Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-5-2019.pdf
PDF · 104.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: C. D., C. XXX/ XX, Č., zastúpený v konaní: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66 Bratislava v konaní proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2019 rozhodol takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. januára 2019 v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018 a vec jej vracia na nové konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal správnou žalobou zo dňa 3. marca 2019, doručenou správnemu súdu 4. marca 2019, podanou podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. /Správny súdny poriadok/, zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018 /prvostupňové rozhodnutie/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. f/ Správneho súdneho poriadku a vec tomuto vrátiť na ďalšie konanie.
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018 zamietol žiadosť žalobu o priznanie starobného dôchodku zo 17. septembra 2018, s poukazom na 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.310 /2006 Z. z. v spojitosti so zákonom 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uviedol, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia 8 rokov a 152 dní a nepovažoval obdobie po 31. 12. 2000 za náhradnú dobu ani obdobie dôchodkového poistenia žalobcu. /doba evidencie v nezamestnanosti pred 1. januárom 2001 a doba vyplácania podpory v nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 podľa § 169c ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v období po 31. decembra 2003. Súčasťou je aj osobný list dôchodkového poistenia pripojený žalobcom na č. l. 12. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2019 potvrdil na odvolanie žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018, ktorým žalobcovi žalovaná, ústredie zamietla žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 17. septembra 2018 podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z..
4. V odôvodnení uviedol, že žalobca nesplnil podmienku § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení t.j. potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku dôvodne zamietnutá. Podľa žalovaného žalobca ku dňu 27. júla 2015 získal 3 072 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 8 rokov a 152 dní obdobia dôchodkového poistenia. Poukázal na rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Oddelenia sociálneho zabezpečenia Č. 60862/2007-1462 zo dňa 18. decembra 2007, ktorým žalobcovi bol mu od 1. januára 2000 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pri jeho priznaní bola tak žalobcovi zhodnotená doba trvania základnej vojenskej služby od 1. októbra 1964 do 30. septembra 1966 a doba výkonu služby v Colnej správe od 1. januára 1971 do 31. decembra 1999 a celková doba služobného pomeru na nárok na výsluhový dôchodok v rozsahu 31 rokov a 7 dní ktorá, už nemohla byť započítaná do doby jeho poistenia na nárok na starobný dôchodok. Uviedol, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. možno zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale funkcia colník u žalobcu nebola takto zaradená v rezortných zoznamoch a jeho nárok na starobný dôchodok nevznikol, pre nesplnenie doby trvania dôchodkového poistenia 15 rokov. /§ 65 ods. 1 ZoSP/.
5. Podľa žalovaného je nesprávne tvrdenie žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že splnil obidve zákonné podmienky § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistní, pretože nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. , a to podmienku doby trvania dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.
6. Orgány verejnej správy tak nekonali ani v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani v rozpore s článkom č. 33 Dohovoru č. 128.
7. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.04.2019 sa žalovaný pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2019 a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018, a vzhľadom na skutkové a právne dôvody žiadal podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Uviedol, že konal v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, ako jedine záväznej pre výklad právnych predpisov. Žalobcom poukazované rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, preto ich žalovaný nepovažoval za pramene práva, pre posudzovanie veci žalobcu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe dal do pozornosti prípad poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku prezentovanú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, v konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu, preto právny záver tohto rozsudku nemožno aplikovať v prípade žalobcu.
9. K doručenému vyjadreniu žalovaného žalobca v replike 19. augusta 2019 uzavrel, že sa rozhodovacia prax krajských súdov vykonávajúcich správnu agendu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu ustálila na závere, že na priznávanie starobného dôchodku osobám, ktoré sú poberateľmi iných dávok z osobitného systému sociálneho poistenia, je potrebné započítať dôchodcovské poistenie za obdobie predchádzajúce, ktoré už bolo započítané pre obdobia osobitného priznania dávky a to v celom rozsahu. Preto žalobca splnil podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienku doby trvania poistenia najmenej 15 rokov a vzhľadom na svoj vek 62 rokov dosiahol i dôchodcovský vek poistenca, ktorý mali žalované správne orgány zohľadniť, pre účely doby poistenia a jej trvania a následne z tejto odpočítať už zohľadnenú dobu poistenia pre výpočet osobitnej dávky sociálneho poistenia, tzv. výsluhového dôchodku. Žalobca odkázal na rozsudky tunajšieho súdu č.k.: 6Sa/21/2018, č.k.: 1Sa/8/2019 zo dňa 12. augusta 2020, ktorým tunajší súd vyhovel žalobe žalobcov, ktorí namietali, nezohľadnené doby trvania poistenia do priznania nároku z osobitného systému sociálneho poistenia, pre výpočet doby dĺžky poistenia v konaní o priznanie starobného dôchodku. Uzavrel, že by bolo nespravodlivé pre žalobcu, ak by dobu dôchodkového poistenia po nadobudnutí dávky z osobitného systému nesplnil len pre poukázanie na už v minulosti zohľadnené doby poistenia. Pokiaľ ide o pôsobnosť v I. a II. kategórii odkazuje na odôvodnenie označených rozsudkov , s poukazom
na to, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neposkytuje úpravu starobných dôchodkov ani sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňoval dobu ich poistenia v celom rozsahu aj v civilnom zamestnaní. Preto starobný dôchodok priznaný žalobcovi môže žalovaný len krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka, inak by kategória zamestnancov v osobitnom systéme bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia o doby získane po splnení podmienok na nároky z osobitného systému. Žalobcove zaradenie v III. pracovnom zaradení podľa žalovaného nie je dôvod posudzovať inak ako zamestnancov v I. a II. pracovnej kategórii, vzhľadom na čl. 30 ods. 2 Dohovoru č. 128/ zákaz diskriminácie/ a s akcentom na to, že i osobitný zamestnanci majú právo na zohľadnenie dôchodkového poistenia za celé obdobie pracovného života.
10. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu orgánov verejnej správy , dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 3. marca 2019 je dôvodná, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Preto zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. januára 2019 v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2018 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zotrval na požiadavke nariadenia súdneho pojednávania. Správny súd toto nariadil 7. októbra 2021, na deň 24. novembra 2021. Žalobca i žalovaný prevzali predvolanie na pojednávanie včas a so zachovaním ich lehoty na jeho prípravu. Ospravedlnenie žalovaného nie je súčasťou súdneho spisu.
11. Správny súd sa riadil nižšie uvedenou právnou úpravou. Žalobca žiadosťou zo dňa 17. septembra 2018 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 27. júla 2015 s poukazom na to, že splnil obidve zákonné podmienky § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistní pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov.
12. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca dosiahol dôchodcovský vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a ten sa ustaľuje pre žalobcu dňom 05. apríla 2007. Medzi účastníkmi je sporná potrebná dĺžka doby dôchodkového poistenia žalobcu podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pre vznik jeho nároku na starobný dôchodok.
13. Ustanovenia zák. č. 461/2003 Z. z. nebránia vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
14. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 2. z. v znení platnom do 31. decembra 2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto preskúmavané rozhodnutia považuje za nezákonné.
16. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Správny súd uvádza, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
19. Správny súd konštatuje, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 60862/2007-1462 zo dňa 18. decembra 2007 bol žalobcovi od 01. januára 2007 priznaný výsluhový príspevok. V tomto žalobcovi bola zhodnotená v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok doba trvania základnej vojenskej služby od 01.10.1964 do 30.09.1966 a doba výkonu služby v Colnej správe od 01.01.1971 do 31.12.1999 a na výsluhový dôchodok bola zohľadnená celková doba 31 rokov a 7 dní v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Na starobný dôchodok sa žalobcovi ako poistencovi podľa § 274 zákona o sociálnom poistení musí započítať na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme, aj obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej I. kategórii zamestnaní, podľa zovšeobecneného právneho názoru i osobám, ktorým bol priznaný v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok, alebo výsluhová dávka, je treba priznať starobný dôchodok tak, aby bola zabezpečená požiadavka rovnakého prístupu k dávam sociálneho zabezpečenia, bez diskriminácie. Žalobcovi má byť priznaná a zohľadnená získaná doba v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia z hľadiska jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok a má mu byť započítaná ako doba dôchodcovského poistenia, čím spĺňa limit 15 rokov upravených v § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
20. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, 1So/15/2015 zo dňa 16. 11. 2016, 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
21. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku zo dňa 15. augusta 2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia, alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú nesprávne vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, pre nárok na tieto dávky započítaním doby služby v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo niektoré doby poistenia im systém nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom osobitných zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené ako v prípade žalobcu doby poistenia po nadobudnutí výsluhového dôchodku 8 rokov a 152 dní obdobia dôchodkového poistenia.
22. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku nemôže vylučovať, aby obdobie výkonu služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre nielen priznanie nároku, ale aj výpočet výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
23. Správny súd poukazuje na to, že v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku (7So/138/2012) ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Napriek skutočnosti, že žalobca ako colník, v III. pracovnom zaradení v zmysle zákazu diskriminácie ako zamestnancov v I. a II. pracovnej kategórii a tak s odkazom na čl. 30 ods. 2 Dohovoru č. 128, dovŕšenie dôchodcovského veku je potrebné pri aplikácii § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzovať bez ohľadu na pracovné kategórie a s akcentom na to, že i osobitný zamestnanci majú právo na zohľadnenie dôchodkového poistenia za celé obdobie dôchodkového pracovného života a nie je im ho možné krátiť, pretože osobitný systém neobsahuje dávku starobného dôchodku a zvýhodňoval by poistencov, ktorí ukončili zamestnanecký vzťah v tomto osobitnom systéme a pokračovali v dôchodkovom poistení po dobu kratšiu ako 15 rokov
a túto dobu poistenia po vzniku nároku z osobitného systému by nemali zohľadnenú v ich nároku na starobný dôchodok a i na jeho výšku.
24. Správny súd poukazuje i na fakt, že Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
25. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. zmenu judikatúry vyvolanú rozhodovacou činnosťou medzinárodného súdneho orgánu, alebo ústavného súdu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu, čo má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tým, nie je porušená zásada legitímneho očakávania účastníka.
26. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 191 ods. 3 a 6 SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
27. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu uvedeným v tomto rozhodnutí viazaný. Žalovaný starobný dôchodok priznaný žalobcovi môže len krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania poistenia v osobitnom sociálnom systéme, inak by táto kategória zamestnancov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.