Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-52-2021.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. M., nar. XX. D. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa matky: U.. G. M., nar. XX. L. XXXX, bytom X., P., E. XXX/XX, toho času X., P., F. XXX/XX a otca: F. F., nar. X. F. XXXX, bytom V., M. XXXX/XX, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 1P/35/2021-73 zo dňa 6. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že od 31.10.2021 je povinný otec platiť výživné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred do rúk dieťaťa.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 1P/491/2003-18 zo dňa 5. februára 2004 v spojení s rozsudkom č.k. 8P/174/2010 - 44 zo dňa 24. augusta 2010 vo výroku o výživnom na maloletého U. M., nar. XX. D. XXXX tak, že otec je povinný s účinnosťou od 1. mája 2021 prispievať na výživu maloletého U., nar. XX. D. XXXX sumou vo výške 200 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, a to vždy do 20-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 1. mája 2021 do 6. augusta 2021 vo výške 398,71 Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd návrh otca z a m i e t a.
I. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/174/2010-44 zo dňa 24. augusta 2010, právoplatným dňom 22. septembra 2010, súd zmenil výrok o výživnom z rozsudku č.k. 1P/491/2003 a súd stanovil otcovi výživné na sumu 80 Eur mesačne s účinnosťou od 24. augusta 2010. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba viac ako 132 mesiacov, za ktorú došlo ku zmene pomerov na strane rodičov, ale aj k zmene pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa. Maloletý je o 11 rokov starší, stal sa žiakom strednej školy, zvýšili sa výdavky so zabezpečením starostlivosti o maloletého, najmä so zabezpečením jeho výživy, školských a mimoškolských aktivít, ako aj zdravotných lekárom predpísaných potrieb. Matka maloletého je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 1 064,62 Eur, poberá prídavky na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne, ďalšia vyživovacia
povinnosť jej nepribudla. Otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky, avšak potvrdil, že na brigádach si zarobí 800,- až 1 000,- Eur mesačne. Pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť. Okresný súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúcich vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a došiel k záveru, že upravená výška výživného bude v súlade s aspoň minimálnymi odôvodnenými potrebami maloletého, pričom prihliadol najmä na nárast životných nákladov, a to nielen na strane maloletého, ale aj na strane povinnej osoby, teda otca. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žaloba podaná do dňa rozhodnutia súdu. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov). 3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa. Sumu vyčíslenú ako náklady na cestovné a stravu maloletého dieťaťa v sume 200,- Eur mesačne považoval za neadekvátnu. Poukázal na to, čo stojí lístok na autobus, ako aj hodnotu obedu a raňajok. Namietal, že maloletý nemôže mať náklady na golf mesačne vo výške 60,- Eur, a to aj vzhľadom na opatrenia v súvislosti s koronavírusom. Rovnako namietol potreby maloletého ohľadne masážneho prístroja, čo malo predstavovať sumu 140,- Eur mesačne, keďže maloletý chodí do posilňovne kde cvičí a masážny prístroj potrebovať nemusí. Ďalej poukázal na svoje osobné pomery, na to, že je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, privyrába si po brigádach a výživné 200,- Eur mesačne je pre neho neúnosné. Tiež uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav a očakáva operáciu bedrového kĺbu. Po operácii minimálne tri mesiace by mal byť doma a vzhľadom na ďalšiu vlnu Covid 19 je ťažký predpoklad zamestnať sa. Navrhol preto upraviť výživné na maloleté dieťa vo výške 120,- Eur mesačne. Poukázal tiež na to, že žije v domácnosti s maloletým dieťaťom narodeným 30.02.2018, kde náklady na domácnosť sú 500 - 600,- Eur na stravu, zaplatenie podnájmu, 300,- Eur pôžička, 135,- Eur mobilný telefón, 38,- Eur škôlka + strava 105,- Eur. Rovnako nesúhlasil ani so zameškaným výživným vzhľadom na to, že v súvislosti s pandémiou Covid 2019 maloletý nenavštevoval školu a nemal také výdavky ako uvádzala jeho matka. 4. Kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny V. odvolanie otca nepovažoval za dôvodné. Určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a tiež možnostiam a schopnostiam otca, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. 5. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vyčíslená suma na cestovné a stravu 240,- Eur mesačne je primeraná vzhľadom na to, že maloletý musel platiť plné cestovné, vzhľadom na to, že nemal zakúpenú ISIC kartu, na ktorej zakúpenie matka nemala hotovosť. Počas prezenčnej výučby, maloletému musela platiť cestovné a stravu v plnej sume. Čo sa týka členského na golf, matka poukázala na to, že ide o sumu 60,- Eur ročne, nie mesačne ako uviedol otec v odvolaní. Od zistenia diagnózy syn nemohol hrať golf, pretože mu to zdravotný stav nedovoľoval. Čo sa týka masážneho prístroja, tento nemá nič spoločné s cvičením maloletého vo fintess centre, nakoľko masážny prístroj je zameraný na zdravotné účely vzniknuté u maloletého v dôsledku poberania liekov na sklerózu multiplex, pričom sú podávané injekčne každý druhý deň. Uvedená dávka je silnejšia, bolestivejšia, spôsobuje viac nežiadúcich jamiek a opuchov na tele maloletého, a v dôsledku opatrení Covid 19 maloletý nemohol navštevovať centrum Z. skinn v V. V., kde jeden vstup stojí 18,- Eur plus cesta. Maloletý tiež navštevuje kryokomoru v G. U., ktorú musí navštevovať minimálne 3x do týždňa, pred sebou mal ešte 12 vstupov, a ak sa situácia s jeho zdravým nezmení, v návštevách by mal pokračovať do marca 2022. Ďalej matka poukázala na to, že sám otec uviedol, že si dokáže brigádami zarobiť mesačne okolo 800,- až 1000,- Eur v čistom, pričom s manželkou zveľaďuje dom v ktorom bývajú, teda nájomné neplatí. Na základe uvedených skutočností preto navrhla potvrdiť rozsudok okresného súdu ohľadne výšky výživného 200,- Eur mesačne, ako aj ohľadne zameškaného výživného. 6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v § 111 a nasl. CMP. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným odvolateľom v odvolaní. 12. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu ako súdu prvej inštancie podával otec maloletého dieťaťa (v čase podávania odvolania), ktorým bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa. 13. Okresný súd správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane tento právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. 15. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby, v tomto prípade otca. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti (nielen reálny príjem, ale jeho potencionálny príjem), a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. 16. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného, je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a na strane oprávneného (dieťaťa) zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. 17. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletých detí aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičov formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to najmä bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a pod. 18. Čo sta týka nároku dieťaťa v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 1P/49/2003-18 zo dňa 5. februára 2004 v spojení s rozsudkom č.k. 8P/174/2010-44 zo dňa 24. augusta 2010 prešlo takmer 11 rokov, čo sa samozrejme odzrkadlilo na odôvodnených potrebách dieťaťa v súvislosti s tým, že syn je o 11 rokov starší, prešiel študovať na strednú školu, a teda jeho oprávnené potreby sa zvýšili po každej stránke. Ide o nároky spojené nielen so zabezpečením stravy, oblečenia, školských výdavkov, ale najmä zdravotných výdavkov tak, ako boli vyššie popísané, pričom tieto odôvodnené výdavky na strane dieťaťa nemôže pokrývať v plnom rozsahu len matka dieťaťa. Dieťa býva spolu s matkou, a teda matka sa stará aj o jeho bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania dieťa, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, elektriny, hygienických potrieb, pričom dieťaťu je potrebné hradiť všetky výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou, výdavky v rámci voľného času, a tak je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na jej časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí dieťaťu venovať v prípade jeho zdravotných problémov, návštevám škôl v rámci rodičovských združení, prípadne prispievať na spoločenský, kultúrny a športový rozvoj dieťaťa. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je potrebné preto zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby, teda otca. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu je dôvodné. Naposledy bolo výživné upravované pred 11 rokmi a je nepochybné, že dieťa je staršie, pričom sa zákonite zvyšujú jeho výdavky, a to aj v rámci zvyšovania životných nákladov. 19. V tejto súvislosti okresný súd správne prihliadol na to, že síce otec dieťaťa je nezamestnaný, avšak má potencionalitu príjmu, teda má možnosť a schopnosť zarábať si 600,- až 800,- Eur mesačne čo aj len brigádnicky, na čo poukázal samotný otec. To, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a žije v novom manželstve, nemôže byť na ťarchu uprednostnenia novej rodiny vo vzťahu k povinnosti riadne prispievať na výživu svojho dieťaťa z predchádzajúceho vzťahu. Čo sa týka zdravotného stavu otca v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, nebolo preukázané, že by jeho zdravotný stav mal vplyv na výrazné zníženie finančnej situácie a majetkových pomerov. Otec si musí plne uvedomiť, že vyživovaciu povinnosť má aj voči svojmu synovi, kedy táto vyživovacia povinnosť musí byť primeraná veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám. 20. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa preto v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného ohľadne výšky výživného ako aj zameškaného výživného, a preto rozsudok
okresného súdu bol ako vecne správny potvrdený. Nakoľko maloleté dieťa v priebehu odvolacieho konania dovŕšilo vek 18 rokov, rozsudok okresného súdu bol potvrdený s tým, že od 31.10.2021 je povinný otec platiť výživné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred do rúk dieťaťa. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol rozsudok okresného súdu potvrdený aj v rozsahu vyčíslenia zameškaného výživného a v rozsahu zamietnutia návrhu otca na zvýšenie výživného v inom rozsahu. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený aj v závislom výroku o náhrade trov konania. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 52 CMP (podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak). 23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).