Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-54-2021.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 24 novembra 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. ml. L. Z., nar. XX.XX.XXXX O. B., G. Z. M., M. XX,
2. R. Z., nar. XX.XX.XXXX O. B., G. Z. M., M. XX,
sú vinní, že
- dňa 22.10.2017 v čase okolo 15.30 hod. v meste M. I. U.. M. Č.. XXX/ XX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, bez použitia násilia, pravým kľúčom, o ktorom vedeli, kde sa nachádza, odomkli vchodové dvere a vnikli do rodinného domu na parcele č. XXX/X, ktorého vlastníkom je Z. Z., kde v obývacej izbe malým kovovým predmetom L. Z. vypáčil uzamykací mechanizmus dreveného šuplíka, odkiaľ odcudzili finančnú hotovosť vo výške 103.000,- CZK /4.011,99,- €/, nachádzajúcu sa v tam uložených papierových obálkach, čím takto svojím konaním spôsobili Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom ul. M. Č.. XXX/XX, M., odcudzením vyššie uvedenej finančnej hotovosti škodu vo výške 4.011,99,- €, pričom škoda na zariadení nebola spôsobená,
teda
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec, tým, že sa jej zmocnili a spôsobili ním väčšiu škodu a čin spáchali vlámaním,
čím spáchali
- prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa §§ 20 k 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to im súd ukladá
1/ obž. ml. L. Z.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
1/ obž. R. Z.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Z. Z., I.. X.X.XXXX, Z. M., U.. M. Č.. XXX/XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 6.7.2021 obžalobu na obvineného 1/ ml. L. Z. a 2/ R. Z. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný 1/ ml. L. Z. ako aj obžalovaný 2/ R. Z. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný 1/ ml. L. Z. ako aj obžalovaný 2/ R. Z. postupne uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil oboch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie oboch obžalovaných prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie oboch obžalovaných prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali
spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Obžalovaní L. Z. F. R. Z. sú hodnotení všeobecne.
Zo správy ÚPSVaR Prešov vo vzťahu k ml. L. Z. plynie, že mladistvý doposiaľ na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bol evidovaný jednorázovo pre spáchanie majetku proti priestupku. Vo vzťahu k skutku kladenému mu za vinu ÚPSvaR vykonal sociálny pohovor a bolo mu poskytnuté sociálno - právne poradenstvo zamerané na elimináciu páchania protiprávnej činnosti do budúcna.
Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný 1/ L. Z. evidovaný priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. e) priestupkového zákona.
Obžalovaný 2/ R. Z. má vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR takisto evidovaný jeden priestupok, a to podľa § 22 ods. 1 písm. l) priestupkového zákona.
Obžalovaný ml. L. Z. a ani obžalovaný R. Z. neboli doposiaľ súdne trestaní.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný ml. L. Z. doposiaľ viedol riadny život a sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky rok s tým, že pri ukladaní trestu obžalovanému bral do úvahy zásady ukladania testu mladistvým, kedy podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale postačí aj samotná hrozba trestu, a preto ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici v trvaní 3 mesiacov berúc do úvahy zásady ukladania trestov mladistvým, kde výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný takisto povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si takisto ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.
Takýto trest uložený obžalovaného 1/ L. Z. súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie a aby viedol k začleneniu obžalovaného do rodinného a sociálneho prostredia a zároveň predchádzal protiprávnym činom.
Obdobnými úvahami sa súd riadil pri ukladaní trestu obžalovanému 2/ R. Z. (s výnimkou uplatnenia zásad pri ukladaní trestu mladistvým), keď takisto zohľadnil zásadu, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy a takisto skutočnosť, že obžalovaný R. Z. doposiaľ viedol riadny život a sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona a nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností.
S prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj samotný postoj obžalovaného R. Z. k samotnému skutku, dospel súd k záveru že na uvedomenie si následkov konania obžalovaného a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 6 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného takisto nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona.
Súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko by bolo potrebne vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo rámec potrebný na rozhodnutie o vine a treste u obžalovaných, ktorí urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.