Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/406/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, trvale bytom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému 1/: J. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. XX, XXX XX Y., povinnému 2/: E. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. XX, XXX XX Y. o vymoženie 3931,34 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. 120EX 739/21, o návrhoch povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie vedenej súdnym JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. 120EX 739/21 z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie vedenej súdnym JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. 120EX 739/21 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.01.2021, vedeného pod sp. zn. , domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 3931,34 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Žilina pod sp. zn. zo dňa 24.01.2013 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.09.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaromír Pavlík vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2021:6121234174.3, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 120EX 739/21.

3. Povinný 1/ sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 20.09.2021, podaným na poštovú prepravu dňa 22.09.2021 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.09.2021 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že podáva námietku voči exekúcii, nakoľko pohľadávka, ktorá je vymáhaná je už niekoľko rokov premlčaná. Táto pohľadávka má 17 rokov. Uviedol, že zmena v osobe dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Ako je povinný informovaný, vie, že jeho manželka viedla spor s VÚB bankou, nakoľko ich zamestnanec dal mylné poradenstvo manželke, takže jej rada a úver, ktorý bol poistený jej radou, poistenie padlo. Manželka trvala na tom, aby škodu dali k náhrade poradcovi, alebo aby banka znášala škodu. Bolo to v období, keď manželka bola ťažko chorá a nebola schopná úver splácať, tak chcela využiť, aby poisťovňa platila počas jej choroby. Povinný sa bol osobne informovať v banke, ale žiadne informácie mu neposkytli, nakoľko nebol poberateľom úveru. Ešte raz podotýka, že aj keď bola zmena veriteľa na oprávneného, plynula premlčacia doba pohľadávky. Povinný nechápe ako v roku 2012 mohol súd vydať platobný rozkaz na premlčanú pohľadávku. Uviedol, že súd vydal rozkaz, odvolanie sa napísalo a zas uplynulo deväť rokov. Za toto obdobie neobdŕžal ani jeden list alebo telefonát na jeho meno. Až po toľkých rokoch sa ozvala advokátka, ktorá bola arogantná a nepríjemná, keď sme jej oznámili čo vlastne chce, keď pohľadávka je už dávno premlčaná. Aj s

manželkou jej to napísali a i napriek tomu ich dala na exekúciu. Povinný uviedol, že už tri krát uplynula premlčacia doba od vystavenia platobného rozkazu a preto je exekúcia neprípustná, premlčaná a verí, že súd to konečne uzavrie podľa zákona a rozhodne, že exekúcia je neprípustná.

4. Povinný 2/ sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 20.09.2021, podaným na poštovú prepravu dňa 22.09.2021 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.09.2021 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že podáva námietku voči exekúcii, nakoľko pohľadávka, ktorá je vymáhaná je už roky premlčaná. Táto pohľadávka má už 17 rokov. A ako je povinnému známe, ak uplynú tri roky od splatnosti úveru, úver je premlčaný! Povinný ťažko ochorel a nebol schopný splácať úver, ktorý bol poistený. Poradca vo VÚB povinnému podal zlé informácie a aj rady. S jeho poradenstvom povinný prišiel o poistenie úveru. Povinný žiadal, aby to VÚB dala k náhrade poradcovi, alebo, aby náklady išli na ich náklady. Toľko sa poťahovali až úver bol premlčaný. Povinný od roku 2006 neuhradil žiadnu čiastku. Je rok 2021 a úver vymáhajú. V roku 2012 vydal súd platobný rozkaz na premlčanú pohľadávku. Po deviatich rokoch sa ozval oprávnený, že pohľadávku povinného dajú vymáhať exekútorovi. Povinný im samozrejme napísal, že pohľadávka je roky premlčaná aj keď zmenila majiteľa na veci to nič nemení, keď si kúpili premlčanú pohľadávku, nech naháňajú VÚB. Ešte raz zdôrazňuje, že od roku 2006 neuhradil povinný ani euro, a pohľadávka je roky premlčaná. Preto povinný žiada, aby súd exekúciu zamietol ako nedôvodnú a neprípustnú.

5. Oprávnený sa k návrhom na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že právoplatným a vykonateľným rozhodnutím - Platobný rozkaz č. zo dňa 24.01.2013 vydaný Okresným súdom Žilina, bola žalovaným (povinným) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Platobný rozkaz č. zo dňa 24.01.2013 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.02.2013. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaných (povinných) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na ustanovenie oprávnený uviedol, že premlčacia doba je pri práve priznanom právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.02.2021 neexistujú žiadne pochybnosti o premlčaní priznaného práva. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na súde. Oprávnený má zato, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje exekučný titul, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. S poukazom na ustanovenie a Exekučného poriadku oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K predmetnej veci uvádza, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.

6. Súdny exekútor predložil súdu návrhy povinných na zastavenie exekúcie dňa 12.10.2021. Súdny exekútor zároveň predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie povinným. Z predložených doručeniek vyplýva, že Upovedomenie o začatí exekúcie, povinný 1/ prevzal dňa 17.09.2021 a povinný 2/ dňa 22.09.2021 Návrhy na zastavenie exekúcie boli teda podané v zákonnej lehote.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Súd uvádza, že preskúmal návrhy povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

16. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ).

17. Exekučný poriadok v rámci exekučného konania umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z

dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

18. Súd preskúmal návrhy povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a konštatuje ich nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinnými nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinní sa neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinných voči oprávnenému. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinných, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhov na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - platobného rozkazu Okresného súdu Žilina. Povinní vo svojich návrhoch zhodne tvrdia, že pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní mala byť premlčaná už pred vydaním exekučného titulu. Súd mal za to, že povinnými uvádzané skutočnosti sa týkajú pôvodného konania a mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu, o ktorom boli povinní riadne poučení. Povinní mali teda uvedené skutočnosti namietať v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Bolo teda v plnej kompetencii povinných zvážiť, či svoje právo na podanie opravného prostriedku využijú alebo nie.

19. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené.

20. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie

práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

21. Povinní taktiež zhodne namietali premlčanie práva priznaného exekučným titulom. Súd k danej veci uvádza, že ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinných vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. , keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinných vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.02.2013. Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 25.01.2021 je zrejmé, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, nakoľko tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť.

22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh povinného 1/ a návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný 1/ a povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

25. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinní si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.