Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX. XX. XXXX, P. 4, F., zastúpeného JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou, Košická 56, Bratislava, IČO: 42 226 279, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/002623-004 zo dňa 16. 09. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podaním doručeným dňa 27. 02. 2020 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii personálnych a sociálnych činností a OÚ, odboru sociálneho zabezpečenia (v ďalšom texte len ,,správny orgán prvého stupňa“) požiadal prostredníctvom príslušného formulára o priznanie výsluhového dôchodku, ktorú žiadosť doplnil podaním zo dňa 25. 05. 2020 (až spolu s odvolaním), v ktorom žiadal o priznanie uvedeného výsluhového dôchodku od 27. 02. 2017.

2. Správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 28. 04. 2020 oznámil žalobcovi relevantné údaje na účely konania o dôchodkovej dávke a následne rozhodnutím č. SPOU-OSZ-52751-5/2020-VZ zo dňa 05. 05. 2020 podľa , v súlade s , , , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) rozhodol, že žalobcovi priznáva výsluhový dôchodok od 01. 01. 2008 s nárokom na jeho výplatu od 27. 02. 2020 v sume 261,97 eur mesačne.

3. Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo dvoch podaniach. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nezákonné, žiadal priznať výplatu výsluhového dôchodku od 27. 02. 2017.

4. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 21. 03. 2001 podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, prepustený zo služobného pomeru

príslušníka Policajného zboru dňom 27. 03. 2001. Administratívny spis obsahuje tiež žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového príspevku zo dňa 02. 03. 2005, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SPC-298/5-2005 zo dňa 07. 04. 2005 o zamietnutí uvedenej žiadosti žalobcu, odvolanie žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 20. 04. 2005, žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 11. 04. 2005, oznámenie správneho orgánu prvého stupňa k žiadosti zo dňa 25. 04. 2005 a odstúpenie odvolania z toho istého dátumu, zaujatie stanoviska žalobcu k predmetu prerokovania odvolania zo dňa 06. 05. 2005, rozhodnutie ministra vnútra SR č. KM-71/PK-2005 zo dňa 06. 06. 2005, žiadosť žalobcu zo dňa 20. 10. 2005 o výkladové stanovisko k nedemokratickému a nespravodlivému postupu Ministerstva vnútra SR, oznámenie k uvedenej žiadosti zo dňa 12. 12. 2005, opatrenie Generálneho prokurátora SR zo dňa 16. 12. 2005 a podnety na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/002623-004 zo dňa 16. 09. 2020 minister vnútra SR (ďalej len ,,žalovaný“) odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so závermi správneho orgánu prvého stupňa uvedenými v predmetnom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru (27. 03. 2001) nesplnil zákonné podmienky na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia, konkrétne výsluhového príspevku. Využil až zákonnú možnosť žiadať o priznanie výsluhového dôchodku podaním zo dňa 27. 02. 2020.

7. Podotkol, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi v súlade s , a zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 02. 04. 1984 do 31. 08. 1984 a doba trvania služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky od 01. 09. 1984 do 27. 03. 2001, celková započítaná doba trvania služobného pomeru tak predstavuje 16 rokov a 364 dní a za túto dobu patrí žalobcovi výsluhový dôchodok vo výške 32 % základu zisteného podľa účinného do 30. 04. 2013 (za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu a za 16-ty skončený rok trvania služobného pomeru 2 % základu

8. Žalovaný uviedol, že za základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu sa podľa účinného do 30. 04. 2013 použil priemerný mesačný plat (zistený podľa odseku 3 citovaného ustanovenia) v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru žalobcu, ktorým bol kalendárny rok 2000, kedy súčet mesačných služobných platov žalobcu predstavoval sumu 296.750,- Sk. Priemerný mesačný služobný plat žalobcu sa vypočítal ako podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu v uvedenom roku prináležali a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili (teda 366 dní) a takto zistený podiel sa vynásobil koeficientom 30,417 a zaokrúhlil na celé koruny smerom nahor.

9. Základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu takto predstavoval sumu 24.662,- Sk a uvedených 32% z tohto základu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 7.892,- Sk mesačne. S poukazom na vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. bola táto suma prepočítaná na 261,97 eur mesačne a výplata výsluhového dôchodku v tejto výške vychádzajúc z uvedeného a doby trvania služobného pomeru 16 rokov, v súlade s patrí žalobcovi mesačne odo dňa podania žiadosti, t. j. od 27. 02. 2020.

10. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu podotkol, že v zmysle a s poukazom na správneho poriadku konanie vo veci posúdenia nároku žalobcu na výsluhovú dávku začalo dňom doručenia jeho žiadosti odboru. Zdôraznil, že absencia dátumu, od ktorého žalobca žiada priznať výsluhový dôchodok, nebola v zmysle prekážkou, nakoľko predmetné ustanovenie presne vymedzuje, odkedy vzniká nárok na výplatu výsluhového dôchodku (odo dňa podania žiadosti), preto považoval za bezpredmetné, či žalobca uviedol alebo neuviedol na svojej žiadosti dátum, od ktorého žiada výsluhový dôchodok priznať.

11. Tiež poznamenal, že vychádzajúc z , a , na priznanie nároku na výplatu výsluhového dôchodku tri roky spätne od uplatnenia nároku na túto dávku, t. j. od 27. 02. 2017, ako žiadal žalobca, nie je v danej veci splnená ani jedna z podmienok uvedených v citovaného zákona pod písmenami a) až d).

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 09. 2020 podal žalobca správnu žalobu zo dňa 23. 11. 2020, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24. 11. 2020.

13. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nezákonné, obsahuje nedostatok dôvodov v odôvodnení, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Poukázal na to, že písomnosťou zo dňa 02. 03. 2005 podal žiadosť o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia. Opakovane žiadal o prehodnotenie priznania dávky výsluhového zabezpečenia písomnosťou zo dňa 30. 11. 2006, odpoveď na ktorú mu bola zaslaná písomnosťou zo dňa 12. 12. 2006. Podotkol, že tieto skutkové okolnosti v rozhodnutí odboru MV ani rozhodnutí ministra o odvolaní z 16. 09. 2020 nie sú uvedené, i keď týmito písomnosťami príslušné orgány musia disponovať. Uvedené písomnosti tvorili prílohu jeho žaloby.

15. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a nepreskúmateľné, vzhľadom k nesprávnemu zisteniu skutkového a právneho stavu, ako aj k nesprávnemu posúdeniu veci. Mal za to, že v predmetnom rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie, ako aj presný spôsob výpočtu výsluhového dôchodku.

16. Uviedol, že jeho žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku doručená odboru MV dňa 27. 02. 2020 neobsahovala stanovené náležitosti, a to v časti, kde má byť uvedený údaj, odkedy žalobca žiada priznanie výsluhového dôchodku. Keďže príslušný správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď mu neumožnil navrhnúť doplnenie žiadosti, táto žiadosť bola doplnená písomnosťou zo dňa 25. 05. 2020, a to tak, že žalobca požiadal priznať výsluhový dôchodok od 27. 02. 2017 podľa . Mal za to, že nielenže príslušný orgán nepostupoval v súlade s ustanovením Správneho poriadku a neposkytol mu náležitú pomoc, ale porušil aj ustanovenie Správneho poriadku, keď mu neumožnil navrhnúť doplnenie jeho žiadosti ani ho nevyzval na odstránenie vady jeho žiadosti.

17. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia videl v tom, že je v ňom uvedený nesprávny výpočet dávky v dôsledku chyby v počte odpracovaných rokov a dní. Uviedol, že príslušný správny orgán napriek jeho požiadavke neuviedol a nespresnil presné obdobia, ktoré mali vplyv na tento výpočet, a ktoré boli započítané do celkovej doby. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že celková započítaná doba trvania služobného pomeru predstavuje 16 rokov a 364 dní, avšak z potvrdenia Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 03. 04. 2001 vyplýva, že doba trvania služobného pomeru predstavuje 17 rokov a 247 dní, k čomu ako dôkaz priložil Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a uvedené potvrdenie. Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom bola určená celková započítaná doba trvania služobného pomeru 16 rokov a 364 dní. Uvedený rozdiel má vplyv na priznanú výšku dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko, ak by výpočet vychádzal zo správnej celkovej započítanej doby trvania služobného pomeru 17 rokov a 247 dní, táto dávka by bola vyššia.

18. Mal za to, že žalovaný postupoval po právnej stránke nesprávne, ak potvrdil rozhodnutie odboru MV, ktoré mu tento nárok priznalo odo dňa 27. 02. 2020, a nie od 27. 02. 2017, tak ako to stanovuje zákon. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uvádza, že priznáva nárok na dávku výsluhového dôchodku od 01. 01. 2008, reálne však k jeho priznaniu došlo až právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia, pretože toto priznanie nároku na dávku výsluhového dôchodku konštatuje vo výroku

rozhodnutie odboru MV. Rozhodovať sa malo len o dávke na výplatu, pretože nárok na výsluhový dôchodok vznikol zo zákona, a teda došlo k priznaniu dávky na výsluhový dôchodok od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

19. Podotkol, že spĺňal podmienku podania žiadosti už k dátumu 01. 01. 2008, keďže podal opakovane žiadosť na priznanie nároku na dávku výsluhového dôchodku a žiadosť na výplatu dávky výsluhového dôchodku v roku 2005 a opätovne v roku 2006, o ktorej nebolo náležite rozhodnutím rozhodnuté. V dôsledku uvedeného zmenou zákona v roku 2008 mal splnenú podmienku podania žiadosti a malo byť rozhodnuté o jej vyplatení, keďže zákon neuvádza, že je možné takúto žiadosť podať až od 01. 01. 2008, o čom svedčí aj dodatok „odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008“, z ktorého je zrejmé, že žiadosť bolo možné podať aj pred 01. 01. 2008.

20. Uviedol, že splnil tak podmienky pre priznanie nároku a vyplatenie dávky ešte na základe žiadosti podanej v roku 2005 a 2006 a pri opakovane podanej žiadosti v roku 2020 naplnil zároveň podmienku, že sa mu dávka na výsluhový dôchodok „neprávom odoprela“ a zároveň „priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí“, keďže nárok na dávky výsluhového dôchodku a na ich vyplatenie mu vznikol reálne v roku 2008, i keď odbor ministerstva vnútra viaže vznik nároku na dávku a nároku na jej vyplatenie až na právoplatnosť rozhodnutia.

21. Bol názoru, že mu vznikol nárok podľa , , keďže síce podával žiadosti, no príslušný orgán mu neprávom odoprel dávku, keď riadne o jeho žiadosti z 30. 11. 2006 nerozhodol. Zároveň príslušný orgán priznal dávku na výsluhový dôchodok od neskoršieho dátumu, než od ktorého mu patrí, de facto až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a nie ku dňu v súlade so zákonom. Uvedený postup správnych orgánov oboch stupňov považoval za nezákonný a účelovo zavádzajúci.

22. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že žalovaný konštatuje nesplnenie určitých podmienok, avšak neuvádza, akou úvahou dospel k týmto záverom. Podotkol, že žalovaný nezohľadňuje Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 03. 04. 2001 a predchádzajúce žiadosti o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia z roku 2005 a 2006, ale svojvoľne ich nahrádza svojimi úvahami a závermi.

23. Za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia považoval skutočnosť, že odbor MV nepredložil v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku spisový materiál spoločne s odvolaním odvolaciemu orgánu v lehote 30 dní a taktiež žalovaný ako odvolací orgán nerozhodol v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku v zákonnej lehote, ani ho neupovedomil o skutočnosti, že nemôže rozhodnúť v zákonnej lehote spoločne s odôvodnením.

24. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29. 01. 2021 po rekapitulácii skutkového stavu už uvedeného v napadnutom rozhodnutí primárne poukázal na to, že do odo dňa jeho účinnosti bolo zapracované ustanovenie a podľa odseku 1 tohto ustanovenia ,,policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa alebo 40, ak a) o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo b) splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“

26. Uviedol, že nakoľko žalobca nepožiadal v stanovenom termíne šiestich mesiacov, t. j. do 31. 12. 2002, o výsluhový dôchodok a ani nesplnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, nárok na výsluhový dôchodok mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nevznikol.

27. Poukázal na to, že žalobca si žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 14. 03. 2005, uplatnil nárok na výsluhový príspevok podľa za dobu 17 rokov a 247 dní služobného pomeru. Žiadosť bola podľa jej obsahu posúdená ako žiadosť o výsluhový dôchodok podľa a konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného č. p.: SPC-298/5-2005 zo dňa 07. 04. 2005, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku zamietnutá, pričom toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 04. 2005. Následne svoje podanie zo dňa 14. 03. 2005 (až po vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti) žalobca doplnil žiadosťou zo dňa 11. 04. 2005, doručenou žalovanému dňa 14. 04. 2005, ktorou žiadal o priznanie výsluhového dôchodku. Listom č. p.: SPC-298/5-2005 zo dňa 25. 04. 2005 boli žalobcovi vysvetlené okolnosti posúdenia oboch jeho žiadostí, ako aj spôsob ich vybavenia.

28. Uviedol, že proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti žalobca podal dňa 21. 04. 2005 odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 22. 04. 2005. Rozhodnutím o odvolaní č. p.: KM-71/PK-2005 zo dňa 06. 06. 2005 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti potvrdené. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti tak nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 06. 2005, čím bolo konanie o predmetnej žiadosti právoplatne ukončené. Následne, žiadosťou zo dňa 20. 10. 2005 žalobca požiadal ministra spravodlivosti SR o výkladové stanovisko k nedemokratickému a nespravodlivému postupu Ministerstva vnútra SR vo veci nepriznania výsluhového príspevku. Žiadosť bola odstúpená žalovanému na priame vybavenie a bola mu doručená dňa 01. 12. 2005. Vyjadrenie žalovaného k predmetnej žiadosti bolo žalobcovi zaslané pod č. p.: SPC-298/5-2005 zo dňa 12.12.2005, čím považoval žalovaný konanie za ukončené. Žalobca následne podal na Generálnu prokuratúru SR, vojenská súčasť dňa 08. 12. 2005 podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní č. p.: KM-71/PK-2005 zo dňa 06. 06. 2005, ktorý bol ako nedôvodný odložený. Inou korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným pred 01. 01. 2008, ktoré by sa týkali jeho nároku na výsluhový dôchodok podľa , žalovaný uviedol, že nedisponuje.

29. Poznamenal, že dňom 01. 01. 2008 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"), ktorým bol doplnený o prechodné ustanovenie . Podotkol, že bol vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 23. 10. 2007 a nadobudol účinnosť dňom 01. 01 .2008, a tak obdobie medzi 23. 10. 2007 a 01. 01. 2008 sa považuje za tzv. legisvakačnú dobu, ktorej zmyslom je, aby sa adresáti zákona mali možnosť s novou právnou úpravou oboznámiť. Podotkol, že vzhľadom na uvedené mohol prihliadať iba na tie žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku podľa , ktoré by podal najskôr v tzv. legisvakačnej dobe, nie skôr, pričom nárok na výsluhový dôchodok mohol byt' žalobcovi priznaný najskôr od 01. 01. 2008 a nárok na jeho výplatu mohol byt' žalobcovi priznaný odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 01. 01. 2008.

30. V tejto súvislosti zdôraznil, že z dôvodu, že konania z rokov 2005 a 2006 začali a aj boli ukončené pred účinnosťou , nezistil zákonný dôvod sa o nich zmieňovať, resp. na ne prihliadať v aktuálne prebiehajúcom konaní o posúdení nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a jeho výplatu, ktoré začalo podaním žiadosti dňa 27. 02. 2020. Námietku žalobcu o tom, že mu nárok na výsluhový dôchodok podľa vznikol už v roku 2005 žiadosťou podanou dňa 11. 04. 2005 resp. žiadosťou podanou v roku 2006, nepovažoval za oprávnenú, a to ani v tom prípade, ak by o týchto žiadostiach nebolo do 01. 01. 2008 právoplatne rozhodnuté.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že posúdením žiadosti žalobcu o vystavenie potvrdenia o dobe trvania služobného pomeru so zaradením do príslušnej kategórie funkcií z dôvodu možnosti na skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení zo dňa 25. 02. 2020 a ďalších rozhodných skutočnosti zistil, že žalobca spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa . Na základe takto zisteného skutkového stavu sa bezodkladne telefonicky spojil so žalobcom a upovedomil ho o splnení podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok podľa od 01. 01. 2008 a o nároku na jeho výplatu dňom podania žiadosti. Zároveň mu náležite podal výklad k predmetnému ustanoveniu, a taktiež ho informoval o spôsobe, ako si má svoj nárok na výsluhový dôchodok čo najskôr uplatniť, vzhľadom na vznik nároku na výplatu výsluhového dôchodku až odo dňa podania žiadosti o jeho priznanie.

32. Uviedol, že žalovaný prostredníctvom mailu zaslal žalobcovi bezodkladne dňa 26. 02. 2020 tlačivo „Žiadosť o výsluhový dôchodok". Dňom nasledujúcim si žalobca osobne podal žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku podľa na pracovisku žalovaného. Predmetnú žiadosť žalobcu prijal, opätovne mu poskytol výklad citovaného ustanovenia, teda od kedy mu vzniká nárok na výsluhový dôchodok, a ktorým dňom mu vzniká nárok na výplatu výsluhového dôchodku. Zároveň žalobcovi aj do budúcnosti podal výklad k ods. 3 predmetného ustanovenia, teda k úprave výšky výsluhového dôchodku odo dňa splnenia všeobecnej podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov.

33. Konštatoval, že dňom podania žiadosti o výsluhový dôchodok, žalovaný, príslušný podľa s poukázaním na začal konanie o posúdení nároku žalobcu na výsluhový dôchodok podľa

34. S poukázaním na špecifickosť znenia samotného ustanovenia považoval za potrebné uviesť, že predmetom konania bolo rozhodovanie nielen o nároku žalobcu na výplatu výsluhového dôchodku, ako sa žalobca predmetnou žalobou domáha, ale v prvom rade o samotnom nároku žalobcu na výsluhový dôchodok podľa a v súlade s , , , a

35. Uviedol, že v zmysle a požiadal Stredisko personálnej registratúry Ministerstva vnútra SR, Nitrianska Streda, o zapožičanie osobného spisu, kmeňového a likvidačného listu žalobcu a zároveň vyžiadal od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Nitra, oddelenie miezd a platov, potvrdenie o výške priemerného mesačného platu žalobcu určeného podľa

36. Žalovaný podotkol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobcovi bolo Krajským riaditeľstvom PZ vydané potvrdenie zo dňa 03. 04. 2001 o dobe zamestnania v rozsahu 17 rokov a 247 dní, a tiež nespochybňuje ani obsah evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, z ktorého by malo vyplývať, že žalobca odpracoval aspoň 17 rokov. Považoval však za dôvodné sa domnievať, že tieto listinné doklady slúžili inému účelu, ako je posúdenie doby trvania služobného pomeru pre nárok žalobcu na výsluhový dôchodok a jeho výšku podľa . Uviedol, že spravidla sa potvrdenia, na ktoré sa žalobca odvoláva, vydávajú pre potreby nového zamestnávateľa, prípadne pre potreby Sociálnej poisťovne.

37. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola (v súlade s , ktorý taxatívne vymedzuje, ktorá doba trvania služobného pomeru je rozhodná pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku) žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru 16 rokov a 364 dní (doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 02. 04. 1984 do 31. 08. 1984 a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01. 09. 1984 do 27. 03. 2001). Uviedol, že za túto dobu žalobcovi patrí podľa výsluhový dôchodok vo výške 32 % základu zisteného podľa (za 15 skončených rokov 30 % základu a za ďalší 1 skončený rok 2 % základu). V zmysle bol základom pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 2000 vo výške 24.662,- Sk. Uvedených 32 % z tohto platu tak predstavuje výsluhový dôchodok v sume 7.892,- Sk mesačne, čo predstavuje sumu 261,97 eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2008, s nárokom na jeho výplatu v sume 261,97 eur mesačne odo dňa podania žiadosti, t. j. od 27. 02. 2020.

38. Uviedol, že nárok žalobcu na výsluhový dôchodok bol garantovaný podľa , čo znamená, že bolo možné odo dňa nadobudnutia účinnosti o tomto nároku rozhodnúť kedykoľvek po uplatnení si tohto nároku podaním žiadosti, čo bolo realizované v prípade žalobcu vydaním prvostupňového rozhodnutia na základe žiadosti podanej dňa 27. 02. 2020.

39. S poukazom na uvedené považoval argument žalobcu o tom, že deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní je vlastne dňom priznania výsluhového dôchodku, z právneho hľadiska irelevantný, a to práve s poukázaním na znenie výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa jasne uvádza, ktorým dňom žalobcovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok a ktorým dňom mu vzniká

nárok na jeho výplatu. Za nedôvodnú považoval i jeho námietku o tom, že žalovaný mal rozhodovať v preskúmavanom konaní len o jeho nároku na výplatu výsluhového dôchodku podľa , a , a to z dôvodu, že podľa bolo možné si nárok na výsluhový dôchodok uplatniť podaním žiadosti najskôr odo dňa vyhlásenia v zbierke zákonov, nie skôr, pričom nárok na výsluhový dôchodok vznikol žalobcovi od 01. 01. 2008 a nárok na jeho výplatu až dňom podania žiadosti o jeho priznanie a výplatu.

40. Ďalej poukázal na to, že na konanie o dávke sociálneho zabezpečenia, o ktorú požiadal žalobca, sa vzťahuje (subsidiárne) všeobecný predpis o správnom konaní, ak neustanovuje inak. Podotkol, že v zmysle s poukazom na správneho poriadku konanie vo veci posúdenia nároku žalobcu na výsluhový dôchodok začalo dňom doručenia jeho žiadosti žalovanému, t. j. 27. 02. 2020.

41. Uviedol, že si v dostatočnom rozsahu zadovážil potrebné podklady pre rozhodnutie a v priebehu konania nezistil žiadne sporné skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné vyjadrenie žalobcu. Zdôraznil, že absencia údaja na žiadosti o dni, od ktorého žalobca žiadal o priznanie výsluhového dôchodku, nie je takou skutočnosťou, ktorá si vyžadovala dodatočné vyjadrenie sa žalobcu, resp. ktorá si vyžadovala doplnenie podania žalobcom.

42. Zdôraznil, že ustanovenia o vzniku nároku na výsluhové dávky nedávajú žalovanému, ako správnemu orgánu kompetentnému vo veci rozhodnúť priestor na voľnú úvahu, resp. svojvoľné posudzovanie jednotlivých dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a domnienku žalobcu o tom, že prvostupňové rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, považoval za nedôvodnú. V súvislosti s oneskoreným odstúpením odvolania žalobcu odvolaciemu orgán mal za to, že nedodržanie zákonnej lehoty nie je takou vadou konania, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť už vydaného prvostupňového rozhodnutia.

43. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

44. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 26. 04. 2021. Uviedol, že dátumy uvádzané žalovaným v časti o jeho skorších žiadostiach sú nesprávne a zavádzajúce. Nesprávne uvádzal, že k odpovedi došlo 12. 12. 2005, čo evokuje, že došlo k potvrdeniu odloženia podnetu Generálnou prokuratúrou SR, vojenská súčasť dňa 08. 12. 2005, to však súviselo s jeho predchádzajúcou žiadosťou žalobcu z roku 2005, a nie so žiadosťou z roku 2006.

45. Zdôraznil, že podaním žiadosti dňa 30. 11. 2006 mu začalo správne konanie a túto žiadosť nikdy nevzal späť. Podotkol, že upravuje spôsoby, akými toto konanie možno ukončiť. Pôjde buď o meritórne rozhodnutie vo veci alebo o zastavenie konania, či už podľa Správneho poriadku () alebo podľa (), v každom prípade však z rozhodnutia musí byť zrejmý dôvod zastavenia konania. Mal za to, že odpoveď MV zo dňa 12. 12. 2006 nemožno považovať za meritórne rozhodnutie vo veci, ani za zastavenie konania, a teda nedošlo k riadnemu zákonnému ukončeniu správneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 12. 2016, sp. zn. .

46. Uviedol, že mu vznikol nárok podľa , , keďže síce podával žiadosť, no príslušný orgán mu neprávom odoprel dávku, keď riadne o jeho žiadosti z 30. 11. 2006 nijako nerozhodol. Zároveň mu priznal dávku na výsluhový dôchodok od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, de facto až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a nie ku dňu v súlade so zákonom.

47. Poznamenal, že žalovaný dodnes relevantným spôsobom nepreukázal riadne poučenie žalobcu a na jeho žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku chýbala podstatná náležitosť - žalovaný riadne nezdôvodnil absenciu dátumu na žiadosti. Trval na tom, že zo strany žalovaného nebola žalobcovi poskytnutá náležitá pomoc či poučenie, čo viedlo k tomu, že rozhodnutím utrpel jednoznačne v konaní ujmu, keď mu nebola priznaná dávka v rozsahu stanovenom zákonom. Žalovaný nepostupoval v súlade

s ustanovením § 3 ods. 2 Správneho poriadku a porušil aj ustanovenie § 33 odsek 2 Správneho poriadku, keď mu neumožnil navrhnúť doplnenie jeho žiadosti, ani ho nevyzval na odstránenie vady jeho žiadosti.

48. Poukázal na to, že na jednej strane nespochybňuje, že žalobcovi bolo Krajským riaditeľstvom PZ vydané potvrdenie zo dňa 03. 04. 2001 o dobe zamestnania v rozsahu 17 rokov a 247 dní a tak isto nespochybňuje obsah evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, z ktorého by malo vyplývať, že žalobca odpracoval aspoň 17 rokov, ale spochybňuje, na aký účel mali uvedené potvrdenia slúžiť. Podotkol, že pri ukončení služobného pomeru nie je poskytované služobným úradom (zamestnávateľom) žiadne ďalšie, alebo nejaké iné potvrdenie, ktoré by preukazovalo dĺžku jeho pomeru. Práve tieto potvrdenia majú slúžiť pre ďalšie úradné, alebo poprípade súkromné účely prepusteného. Vyslovenú domnienku žalovaným, že tieto listinné doklady mali slúžiť na iné účely, považoval za zavádzajúcu a právne nepodstatnú, nakoľko ide o potvrdenie o dĺžke služobného pomeru, ktoré sa nevydáva pre konkrétny účel, ale deklaruje objektívnu skutočnosť.

49. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné v tom, že nie je zrejmé, akým spôsobom bola určená celková započítaná doba trvania služobného pomeru 16 rokov a 364 dní tým, že nevychádza ani zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje podrobné a detailné zdôvodnenie výpočtu, keďže stále nie je jasné, prečo nebolo započítaných 248 dní pomeru žalobcu.

50. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave, na ktorý žalovaný poukázal, uviedol, že nesúvisí s týmto konaním, a to, že je v rozsudku uvádzaný § 143h ešte nie je dôvodom pre relevantnosť a prihliadanie k uvedenému rozsudku v tomto prípade. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovaného, nepovažoval za právne relevantné sa k nim vyjadrovať, keďže vo väčšej časti sa len jedná len o obsiahlu citáciu zákona, pričom neobsahujú ďalšie skutočnosti s ktorými by sa nevysporiadal v tomto podaní, poprípade žalobe.

51. V predmetnom vyjadrení žalobca taktiež zopakoval podstatnú časť námietok obsiahnutých v žalobe a poukázal na listiny, ktoré tvorili jeho prílohu.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

52. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , 13 ods. 3 , ďalej len ,,SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 09. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 24. novembra 2021 v zmysle ust. .

53. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci. Správny súd pri takomto type správnej žaloby nie je viazaný len rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( a ). Správny súd však ani nad rozsah žalobných námietok nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné správnou žalobou napadnuté rozhodnutie orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušiť.

54. Podľa , , (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

55. Podľa , , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka vzniká dňom vzniku služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka alebo dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby. Na účely tohto zákona sa za deň vzniku služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý bol bezprostredne pred ustanovením do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,43a) považuje deň jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu;43b) týmto dňom sa takýto ozbrojený príslušník finančnej správy na účely tohto zákona považuje za prijatého do služobného pomeru. Nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , vyššie citovaného zákona, policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa alebo 40, ak a) o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo b) splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia podľa odseku 1 je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov. Podľa , vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenie účinné od 01. januára 2008) ak policajtovi uvedenému v nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa vznikne od 1. januára 2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008. Pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008.

56. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 111 zo dňa 21. marca 2001 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa . Z kmeňového listu žalobcu vyplýva, že absolvoval základnú vojenskú službu od 01. 04. 1984 - 31. 08. 1984. od 01. 09. 1984 sa stal príslušníkom PZ a služobný pomer bol ukončený dňom 27. 03. 2001. Uvedené obdobie je potvrdené i vyjadrením Ministerstva vnútra SR, Centrom podpory Nitra, oddelením miezd a platov zo dňa 09. 04. 2020, podľa ktorého služobný pomer príslušníka PZ - žalobcu bol v trvaní od 01. 09. 1984 do 27. 03. 2001. Podľa

potvrdenia uvedeného útvaru bola doba trvania služobného pomeru žalobcu od 01. 09. 1984 do 27. 03. 2001, t. j. 16 rokov 6 mesiacov a 27 dní, výkon základnej vojenskej služby 02. 04. 1984 do 31.08. 1984, t. j. 4 mesiace a 29 dní, doba trvania služobného pomeru celkom 16 rokov, 10 mesiacov a 56 dní.

57. Žalobca žiadosťou zo dňa 02. 03. 2005 požiadal o priznanie výsluhového príspevku. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p. SPC-298/5-2005 zo dňa 07. apríla 2005 bola žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového príspevku zamietnutá. Ďalšiu žiadosť podal žalobca dňa 11. 04. 2005 a opätovne dňa 25. 04. 2005, pričom rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie výsluhového príspevku mu bolo doručené dňa 12. 04. 2005. Dňa 20. 04. 2005 podal žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu (zo dňa 07. 04. 2005) odvolanie. Súčasťou spisu je i žiadosť žalobcu o zaujatie stanoviska k predmetu prerokovania odvolania zo dňa 06. 05. 2005 adresovaná Ministerstvu vnútra SR, senátu poradnej komisie MV SR. Rozhodnutím zo dňa 06. 06. 2005 č.p. KM - 71/PK-2005 bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 07. 04. 2005 zamietnuté a rozhodnutie potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 06. 2005.

58. Žalobca podaním zo dňa 20. 10. 2005 žiadal vtedajšieho ministra spravodlivosti SR Daniela Lipšica o výkladové stanovisko k nedemokratickému a nespravodlivému postupu Ministerstva vnútra SR vo veci nepriznania výsluhového dôchodku. Uvedená žiadosť bola odstúpená podaním zo dňa 23. 11. 2005 z Ministerstva spravodlivosti riaditeľovi kancelárie ministerstva vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 12. 12. 2005 oznámilo žalobcovi stanovisko k jeho žiadosti o výkladové stanovisko.

59. Žiadosťou podanou dňa 25.02.2020 požiadal žalobca ministerstvo vnútra SR o potvrdenie doby služobného pomeru - o zhodnotenie doby výkonu služby v PZ z dôvodu možnosti na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku pre potreby posúdenia Sociálnej poisťovne. V žiadosti žalobca uvádza, že podmienky nároku na výsluhový dôchodok dodatkom - zmenou zákon o služobnom pomere splnil, avšak tento mu bol zamietnutý. Súčasťou spisu je i e-mail adresovaný žalobcovi zo dňa 26. 02. 2020, ktorým mu mala byť zaslaná žiadosť o výsluhový dôchodok s tým, že po jej vyplnení ju mal zaslať na adresu tam uvedenú s fotokópiou jeho vojenskej knižky. Následne boli žiadané doklady pre posúdenie výsluhového dôchodku z Centra podpory Nitra MV SR. Súčasťou spisu je i žiadosť žalobcu doručená MV SR dňa 27. 02. 2020 o výsluhový dôchodok na predpísanom tlačive, ako i výpočet výsluhového dôchodku. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodol o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01. 01. 2008 s nárokom na jeho výplatu od 27. 02. 2020 v sume 261,97 eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.p. SPSČC-PO3-20220/002623-004 dňa 16. 09. 2020 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov uvedených vyššie v časti II. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného).

60. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Úvahy, vedúce správne orgány k ustáleniu skutkového stavu, možno považovať za racionálne odôvodnené a skutkový stav následne správne právne posúdený právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušného právneho predpisu a ich následným výkladom. Správny súd sa so žalovaným zvolenou právnou argumentáciou stotožňuje.

61. Správny súd v kontexte s argumentáciou správnej žaloby, ktorá sa venuje otázkam predchádzajúcich žiadostí žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku uvádza, že z administratívneho spisu zistil, že správne orgány o žiadosti žalobcu zo dňa 02. 03. 2005 o priznanie výsluhového príspevku rozhodli, a nie je pravdivé jeho tvrdenie, že o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté. O žiadosti rozhodol správny orgán prvého stupňa dňa 07. 04. 2005, pričom medzičasom doručoval žalobca i ďalšie žiadosti, ktoré zavŕšil podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, o ktorom rozhodol následne žalovaný. Pokiaľ poukazuje žalobca na svoje žiadosti o zaujatie stanoviska, ktoré zaslal Ministerstvu spravodlivosti SR, uvedené podanie nie je možné, podľa názoru správneho súdu, ani posudzujúc podľa jeho obsahu, považovať za žiadosť. Aj na uvedenú žiadosť o zaujatie stanoviska bolo žalobcovi odpovedané, pričom

forma, ktorá bola zvolená správnym orgánom, zodpovedala obsahu žiadosti zaslanej žalobcom a nebolo potrebné k nej vydávať meritórne rozhodnutie.

62. K žiadosti, na ktorú poukazuje žalobcu, a to zo dňa 30. 11. 2006 správny súd uvádza, že uvedená žiadosť sa v administratívnom spise nenachádza. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 26. 04. 2021 bolo priložená „Informácia k dôchodkovému zabezpečeniu policajtov“ zo dňa 12. decembra 2006 pod č.p. -2006, ktorou sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstve vnútra SR, ktorej podľa obsahu listu mala byť odstúpená kanceláriou ministra vnútra SR žiadosť žalobcu zo dňa 30. 11. 2006 o rehabilitáciu, v ktorom žiada o rehabilitáciu vo veci priznanie výsluhového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia policajtov z dôvodu, že vykonal 17 rokov a 247 dní služby rozhodujúcej pre nárok na uvedených dôchodok. Z uvedeného listu vyplýva, že žalobca bol vyrozumený o tom, že v zmysle nesplnil podmienky vzniku nároku na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia a ani minister vnútra SR nie je oprávnený odstrániť tvrdosť zákona. Preto jeho žiadosti o individuálnu rehabilitáciu a dodatočné priznanie výsluhového dôchodku nevyhovel.

63. Správny súd, obdobne ako správne orgány, zastáva názor, že všetky žiadosti žalobcu, ktoré boli zasielané pred účinnosťou zákona od 01. 01. 2008 (teda v rokoch 2005 a 2006), nebolo možné prehodnocovať ku dňu účinnosti zákona a nebolo povinnosťou správnych orgánov posudzovať spätne podané žiadosti, na ktoré správne orgány reagovali v súlade s vtedy platným znením . Naopak, bolo v dispozícii žalobcu, aby reagoval na novely tohto zákona a svoje práva si riadne uplatnil v súlade s aktuálnym znením zákona.

64. Správny súd konštatuje, že podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru žalobcu tento nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia. Podľa § 137 ods. 1 písm. a/, b/ zákona: policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40 zákona, ak o to policajt požiada najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo splnil podmienku veku, rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Keďže žalobca o výsluhový dôchodok v stanovenom termíne nepožiadal a nesplnil ani podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok. Podľa všeobecných predpisov nárok na výsluhový dôchodok mu v zmysle ustanovenia § 137 zákona nevznikol.

65. Podľa ustanovenia § 143h ods. 1, účinného od 01.01.2008, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona vznikne od 01.01.2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti najskôr však od 01.01.2008. Keďže žalobca žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku podal dňa 27.02.2020, nárok na jeho výplatu vzniká od tohto dňa.

66. Podľa § 39 citovaného zákona, výsluhový dôchodok policajta je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončení rok trvania skončeného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane, sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru, ktorá v tomto prípade bola 16 rokov a 364 dní. Za túto dobu žalobcovi v súlade s ustanovením § 60 citovaného zákona patrí výsluhový dôchodok vo výške 32%. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku podľa ustanovenia § 60 citovaného zákona bol priemerný mesačný služobný plat žalobcu v ukončenom kalendárnom roku 2000 vo výške 24.662,- Sk. Uvedených 32% z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok vo výške 7.892,- Sk mesačne, v prepočte 261,97 eur. Uvedený výpočet považoval správny súd za vecne správny, tento má oporu v administratívnom spise.

67. Správny súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu o nesprávnej započítanej dĺžke zhodnotenia doby trvania služobného pomeru, kedy správne orgány vzali do úvahy dobu trvania vojenskej náhradnej služby od 02. 04. 1984 do 31. 08. 1984 a dobu služobného pomeru od 01. 09. 1984 do 27. 03. 2001. Uvedené doby vyplývali zo všetkých podkladov, ktoré mal správny orgán k dispozícii. Žalobca poukazoval pritom najmä na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia vystavený Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre - potvrdenie vystavené Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre zo dňa 03. 04. 2001. K tomu správny súd uvádza, že všetky doklady, z ktorých správne orgány vychádzali pre určenie doby

výkonu služobného pomeru sú jednoznačné, keď náhradná vojenská služba u žalobcu trvala od 02. 04. 1984 do 31. 08. 1984 a doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01. 09. 1984 do 27. 03. 2001, čo nespochybnil a nenamietal ani žalobca. Uvedená doba súčtom zodpovedá celkovej započítanej dobe trvania služobného pomeru 16 rokov a 364 dní.

68. Správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého sa dávky výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, teda aj výsluhový dôchodok v zmysle ustanovenia poskytujú na základe žiadosti. Z dávkového spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou podanou dňa 27. 02. 2020 požiadal o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia. Podľa prechodného ustanovenia účinného od 01. 01. 2008, ak policajtovi uvedenému v nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa mu vznikne 01. 01. 2008, pričom nárok na výplatu výsluhového dôchodku mu vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 01. 01. 2008.

69. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi v čase prepustenia zo služobného pomeru ku dňu 21. 03. 2001 nevznikol nárok na výsluhovú dávku, čo žalobca nespochybňoval. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca ku dňu 21. 03. 2001, teda ku dňu skončenia služobného pomeru, nespĺňal zákonné podmienky priznania príspevku za službu, keďže jeho služobný pomer sa skončil prepustením podľa .

70. Služobný pomer žalobcu trval viac ako 15 rokov a v čase skončenia služobného pomeru nespĺňal podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia. Žalobca využil zákonnú možnosť stanovenú ust. , a to až podaním žiadosti zo dňa 27. 02. 2020, ktorou požiadal o priznanie výsluhového dôchodku. V tomto prípade pre výpočet výšky výsluhového dôchodku podľa ust. citovaného zákona sa za základ použije mesačný priemerný služobný plat v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru. V zmysle vyššie uvedeného základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 2000, ktorý v tomto čase predstavoval 24.662,- Sk.

71. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu sú vecne a správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Nadobudnutím účinnosti prechodného ust. , od 01. 01. 2008 bolo umožnené všetkým bývalým príslušníkom policajného zboru Národnej bezpečnosti, ktorých služobný pomer trval viac ako 15 rokov a nepožiadali, prípadne zmeškali zákonom stanovené lehotu 6 mesiacov, aby požiadali o priznanie výsluhového dôchodku, ktorého výška sa vypočíta v súlade s predmetným vyššie citovaným ust. .

72. Žalovaný správny orgán v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zhodnotil dobu trvania služobného pomeru v celkovom rozsahu 16 rokov a 364 dní, a za túto dobu vypočítal žalobcovi s poukazom na ust. 143h ods. 1, 2 v spojení s , 39, 58, 60 výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti t. j. od 27. 02. 2020 vo výške 261,97 eur mesačne, v ktorej mu bol aj napadnutým (prvostupňovým rozhodnutím priznaný). Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd nezistil žiadne právne pochybenia, či logické nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný zákonom zákonným spôsobom a v správnej výške. Správny súd na záver poznamenáva, že ani prípadné nedodržanie lehoty 30 dní na rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

73. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko podľa názoru správneho súdu nešlo v kontexte prípadu o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.