Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/103/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, A. I., právne zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti žalovaným: 1/ Q. K., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, A. I., 2/ J. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, A. I., t. č. bytom I., A. XXX, Česká republika, 3/ Ing. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátka so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, IČO: 42 221 200, o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. -274 zo dňa 04. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že: určuje, že kúpna zmluva zo dňa 25.06.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Tvrdošín, kat. odbor pod č. vkladu V809/2014 zo dňa 24.07.2017, uzavretá medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným v rade 3/ ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach obec I., k.ú. I., okres E. evidované na :

- LV č. XXXX pod B212 na meno žalovanej v rade 1/ v podiele 1407/528079 a pod B297 na meno žalovanej v rade 2/ v podiele 1656/528079,

- LV č. XXXX pod B212 na meno žalovanej v rade 1/ v podiele 1407/528079 a

- LV č. XXXX pod B212 na meno žalovanej v rade 1/ v podiele 1407/528079 je neplatná.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 25.06.2014 zavkladovaná pod V 809/2014, uzatvorená medzi predávajúcimi, a to žalovanou v rade 1/ a 2/ a kujúcim žalovaným v rade 3/ je neplatná. Konštatoval, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území a obci I., okres E., u ktorých predmetnou kúpnou zmluvou boli prevádzané spoluvlastnícke podiely sú spoločnými nehnuteľnosťami v zmysle o pozemkových spoločenstvách, a to Pozemkového spoločenstva urbáru obce I.. Právny dôvodom dovolania sa relatívnej neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti opravného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Rozhodnutie súdu vo veci samej o vyslovení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy je listinou na základe, ktorej katastrálny odbor vyznačí

formou záznamu stav z pred uzavretím kúpnej zmluvy, čo samo o sebe zakladá naliehavosť právneho záujmu o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalované 1/ a 2/ nepostupovali pri predajni nehnuteľnosti zákonom predpísaným spôsobom, nebola dodržaná písomná forma ponuky a taktiež nebolo preukázané, že by písomnú ponuku predložili na výbor príslušného urbáru v zmysle o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj „“). Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli ponúkané na predaj prostredníctvom inzercie v regionálnej tlači, neznamená na jednej strane to, že sa táto ponuka dostala do dispozičnej sféry ostatných spoluvlastníkov a na druhej strane takúto formu ponuky nepozná. Rovnako nebolo preukázané, že sa jednalo o prevod blízkej osobe, nakoľko ako vyplynulo z výpovede starostu obce I., tento síce vydal potvrdenie o príbuzenstve žalovanej 1/, ale na základe čestných prehlásení žalovaných 1/ až 3/ a ako starosta má povinnosť vydať takéto potvrdenie, ale nie je už jeho povinnosťou skúmať, či sú to skutočne blízke osoby. Teda bolo preukázané, že žalované 1/ a 2/ nerešpektovali predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, nakoľko nepostupovali v zmysle , čo zakladá záver o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Avšak v súdenom prípade sa žalobca (z vyjadrenia ktorého vyplynulo, že podával žalobu ako fyzická osoba) domáha predkupného práva aj v rozsahu v ktorom mu toto právo neprináleží. Dožaduje sa vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k celému podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzaného kúpnou zmluvou, bez účasti ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, a teda sa domáha určenia neplatnosti celej kúpnej zmluvy v rozsahu nad rámec jeho predkupného práva. Vychádzal pritom zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca je teda vlastníkom len určitého podielu na spoločnej nehnuteľnosti a svoje predkupné právo si môže uplatňovať len k alikvotnej časti s ohľadom na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol aplikujúc (ďalej len ).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že bol porušený zákonný postup a ponukové konanie podľa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy účinného a tiež, že nešlo o prevod medzi blízkymi osobami a pokiaľ dôjde k porušeniu zákonného predkupného práva, dotknutý poškodený spoluvlastník sa môže domáhať buď relatívnej neplatnosti alebo prevodu dotknutých nehnuteľností od nového spoluvlastníka za rovnakých podmienok, za akých ich od pôvodného vlastníka nadobudol, prípadne si ponechá predkupné právo, ale už voči novému spoluvlastníkovi. Žalobca si uplatnil z týchto možností domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. V celom rozsahu, ale rozporuje záver súdu prvej inštancie, že sa nemohol domáhať relatívnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy, ale iba jeho alikvotnej čiastky s ohľadom na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa súd odvoláva sa netýka danej veci. Výklad zákona v zmysle záverov súdu prvej inštancie by znamenal nebezpečný precedens a podielových spoluvlastníkov majúcich záujem predať svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti, by to iba motivovalo v porušovaní a obchádzaní zákonného ponukového konania, nakoľko nemuseli by tým plniť zložité a zdĺhavé ponukové konanie. Tiež v prípade, ak by sa následne v 3-ročnej prekluzívnej lehote od realizácie prevodu domáhal nejaký poškodený spoluvlastník porušenia predkupného práva, mal by nárok znova iba na alikvotnú časť predmetného prevodu podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti a porušovateľom zákona, by sa de facto nič nestalo, pri najhoršom by prišli o zanedbateľnú časť predmetu prevodu. Upozorňuje, že ak by sa domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti iba k časti spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom kúpy, došlo by k porušeniu a katastrálny odbor by danú skutočnosť ani nezapísal. To znamená, že na žalovaného 3/ by ostalo vedených 99, % veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a na žalovanú 1/ a 2/ by zostalo evidovaných 0,6 % prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Uvedené vzhľadom na doterajšiu prax okresných úradov, katastrálnych odborov je nezmysel, ale je aj nevykonateľné, keď v zmysle ZoSP pri prevode a prechode podielu na spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2000 m2. Ak by bol výklad súdu prvej inštancie správny, tak potom aj podielový spoluvlastník zamýšľajúci predať svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti v rámci ponukového konania by bol nútený každému z ostatných spoluvlastníkov ponúknuť iba príslušnú časť zamýšľaného predmetu prevodu podľa veľkosti ich podielov. Následne by mohol odkúpiť iba túto ponúkanú alikvotnú časť spoluvlastníckeho podielu a nie celý podiel. Má za to, že argumentáciu súdu vyplývajúcu z bodu 40. a 41. rozsudku, by bolo možné uplatňovať iba v prípade, ak by sa žalobca domáhal žalobou nahradenia prejavu vôle a zároveň by bolo viacero opomenutých podielových spoluvlastníkov, ktorí by sa porušenia predkupného práva týmto spôsobom domáhali. Pripomenul, že vklad bol povolený 24.07.2014, žaloba v tejto veci bola podaná v januári 2017 a z rozhodovacej činnosti a nápadu okresného súdu je zrejmé,

že dodnes sa iný podielový spoluvlastník danej spoločnej nehnuteľnosti porušenia predkupného práva nedomáhal. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmeniť tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný v rade 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku a toto po vecnej i právnej stránke považuje za správne. Vo vzťahu k obsahovej stránke odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťami a právnymi názormi uvádzanými v odvolaní a je toho názoru, že pre podanie odvolania nie sú dané žiadne zákonné odvolacie dôvody definované v . Žalobca sa v odvolaní obmedzil na strohé vymenovanie odvolacích dôvodov bez toho, aby tieto dôvody akýmkoľvek spôsobom bližšie zdôvodnil. Bližšie nešpecifikoval, v čom by mala spočívať nesprávnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, v čom mala spočívať nesprávnosť vyhodnotenia skutkového stavu alebo nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom, resp. zo samotného odôvodnenia odvolania jednoznačne nevyplýva, že by sa súd dopustil akéhokoľvek pochybenia pri vyhodnocovaní skutkového či právneho stavu. Je názoru, že v odvolaní absentuje relevantné zdôvodnenie odvolania, resp. vysvetlenie dôvodov, pre ktoré považuje rozsudok prvého stupňa za nesprávny. Nemôže byť postačujúce, aby odvolávajúca sa strana len stroho vymenovala odvolacie dôvody. Samotná skutočnosť, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade s právny názorom odvolávajúcej strany, sama o sebe nie je postačujúcim odvolacím dôvodom. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnou legislatívou, riadne preskúmal skutkový a právny stav, rozhodol spravodlivo a zákonne a svoje rozhodnutie riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Je toho názoru, že žalobca neosvedčil právny nárok na zrušenie celej kúpnej zmluvy, resp. sa nemohol dovolávať relatívnej neplatnosti celého právneho úkonu. V opačnom prípade by došlo k neoprávnenému odňatiu vlastníckeho práva žalovaného 3/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré predmetnou kúpnou zmluvou nadobudol. Žaloba smeruje k tomu, aby sa odňalo vlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti, a to v rozsahu, kde nebolo predkupné právo žalobcu vôbec porušené, resp. v rozsahu, v ktorom mu predkupné právo vôbec neprináležalo. Vyhovením žalobe by bolo neprimerane a nad rámec zákona obmedzené jeho vlastnícke právo a natrvalo by mu bolo odňaté vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom predaja, a to aj v rozsahu, v ktorom predkupné právo žalobcovi nepatrilo. Žalobcom formulovaný petit žaloby predstavuje zákonom nedovolené obmedzovanie súkromného vlastníctva žalovaného 3/ nad mieru ustanovenú zákonom, nemajúcu oporu v platnom práve a jednalo by sa o nedovolený zásah do súkromného vlastníctva žalovaného 3/ ako dobromyseľného nadobúdateľa v rozpore s ústavne garantovaným právom na ochranu súkromného vlastníctva zakotveného v SR. Žalobcom navrhované riešenie považuje za kontraproduktívne a nezákonné a jednalo by sa o neprimerané a platným právom nedovolené odňatie vlastníckeho práva v rozsahu 100 %, pre porušenie predkupného práva len v nepatrnom rozsahu, keďže žalobca má len nepatrný podiel na spornej spoločnej nehnuteľnosti a ostatní spoluvlastníci si predkupné právo nikdy neuplatnili. Návrh žalobcu považuje za odporujúci platnému právu aj s ohľadom na to, že žalobca nerešpektuje zákonnú požiadavku na presné vymedzenie okruhu účastníkov konania, kde zákon výslovne ukladá, že účastníkom konania musia byť všetky subjekty, ktoré by rozhodnutím súdu mohli byť dotknuté. Je toho názoru, že pokiaľ sa žalobca domáha aby súd rozhodol o právnom osude celého prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, avšak bez účasti ostatných podielových spoluvlastníkov, takýto postup nemá oporu v platnom práve a žalobca si uplatňuje predkupné právo aj v rozsahu nad rámec, ktorý mu prislúcha zo zákona podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Poukázal na ustanovenie a ZoSP, v zmysle ktorého členov spoločenstva ex lege pred súdmi zastupuje výbor urbárneho spoločenstva. V danom prípade sa žalobca vyjadril, že žalobu nepodáva za pozemkové spoločenstvo, ale len sám za seba ako fyzická osoba. V zmysle (ďalej aj ) vyplýva, že žalobca by sa mohol domáhať relatívnej neplatnosti celého právneho úkonu, len za predpokladu, že by sa s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi dohodol na takomto spôsobe výkonu predkupného práva. Na rovnaký názor poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. -125. Žalobca tak nesplnil základné formálne a vecné náležitosti, predovšetkým zákonnú podmienku vecnej legitimácie, podmienku tzv. núteného procesného spoločenstva v konaní, v ktorom súd rozhoduje o určení vlastníckeho práva, resp. o osude spoločnej nehnuteľnosti, alebo jej časti, nakoľko v súdnom konaní na strane žalobcu nevystupujú všetky dotknuté subjekty - ostatní spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, hoci takáto podmienka vyplýva z požiadaviek a ZoSP. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu v odvolaní, že pokiaľ by bol výklad v rozhodnutí súdu prvej inštancie správny, došlo by k nedovolenému deleniu nehnuteľnosti v zmysle ZoSP, a to z dôvodu, že v danom prípade nedochádza k reálnemu deleniu spoločnej nehnuteľnosti, ale len k uplatneniu predkupného práva.

ods. 1 ZoSP definuje, čo sa rozumie pod spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá je nedeliteľná a že oddelenie časti spoločnej nehnuteľnosti nie je možné. K uplatnenému nároku na náhradu trov konania nesúhlasia a namietajú oprávnenosť tohto nároku. Žalobca bol neúspešný na prvom stupni neuniesol dôkazné bremeno, a teda neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci, že je oprávnený uplatňovať predkupné právo v rozsahu 100 %. Je zrejmé, že samotná žaloba bola vo svojej podstate celkom zjavne nedôvodná a celkom zjavne by takto podanej žalobe súd nemohol vyhovieť, pretože by tým zasiahol do práv všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí neboli účastníkmi konania a súčasne by súd neoprávnene odňal vlastnícke právo žalovaného 3/ k spornému podielu v rozsahu 100 %. Teda aj v rozsahu, v ktorom nedošlo k porušeniu predkupného práva, čím by súd neumožnil tzv. zhojenie relatívnej neplatnosti tak, ako ho zákon predpokladá, čo by bol postup v rozpore s ustanoveniami a v rozpore s princípom legitímnych očakávaní a princípom právnej istoty. Považuje preto požiadavku na akúkoľvek náhradu trov konania za neadekvátnu v rozpore s dobrými mravmi a v priamom rozpore s a . Má za to, že s poukazom na dikciu žalobcovi právny nárok na náhradu trov konania nevznikol. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a v prípade úspechu žalovanému v rade 3/ priznať nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, a ), po zopakovaní dokazovania v zmysle na pojednávaní pred odvolacím súdom, a to oboznámením listinných dôkazov (listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX., kúpnej zmluvy V 809/14, riadkovej inzercie, rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor Tvrdošín V 809/14, čestným prehlásením žalovaných 1/ až 3/, výpisom z uznesenia výboru Pozemkové spoločenstvo urbáru obce I., potvrdením obce I., zápisnicou z pojednávania 04.02.2021 a z nej oboznámením svedeckých výpovedí svedkov M. K. a C. W.), preskúmal rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobe žalobu vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobca pred odvolaním súdom zotrval na svojom odvolaní, pričom zopakoval všetky tvrdenia v odvolaní a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ by bol správny názor súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, stalo by sa právo nevymožiteľné, nakoľko by to motivovalo k zneužívaniu predkupného práva.

6. Žalovaná v rade 1/ zároveň ako aj splnomocnená zástupkyňa žalovanej v rade 2/ sa vyjadrila, že nie je pravdou, že by neponúkala svoj spoluvlastnícky podiel členom spoločenstva. Žalobca ako prvý vedel, že má záujem predať spoluvlastnícky podiel, avšak nemal záujem. Uvedené urobila ústnou formou a nakoniec bolo to oznámené v novinách a na internete. Zdôraznila, že predmetnou kúpnou zmluvou prevádzala iba svoje vlastníctvo.

7. Žalovaný v rade 3/ zotrval na skutočnostiach uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Pred kúpou spoluvlastníckych podielov sa u žalovaných 1/ a 2/ ubezpečoval, či ponúkali tieto svoje spoluvlastnícke podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom, pričom bol ubezpečený, že dokonca žalobcovi boli tieto ponúkané. Bol dobromyseľný nadobúdateľ. Nemal úmysel nikoho z ostatných podielových spoluvlastníkov uškodiť.

8. Podľa ZoSP, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia , ak , až 3 a až 12, a až 5 neustanovujú inak.

9. Podľa § 2 ods. 3 ZoSP, pri prevode a prechode podielu na spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2; zlúčením podielov môže vzniknúť podiel, ktorému zodpovedá výmera menšia než 2 000 m2.

10. Podľa § 9 ods.7ZoSP, na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,15) ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.

11. Podľa § 9 ods. 8 ZoSP, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti;

podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.

12. Podľa § 16 ods. 2 písm. a/ ZoSP, výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,

13. Podľa § 16 ods. 2 písm. c/ ZoSP, výbor zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,

14. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (rozhodnutie NS SR ).

15. Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi pozemkového spoločenstva sa podľa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, t. j. ustanovenie o predkupnom práve (okrem ak nejde o prevod podľa , kedy sa všeobecné ustanovenia o predkupnom práve uplatnia - k podielom na spoločnej nehnuteľnosti v správe Slovenského fondu, vo vlastníctve štátu). Teda pre prípad, keď vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel na osobu, ktorá už na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti vlastní podiel, nie je ustanovené predkupné právo vlastníkov podielov na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti ( ZoSP). V naproti tomu je upravené predkupné právo vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak niektorý vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, teda na osobu, ktorá ešte na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti nevlastní podiel (v prejednávanej veci žalovaný 3/ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy). V súvislosti s prevodom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, je teda potrebné rozlišovať prevod podielu medzi členmi pozemkového spoločenstva na jednej strane a prevod podielu na tretiu osobu na druhej strane. Pre prípad prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu ustanovil zákonodarca v pre vlastníka podielu, ktorý mieni previesť svoj podiel povinnosť najprv ponúknuť tento podiel ostatným vlastníkom podielov na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti s tým, že ak o podiel neprejavia záujem títo ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo, môže ho vlastník podielu na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Teda podielový spoluvlastník, ktorý mieni previesť svoj spoluvlastnícky podiel, má uvedené možnosť ponúknuť už konkrétnemu členovi pozemkového spoločenstva a vtedy nemá ponukovú povinnosť voči ostatným členom pozemkového spoločenstva ( ZoSP), avšak v prípade, že mieni previesť svoj podiel na tretiu osobu, ktorá dovtedy nie je členom spoločenstva (teda nevlastní žiadny podiel na spoločnej nehnuteľnosti) má povinnosť písomnej ponuky voči ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktoré môže učiniť buď voči každému samostatne podielovému spoluvlastníkovi alebo prostredníctvom výboru spoločenstva. Ustanovenie vyslovene neupravuje dôsledky porušenia tohto predkupného práva z hľadiska otázky platnosti právneho úkonu, ktorým bolo toto predkupné právo porušené. V dôvodovej správe k novele vykonanej sa iba konštatovalo, že z doterajšej aplikačnej praxe, vyplynula potreba upraviť ustanovenie tak, aby z neho jednoznačne vyplývala povinnosť ponuky predaja podielu prostredníctvom výboru spoločenstva. Zmena právnej úpravy z „môže ponúknuť“ na „musí ponúknuť“ viedla v časti odbornej verejnosti k právnemu názoru, že porušenie povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru v súvislosti so zamýšľaným prevodom, má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa dôvodovej správy k novele vykonanej má však mať porušenie za následok „iba“ relatívnu neplatnosť právneho

úkonu. Tento záver o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol porušený pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, vychádza z argumentácie založenej na subsidiárnej aplikácií ustanovení o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka - aplikácia ustanovení o predkupnom práve podielových spoluvlastníkov je vylúčená len pre prípad prevodu podielu medzi členmi pozemkového spoločenstva a z uvedeného vyplýva, že v prípade prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu sa vzťahuje všeobecná právna úprava predkupného práva podľa aj s právnou úpravou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo toto právo podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti porušené. Prijateľnosť tejto argumentácie je však sporná. S prihliadnutím na zámer a s prihliadnutím na princíp výkladu právnych noriem ohľadom platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov prezentované v súdnej praxi, je potrebné prikloniť sa k právnemu názoru, podľa ktorého porušenie predkupného práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

16. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalované v rade 1/ a 2/ boli podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, ktoré tvorili spoločnú nehnuteľnosť v zmysle ustanovení ZoSP evidované na LV č. XXXX v k. ú. obci I. pod B 212 žalovaná v rade 1/ v podiele 1407/528079 a pod B 297 žalovaná v rade 2/ v podiele 1656/528079, ďalej na LV č. XXXX pod B 212 žalovaná v rade 1/ v podiele 1407/528079 a napokon na LV č. XXXX pod B 212 na meno žalovanej v rade 1 v podiele 1407/528079, ktoré spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou zo dňa 25.06.2014 zavkladovanou pod č. V 809/2014 previedli na predávajúceho - žalovaného v rade 3/. Žalované 1/ a 2/ pokiaľ mali vôľu predať svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, tento mohli previesť na hociktorého člena pozemkového spoločenstva (podielového spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti) bez povinnosti ponúknuť podiely aj ostatným členom. V prípade, že sa rozhodli predať spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti žalovanému 3/, ktorý v tom čase nebol členom Pozemkového spoločenstva urbáru obce I., žalovaným v rade 1/ a 2/ vznikla povinnosť postupovať v zmysle § 9 ods. 7 ZoSP účinného v čase prevodu (v súčasnosti § 9 ods. 8) a najskôr ponúknuť na predaj svoje spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a v prípade že žiaden z nich nebude reagovať na ponuku, mohli previesť svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v rade 3/, ako na tretiu osobu. Účelom <. je v určitej miere zabraňovať prevodom podielov do rúk tretích osôb, zachovať okruh spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a postupne ho znižovať. V konaní bolo preukázané, že žalované 1/ a 2/ si svoju ponukovú povinnosť písomnou formou v zmysle citovaného ustanovenia nesplnili prostredníctvom výboru alebo samostatne voči jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že v regionálnej tlači uvedené inzerovali, nejednalo sa o postup v zmysle ustanovenia ZoSP a oboznámením sa daného inzerátu je nutné konštatovať, že inzerát bol všeobecný - „Pr. les. pozemky v I. 15562 m2, po 0,45 €“. Z takto formulovaného inzerátu ostatní podieloví spoluvlastníci nemohli nadobudnúť presvedčenie, že sa jedná o podiely na spoločných nehnuteľnostiach, ktorých sú oni ďalšími podielovými spoluvlastníkmi. Žalované 1/ a 2/ svoje tvrdenie, že si svoju povinnosť splnili ústne, žiadnym spôsobom nepreukázali, avšak nejedná sa ani o postup vyžadovaný zákonom. Písomná ponuka musí byť jasná, určitá a zrozumiteľná, aby bolo z nej možno vyvodiť jednoznačný záver, aký podiel a za akú cenu ponúkajú žalované 1/ a 2/ na predaj, označenie konkrétnych nehnuteľností. Teda ich konaním došlo k porušeniu zákonného predkupného práva voči ostatným podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti.

17. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vykladal, že žalobca sa mohol domáhať relatívnej neplatnosti len v pomernej časti s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Závery tohto rozhodnutia nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko sa dotýka iného predmetu konania. V preskúmavanej veci sa žalovaný domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a predmetom konania rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých záverov súd prvej inštancie vychádzal bolo nahradenie prejavu vôle. Rovnako aj v rozhodnutí Krajského súdu Žilina, sp.zn. , na ktoré poukazoval žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu.

18. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či sa bude domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (v tomto prípade žalovanému 3/), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých

ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a v prípade, že jeho výzve nevyhovie, má právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený jeho prejav vôle alebo si ponechá predkupné právo voči novému nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie týchto nárokov je vylúčené. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy V 809/2014. Žalobca je oprávnený domáhať sa relatívnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy, nie len pomernej časti (viď aj odôvodnenie v bode 17), dôsledkom toho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu (podiely budú opäť zapísané na žalované 1/ a 2/). V prípade, že by si žalované 1/ a 2/ riadne splnili svoju ponukovú povinnosť pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným 3/ - ponúknuť na predaj svoj spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom (či už prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva, alebo samostatne každému jednotlivému podielovému spoluvlastníkovi), pričom ostatní zostávajúci podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o výkone predkupného práva (ktorý z nich nadobudne ponúkaný podiel) a v prípade, že k dohode medzi spoluvlastníkmi nedôjde a všetci majú záujem o kúpu podielu, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastník pri prevode spoluvlastníckeho podielu je teda obmedzený v jeho dispozícii tým, že má povinnosť podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným zostávajúcim spoluvlastníkom, a to bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, lebo v čase realizácie ponukovej povinnosti povinní z predkupného práva (v danom prípade žalované 1/ a 2/) nemôžu mať vedomosť o tom, či a k akej dohode o výkone predkupného práva medzi oprávnenými dôjde. Preto nemožno akceptovať názor žalovaného 3/ vo vyjadrení k odvolaniu (a záver súdu prvej inštancie), že žalobca sa môže domáhať relatívnej neplatnosti len pomerne zodpovedajúce výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Dohodu o výkone predkupného práva môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci a ak sa nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Prípadne záujem o kúpu môže prejaviť aj iba jeden zo spoluvlastníkov, bez rozdielu výšky jeho už existujúceho spoluvlastníckeho podielu. Pretože ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý ponúkaný podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo vykonali, k dispozícii celý tento podiel ("prirastie" im aj časť podielu, ktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali), samozrejme podľa veľkosti svojich podielov na veci. Tým, že žalované 1/ a 2/ pred uzatvorením kúpnej zmluvy si nesplnili svoju zákonnú ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, znemožnili týmto zostávajúcim spoluvlastníkom uzavrieť dohodu o výkone predkupného práva, ktorú môžu uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti (ku ktorej v danom prípade nedošlo). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže domáhať relatívnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy pri porušení zákonného predkupného práva, aby tak v prípade záujmu žalovaných 1/ a 2/ predaja svojho spoluvlastníckeho podielu, a po splnení si ponukovej povinnosti mohol s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi uzavrieť dohodu na výkone predkupného práva, ktorá môže mať rôznu formu (ponuku príjmu všetci podieloví spoluvlastníci, alebo iba niektorí a ak sa nedohodnú, budú nadobúdať pomernú časť k výške svojho podielu, alebo záujem o kúpu prejaví iba jeden z podielových spoluvlastníkov, kedy nadobudne celý ponúkaný podiel), prípadne o kúpu neprejaví záujem ani jeden z podielových spoluvlastníkov a v tom prípade za rovnakých podmienok môžu svoj spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu.

19. Odvolací súd len na okraj k tvrdeniam sporových strán v rámci odvolacieho konania k drobeniu pozemkom uvádza, že zákaz drobenia pozemkov možno zaradiť medzi základné princípy právnych vzťahov, objektom ktorých je poľnohospodárska a lesná pôda. Dôležité je poznamenať, že zákaz drobenia pri prevode, resp. prechode spoluvlastníckych podielov členov pozemkových spoločenstiev sa tu myslí v zmysle celej spoločnej nehnuteľnosti a nie každého jednotlivého pozemku. Teda výmeru zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu treba počítať vo vzťahu k celej spoločnej nehnuteľnosti ako takej. Pokiaľ žalovaný 3/ vo vyjadrení namietal, že predajom spoluvlastníckych podielov nedošlo k reálnej deľbe, je nutné poukázať na to, že § 2 ods. 3 ZoSP zakotvuje, že nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2.

20. Žalovaný 3/ namietal, že žaloba nespĺňala základné formálne a vecné náležitosti, predovšetkým tzv. vecnú legitimáciu, podmienku tzv. núteného procesného spoločenstva v konaní, v ktorom sa rozhoduje o určení vlastníckeho práva, resp. o osude spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti, nakoľko na strane žalobcu nevystupujú všetky dotknuté subjekty - ostatní spoluvlastníci, hoci táto podmienka vyplýva z a a ZoSP. Odvolací súd má za to, že pokiaľ dôjde k porušeniu zákonného

predkupného práva, má to za následok možnosť dotknutej osoby (opomenutého spoluvlastníka) dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Jedná sa o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý dotknutý spoluvlastník adresuje všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu. V civilnom sporovom konaní o neplatnosť právneho úkonu (v preskúmavanej veci kúpnej zmluvy) musia byť sporovými stranami všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní, nakoľko v týchto veciach vystupujú ako nerozluční spoločníci. Žalobca ako žalovaných označil všetkých účastníkov kúpnej zmluvy (žalované 1/ a 2/ ako predávajúce a žalovaný 3/ ako kupujúci). Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného 3/, že sporovými stranami musia byť všetci podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Každý z dotknutých podielových spoluvlastníkov ak došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva sa môže domáhať samostatne určenia relatívne neplatnosti kúpnej zmluvy, ako výkon predkupného práva, ktoré predkupné právo má samostatne každý podielový spoluvlastník. Žalovaný 3/ poukazoval na § 16 ods. 2 písm. a/ a c/ ZoSP, v zmysle ktorého výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi alebo ich zastupuje. Avšak citované ustanovenie nezakazuje, aby člen spoločenstva ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti podal samostatnú žalobu na súde.

21. Žalovaný 3/ napokon tvrdil, že pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov bol dobromyseľný, keď sa u žalovaných 1/ a 2/ ubezpečoval či si splnili zákonnú ponukovú povinnosť voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti žalované 1/ a 2/ si splnili svoju zákonnú ponukovú povinnosť. Žalovaný 3/ bližšie nešpecifikoval akým spôsobom sa ubezpečoval o tejto skutočnosti a napokon žalované 1/ a 2/ mu ani nemali ako preukázať, že si túto povinnosť splnili, keď ako už bolo v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia konštatované, tieto si povinnosť v zmysle § 9 ods. 8 ZoSP v predpísanej písomnej forme prostredníctvom výboru spoločenstva nesplnili. Z uvedených dôvodov žalovaný 3/ pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov nemohol byť dobromyseľný.

22. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v celom rozsahu, na základe čoho dôjde k spätnému prevodu spoluvlastníckych podielov na žalovanú v rade 1/ a 2/ a následne tieto ak mienia previesť svoj spoluvlastnícky podiel, musia postupovať v zmysle ZoSP. Preto v zmysle odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil kúpnu zmluvu V 809/2014 za neplatnú.

13. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie , aplikujúc a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )