Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/108/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E. E., zastúpeného JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Námestie SNP 87/8, 960 01, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica, IČO: 00 170 071, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/63/2025-66 zo dňa 17.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v zmysle o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov priamym predajom akejkoľvek tretej osobe alebo predajom formou verejnej obchodnej súťaže k bytu č.X na X.p. vo vchode č.X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, okres Banská Bystrica, pre obec E. E., katastrálne územie: E. E., pod A „majetková podstata“ C-KN parcely č. XXXX o výmere 196 m2 zastavaná plocha a nádvoria, č. 4559 o výmere 190 m2 zastavaná plocha a nádvoria a č. 4560 o výmere 198 m2 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 198 m2 a stavby súpisné číslo 405 na pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX F. XXXX obytný dom; pod B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ pod B.-44 a pod B.-63 v podiele 1/1 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 7610/172855, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp.zn. 17C/23/2022 a konania o dedičstve JUDr. Daniela Vozárová Dnot 124/2021 a JUDr. Zora Belková Dnot 201/2021. 1.2 Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že predmetom dražby má byť vyššie opísaný byt s tým, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako zákonný dedič po poručiteľke B. G. C. a zároveň veriteľ, ktorého pohľadávka má byť uspokojená z dedičstva po poručiteľke, kde patrí aj spoluvlastnícky podiel v 1/2 na predmete dražby; je aktívne vecne legitimovaný aj ako zákonný dedič po poručiteľovi F. C. k predmetu dražby, čo potvrdil aj Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp.zn. 17C/23/2022 vzhľadom na skutočnosť, že druhý zákonný dedič po poručiteľovi - H. C. podal žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva; súd uznal jeho aktívnu vecnú legitimáciu, kde spochybnil spôsobilosť poručiteľa v čase prevodu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby, a preto existuje aj možnosť, že súd rozhodne, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a tým sa žalobca môže stať dedičom v 1. rade aj k

spoluvlastníckemu podielu 1 k predmetu dražby po poručiteľovi. V súvislosti s dedičskými konaniami sú podľa žalobcu vlastnícke práva k spoluvlastníckym podielom na predmetnom byte tak po poručiteľke B. G. C. v 1/2 a po poručiteľovi F. C. v 1/2 nejasné a stále sú predmetom prebiehajúcich dedičských a súdnych konaní. 1.2.1 Žalobca uviedol, že dňa 28.09.2025 bola zverejnená zápisnica z písomného hlasovania vlastníkov bytov, ktorí schválili, aby žalovaný vykonal všetky úkony, súvisiace s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu podľa o dobrovoľných dražbách v platnom znení (ďalej v texte aj len „zákon č.527/2022 Z.z.“). Podľa žalobcu reálne hrozí, že dobrovoľná dražba bude vykonaná skôr, ako súd právoplatne rozhodne, či uvedený byt patrí do dedičstva alebo nie a súčasne bude zasiahnuté do práv zákonných dedičov a budú závažným spôsobom poškodené aj práva ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky z dobrovoľnej dražby nemôžu byť v zmysle uspokojené. 1.2.2 Podielovému spoluvlastníkovi predmetného bytu nebola doručená žiadna výzva na úhradu nedoplatku, a preto má pochybnosť o tom, či žalovaný eviduje splatnú pohľadávku. Prípadný odklad výkonu záložného práva žalovanému neodníme toto jeho právo a nemôže mu odkladom výkonu záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné právo na sporných nehnuteľnostiach (zapísaných na liste vlastníctva) mu zostáva zachované. Ohrozenie sa javí aktuálne ako mimoriadne vysoké. Žalobca je osobou ťažko zdravotne postihnutou, pričom v danom prípade sa jedná o obydlie žalobcu s maloletou dcérou, ktorá podlieha osobitnému režimu ochrany a žalobca je tak zo zákona v postavení chránenej osoby. 1.2.3 Ku svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné doklady, a to rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 05.11.2025, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.03.2022,13.04.2023 a 27.09.2024, prihlásenie pohľadávky do dedičstva zo dňa 03.08.2021, oznámenie žalovaného o písomnom hlasovaní zo dňa 27.08.2025, zápisnicu z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.09.2025, žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva zo dňa 23.03.2022, potvrdenie o okruhu dedičov po poručiteľovi F. C. v konaní sp.zn. 26D/827/2021, zmluvu o prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti zo dňa 02.12.2021, splnomocnenie zo dňa 05.10.2021, výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti PRS s.r.o. a eiChopper s.r.o., zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2021, oznámenie Okresného úradu odbor katastra Veľký Krtíš o prerušení konania, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 23.11.2021, opravu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti V 2072/2021. 1.3 Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení ,3, ,2 písm.d), veta prvá , (ďalej v texte aj len „“) konštatoval, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený stav veci. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. 1.3.1 Nariadenie neodkladného opatrenia je možné len na návrh a za splnenia zákonných predpokladov; návrh musí súd opísaním rozhodných skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu žalobcu. 1.3.2 Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež požiadavka, aby bolo z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Súd ani v prípade konania o neodkladnom opatrení nesmie konať ultra petitum. 1.4 Okresný súd považoval z aktuálneho listu vlastníctva za osvedčené, že dňa 03.10.2025 žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva k bytu formou dobrovoľnej dražby podľa . 1.4.1 Žalobca nespochybnil existenciu a výšku nedoplatku, ale spornosť vidí v tom, že podielovému spoluvlastníkovi, t.j. obchodnej spoločnosti, kde žalobca je jediným spoločníkom a konateľom, nebola doručená žiadna výzva na zaplatenie nedoplatku. Táto námietka žalobcu môže byť uplatnená v konaní o neplatnosť dražby. 1.5 Súd prvej inštancie z aktuálneho listu vlastníctva zistil, že ako podielový spoluvlastník bytu je evidovaný brat žalobcu F. C. (správne H. C. - poznámka odvolacieho súdu) v podiele 1/2 a v podiele 1/2 je obchodná spoločnosť Prvá Realitná Správcovská spoločnosť, s.r.o., t.j. spoločnosť žalobcu. Mal za to, že

ukončenie prebiehajúcich dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcu a jeho brata môže mať síce za následok, že žalobca sa ako fyzická osoba stane spoluvlastníkom bytu a tiež účastníkom dražby, uvedené však nemá žiaden vplyv na posúdenie otázky existencie a výšky pohľadávky žalovaného ako správcu predmetného bytu a zástupcu vlastníkov bytov ako záložných veriteľov. 1.6 Okresný súd konštatoval, že vlastník, resp. spoluvlastník bytu má základnú povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov za byt, a to riadne a včas v zmysle zálohového predpisu. Zákonodarca mal v úmysle ochrániť ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a umožniť im v prípade dlhu vlastníka bytu realizovať výkon záložného práva, a to hlasovaním o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome. V takom prípade je správca (t.j. žalovaný) povinný realizovať ich vôľu. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odložila by sa táto doba výkonu ich práva na dobu neurčitú vzhľadom na sporné otázky, ktoré sú predmetom prebiehajúcich súdnych a dedičských konaní medzi potenciálnymi dedičmi, čo je v rozpore (silnom nepomere) s právami ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. 1.6.1 V tomto smere okresný súd uzavrel, že nič nebráni žalobcovi, resp. spoluvlastníkom bytu, evidovaných na liste vlastníctva uhradiť existujúci dlh a tým zabrániť výkonu záložného práva, čím zostane zachovaná aj možnosť žalobcu realizovať svoje právo na uspokojenie svojej pohľadávky, prihlásenej do dedičského konania. 1.6.2 Zo svojej úradnej činnosti okresný súd zistil, že brat žalobcu ako podielový spoluvlastník bytu v podiele 1/2 sa žalobou na okresnom súde v konaní sp.zn. 17C/23/2022 domáha určenia, že predmetný byt v podiele 1/2 patrí do dedičstva po zomrelom otcovi. Aj tento brat ako jeden z podielových spoluvlastníkov predmetného bytu má povinnosť sa podieľať na úhrade nedoplatku alebo jeho časti, navyše, ak sa domáha spoluvlastníckeho podielu aj vo vzťahu k obchodnej spoločnosti svojho brata - žalobcu. 1.6.3 V prípade ustálenia okruhu účastníkov a nadobudnutých podielov v dedičských konaniach po právnych predchodcoch žalobcu a jeho brata si môžu zákonní dedičia následne vyporiadať svoje nároky titulom vydania prípadného bezdôvodného obohatenia medzi sebou. 1.7 Okresný súd poznamenal, že v prejednávanom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah žalobcu a žalovaného; vzťah žalobcu k bytu je vzťahom odvodeným od práva podielového spoluvlastníka - právnickej osoby. Napriek tvrdenej spornosti okruhu účastníkov dedičského konania samotný žalobca užíva byt výlučne sám, resp. so svojou maloletou dcérou. 1.8 Vzhľadom na požadovaný petit navrhovaného neodkladného opatrenia ohľadom výkonu záložného práva priamym predajom akejkoľvek tretej osobe alebo predajom formou verejnej obchodnej súťaže okresný súd konštatoval, že takáto forma výkonu záložného práva je v danom prípade vylúčená. Poukázal na , podľa ktorého je žalovaný ako správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa na základe rozhodnutia podľa ; iný spôsob výkonu záložného práva nepripúšťa. 1.8.1 Okresný súd mal z aktuálneho listu vlastníctva osvedčené, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva k bytu formou dobrovoľnej dražby. Avšak zo žiadnych žalobcom predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by dražba bola vedená v rozpore so zákonom. 1.9 Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na jeho vydanie. 1.10 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že bol v konaní úspešný. Žalovanému objektívne nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, keďže s ním doposiaľ súd ani nekonal. Preto okresný súd už nebude rozhodovať ani o výške náhrady trov konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , f) a h) s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Poukázal na to, že sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v zmysle o dobrovoľných dražbách priamym predajom akejkoľvek tretej osobe alebo predajom formou verejnej obchodnej súťaže k bytu špecifikovanému v návrhu. Neodkladné opatrenie žiadal obmedziť právoplatným skončením konania, vedeného na okresnom súde pod sp.zn. 17C/23/2022 a konania o dedičstve, vedenom u JUDr. Daniely Vozárovej pod sp.zn. Dnot 124/2021 a JUDr. Zory Belkovej Dnot 201/2021, a to z dôvodu, že žalobca je zákonným

dedičom po poručiteľke B. G. C. a zároveň veriteľom, ktorého pohľadávka má byť uspokojená z dedičstva po tejto poručiteľke, do ktorého patrí aj spoluvlastnícky podiel v 1/2 na byte, ktorý má byť predmetom dražby. Poukázal na to, že dedičstvo po poručiteľke je prejednávané pod sp.zn. 26D/515/2021 Dnot 124/2021 súdnou komisárkou JUDr. Danielou Vozárovou, v ktorom konaní posledné uznesenie zo dňa 15.05.2004 bolo súdom prvej inštancie zrušené a vec notárke bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalobca poukázal na to, že z uvedených dôvodov v zmysle - bolo všetkých 54 spoluvlastníckych podielov uvedených v zozname nehnuteľností, medzi ktoré patrí aj predmet dražby, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv poručiteľky bratovi žalobcu tesne pred jej úmrtím. V zmysle na základe, ktorých došlo k zmene zapisovaných skutočností voči tretím osobám na predmetných listoch vlastníctva podľa katastrálneho zákona - kataster eviduje práva podľa listín, ktoré musia byť v súlade so zákonom, a preto sú takéto zápisy neúčinné, v rozpore so zákonom a zo zákona nemôžu byť podkladom pre výkon záložného práva. 2.3 Odvolateľ poukázal na , podľa ktorého výkon záložného práva môže byť uplatňovaný len voči skutočnému vlastníkovi, pretože akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. 2.4 Podľa názoru odvolateľa z uvedených zákonných dôvodov voči bratovi žalobcu ako osoby zapísanej na liste vlastníctva k predmetu dražby v spoluvlastníckom podiele 1/2 nemôže existovať žiadna zákonná a ani z toho vyplývajúca splatná pohľadávka. S vysokou pravdepodobnosťou splatná pohľadávka z tohto titulu ani existovať voči nemu nebude, pretože predpokladané pasíva predmetných dedičských konaní sú minimálne vo výške 505.785,35 Eur, čo zakladá pre neho dôvod na odmietnutie dedičstva. 2.5 Žalobca súdu riadne preukázal, že voči predmetu dražby aktívne prebieha určenie vlastníckych vzťahov k výkonu vlastníckych práv a povinností prostredníctvom dedičských a súvisiacich konaní. V tomto kontexte poukázal na a , podľa ktorých sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Od momentu smrti je vlastník poručiteľ, až kým nie je právoplatne určené, kto sú dedičia a do právoplatného skončenia konania neexistuje nový vlastník, iba budúci dedič (s právom očakávania). S tým, že kým dedičstvo nie je prejednané, nemôže nik s majetkom nakladať. 2.6 Žalobca je tiež zákonným dedičom po poručiteľovi F. C., čo potvrdil aj okresný súd v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/23/2002, keď vzhľadom na skutočnosť, že druhý zákonný dedič po uvedených poručiteľoch - H. C. podal žalobu o určenie, že nehnuteľnosti (okrem iného aj uvedený byt, ktorý má byť predmetom dražby) patria do dedičstva a súd uznal jeho aktívnu vecnú legitimáciu, kde predložením lekárskych správ a posudkov spochybnil spôsobilosť poručiteľa chápať význam jednotlivých úkonov v čase prevodu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby, a preto existuje aj možnosť, že súd rozhodne, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a teda aj žalobca bude dedičom spoluvlastníckeho podielu v 1/2 k predmetu dražby po poručiteľovi. Z uvedených dôvodov sú doposiaľ aj v súvislosti s týmito dedičskými konaniami vlastnícke práva k spoluvlastníckym podielom na predmetnom byte tak po poručiteľke B. G. C. v 1/2 ako aj po poručiteľovi F. C. v 1/2 nejasné a stále predmetom prebiehajúcich dedičských a súdnych konaní. 2.6.1 Dňa 27.08.2025 žalovaný oznámil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX I. J. D. K. X,X,X D. E. E., že v dňoch 15.-21.09.2025 sa v súlade s o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uskutoční v uvedenom bytovom dome písomné hlasovanie o nasledovnej otázke: „1/ súhlasíte s tým, aby Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, Zelená 1, Banská Bystrica, IČO: 00 171 071, vykonalo všetky úkony súvisiace s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu podľa o dobrovoľných dražbách v platnom znení?“ s dodatkom, že „dobrovoľná dražba sa bude týkať nasledovného bytu: byt č. X I. X. L., J. D. K. X, E. E.“. 2.7 Dňa 28.09.2005 bola zverejnená zápisnica z vyššie uvedeného písomného hlasovania, podľa ktorého bolo schválené, aby žalovaný vykonal všetky úkony súvisiace s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu podľa o dobrovoľných dražbách v platnom znení. 2.8 Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný začal proces výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, vedeného na okresnom súde pod sp.zn. 26D/515/2021 a sp.zn. 17C/23/2022 o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Takýmto konaním bez právoplatného ukončenia konania a súvisiacich konaní reálne hrozí, že dobrovoľná dražba bude vykonaná skôr, než súd právoplatne rozhodne, či uvedený byt patrí do dedičstva alebo nie a súčasne bude zasiahnuté do práv nielen zákonných dedičov, ale aj závažným spôsobom budú ohrozené

aj práva ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky z dobrovoľnej dražby nemôžu byť v zmysle o dobrovoľných dražbách uspokojené. 2.9 V súvislosti s návrhom na vykonanie dobrovoľnej dražby žalobca uviedol, že druhému podielovému spoluvlastníkovi bytu, ktorým je obchodná spoločnosť PRS s.r.o., IČO: 44 410 701, so sídlom D. X, XXX XX E. E., ktorý má byť predmetom dražby, nebola doručená žiadna výzva na úhradu nedoplatku, a teda má pochybnosť o tom, či žalovaný eviduje splatnú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu sa preto pohľadávka javí ako sporná. 2.10 Žalobca predložením jediného žalovaným doručeného právoplatného dokladu - mesačného predpisu záloh vo výške 50,01 Eur/mesačne, vystaveného ešte na poručiteľa F. C. zo dňa 14.08.2023 preukazuje, že ani voči aktuálnemu právoplatnému vlastníkovi 1/2 spoluvlastníckych podielov na predmete dražby neexistuje žiadna právoplatne splatná do výšky ani času pohľadávka voči žalovanému, ktorý zároveň aj vystavením takéhoto samotného dokladu mesačného predpisu záloh preukazuje, že vlastnícke vzťahy voči predmetu dražby sú doposiaľ nevysporiadané. 2.10.1 Aktuálny právoplatný vlastník 1/2 spoluvlastníckych podielov je obchodná spoločnosť ako daňový subjekt Slovenskej republiky, preto nemôže platiť údajné záväzky bez existencie nesporného daňového dokladu a žalovaný doposiaľ nevydal žiadny právne spôsobilý doklad, ktorý by takúto pohľadávku zakladal. 2.11 Odvolateľ poukázal na obzvlášť závažný fakt, že všetky tieto skutočnosti sú žalovanému preukázateľne známe, a preto je jeho konanie účelové so zjavným úmyslom poškodiť zákonných dedičov, vlastníkov a veriteľov súvisiacich dedičských konaní, pretože je takýto úkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle aj konštatovania okresného súdu v odseku 16 naviac neprimeraným spôsobom spôsobujúcu najväčšiu škodu veriteľom a následne aj potenciálnym zákonným dedičom, ktorú je možné exaktne vyčísliť prostredníctvom aktuálnej cenovej mapy predmetu dražby z 21.11.2025, kde v prípade komerčného predaja by predpokladaná získaná suma bola 201.022,- Eur určená na základe databázy predajov nehnuteľností v počte 54.077,- Eur v danom čase, ale v prípade zmeny vlastníckych práv a povinností k predmetu dražby prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej príklepom stanovenú sumu nie je možné financovať žiadnou bankovou inštitúciou z dôvodu možnosti napadnutia dražby, a následne v prípade úspechu v napadnutí je prakticky vrátenie finančných prostriedkov v plnom rozsahu nemožné, a to je aj dôvod, že s najvyššou pravdepodobnosťou môže byť predmet dražby predaný len zo špekulatívnych dôvodov za najnižšiu možnú cenu poníženú v druhom kole o 20% podľa predmetnej cenovej mapy následne v sume 121.616,80 Eur. Pripojil cenovú mapu predmetu dražby z 21.11.2025. 2.12 Odvolateľ ďalej uviedol, že priamy následok zmeny vlastníckych práv k predmetu dražby prostredníctvom dobrovoľnej dražby sú v zmysle zákona príklepom zahladené všetky dovtedy existujúce pohľadávky, následkom čoho by boli zahladené všetky pochybenia žalovaného v rozpore so zákonom voči vlastníkom predmetu dražby, ktoré preukázateľne vykonali aj voči poručiteľom v minulosti v účtovných dokumentoch im zasielaných tak, ako aj v zmysle samotného žalovaným údajne vyčísleného dlhu, ktorý by mal byť predmetom takto nezákonného výkonu záložného práva v sume 3.655,68 Eur + úroky 283,53 Eur, ako bolo zistené v súvisiacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 17C/23/2022, a to v rozpore s predloženým priamym dôkazom predmetným mesačným predpisom záloh, z ktorého je zrejmé, že v predmete dražby takmer nedochádza k spotrebe žiadnych energií a médií, z čoho vyplýva, že nedochádza ani k jeho užívaniu v zmysle zákona na tento účel a preto maximálna hodnota potenciálneho dlhu môže dosiahnuť hodnotu 1.800,36 Eur. Pohľadávka vo výške 3.655,68 Eur + úrok 283,53 Eur uvádzaná v návrhu na dražbu nie je preukázaná, je svojvoľne tvrdená žalovaným ako súkromnou spoločnosťou, ktorá chce zahladiť svoje pochybenia a nezodpovedá žiadnemu podkladu, ktorý by obstál pred súdom. Ako prílohu predložil odvolateľ mesačný zálohový predpis. 2.13 Žalobca mal za to, že na základe predložených dôkazov je zjavné, že okresný súd (v bode 16.) vyhodnotil nesprávnym právnym postupom, že je v rozpore (silnom nepomere) s právami ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome voči žalobcovi, pretože údajný dlh 1.800,36 Eur je obzvlášť závažným spôsobom aj v rozpore so súdnou praxou nepomerný ku škode, ktorá by takýmto spôsobom s vysokou pravdepodobnosťou bola spôsobená žalobcovi vo výške 79.405,20 Eur. 2.14 Podľa žalobcu hlavná príčina nevysporiadaných vlastníckych vzťahov k predmetu dražby je nepochybne v rozhodnutí súdneho komisára, ktoré bolo v celom rozsahu zrušené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 26D/515/2021-108, Dnot 124/2021, vydané JUDr. Danielou Vozárovou, notárom ako súdnym komisárom, na základe, ktorého po právoplatnom ukončení predmetných dedičských konaní si môže žalovaný uplatniť náhradu z povinného poistenia súdneho komisára priamo u jeho poisťovne, a preto tak nebudú poškodení ani vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome v zastúpení žalovaného.

2.15 Žalobca poukázal na ustanovenie o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať. 2.15.1 Poukázal tiež na , ,2 písm. d), ,2 veta prvá, veta prvá, , s tým, že pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 2.16 Podľa žalobcu odklad výkonu záložného práva žalovanému neodníma toto jeho právo, zároveň mu s prihliadnutím na jeho predmet podnikania a ekonomickú situáciu nemôže odkladom výkonu záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné právo na sporných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva mu zostáva zachované, naopak, ohrozenie práv žalobcu sa javí aktuálne ako mimoriadne vysoké. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasne bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. 2.17 Odvolateľ zdôraznil, že v tejto chvíli existuje skutočne reálna obava žalobcu, že žalovaný bude pokračovať v konaní, ktorého cieľom je zmariť, resp. znemožniť výkon práv a povinností žalobcu k predmetu nájmu, je zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do nájomného a dedičského práva žalobcu, zároveň aj v postavení veriteľa, ktorého pohľadávka priznaná do dedičského konania po poručiteľke má byť uspokojená práve predmetom dražby, ktorá by po vykonaní dražby nemohla byť uspokojená, a preto podáva žalobca tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu dražby. 2.18 Neodkladné opatrenie vo vzťahu k dobrovoľnej dražbe je súdny nástroj, ktorým súd môže dočasne zastaviť alebo obmedziť výkon záložného práva veriteľa (napríklad zdržaním sa vykonania dražby, ak existuje riziko nenapraviteľnej ujmy pre účastníka konania, ktorému by sa neodkladným opatrením mohlo zabrániť). 2.18.1 Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/344/2016 z 29.07.2016. Opäť poukázal na teoretické východiská právnej úpravy ohľadom predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznil, že žalobca je osobou ťažko zdravotne postihnutou a žije s maloletou dcérou, ktoré subjekty podliehajú osobitnému režimu ochrany a žalobca je zo zákona v postavení chránenej osoby; v tomto kontexte poukázal aj na rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04, ako aj na uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 3Csp/124/2019-47 z 27.01.2020. 2.19 Navrhol, aby krajský súd, ako súd odvolací, postupom podľa uznesenie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci zmenil, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K odvolaniu pripojil prílohy, a to mesačný zálohový predpis a cenovú mapu predmetu dražby z 21.11.2025.

3. Po predložení spisu okresným súdom na rozhodnutie o odvolaní krajský súd vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresným súdom s prihliadnutím na príkaz ustanovenia veta druhá doručil žalovanému na vyjadrenie opis návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením okresného súdu a odvolaním žalobcu; žalovaný sa vyjadril dňa 12.01.2026 a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správne a dostatočne odôvodnené potvrdiť. 3.1 Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že medzi práva a povinnosti vlastníka, respektíve spoluvlastníka bytu patrí ako základná povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov za byt a to riadne a včas v zmysle zálohového predpisu. Zákonodarca mal v úmysle ochrániť ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a umožniť im v prípade dlhu vlastníka bytu realizovať výkon záložného práva a to hlasovaním o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome. V takomto prípade je správca povinný realizovať vôľu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odložila by sa táto doba výkonu ich práva na dobu neurčitú, keď vzhľadom na sporné otázky, ktoré sú predmetom existujúcich súdnych a dedičských konaní medzi potenciálnymi dedičmi by odklad mohol trvať aj niekoľko rokov. Takýto stav je nežiaduci a v rozpore (silnom nepomere) s právami ostatných vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v danom bytovom dome. Nič nebráni žalobcovi, respektíve spoluvlastníkom bytu, ktorí sú evidovaní na liste vlastníctva, aby uhradili existujúci dlh a tým zabránili výkonu záložného práva k nemu. Tým zostane zachovaná aj možnosť žalobcu realizovať svoje právo na uspokojenie jeho pohľadávky, prihlásenej do dedičského konania. 3.2 Žalobca vo svojom návrhu na začatie konania tvrdí, že podielovému spoluvlastníkovi t.j. spoločnosti Prvá Realitná Správcovská spoločnosť s.r.o., kde je žalobca spoločníkom a konateľom, nebola doručená žiadna výzva na uhradenie nedoplatku. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, pretože žalovaný informoval uvedenú spoločnosť o výške nedoplatku doporučenou zásielkou, ktorú si v odbernej lehote neprevzala. Ako dôkaz žalovaný predložil list zo dňa 15.11.2025 a fotokópiu obálky, preukazujúcej neprevzatie zásielky. 3.3 Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výška mesačného zálohového predpisu v sume 50,01 Eur bola len v čase od 01.09.2023 do 01.01.2024, v ostatnom období bola vyššia a pohybovala sa v sume od 79,66 Eur do 169,39 Eur mesačne; Prvá Realitná Správcovská spoločnosť s.r.o. dlhodobo neuhrádza náklady spojené s užívaním bytu ako aj následné vyúčtovania skutočných nákladov.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ,2 bez nariadenia pojednávania ( ) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ,2 potvrdil.

5. Podľa ,2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Žalobca svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že napáda postup žalovaného v súvislosti so začatím vykonávania dobrovoľnej dražby bytu, ku ktorému sú nejasné vlastnícke a spoluvlastnícke práva po poručiteľoch - jeho rodičoch B. G. a F. C., u oboch po 1, pričom prebiehajú dedičské konania po matke aj otcovi, a na návrh jeho brata H. aj súdne konanie o určenie, že predmetný byt patrí do dedičstva. 6.1 Žalobca má aj pohľadávku, ktorá má byť uspokojená z dedičstva po poručiteľke. Preto má za to, že je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako zákonný dedič po poručiteľke B. G. C.. 6.2 Žalobca poukázal na to - a v odvolaní zdôraznil, že dňa 28.09.2025 bola zverejnená zápisnica z písomného hlasovania, podľa ktorého bolo schválené, aby žalovaný vykonal všetky úkony súvisiace s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a teda reálne hrozí, že dobrovoľná dražba bude vykonaná skôr, ako súd právoplatne rozhodne, či uvedený byt patrí do dedičstva, alebo nie, a súčasne bude zasiahnuté do práv zákonných dedičov a aj závažným spôsobom budú poškodené práva ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky z dobrovoľnej dražby nemôžu byť v zmysle uspokojené. 6.3 Odvolateľ poukazuje na to, že keďže mu súd neposkytol predbežnú ochranu, má už len možnosť domáhať sa neplatnosti dražby podanou žalobou podľa osobitného predpisu, pričom poukazuje na rozhodnutia iných súdov (Okresného súdu Námestovo, Krajského súdu v Košiciach).

7. Odvolanie nie je dôvodné, okresný súd rozhodol správne. 7.1 definuje v subjekt a povinnosti správcu, ktorý môže vykonávať činnosť len podľa tohto zákona s tým, že zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností, vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (). Podľa tohto zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom o výkone správy písomnú zmluvu, ktorej zmena alebo zánik, schválené podľa sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

7.2 Ustanovenie §8b uvedeného zákona upravuje povinnosti správcu domu, okrem iného aj sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§8b písm. e/), podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa §15 na základe rozhodnutia podľa §14b ods. 1 písm. o/ (§8b písm. h/). 7.3 Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú tieto úhrady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; príjmom fondu sú mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, výnosy z účtu domu vedeného v banke, príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona a zmluvné pokuty a úroky z omeškania, vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, aj opravy balkónov, lodžií a tých terás, ktoré sú spoločnými časťami domu. 7.4 Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke; vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. 7.5 Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 7.6 Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, vzniknutých z právnych úkonov, týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva; záložné právo trvá počas celej existencie predmetu záložného práva ( ).

8. V prejednávanej veci z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že ako podielový spoluvlastník sporného bytu je evidovaný brat žalobcu H. C. v podiele 1/2 a v podiele 1/2 je evidovaná obchodná spoločnosť Prvá Realitná Správcovská spoločnosť, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca. Títo dvaja spoluvlastníci majú povinnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení odvádzať pravidelné mesačné úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a preddavkové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Za Prvú Realitnú Správcovskú spoločnosť, s.r.o. tak má činiť jej spoločník a konateľ, t.j. žalobca, ktorý podľa vlastného tvrdenia predmetný sporný byt užíva a obýva, čo vyplýva z jeho vlastného vyjadrenia. 8.1 Žalobca tvrdí, že neexistuje pohľadávka žalovaného na úhradách na spornom byte voči spoluvlastníkom z dôvodu, že jeho spoločnosti ako spoluvlastníkovi bytu neboli doručené zálohové predpisy platieb: takýto dôvod nemožno akceptovať, spolu/vlastník bytu má zákonnú povinnosť platiť uvedené úhrady, čo je všeobecne známa skutočnosť, a pokiaľ spoločnosť žalobcu nemala vedomosť o ich výške, mala možnosť (povinnosť) sa aktívne zaujímať o tieto skutočnosti. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že spoločnosť žalobcu je zapísaná ako spoluvlastník v 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2021 (titul nadobudnutia), teda minimálne od tejto doby bol povinný plniť si povinnosti spolu/ vlastníka bytu. Pokiaľ sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že platby neuhrádza, pretože nemá k dispozícii

vyúčtovania ani predpisy zálohových platieb, znamená to len, že neplatil mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a úhradách za plnenia vôbec, resp. nepravidelne, a teda obýva svoj byt bez akýchkoľvek úhrad, resp. s tým, že úhrady zaňho platia ostatní vlastníci bytov. 8.2 Podľa vyjadrenia žalovaného k odvolaniu výška mesačného zálohového predpisu v čase od 01.09.2023 do 01.01.2024 predstavovala sumu 50,01 Eur, od 01.01.2024 sa pohybovala v sume od 79,66 Eur do 169,39 Eur mesačne, a keďže spoločnosť žalobcu dlhodobo neuhrádza žiadne náklady spojené s užívaním bytu a ani následné vyúčtovania skutočných nákladov, pričom doporučené zásielky od správcu si nepreberá, pohľadávka zabezpečená záložným právom predstavuje dlh na platbách (istina) ku 30.09.2025 3.655,68 Eur a dlh na úroku z omeškania k 31.08.2025 sumu 238,53 Eur. Z tohto vyjadrenia vyplýva aj, že správca (žalovaný) oznámil obchodnej spoločnosti žalobcu prostredníctvom konateľa – žalobcu, že v prípade neuhradenia uvedenej pohľadávky do 30 dní od doručenia oznámenia pristúpi k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a uzatvorí zmluvu o jej vykonaní so spoločnosťou Mionex, s.r.o.; oznámenie správca doručoval doporučenou zásielkou obchodnej spoločnosti žalobcu prostredníctvom konateľa – žalobcu, ktorý zásielku v odbernej lehote neprevzal, teda zásielka sa považuje za doručenú. 8.3 Žalobca teda nespochybnil výšku dlhu, netvrdil ani nepreukazoval žiadne úhrady správcovi a neuviedol ani v odvolaní, v čom konkrétne vidí nesprávnosť výpočtu dlhu žalovaným, pre ktorý má prebiehať dobrovoľná dražba. Konštatovanie žalobcu o spornosti pohľadávky nepostačuje, žalobca sa musí aktívne domáhať súdnej kontroly; takáto možnosť mu vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 8.4 Ani krajský súd v uvedenom nevidel osvedčenie dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia. 8.5 Poznámka žalobcu, že v jeho osobe ide o chránenú osobu stranu, je vzhľadom na predmet sporu neopodstatnená.

9. Tvrdenie žalobcu, že súdne a dedičské konania po právnych predchodcoch žalobcu a jeho brata môžu mať za následok, že žalobca ako fyzická osoba sa stane spoluvlastníkom bytu a tiež účastníkom dražby, nemá (aktuálne) vplyv na posúdenie otázky existencie a výšky pohľadávky žalovaného ako správcu predmetného bytu a zástupcu vlastníkov bytov ako záložných veriteľov. Keďže sa vlastníci bytov rozhodli, že pristúpia k uspokojeniu svojej pohľadávky voči vlastníkovi, ktorý je zároveň ich dlžníkom, formou výkonu záložného práva, ďalší postup upravujú príslušné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov. Z listu vlastníctva č. XXXX mal krajský súd osvedčené, že dňa 03.10.2025 žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva k bytu formou dobrovoľnej dražby podľa . Výkon záložného práva má zabezpečovaciu funkciu a v prípade neplnenia si povinností aj uhradzovaciu funkciu, a to z predmetu záložného práva. Tieto funkcie v a nasl. upravuje a predpokladá a sú zároveň eminentnou súčasťou slovenského právneho poriadku, teda nemožno ich považovať za protiprávne. 9.1 V súvislosti so zásadou, že prioritou pre záložného veriteľa má byť uspokojenie jeho pohľadávky, nie zbaviť vlastníka vlastníctva k predmetu dražby, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje upustiť od dražby pri splnení dlhu, pre ktorý bola dražba navrhnutá, t.j. vlastníkovi predmetu dražby sa umožňuje operatívne privodiť upustenie od dražby, ak zloží sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom, vrátane nákladov dražby ( zákona o dobrovoľných dražbách). Z obsahu preskúmavaného spisu (doposiaľ) nevyplýva, žeby dlžník uhradil (začal uhrádzať) plnenia spojené so svojím bývaním v dotknutom bytovom dome.

10. Krajský súd záverom poznamenáva, že záložný veriteľ, ktorým v tomto prípade sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, z dôvodu, že už nemienili znášať skutočnosť, že financujú bývanie žalobcu (na úkor účtu bytového domu), a to s prihliadnutím na permanentné porušovanie povinností vlastníka zo strany žalobcu, resp. jeho spoločnosti, najmä povinností upravených v ,6 , sa rozhodli chrániť svoje vlastnícke právo uplatnením si svojich zákonných práv voči dlžníkovi; žalobca nemôže požadovať ochranu občianskoprávnych vzťahov zo strany súdu, keďže on sám svojím konaním tento zásah vyvolal a udržiava. 10.1 Tvrdenia žalobcu o nenapraviteľnom následku vykonaním dražby je pre posúdenie veci aktuálne bezpredmetné, pretože inštitút záložného práva v zmysle v platnom znení stanovuje povinnosť záložného veriteľa v prípade, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložnému veriteľovi povinnosť vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Teda nemôže ísť o nepomer medzi pohľadávkou, vedenou voči žalobcovi a sume, ktorá je prostredníctvom výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby zabezpečená z výťažku dražby, keďže ostávajúca časť výťažku je vrátená dlžníkovi, teda žalobcovi.

11. Preto krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania. 11.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.