Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu INTEVO - SK s.r.o., so sídlom Nitrianska 1751, 927 05 Šaľa, IČO: 36 542 229, práv. zast.: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa proti žalovanému Investspol, s.r.o., so sídlom Rožňavská ulica 24, 821 04 Bratislava, IČO: 36 611 981, práv. zast.: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o zaplatenie 1.860,08 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -455 zo dňa 8.10.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -455 zo dňa 8.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.860,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 17.091,68 EUR od 5.12.2011 do 19.12.2011, vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.860,08 EUR od 20.12.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.860,08 EUR s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 075-2011-002, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - stavby: Montážna hala spoločnosti S ARMAT - Ing. C. A., nachádzajúca sa na adrese Diakovská cesta 3, 927 01 Šaľa. Žalobca dielo v zmysle zmluvy riadne vykonal, pričom čiastkovo vykonané zemné práce na komunikáciách - zemné práce a podsypy vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 610008 splatnou dňa 4.12.2011, v celkovej výške 17.091,68 EUR. Žalovaný dňa 19.12.2011 faktúru v časti 15.231,60 EUR uhradil. Konateľ žalovaného odsúhlasil dňa 7.2.2012 zostatok faktúry č. 610008 vo výške 1.860,08 EUR ku dňu 31.12.2011. Nakoľko žalovaný uvedenú splatnú faktúru celkom neuhradil, žalobca tomuto zaslal dňa 24.1.2014 výzvu na zaplatenie, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá dodatočná lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 7.2.2014. Žalovaný však ani na výzvu žalobcu zvyšnú časť faktúry nezaplatil, čím sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému uviedol, že požadovaná suma nie je dôvodná, pretože táto predstavuje výšku škody resp. zľavu z ceny diela, ktorá vznikla žalovanému porušením záväzkovej

povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne. Žalobca dohodnuté dielo nevykonal riadne, nakoľko dielo malo vady spočívajúce v nedostatočnej nivelite geodosky, ktorá nespĺňala zmluvne dohodnuté parametre. Na uvedené vady bol žalobca písomne upozornený a vyzvaný na ich odstránenie, na napriek tomuto žalobca vady neodstránil. Zároveň uviedol, že žalobca sa so žalovaným dohodou zo dňa 14.9.2011 zaviazal znášať náklady súvisiace s opravou vytknutej vady nivelity geodosky. Žalovaný odstránil vadu nivelity geodosky dodaním väčšieho množstva betónu pri betonáži.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Žalobcovi napriek uvedenému, nie je známa žiadna vada geodosky, ktorú prezentuje žalovaný. Už z listiny označenej ako odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011 vyplýva, že žalovaný schválil dňa 7.2.2012 zostatok faktúry č. 610008 vo výške žalovanej istiny. Bez ohľadu na uvedené, žalovaný prevzal predmetnú geodosku bez vád, čo dokumentuje „záznam z odovzdania geodosky pred betonážou“ zo dňa 7.9.2011 zo stavebného denníka (č.l. 0767194). Na predmetnej geodoske boli vykonané merania, ktoré potvrdili, že geodoska mala žalovaným požadované vlastnosti, čo v stavebnom denníku schválil aj žalovaný. Za žalobcu odovzdal predmetnú geodosku pán B. a za žalovaného ju prevzal pán W., zástupcovia strán sporu, poverení v zmysle bodu I.3 a I.4 zmluvy o dielo. Žalobcovi ďalej nie je známa žiadna dohoda so žalovaným zo dňa 14.9.2011, podľa ktorej by sa žalobca zaviazal znášať náklady súvisiace s opravou vytknutej vady nivelity geodosky. Navyše, žalovaný ani nepreukázal, že by oznámil žalobcovi ním tvrdenú vadu včas a to bez zbytočného odkladu v zmysle ust. . Práve naopak, zo záznamu v stavebnom denníku zo dňa 7.9.2011 vyplýva, že žalovaný prevzal predmetnú geodosku bez závad a pripravenú k betonáži a niet tam žiadneho záznamu o tom, že by žalovaný namietal vady nivelity geodosky. Na základe uvedeného žalobca namietal, že si žalovaný v zmysle v spojení s , nesplnil povinnosť včas oznámiť vady nivelity geodosky, pretože predmetnú geodosku prevzal bez vád. V konaní ďalej žalobca zdôraznil, že zo strany žalovaného nebola vo vzťahu k prácam vykonaným žalobcom uplatnená žiadna písomná alebo ústna reklamácia, až následne po tom, čo ho žalobca vyzval na doplatenie ceny diela. Žalovaný následne uvádzal, že dôvod neuhradenia ceny diela v plnej výške je nadspotreba betónu ,ktorá vznikla inému dodávateľovi v súvislosti s betonárskymi prácami vykonávanými týmto iným dodávateľom. Samostatný protokol o odovzdaní a prevzatí diela neexistuje, práce boli odovzdávané čiastkovo na základe zápisov v stavebnom denníku a na základe faktúr, ktorých prílohou boli súpisy prác. Žalovaný časť faktúry uhradil a zvyšnú časť odsúhlasil ako správny zostatok a to písomne dňa 7.2.2012, v dôsledku čoho má žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu nároku, ktorý je predmetom daného sporu. V ďalšom zdôraznil ustanovenie čl. VII ods. 16 až 18 zmluvy o dielo, ktoré upravujú povinnosť a spôsob vedenia stavebného denníka, pričom podľa čl. VII ods. 18 mali byť vady vytknuté zápisom v stavebnom denníku, avšak v stavebnom denníku sa nenachádza žiaden záznam, ktorý by svedčil o tvrdení žalovaného, že vadu geodosky reklamoval, naopak, v stavebnom denníku je zapísaný záznam zo 7.9.2011, z ktorého je zrejmé prevzatie geodosky bez závad a tak isto je zo stavebného denníka zrejmé, že pred odovzdaním a prevzatím geodosky boli vykonané príslušné merania.

5. Žalovaný uviedol, že o vadách geodosky, spočívajúcej hlavne v jej nedostatočnej nivelite žalobcu informoval, čo potvrdzuje aj písomná korešpondencia medzi stranami sporu z obdobia 9/2011-12/2011, žalovaný preto jasne vadu špecifikoval. Žalovaný súčasne žalobcovi opätovne oznámil aj skutočnosť aký následok táto vada spôsobila, t.j. vznik nadspotreby betónu pri následnej betonáži. Žalobca v čase odovzdania diela vedel, resp. musel od ním povereného zástupcu vedieť o tomto nedostatku. Žalobca mal pre žalovaného vykonať dielo spočívajúce v zhotovení rovinatého štrkového podložia - geodosky dohodnutej hrúbky. Štrkové podložie malo slúžiť ako podklad, na ktorý sa mal následne vyliať betón, t.j. mala sa zhotoviť betónová vrchná podlaha. Od správneho vykonania podložia podľa projektu teda závisela aj následná realizácia betónovej vrstvy. Geodoska zhotovená žalobcom vykazovala vady - nemala správnu rovinatosť, než tú ktorá bola stranami sporu dohodnutá. Nesprávnu nivelitu geodosky vytkol žalovaný, resp. jeho zástupca Ing. C. v stavebnom denníku a to dňa 2.9.2011, t.j. žalovaný vyzval žalobcu na vyspravenie nivelity geodosky na max. Rozdiel +/- 1cm a pri spočítaní plusov a mínusov týchto rozdielov na celkový rozdiel 0 (nula). Nesprávna nivelita geodosky bola zistená prostredníctvom náhodných meraní v rôznych častiach plôch. Meraním Ing. C. zistil rozdielne vzdialenosti určených bodov od hypotetickej roviny vrchného bodu a vyzval žalobcu na odstránenie týchto vád, t.j. žalovaný vady riadne reklamoval a aj žiadal príslušný nárok z vád - žiadal ich odstránenie a aj uviedol, ako majú byť vady odstránené. Dňa 7.9.2011 sa zástupcovia žalovaného (Ing. Ľ. C., N. L. J. T. W.) zúčastnili meraní, ktoré realizoval žalobca. Ing. C.F. si opäť urobil vlastné merania, pri ktorých zistil, že podložie

realizované žalobcom má nerovnosti a na toto opäť upozornil žalobcu prostredníctvom pána B., pričom žiadal nerovnosti zarovnať a upozornil ho na to, že inak môže dôjsť k nadspotrebe betónu. To, že pri druhom meraní Ing. C. zistené vady podlažia nezaznačil do stavebného denníka, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za vady v zmysle . Vady zistené už pri prvom meraní žalobca neodstránil a teda záznam zo dňa 7.9.2011 nezodpovedá skutočnosti. Škoda, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku nesplnenia si povinností zo strany žalobcu, žalovaný vyúčtoval faktúrou č. 11153, znejúcou na sumu 1.860,08 EUR, vystavenou dňa 20.9.2011 a splatnou dňa 20.10.2011. Škoda pritom predstavuje cenu betónu navyše spotrebovaného pri následnej betonáži zo strany žalovaného. Podľa žalovaného boli naplnené všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to: a) porušenie povinnosti zo strany žalobcu dielo riadne, t.j. aj napriek reklamácii žalobca nezhotovil dielo v súlade so zmluvou, b) následok - škoda na strane žalovaného spočívajúca v nadpostrebe betónu vynaloženého na betonáž vykonávanú na podložie vadne zhotovené žalobcom a c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, nakoľko ak by žalobca zhotovil geodosku v každom jeho bode v rovnakej hrúbke, na betonáž by sa spotrebovalo množstvo betónu predpokladané projektom. Záverom žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že doklad zo dňa 1.2.2012 potvrdený žalovaným dňa 7.2.2012 obsahujúci odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011 je možné kvalifikovať ako platné uznanie záväzku v zmysle , žalovaný s týmto súhlasí. Skutočnosť, že žalovaný záväzok voči žalobcovi potvrdením inventarizácie uznal však nemá za následok to, že nemôže v konaní voči žalobcovi uplatňovať/započítať svoju pohľadávku spočívajúcu v náhrade škody.

6. Zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. L. Ď., U.., ktorého súd prvej inštancie ustanovil na návrh žalovaného vyplýva, že znalec nie je schopný bez merania, na ktoré je potrebných 27 odvrtov do podlahy vo vlastníctve investora, a bez znalcom požadovaných dokladov od sporových strán potrebných na riadne znalecké dokazovanie, položenú otázku / či bola geodoska na stavbe vyhotovená správne a či v prípade nesprávnej nivelity geodosky mohla vzniknúť nadspotreba betonáže/ zodpovedať. Navyše podľa vyjadrenia znalca, ani prípadné zistenia hrúbky odvrtov betónovej dosky nemusia jednoznačne určiť príčinu nadspotreby. Vrtmi (sondami) znalec iba určí množstvo spotrebovaného betónu v podlahe.

7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalovaný nárok žalobcu v konaní nepoprel. Sporným ostalo tvrdenie žalovaného o vzniku škody, spôsobenej žalobcom, ktorý mal podľa žalovaného porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo a to dodať žalovanému geodosku bez vád. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko žalovaný nárok žalobcu nepoprel (nárok žalobcovi písomne potvrdil dňa 7.2.2012), súd tento považoval za nesporný a preto sa ďalej zaoberal iba posudzovaním nároku žalovaného na náhradu tvrdenej škody v rámci jeho procesnej obrany. Konajúci súd poukázal na zrejmú nesprávnosť majúc pochybnosti o tvrdení žalovaného, keď žalovaný prevzal faktúru č. 2541110128 o dodávke betónu od investora dňa 22.9.2011 (č.l. 157), naproti tomu faktúru č. 11153 za nadspotrebu betónu žalovaný vystavil žalobcovi už dňa 20.09.2011 (dva dni pred prevzatím faktúry od investora), kedy s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ešte žalovaný nemohol vedieť o tom, že vôbec nejaká nadspotreba betónu vznikla. Tvrdenia žalovaného o nadspotrebe betónu z dôvodu nesprávnej nivelity geodosky vykonanej zo strany žalobcu tak vyznievajú nepravdivo a účelovo. Súd zdôraznil, že zápis vád geodosky bol vykonaný v stavebnom denníku dňa 2.9.2011, pričom dňa 5.9.2011 a dňa 6.9.2011 žalobca odstraňoval v zmysle bodu VII.18 Zmluvy o dielo, vytknuté vady geodosky. O tom, že tieto vady geodosky boli skutočne odstránené svedčí zápis v stavebnom denníku zo dňa 7.9.2011, pričom výsledok výškového merania zodpovedá požiadavke uvedenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa 2.9.2011. Uvedené potvrdil i svedok T. B. (stavbyvedúci žalobcu). Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že záznam v stavebnom denníku zo dňa 7.9.2011, nepodpísala osoba, ktorá bola oprávnená v tomto smere konať v mene žalovaného, a to Ing. U. W., nakoľko tento záznam podpisoval jeho syn T. W., ktorý sa len náhodou na stavbe vyskytoval a nemal so stavbou nič spoločné. Z výpovede svedka Ing. Ľ. C. (zástupcu žalovaného pre stavebnú časť)však vyplynulo, že T. W. bol technikom žalovaného. Navyše totožná osoba je podpísaná i za odovzdanie dosky po betonáži dňa 14.9.2011 investorovi, z dôvodu ktorého je nepochybné, že uvedená osoba mohla za žalovaného konať, pričom konanie tejto osoby za žalovaného bolo v stavebnom denníku akceptované. Geodoska vyhotovená žalobcom tak bola odovzdaná ako pripravená k betonáži zástupcom žalovaného bez závad. Záznam je opatrený podpisom zástupcu žalobcu pánom B. a zástupcom žalovaného pánom W.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému dielo bez vád a nedorobkov. Navyše, toto potvrdzuje i odovzdávací a preberací protokol medzi žalovaným a investorom zo dňa 14.9.2011, predmetom ktorého bolo odovzdanie drátkobetónovej podlahy bez vád a nedorobkov, ako i výpoveď investora. Ani znalecký posudok nepreukázal, že nadspotreba betónu

bola spôsobená vadným vyhotovením geodosky. Navyše podľa vyjadrenia znalca, ani prípadné zistenia hrúbky odvrtov betónovej dosky nemusia jednoznačne určiť príčinu nadspotreby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázateľne a jednoznačne nebol pôvodcom škody tvrdenej žalovaným.

8. Tvrdená škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - v tomto prípade žalovaného. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal pre vznik zodpovednosti za škodu kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov (porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou), preto procesnej obrane žalovaného nemožno pričítať úspech v konaní. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za vykonané dielo, dostal sa v zmysle ustanovenia Obch. zák. do omeškania, preto súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , aj úroky z omeškania vo výške 9,25% p.a., tak ako si ich žalobca uplatnil v žalobe, keďže splatnosť faktúry nastala dňom 4.12.2011, dňom 5.12.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením. Tým, že žalovaný zaplatil časť faktúry vo výške 15.231,60 Eur dňa 19.12.2011, vo zvyšnej časti dlhu sa dostal do omeškania odo dňa 20.12.2011. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle a V odvolaní o. i. uviedol, že geodoska zhotovená žalobcom vykazovala vady - nemala správnu rovinatosť, než tú ktorá bola účastníkmi konania dohodnutá. Nesprávna nivelita dosky (vada) bola vytknutá žalovanému zápisom v stavebnom denníku. Neodstránenie a existencia tejto vady bola potvrdená opakovanými meraniami p. Ing. C. a v priebehu konania potvrdená taktiež výpoveďami svedkov p. Ing. C. a p. L.J.. Vyhotovenie podložia posudzoval p. C., ktorý vady podložia žalobcovi vytkol - 2.09.2011 zápisom v stavebnom denníku a 7.9.2011 ústne p. B.. Žalobca vady diela neodstránil. Záznam v stavebnom denníku zo dňa 7.9.2011 o odstránení vady nezodpovedá skutočnosti a rovnako bol podpísaný osobou na to neoprávnenou. Žalovaný opakovane (zápis v stavebnom denníku) a bez zbytočného odkladu potom, čo mohla byť vada diela preukázateľne zistená, t. j. po vyúčtovaní dodaného a na betonáž spotrebovaného betónu, túto vadu žalobcovi oznámil. Nakoľko nespráva nivelita geodosky nebola vadou, ktorú by žalobca mohol po vykonanej betonáži odstrániť, žalovaný si voči žalobcovi uplatnil škodu predstavujúcu náhradu za betón spotrebovaný nad rámec betónu určeného projektovou dokumentáciou. Podľa žalovaného boli naplnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaný v priebehu konania opakovane navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania - odvrtov. V uvedenej záležitosti bol žalovaný v maximálnej miere súčinný a poskytol všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícií ako aj potrebné vysvetlenia. Rovnako navrhoval na základe svojich vedomostí o miestach, v ktorých došlo k nadspotrebe betónu možnosť znížiť počet vrtov. Žalovaný mal za to, že pri ploche 814,5 m2, pri dohodnutej hrúbke geodosky 200 mm mala byť spotreba betónu 107 m3. Pri ploche s výmerou 535,2 m2, pri dohodnutej hrúbke geodosky 300 mm mala byť spotreba betónu 244,3 m3. Skutočné množstvo betónu, ktoré bolo spotrebované na betonáž však bolo o 23,20 m3 viac, než predpokladané a dohodnuté množstvo v súlade s projektovou dokumentáciou. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam bol vo veci uskutočnený len formálny znalecký posudok nepreukazujúci žiadne skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Znalecký posudok bez vykonania odvrtov ostal len v teoretickej rovine. Konajúci súd sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, pričom bez ďalšieho vyslovil právny záver, ktorým považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel. Predmetné odôvodnenie rozsudku považuje žalovaný za nedostatočné, nepresvedčivé, formalistické, spôsobujúce následnú nepreskúmateľnosť rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v konaní pred prvostupňovým súdom ako aj v odvolacom konaní.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok za vecne správny. Nie sú naplnené žiadne odvolacie dôvody podľa Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom nepreukázania vady geodosky tvrdenej žalovaným, čo jasne a vecne vysvetlil v bode

53 a bode 54 odôvodnenia rozsudku. Zo súhrnu dôkazov vyplynulo, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o vade geodosky, ani o nadspotrebe betónu, a ani o príčinnej súvislosti medzi nadspotrebou betónu a údajnou vadou nivelity geodosky, pričom žalovaný bol povinný preukázať jeho tvrdenia bez pochybností, ktoré dôkazné bremeno však neuniesol. Nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na to, že žalovanému nemohol žiaden nárok na škodu z titulu ním tvrdených vád geodosky vzniknúť, pretože je to vylúčené v spojení s . Preto je irelevantné poukazovanie žalovaného na „vznik nároku na náhradu škody“, ktorý ani nebol preukázaný.

11. K tvrdeniu žalovaného, že trval na vykonaní vrtov na piatich ním označených miestach, žalobca uviedol, že znalec upozorňuje v znaleckom posudku na s. 19, že v súlade s príslušnými STN je potrebné realizovať 27 odvrtov, čo násobne prevyšuje počet vrtov navrhovaný žalovaným. Znalec sa už v informovaní z 19.11.2018 vyjadril k následkom vrtov a možnosti riešení ako uvádza na s. 19 a 20 posudku, pričom ide o nákladné metódy, vysoko pravdepodobne nevedúce k očakávanému účelu, resp. značne zaťažujúce vlastníka diela. Znalec tiež skonštatoval, že „odchýlka možného výsledku nameraných rozmerov konštrukcie dokonca prekračuje sporné množstvá, ktoré by tak v závere s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nezodpovedali požadované dokazovanie o nadspotrebe materiálu a určení nedodržanej nivelity geodosky. Dôvod je nepresnosť, ktorá predstavuje podľa pripomienok INSET: 10% (pri drátkoch v betóne môže byť aj vyššia)...Pri projektovanom množstve betónu...by mohla byť odchýlka až do 35 m2, ktorá pri spornom množstve 23,2 m2 betónu predstavuje veľký interval nezodpovedajúci otázku v znaleckom dokazovaní“ (pozn. č. 9, s. 20 posudku). Znalec sa tiež vyjadril, že prípadné zistenia hrúbky betónovej dosky z odvrtov nemusia jednoznačne určiť príčinu nadspotreby (pozn. č. 8, s. 19 posudku). Z vyjadrení znalca v znaleckom posudku teda vyplýva, že by žalovaným navrhované znalecké dokazovanie bolo neúčelné, t. j. vysoko pravdepodobne nebude viesť k očakávanému výsledku a k tomu, čo sa ním má zistiť. Úvahy žalovaného o nadspotrebe betónu, jej výpočte a poukaz na „súlad s projektovou dokumentáciou“ je irelevantný, pretože projektová dokumentácia netvorí súčasť spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobca , aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 8.10.2019 ako vo výroku vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.

16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

17. Predmetom sporu je neuhradenie zostatku faktúry zo strany žalovaného za práce na diele vykonané žalobcom v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný z faktúry č. 610008 na sumu 17.091,68 EUR uhradil čiastku 15.231,60 EUR, zostatok vo výške 1.860,08 EUR, ktorý je predmetom konania neuhradil. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie , nárok žalobcu považoval za nesporný a preto sa ďalej zaoberal iba posudzovaním nároku žalovaného na náhradu škody, kde žalovaný tvrdil, že žalobca mu spôsobil škodu vyhotovením geodosky s vadami (nesprávna nivelita geodosky), v dôsledku skutočnosti ktorej došlo k nadpostrebe betónu, ktorú žalovaný musel uhradiť dodávateľovi betónu. Z uvedeného dôvodu žalovaný zostatok faktúry žalobcovi neuhradil.

18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že zápis vád geodosky bol vykonaný v stavebnom denníku dňa 2.9.2011 /č.l.49/, pričom dňa 5.9.2011 a dňa 6.9.2011 žalobca odstraňoval v zmysle bodu VII.18 Zmluvy o dielo, vytknuté vady geodosky. O odstránení vady geodosky svedčí zápis v stavebnom denníku zo dňa 7.9.2011/ č. l. 50/, pričom neobstojí tvrdenie žalovaného , že záznam v stavebnom denníku zo dňa 7.9.2011 o odstránení vady nezodpovedá skutočnosti a že bol podpísaný neoprávnenou osobou. Z uvedeného záznamu z odovzdania geodosky jednoznačne vyplýva, že táto bola odovzdaná bez závad a za žalovaného ju prevzal p. T. W.. Vykonané merania potvrdili, že geodoska mala požadované vlastnosti, čo svojím podpisom potvrdila aj osoba oprávnená konať za žalovaného. Išlo o syna konateľa žalovaného, ktorý bol technikom a preberal na stavbe aj iné práce, preto jeho konanie za žalovaného v zmysle ust. § 15 Obch. zák. žalovaného zaväzuje. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že aj z výpovede svedka T. B.R., ktorý vykonával funkciu stavbyvedúceho na predmetnej stavbe /č.l. 216/ vyplýva, že mu bolo p. C. za žalovaného oznámené že T. W.Č., syn konateľa žalovaného, bude žalovaného zastupovať a potvrdzovať záznam do stavebného denníka. Preto bolo jeho meno uvedené v stavebnom denníku, ktorý obaja podpísali/ p. B., p. W./.

19. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nárok žalobcu je dôvodný, žalobca odovzdal žalovanému dielo bez vád, preto má nárok na zaplatenie zostatku ceny diela. Žalovaný v konaní nepreukázal vznik škody, ktorá mu mala byť spôsobená žalobcom, táto nebola preukázaná ani znaleckým dokazovaním, kde odvolací súd odkazuje na znalecký posudok znalca Ing. L. Ď., podľa ktorého nebolo preukázané, že nadspotreba betónu bola spôsobená vadným vyhotovením geodosky, pričom znalec sám uviedol, že ani prípadné zistenia hrúbky odvrtov betónovej dosky nemusia jednoznačne určiť príčinu nadspotreby. Tak isto nebola v konaní preukázaná žiadna ústna dohoda medzi sporovými stranami, že za nadspotrebu betónu v dôsledku údajnej nesprávnej nivelity geodosky bude zodpovedať práve žalobca. Záverom je potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho listinného dôkazu so spisu nevyplýva, že by žalovaný riadne a bez zbytočného odkladu vady žalobcovi vytkol a uplatnil si konkrétny nárok zo zodpovednosti za vady v zmysle Obch. zák. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa a 437Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu/ napr. z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia/. Žalovaný tým, že si riadne neuplatnil voči žalobcovi niektorý z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uspokojenie uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, v danom prípade z titulu náhrady škody, pričom v konaní ani neboli preukázané predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu /porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť/.

20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).