Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-31-2021.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu G.. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. C. 1, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanej 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.12.2018, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 14.4.2021 proti žalovanej domáhal zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2018 uzatvoril so žalovanou Poštovou bankou, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 6 200 eur s dobou platnosti 15.12.2026. Ďalej uviedol, že súčasťou úverovej zmluvy bola dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá svojim obsahom odporuje ustanoveniu § 5 a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. a konkrétne koliduje s právnymi predpismi v týchto častiach. V žiadnom jej článku niet zmienky o tom, že žalobca nie je povinný ju uzavrieť ako podmienku získania úveru. V čl. 2.1 neúplne identifikuje zabezpečený nárok, nakoľko veriteľ v -2- 6Csp/31/2021
uvádza termín „najmä“, čoho dôsledkom je vopred neuzavretá a nepredikovateľná celková suma zrážok zo mzdy. Neobsahuje identifikáciu zamestnávateľa, ktorému by mala byť prípadne predložená na realizáciu a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/111/2017, z 25.1.2018: „Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto požiadavka priamo vyplýva z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z neexistujúcej mzdy, či iného príjmu. Mzdu vždy vypláca konkrétny platiteľ, ktorý musí byť v dohode riadne špecifikovaný. Dôkazom opaku nie je ani ust. § 131 ods. 8 Zákonníka
práce. Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, ak v priebehu vykonávania zrážok zo mzdy dôjde k zmene platiteľa mzdy dlžníka.“ To znamená, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňajúca citované zákonné kritéria, nie je voči ktorémukoľvek jeho zamestnávateľovi uplatniteľná. Žalovaná vo výzve adresovanej jeho zamestnávateľovi neuviedla sumu, ktorú celkovo žiada z jeho mzdy zrážať, čo robí pre svoju neurčitosť túto výzvu taktiež neúčinnou. Tým, že žalovaná požiadala jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy a on nemal možnosť ich vykonávanie priamo zastaviť, s poukazom na vyššie uvedené námietky, považuje za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť poskytnutia ochrany nariadením neodkladného opatrenia. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal žalovanej výkon zrážok zo mzdy. CSP v ustanovení § 325 umožňuje, aby sa nariadilo neodkladné opatrenie v prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a podľa jeho ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Csp/31/2021-23 zo dňa 4.5.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/31/2021-62 zo dňa 6.9.2021 bolo uznesenie potvrdené.
5. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.12.2018, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1861001632 zo dňa 20.12.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
6. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Zo spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že strany uzatvorili dňa 20.12.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6 200 eur, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 99,79 eura, konečná splatnosťou úveru 15.12.2026. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 9,5 %, RPMN vo výške 12,5 %, priemerná RPMN vo výške 8,69 %.
-3- 6Csp/31/2021
8. Strany sporu uzatvorili dňa 20.12.2018 dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa zabezpečuje pohľadávka banky voči dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi bankou a dlžníkom dňa 20.12.2018, najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 6 200 eur na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov (bod. 2.1. dohody).
9. Zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.11.2020 súd zistil, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy vo výške 92,35 eura z dôvodu uzatvorenej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2018 a dohody o zrážkach zo mzdy.
10. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za platné uzatvorenú, ide o štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Podľa žalobcu je v dohode riadne špecifikovaná a uvedená zabezpečovaná pohľadávka, je uvedená výška maximálnej mesačnej zrážky, ktorá je vo výške mesačnej splátky aj s poistením. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo podmienkou poskytnutia úveru.
11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. -4- 6Csp/31/2021
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).
20. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j. pred uzatvorením úverovej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
21. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
22. Podľa ustanovenia čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
23. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. 24. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so potrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli
-5- 6Csp/31/2021
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
26. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20210716> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.
30. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch, všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 20.12.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka. Strany uzatvorili dňa 20.12.2018 dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaná žiadosťou zo dňa 11.11.2020 požiadala zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy vo výške 92,35 eura z dôvodu uzatvorenej úverovej zmluvy č. 1861001632 zo dňa 20.12.2018 a dohody o zrážkach zo mzdy.
32. Je zrejmé, že úverová zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
33. Súd konštatuje, že dohodu o zrážkach zo mzdy pripravila žalovaná a predložila na podpis žalobcovi v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predloženej úverovej zmluvy ani z dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že nie je podmienkou získania úveru. Je len ťažké predpokladať, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo v danom okamihu vo sfére záujmu žalobcu. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá aj z civilistického -6- 6Csp/31/2021
hľadiska, pretože neobsahuje kvantifikáciu zabezpečovaného nároku, teda určenie celkovej výšky zabezpečovaného nároku. Z predmetu tejto dohody vyplýva len odkaz na úverový vzťah medzi účastníkmi zmluvy a zabezpečované nároky banky sú vyjadrené tak, že ide najmä o vrátenie úveru vo výške 6 200 eur, zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatneným nárokom bez konkrétnej špecifikácie. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Žalobca ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť ako podpísať súbor tlačív, ktoré mu boli predložené. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
34. V danej súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
35. Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
36. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
37. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.
38. Napokon, zákonodarca s účinnosťou od 1.5.2014 v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/1007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovil, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/250/20210716> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zákonodarca odôvodnil uvedenú úpravu tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.
39. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, aby žalovaná poučila žalobcu o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, a že táto dohoda nebola podmienkou získania úveru a žalobca ju mohol odmietnuť.
40. Pokiaľ ide o samotnú žiadosť žalovanej adresovanú zamestnávateľovi žalobcu o zrážky zo mzdy, táto taktiež neobsahuje kvantifikáciu celkovej sumy, ktorá má byť žalobcovi zrazená zo mzdy a pohľadávka žalovanej je neurčitá.
41. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd uložil žalovanej zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.12.2018, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1861001632 zo dňa 20.12.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pretože predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti pre spotrebiteľa a jej neurčitosti.
42. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-9- 6Csp/31/2021
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).