Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v právnej veci žalobkyne: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020, so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 3.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. - 103 zo dňa 13. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 3.500 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.11.2018 do zaplatenia a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , (v ďalšom texte „“) a nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase omeškania.

1.2 Dokazovaním vykonaným výsluchom sporových strán, výsluchom svedka T. C. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä uznaním dlhu zo dňa 19.10.2018, výzvou na zaplatenie zo dňa 07.12.2018, podacím hárkom a uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Šali, ČVS: ORP-173/VYS-SA-2019 zo dňa 31.07.2019 o odmietnutí trestného oznámenia, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný ústne uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou žalobkyňa poskytla žalovanému 3.500 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do 10.10.2018, pretože tak nevykonal, dňa 19.10.2018 svoj dlh voči žalobkyni písomne, čo do dôvodu aj čo do výšky, uznal a zaviazal sa finančné prostriedky vrátiť jednorazovo najneskôr do 31.10.2018. Poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyni nevrátil, a to aj napriek predžalobnej výzve. V priebehu konania žalovaný tvrdil, že dlh zanikol splnením, a to tak, že časť bola splnená pri predaji motorového vozidla VW Golf a časť po predaji - počas cesty autom do mesta Trnava. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené tvrdenia žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom jeho tvrdenia sa rozchádzali, a to najmä

- v osobe, ktorej mal byť dlh splnený; najskôr žalovaný tvrdil, že plnil priamo do rúk žalobkyne, neskôr tvrdil, že plnil do rúk jej priateľa;

- vo výške čiastok, prostredníctvom ktorých mal byť dlh splnený; najskôr to malo byť 2.100 eur a 1.400 eur, neskôr žalovaný tvrdil, že priamo pri predaji auta bolo odovzdaných 2.000 eur a počas cesty do Trnavy zvyšných 1.500 eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol

bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Strany sporu sú v konaní povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci, ale aj predložiť relevantné dôkazy na preukázanie pravdivosti uvádzaných tvrdení. Žalovaný však počas celého konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by opodstatnenosť nároku vyvrátil, a ktorými by splnenie dlhu, tak ako tvrdil, že k nemu došlo, preukázal. K žalovaným navrhnutému dôkazu - výsluch svedka, ktorý mal byť kupcom motorového vozidla VW Golf, súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie tohto dôkazu zamietol z dôvodu, že žalovaný uviedol, že účasť svedka na poslednom pojednávaní zabezpečí. Uvedené však nesplnil, pričom dôvodom mala byť strata telefónu, kde mal uložený telefonický kontakt na svedka. U svedka bol aj osobne (v deň pojednávania), na jemu známej adrese však svedok zastihnutý nebol. O predvolanie svedka súdom pred posledným vo veci konajúcim pojednávaním nepožiadal. Na čl. 96 spisu je založené podanie, v rámci ktorého žalovaný výslovne uviedol, že prítomnosť svedka zabezpečí on sám, z vlastnej iniciatívy, pretože pre neho ide o kľúčového svedka.

1.3 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti uplatnenej žaloby a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny a úrokov z omeškania, ktorých výšku určil v súlade s nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase omeškania. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané odo dňa nasledujúceho po dni dojednanej splatnosti, t. j. od 01.11.2018.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „“), v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobkyni, ktorá bola v danej veci úspešná v celom rozsahu. O výške priznaných trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil právne tým, že neboli splnené procesné podmienky ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

2.1 V dôvodoch odvolania uviedol, že napriek tomu, že súd prvej inštancie určil 15 dňovú lehotu, aby oznámil meno a adresu svedka, čo aj v lehote oznámil príslušnému súdu prvej inštancie, súd neposlal oznámenie ani žiadne predvolanie svedkovi. Neznámeho svedka kupujúceho auto pritom musel vypátrať na vlastné náklady. Keď sa svedok nedostavil na prvý stanovený termín pojednávania, súd prvej inštancie nemal za potrebné nariadiť opätovný termín na zabezpečenie tohto svedka aj napriek tomu, že žalovaný žiadal jeho vypočutie a súd prvej inštancie vyniesol rozsudok s odôvodnením, že v rámci šetrenia času a nákladov spojených so súdnym pojednávaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu, napriek tomu, že záväzok medzi stranami sporu bol vyrovnaný. Žalovaný vyslovil názor, že celý proces na súde prvej inštancii bola jednosmerná cesta, že bolo jedno, čo povie alebo na čo poukáže, aj tak to neovplyvní priebeh súdneho konania. Podľa žalovaného žalobkyňa celý proces vykonštruovala. Naďalej trvá na vypočutí svedka kupujúceho auta zo Šale, pretože jeho výpoveď je dôležitá pre objektívne rozhodnutie. Následne žiada, aby aj T. C. podal vysvetlenie, prečo od cudzieho človeka prebral hotovosť pri predaji auta Volkswagen Golf na dopravnom inšpektoráte v Šali.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podané odvolanie považuje za nedôvodné, jeho cieľom je oddialiť povinnosť žalovaného splniť svoj peňažný záväzok voči žalobkyni. Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalobkyne preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobkyňa žalovanému poskytla finančnú hotovosť vo výške 3.500 eur. Keď žalovaný peňažnú pôžičku nevrátil v dohodnutej lehote splatnosti, strany sporu podpísali uznanie dlhu, v zmysle ktorého žalovaný svoj dlh čo do dôvodu a jeho výšky uznal a tento sa zaviazal splniť žalobkyni najneskôr do 31.10.2018. Uvedené skutočnosti nie sú medzi stranami sporné, keď tieto v rámci svojich vyjadrení žalovaný nepopieral a tieto aj v konaní potvrdil. Sporným zostalo iba splatenie dlhu, ktorý žalovaný považuje za vyrovnaný, čo ale žiadnym spôsobom nepreukázal. Namiesto preukázania pravdivosti svojho tvrdenia, žalovaný počas súdneho konania uvádzal rozporuplné tvrdenia ohľadom okolností údajného vrátenia dlhu žalobkyni, ktoré jednoznačne svedčia o jeho nedôveryhodnosti. Na jednej strane uvádzal, že žalobkyňa mala používať auto ako protihodnotu poskytnutej pôžičky a na strane druhej, že žalobkyni údajne vrátil peniaze v hotovosti, pričom ani jedno tvrdenie nepreukázal. Následne v priebehu súdneho konania zmenil svoje tvrdenia v tom, že podľa jeho vyjadrenia mala žalobkyňa údajne poslať na vyriešenie záležitosti svojho priateľa, čo ale nebolo potvrdené ani vypočutým

svedkom. Okrem rozporov v okolnostiach, za ktorých mala byť pôžička vrátená osobe, ktorá mala údajne peniaze odovzdať (žalovaný alebo kupujúci), ako aj osobe, ktorej mali byť peniaze odovzdané, rozpory vo vyjadreniach žalovaného boli aj vo vzťahu k peňažným čiastkam, ktoré mali byť odovzdané. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný počas celého konania nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia podporil a odôvodnenosť žalovaného nároku vyvrátil. Tvrdenia žalovaného zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nepredvolal žalovaným navrhnutého svedka, k tejto námietke žalobkyňa uviedla, že o predvolanie svedka žalovaný nepožiadal, pričom súdu uviedol, že jeho osobnú účasť na pojednávaní zabezpečí. Výsluch navrhnutého svedka považuje žalobkyňa za nehospodárny a neúčelný, pretože jeho výsluchom by súd prvej inštancie ani nezistil žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie, keď predmetom sporu je záväzok žalovaného, ktorý je povinný v zmysle zmluvy o pôžičke plniť voči žalobkyni a nie voči tretím osobám.

3.1 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

5. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že uplatnenou žalobou sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia 3.500 eur s príslušenstvom z dôvodu ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovaný ako dlžník od žalobkyne ako veriteľky prevzal finančné prostriedky vo výške 3.500 eur a zaviazal sa tieto finančné prostriedky vrátiť do 31.10.2018. 6. Predmetom odvolacieho konania je v rozsahu odvolania a v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. a), e) a f) C. s. p preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel po tom, ako dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku.

7. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo, výstižne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne poukazuje a preberá tak v plnom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a za účelom vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovné:

10. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky ( ). Procesné podmienky definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť ( ). Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol,

akým konkrétnym spôsobom malo prísť k nesplneniu procesnej podmienky konania. Odvolací súd teda tento odvolací dôvod vyhodnotil ako nedôvodný, keď ani z úradnej povinnosti nezistil vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

11. Ďalším odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným, bolo nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie ( ). Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný mal na mysli tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nepredvolal svedka, ktorého žalovaný označil. Odvolací súd tu poukazuje na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie vyjadril k navrhnutému dôkazu výsluchom svedka M. a ktorý korešponduje s obsahom spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že písomným podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019 žalovaný výslovne uvádza, že sám zabezpečí prítomnosť svedka C. M. na pojednávaní dňa 13.2.2019. Súd prvej inštancie teda nepostupoval nesprávne, ak tohto svedka na pojednávanie nepredvolal. Žalovaný totiž svedka nenavrhol predvolať s tým, že jeho prítomnosť zabezpečí sám. Svedok C. M. sa na pojednávanie nedostavil, k čomu žalovaný uviedol, že svedka nezabezpečil, pretože stratil mobilný telefón a myslel si, že uvedeného svedka predvolá na pojednávanie súd. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa žalovaného mal tento svedok potvrdiť to, že žalovaný odovzdal peniaze do rúk priateľa žalobkyne. Predmetom tohto sporu je však právny vzťah založený zmluvou o pôžičke, uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným, keď žalobkyňa požičala žalovanému sumu 3.500 eur a žalovaný sa zaviazal tieto peniaze vrátiť žalobkyni a nie tretej osobe. Z uvedeného vyplýva, že svedok C. M. ani nemal mať poznatok o tom, či žalovaný vrátil peniaze žalobkyni, čo je skutočnosť podstatná pre rozhodnutie vo veci. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je, či navrhovaný svedok odovzdal finančné prostriedky do rúk priateľa žalobkyne. Aj odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zmysle je preto nedôvodný.

12. K ďalšiemu žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu ( ) odvolací súd uvádza, že k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

14. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 06. 2010, sp. zn. ).

16. V preskúmavanej veci je zrejmé, že ústnou formou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože označené zmluvné strany (strany sporu) určili predmet pôžičky - 3.500 eur, pričom sa žalovaný ako dlžník zaviazal predmet pôžičky žalobkyni vrátiť - túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Súčasne prišlo k reálnemu odovzdaniu peňazí do dispozície žalovaného, je teda možné konštatovať naplnenie všetkých zákonných pojmových znakov zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že medzi zmluvnými stranami bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke.

17. Žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, že mu poskytla finančné prostriedky v sume 3.500 eur a že žalovaný dlh riadne a včas nesplnil. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka - tu súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný - dlžník neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal splnenie dlhu žalobkyni. Odvolací súd pritom dodáva, že v konaní nebolo tvrdené, že

žalobkyňa splnomocnila tretiu osobu, ktorej mal žalovaný splniť dlh. Aj z tohto dôvodu by bol výsluch svedka, ktorý mal potvrdiť, že žalovaný odovzdal peniaze do rúk priateľa žalobkyne - svedka Radoslava Tomašoviča bez významu, pretože žalovaný sa zmluvou o pôžičke zaviazal splniť dlh žalobkyni. Z uvedeného vyplýva, že ani odvolací dôvod v zmysle nie je daný.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením , ako vecne správny potvrdil.

19. Žalobkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa v spojení s , aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).