí to, zabije ju. Dňa 29.6.2021 večer, keď už navrhovateľka spala, ju odporca okolo 22:00 hod. zobudil a musela sa presunúť do obývačky. Tam navrhovateľke vulgárne nadával so zovretými päsťami a vyhrážať sa jej, strhol z nej tričko, ktoré mala oblečené a zahodil ho do koša. Prikázal jej sedieť na gauči a počúvať jeho vyhrážky, nadávky, osočovanie a vulgarizmy na jej osobu. Odporca sa navrhovateľke vyhrážal, že ju vyhodí na chodbu a bude bez trička spať pred dverami. Keď sa upokojil, prikázal jej ostať sedieť na gauči a nechytať sa vyhodeného trička. Navrhovateľka sa bála, no nemohla zavolať políciu, nakoľko mala telefón v druhej izbe. Nasledujúci deň 30.6.2021 podala navrhovateľka na polícii na odporcu trestné oznámenie. Odporca bol v tento deň vykázaný z obydlia. Navrhovateľka sa obáva vyhrážok odporcu, obáva sa o psychické zdravie dcéry a o jej následný vývoj. Dcéra útoky odporcu sledovala z bezprostrednej blízkosti. Až despotické správanie odporcu vyvoláva v dcére stavy úzkosti, stresu a dostáva záchvaty plaču. Navrhovateľka znáša niekoľkoročné týranie zo strany odporcu, ktorý ju neustále ponižuje a nedovolí jej slobodne žiť život. Odporcove vyhrážky, urážanie a opovrhovanie sa navrhovateľka snaží nevnímať, aby ju to ešte väčšmi nezraňovalo a neukázala odporcovi že ju to bolí, mrzí a trápi. Takéto psychické a fyzické týranie, ale nedokáže z dlhodobého hľadiska znášať, pričom z dôvodu stúpajúcej tendencie
neprijateľného správania odporcu, existuje dôvodná obava, že odporca bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať.
4. Navrhovateľka k návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia pripojila lekársku správu zo dňa 26.3.2018, lekárskou správou zo dňa 16.2.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., fotografie zranení navrhovateľky a roztrhaného trička, nahrávku zo dňa 22.7.2020, sobášny list, rodný list dcéry N., potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 30.6.2021 a potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia.
5. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a poukázal na to, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa a opodstatnené je tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu, či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah pretože sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti v byte, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a ich vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu, keď navrhovateľka lekárskymi správami a fotografiami osvedčila, že správaním odporcu je ohrozená jej telesná a duševná integrita čo je podložené aj policajným potvrdením o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia. Súd prvej inštancie uviedol, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, alebo ako právo na obydlie. Avšak právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinného z neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom, resp. nad nevyhnutný rozsah. Preto súd prvej inštancie potom, ako dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy právnych pomerov medzi stranami konania rozhodol, že pomerom danej veci zodpovedá nariadenie neodkladného opatrenia, len v rozsahu zákazu odporcu vstupovať do priestorov spoločného bytu, teda nie do priestorov celého bytového domu, ako to žiadala navrhovateľka. Poukázal na to, že podľa samotnej navrhovateľky sa odporca psychického a fyzického násilia dopúšťa vždy len „za zavretými dverami“, teda nie v priestoroch na verejnosti a odporca si neželá, aby sa o jeho správaní voči navrhovateľke vedelo. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie ako nedôvodné vyhodnotil aj navrhovateľkou žiadané obmedzenie odporcu spočívajúce v nepribližovaní sa k navrhovateľke. Pomerom danej veci podľa názoru súdu prvej inštancie, vzhľadom na osvedčený skutkový stav, zodpovedá nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu vykázania odporcu zo spoločného obydlia.
6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto zákaz uložený odporcovi týmto neodkladným opatrením obmedzil len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým bude konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, prípadne na obmedzenie tohto užívacieho práva, podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle žaloby navrhovateľky. Na podanie žaloby súd prvej inštancie určil navrhovateľke lehotu 30 dní. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
7. Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka nesprávne a neúplne zistenie skutkového stavu veci. Uviedol, že od začiatku manželstva bola v názoroch a rozhodovaniach o spoločných veciach dominantná navrhovateľka. Po narodení dcéry N. sa tieto črty navrhovateľky prehĺbili. Navrhovateľka neumožňovala odporcovi žiadne konanie bez jej predchádzajúceho súhlasu. Navrhovateľka zostala s dcérou na materskej dovolenke, pričom sa ju snažil odbremeniť od všetkých ostatných prác. O prácach, ktoré mohol v domácnosti vykonávať rozhodovala navrhovateľka. Pripravovať jedlo pre dcéru zakázala, nakoľko ona vedela najlepšie, ako pripraviť dieťaťu jedlo. Navrhovateľke sa prispôsobil a robil to, čo mu dovolila. Na prechádzku s dcérou mohol ísť len podľa inštrukcií navrhovateľky. Do parku mal zakázané chodiť napriek tomu, že sa mamičky s deťmi v parku prechádzali, nakoľko v lete môžu byť kliešte, komáre a môžu sa tam pohybovať bezdomovci. Na prechádzku s dcérou mohol tak chodiť len po uliciach mesta. Avšak nie po všetkých. Navrhovateľka
uviedla, ktoré chodníky sú hrboľaté, po ktorých sa nemá s ich dcérkou prechádzať. Aby nedochádzalo ku vzájomným nezhodám, prispôsobil sa a rešpektoval názory navrhovateľky a všetko v rodine robil tak, ako mu to odsúhlasila navrhovateľka. Navrhovateľka sama bez predchádzajúcej dohody rozhodovala o tom, kedy navštívi svojich rodičov v N.. Len oznámila, že odchádza. V tomto správaní navrhovateľky nevidel problém, avšak na druhej strane, on nikdy nemohol s dcérou odísť ku svojej matke, ktorá taktiež býva v N.. Navštíviť svoju matku mohol s dcérou len vtedy, keď boli u rodičov navrhovateľky a navrhovateľka odsúhlasila možnosť návštevy matky odporcu za podmienky jej prítomnosti. Bez hádok a odporu rešpektoval predstavy navrhovateľky a tak prvýkrát (sa „vzbúril“) bol v neprítomnosti svojej manželky u svojej mamy na návšteve so svojou dcérou v lete, v júli 2020, keď mal dvojtýždňovú dovolenku. V tom čase mala maloletá 6 rokov. Do N. mali ísť obaja účastníci, avšak manželka nemala dovolenku a tak odporca odišiel s ich dcérou sám. Každý deň kontaktovala navrhovateľka telefonicky dcéru a ustavične jej hovorila, že sa už nikdy nestane, aby boli od seba oddelené. V telefóne sa nezaujímala u odporcu, ako sa cíti ich dcéra, čo robia, jedine telefonovala s dcérou a vyvolávala v nej ľútosť, že nie je so svojou mamou. Preto sa rozhodol ukončiť dovolenku u svojej mamy predčasne, napriek tomu, že sa dcéra u starej mami cítila dobre a vrátil sa s ňou predčasne domov. Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľky, že odišiel s dcérou bez toho, aby jej uviedol kde ide. To, že navrhovateľka následne sama išla v auguste s dcérou ku svojim rodičom na dva týždne, čo robila dlhé roky bežne a pravidelne bez toho, aby sa vopred dohodla s odporcom alebo by komunikovala o svojom zámere odísť bez odporcu a odišla aj na niekoľko týždňov ku svojim rodičom, alebo jej rodičia si dcéru zobrali so sebou bez toho, aby odporca mal vôbec možnosť sa k týmto otázkam vyjadriť, bolo pre navrhovateľku samozrejmé a nezaujímalo ju, ako prežíva odporca tieto autoritatívne správania navrhovateľky. Uviedol, že od narodenia dcéry nemohol navštíviť s dcérou svoju sestru, ktorá býva v I.. Tieto obmedzenia, ktorým bol vystavovaný dlhé roky viedli postupne k vyostrovaniu napätia medzi manželmi. Posledné roky už vyvíjal snahu komunikovať s navrhovateľkou tieto problémy, nakoľko nemožnosť rozhodovať vo svojej rodine o ničom, len vykonávať príkazy navrhovateľky boli pre neho frustrujúce a nevidel z toho žiadne východisko. Navrhovateľka odmietala akúkoľvek komunikáciu o týchto problémoch, čo v poslednom období viedlo ku konfliktným situáciám. Vzájomné problémy chcel riešiť zmierlivo, avšak absolútne odmietnutie a ignorovanie jeho názorov viedlo k vyostrovaniu napätia. Debaty o ich manželstve chcel viesť v neprítomnosti dcéry. Nezakladá sa preto na pravde, že nútil dcéru, aby bola prítomná pri hádkach. Považuje to za absurdné, svoju dcéru ma veľmi rád. Nikdy by jej neublížil a ani jej neublížil. Navrhovateľka vo svojom podaní opisuje, že jej mal vulgárne nadávať a osočovať ju, preto sa ho bála, avšak toto tvrdenie je podľa odporcu nepresvedčivé, nakoľko navrhovateľka neuvádza vôbec žiadne konfliktné situácie, ktoré by mali za následok ich vyústenie do útokov, ktoré v podaní uvádza. Problémov medzi účastníkmi konania si je odporca vedomý, v manželstve je nešťastný, navrhovateľka nie je schopná a nechce sa problémami zaoberať. Mal záujem zariadiť pre dcéru detskú izbu. Dcéra má posteľ v spálni rodičov, avšak spí väčšinou v posteli s rodičmi. Je v súlade so zdravým vývojom dcéry, aby mala zariadenú svoju detskú izbu, avšak s navrhovateľkou sa nedá táto otázka vyriešiť. Odporca nesúhlasí so správaním navrhovateľky, ktorým dcéru neprimerane fixuje na jej osobu, je úzkostlivo starostlivá, o všetkom musí rozhodovať sama, rozhodnutiam odporcu nedôveruje a ani nikdy nedovolila, aby vôbec mohol o rodinných záležitostiach spolurozhodovať. Takýto vzťah je pre neho dlhodobo frustrujúci. Odporca uviedol, že dňa 29. júna 2021 chcel vyriešiť zariadenie detskej izby. Navrhovateľka s odporcom sa dohodli, že keď ich dcéra zaspí, porozprávajú sa. Preto došlo v obývačke potom, ako ich dcéra zaspala k riešeniu týchto problémov, ktoré znovu neboli zo strany navrhovateľky vypočuté a odmietla akýkoľvek návrh odporcu vrátane zariadenia detskej izby pre sedemročnú dcéru. Z opakovaného neriešenia situácie vznikla medzi odporcom a navrhovateľkou konfliktná situácia, ktorá zostala neriešená. Navrhovateľku nenútil k ničomu. Práve opačne, nedomohol sa riadnej komunikácie a riešenia situácie, s ktorou je odporca dlhodobo nespokojný. Aj otázka zariadenia detskej izby zostala nevyriešená. Neriešené spory a zo strany navrhovateľky kategorické odmietnutie iného názoru ako jej, v ňom vzbudili bezmocnosť. Odporca tvrdí, že uvedený konflikt však neprerástol v takú intenzitu ako uvádza navrhovateľka. Ich dcéra spala vedľa v izbe pri otvorených dverách obývačky a nezobudila sa. Odporca nepopiera konflikt medzi navrhovateľkou a odporcom, avšak nemožnosť vzájomnej dohody o otázkach, ktorých riešenie má pre ďalší spoločný život účastníkov konania zásadný význam, je pre neho ubíjajúca. Počas dlhého obdobia podriaďovania sa predstavám navrhovateľky, cíti bezmocnosť akokoľvek ovplyvniť riešenie spoločných vecí. Navrhovateľka nie je schopná robiť kompromisy, chce mať kontrolu nad všetkým, vrátane toho, čo robí odporca. Konfliktná situácia medzi účastníkmi konania 29. júna 2021 viedla k tomu, že bude pre oboch lepšie, ak sa rozvedú. Na druhý deň však bol zo strany polície vykázaný z bytu. Našiel si ubytovanie v ubytovni v “N.” v I.. V ďalších dňoch sa dostavil na výsluch na políciu. Obvinenie nebolo voči nemu vznesené. Zákaz vstupu do obydlia neporušil,
pričom 10 dňová lehota stanovená políciou uplynula skôr, než mu bolo doručené neodkladné opatrenie. Navrhovateľka s ním začala riadne komunikovať. Počas dovolenky v N. mu navrhovateľka dcéru odovzdala do starostlivosti a od 1.8.2021 - 9.8.2021 ju mal u seba. Jeden deň prežili s dcérou voľné chvíle aj za prítomnosti navrhovateľky. Obaja účastníci konania sa vedeli pokojne dohodnúť, aj telefonáty počas obdobia, kedy mal ich dcéru v starostlivosti boli zmierlivé, mal pocit, že navrhovateľka mu dôveruje a nevnucovala dcére predstavy o tom, že len s ňou môže byť šťastná. Dcéra sa cítila veľmi dobre so svojím otcom u babky. Navrhovateľka má záujem súčasnú situáciu neriešiť rozvodom, preto aj odporca ustúpil od svojho zámeru podať návrh na rozvod manželstva. Do času usporiadania vzájomných vzťahov s navrhovateľkou nemá záujem nasťahovať sa späť do spoločného bytu. V byte však má okrem svojich základných osobných potrieb, ktoré mu manželka zabalila do tašky aj ďalšie veci, ku ktorým sa nevie dostať, nakoľko má zákaz vstupu do bytu. Vo voľnom čase modeloval, všetky potrebné veci má v byte. S navrhovateľkou o spoločných problémoch a vo veciach maloletej dcéry vzájomne komunikujú. Podľa odporcu je úplné obmedzenie vstupu do svojho obydlia je za daných skutočností nadmieru obmedzujúce a neprimeraným zásahom do výkonu jeho vlastníckeho práva. Preto odvolaciemu súdu odporca navrhol, aby predmetné uznesenie zrušil.
8. Navrhovateľka s tvrdeniami odporcu v jeho odvolaní nesúhlasila, považuje ich za účelové a nedôvodné. Namieta, že odvolanie odporcu nespĺňa náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, pretože v ňom nie je uvedený ani jeden z taxatívne vymedzených odvolacích dôvodov v súlade s ustanovením § 365 CSP. Odporca v odvolaní uvádza ako dôvod odvolania nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci súdom prvej inštancie, avšak súd prvej inštancie v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinný skúmať úplný skutkový stav veci, čo vyplýva z podstaty predmetného inštitútu. Navrhovateľka uviedla, že odporca vždy vedel, kedy aj s dcérou pôjdu za jej rodičmi, nakoľko ich odporca vždy viezol autom. Odporcovi sa však zunovalo ich voziť a tak jej povedal, že by zvládla ísť aj sama. Navrhovateľka poukázala na to, že prvý krát išla za rodičmi sama, keď mala dcéra 3 roky, odhodlala sa sama šoférovať, avšak odporca jej začal klásť otázky, prečo cestujú bez neho a pokračoval nadávkami, osočovaním a vyhrážkami. Následne sa situácia vyhrocovala tak, že jej odporca zakazoval chodiť k rodičom a rodičom zakázal prísť na návštevu k ním. Odporca nemal od malička so svojím otcom dobrý vzťah. V sedemnástich rokoch sa odsťahoval od svojich rodičov k starým rodičov a svojich rodičov sám dobrovoľne nenavštevoval. Po narodení dcéry si neželal, aby jeho otec dcéru videl a odmietol k svojim rodičom chodiť na návštevu. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie odporcu, že mu bránila v kontaktovaní s jeho rodinou. Odporca sa aj napriek svojej údajnej frustrácii zo spoločného bytu neodsťahoval a nepodal návrh na rozvod manželstva, ani sa vzniknutú situáciu nepokúšal riešiť pomocou psychologického poradenstva, či iným primeraným spôsobom. Naopak, odporca svoju údajnú frustráciu zo vzťahu riešil psychickými a fyzickými útokmi na navrhovateľku, čo preukazujú lekárske správy, napríklad zo dňa 26.3.2018 a 16.2.2020, ako aj fotografie o spôsobených modrinách, či monoklov na tvári navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že maloletá bola pravidelne svedkom útokov na navrhovateľku zo strany odporcu. Pravidelne počúvala vulgarizmy, osočovanie, psychický nátlak a vyhrážky, ktoré jej odporca adresoval. Skutočnosť, že odporca nútil dcéru byť pri útokoch potvrdzuje aj nahrávka zo dňa 22.7.2020, z ktorej je zrejmé, že odporca odmietol pustiť dcéru do vedľajšej miestnosti napriek prosbám navrhovateľky a plaču dcéry. Z uvedenej nahrávky je zrejmé aj to, že odporca vystupoval autoritatívne, mocensky a bez akéhokoľvek ohľadu na dcéru. V tretej izbe bytu mal odporca vytvorený modelovací kútik, kde má svoje modely autíčok, rôzne farby, kompresor, krabice so štetcami a inými pomôckami. Odporca je dominantnou osobou, ktorá chce ovládať rozhodovanie a život svojich najbližších. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca jej tvrdenia žiadnym spôsobom nevyvrátil, nespochybnil fyzické útoky na navrhovateľku a zároveň nespochybnil ani psychické týranie, ktoré jej spôsoboval. Z uvedeného dôvodu má za to, že navrhovateľkou popísané správanie sa odporcu je založené na pravde, čo potvrdzujú aj predložené dôkazy. Odporca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Navrhovateľka potvrdila tvrdenie odporcu, že v súčasnosti s odporcom komunikujú, avšak len z dôvodu starostlivosti o dcéru, pretože nechce upierať dcére otca a naopak. Odporcu o dcére pravidelne informuje a dokážu spolu postupne riešiť základné problémy a otázky výchovy a starostlivosti o dcéru. Vzájomné spolužitie s odporcom si však nedokáže už predstaviť, pretrvávajú v nej pocity neistoty, strachu a obáv z prípadného návratu odporcu do spoločnej domácnosti. Navrhovateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby predmetné uznesenie potvrdil.
9. Odporca v replike k vyjadreniu navrhovateľky namietal, že navrhovateľka síce tvrdí, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený, avšak tomuto odporuje jej skutočné správanie. Odporca zotrval na svojej argumentácii, že nezhody v manželstve sú výsledkom dlhoročných popretí
jeho snáh a názorov na výchovu a riešenie spoločných vecí navrhovateľkou, ktoré napokon viedli k vyostrovaniu napätia medzi manželmi. Tým, že navrhovateľka odmietala akýkoľvek názor odporcu, dochádzalo v poslednom období ku konfliktným situáciám. Vyjadrenie navrhovateľky, že mal mať vždy vedomosť o tom, že odchádza aj s dcérou ku svojim rodičom, potvrdzuje podľa odporcu to, že o tom, či ide a kedy ide k svojim rodičom rozhodovala sama bez predchádzajúcej komunikácie a bez toho, aby o spoločných veciach vrátane plánovania víkendov rozhodovali manželia spoločne. Nebránil sa tomu, že navrhovateľka sama rozhodovala o všetkých veciach v rodine, vrátane toho, či pôjde k svojim rodičom, avšak jemu nebolo umožnené rozhodovať samostatne o víkendoch a tiež o tom, či pôjde ku svojim rodičom alebo k sestre. Nemohol samostatne rozhodovať o tom, aké aktivity by mohol vykonávať so svojou dcérou. Jeho otec je mŕtvy už takmer 5 rokov, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že nemal dobrý vzťah so svojím otcom, a preto ho nenavštevoval. Navrhovateľka nie je schopná robiť kompromisy, chce mať kontrolu nad všetkým, vrátane toho, čo robí odporca. Detská izba sa pre dcéru nevytvorila z dôvodu, že v nej boli odkladané nepotrebné veci, z tejto izby sa stalo skladisko, pretože navrhovateľka nesúhlasila s vytvorením detskej izby pre dcéru. Odporca zopakoval, že navrhovateľka podala na neho trestné oznámenie a navrhla, aby bol odporca vykázaný z bytu. Z tohto dôvodu ho OR PZ Malacky vykázalo zo spoločného obydlia na dobu 10 dni. Príchod polície bol prekvapivý, nakoľko medzi manželmi neprebiehal žiaden konflikt. Byt dobrovoľne opustil bez akéhokoľvek náznaku hnevu alebo odporu a ani po uplynutí 10 dní, pričom uznesenie súdu o neodkladnom opatrení po uplynutí 10 dní nedostal, sa do bytu nevrátil, keďže medzi manželmi neboli vzťahy ustálené. Navrhovateľka trvá na nariadení neodkladného opatrenia, avšak protichodne s týmto návrhom pri styku otca s dcérou preferuje to, aby sa pri väčšine styku s dcérou zdržiaval v ich spoločnom byte. S dcérou sa pravidelne stretáva, má s ňou vytvorený veľmi blízky vzťah. Dcéra je voči odporcovi otvorená, teší sa. V N., u matky odporcu si taktiež vytvorila veľmi blízky vzťah so svojou babkou (ku ktorej začal odporca od krízy v manželstve chodiť) a odporca s dcérou tu aj prespával s vedomím navrhovateľky. Ak navrhovateľka tvrdí, že je v manželstve týraná, je nepochopiteľné a až zarážajúce, prečo nepodala návrh o rozvod ona sama, ale naďalej zotrváva v manželstve. V súčasnosti s navrhovateľkou riadne komunikujú. Vo veciach dohody o styku otca s dcérou sa bez akýchkoľvek rozporov vedia dohodnúť. Vzhľadom na aktuálnu situáciu nemá záujem nasťahovať sa späť do spoločného bytu. Je pre neho v súčasnom rozpoložení vyhovujúce byť mimo spoločnej domácnosti a eliminovať tak prípadné rozpory medzi manželmi. Vzťah odporcu s dcérou je veľmi blízky. Dcéra vyžaduje prítomnosť svojho otca a veľmi rada s ním trávi spoločné chvíle. Vo väčšine času by však mal byť styk uskutočňovaný podľa predstáv navrhovateľky v spoločnom byte, do ktorého však navrhovateľka odporcovi cestou súdneho rozhodnutia zabránila vstupu. Tieto záujmy navrhovateľky sa priečia a sú vo vzájomnom rozpore. Navrhovateľke je známe, že odporca nemá záujem nasťahovať sa späť do spoločnej domácnosti, pokiaľ by nedošlo medzi nimi k usporiadaniu ich vzťahu. Keďže, ale rozhodný čas jeho styku s dcérou (aj cez víkendy) by sa mal uskutočňovať podľa predstáv navrhovateľky v spoločnom byte manželov (teda navrhovateľka nemá strach o svoje zdravie ani život ani vznik prípadných rozporov medzi nimi a prípadných útokov na ňu), nariadenie neodkladného opatrenia je vzhľadom na existujúci skutkový stav neopodstatnené a zároveň neodzrkadľuje skutočnú vôľu navrhovateľky. Závery navrhovateľky o možnom týraní sa nepreukázali, trestné stíhanie voči odporcovi sa nevedie.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
11. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (sporovými stranami) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať je potom i to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne hroziacich zásahov do práv, či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda iba vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých
by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
12. Z neodkladného charakteru tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.
13. Neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (§ 325 odsek 2 písmeno f) CSP), aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 odsek 2 písmeno e) CSP).
14. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 odsek 2 písmeno f) CSP, ktoré žiadala navrhovateľka vydať, a o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, sa vo svojej podstate čiastočne prekrýva aj s neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písmeno e) CSP, keďže upravujú povinnosti v súvislosti s ochranou fyzickej osoby pred zásahom do telesnej a duševnej integrity. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nastáva vtedy, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Teda je to každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo že obeti je bránené robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku zásahu do fyzickej a psychickej integrity musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. V takomto prípade je potrebné chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Je to síce pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnej domácnosti, respektíve v byte.
15. Pri nedovolených zásahov do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. Účelom neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno f) CSP (a aj ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno e) CSP) je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia, preto postačuje, ak je ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Takáto skutočnosť sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z procesného hľadiska zrýchlené. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla dokladá lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou, a podobne.
16. Na základe vyššie definovaného pojmu zásahu do telesnej a duševnej integrity dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal prostredníctvom predložených listinných dôkazov osvedčené dôvodné podozrenie z existencie nedovoleného správania sa odporcu voči navrhovateľke. Na osvedčenie podozrenia zo zásahu do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky správaním sa odporcu v pomeroch danej veci postačovalo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky, zo dňa 30.6.2021 o vykázaní odporcu z obydlia, ktoré má spoločne s navrhovateľkou v I., na I. P. XXX/ X. Skutočnosť, že odporca bol policajným orgánom po vyhodnotení skutkového stavu vykázaný zo spoločného obydlia nasvedčuje vážnosti konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľkou predložené lekárske nálezy o jej zdravotnom stave zo skorších období naznačujú, že predmetný konflikt nie je jednorázovým excesom odporcu. Odporca v odvolaní existenciu svojho konania voči psychickej a telesnej integrite navrhovateľky, popísaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré viedlo súd prvej inštancie k vysloveniu záveru o dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľky, nepoprel. Nesprávnosť svojho konania nemôže odporca ospravedlňovať dôvodmi, ktoré spočívajú v správaní navrhovateľky, pretože nezhody nie je možné riešiť použitím prevahy fyzickej sily. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia správne vyhovel. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), čo znamená, že na skutkové okolnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia, nemôže odvolací súd prihliadať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 a § 262 odsek 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 odsek 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).