Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sžfk-16-2020.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sžfk/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobkyne: J. I., B.. X. H. XXXX, O. X. V.W. XX/XX, XXX XX O. O. - J. Š., zast.: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102368706/2018 z 27. novembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/19/2019 z 10. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/19/2019 z 10. decembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odôvodnenie
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice vydal dňa 4. septembra 2018 rozhodnutie č. 101713861/2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 69,10 EUR za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 1. júla 2015 do 30. septembra 2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713861/2018 zo dňa 4. septembra 2018 je nesprávne. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odk/163/2017 zo dňa 22. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018 (deň vydania 02. januára 2018) bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že pohľadávka, vyplývajúca z predmetného rozhodnutia môže byť podľa uspokojená iba v konkurze. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102368706/2018 zo dňa 27. novembra 2018, postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713861/2018 zo dňa 4. septembra 2018. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku má správca dane povinnosť (nie možnosť) vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatí daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom konaní nebol dôvod na posudzovanie otázky vymáhateľnosti úroku z omeškania, nakoľko v čase jeho vyrubenia nebol v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a daňového poriadku pohľadávkou.
II.
Konanie na krajskom súde
4. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline domáhala preskúmania rozhodnutí žalovaného: č. 102288386/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102289139/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102288525/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102289457/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102368706/2018 zo dňa 27. novembra 2018, č. 102367657/2018 zo dňa 27. novembra 2018, č. 102368437/2018 zo dňa 27. novembra 2018 a č. 102369134/2018 zo dňa 27. novembra 2018, pričom žiadala, aby Krajský súd v Žiline zrušil napádané rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré boli rozhodnutiami žalovaného potvrdené a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. V rámci žaloby žalobkyňa opätovne poukázala na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odk/163/2017 zo dňa 22. decembra 2017, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 1/2018 (deň vydania 2. januára 2018), ktorým bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Podľa žalobkyne daňové pohľadávky vyplývajúce z napadnutých rozhodnutí nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia a je ich potrebné vnímať ako všetky ostatné pohľadávky v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právna úprava oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii má prednosť pred právnou úpravou daňového poriadku v prípade, ak tieto predpisy upravujú určitú otázku odlišne. Podľa záverov žalobkyne postup žalovaného význam inštitútu oddlženia neguje a dostáva ju do rovnakej situácie, v akej bola pred povolením oddlženia. 5. Žalobkyňa zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo vzťahu k napádaným rozhodnutiam, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti a po lehote splatnosti je možné na ich základe viesť nútený výkon rozhodnutia, čo by žalobkyni spôsobilo závažnú finančnú ujmu. 6. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 30S/174/2018 zo dňa 10. januára 2019 konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiam žalovaného: č. 102288386/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102289139/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102288525/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102289457/2018 zo dňa 20. novembra 2018, č. 102368706/2018 zo dňa 27. novembra 2018, č. 102367657/2018 zo dňa 27. novembra 2018, č. 102368437/2018 zo dňa 27. novembra 2018 a č. 102369134/2018 zo dňa 27. novembra 2018 vylúčil na samostatné konania. O správnej žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného č. 102368706/2018 zo dňa 27. novembra 2018 ďalej konal pod č. k. 30S/19/2019. 7. K predmetnej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý ju žiadal zamietnuť ako neopodstatnenú, a to najmä z dôvodu, že pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 13. decembra 2018 a vykonateľným dňa 29. decembra 2018, a teda predmetný úrok z omeškania nemohol byť do konkurzu vedeného na osobu žalobkyne prihlásený, keďže právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 3. januára 2018. V danom prípade predmetom oddlženia fyzickej osoby boli správcom evidované daňové nedoplatky, ktoré správca dane evidoval k 31. decembru 2017, a teda úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubil svojim rozhodnutím nebol dotknutý oddlžením žalobkyne a nepredstavoval nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 8. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 16. mája 2019 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je výnimočné a v prípade žalobkyne, ktorá svoju žiadosť odôvodnila len všeobecnými tvrdeniami nebolo preukázané, že výkon rozhodnutia by jej spôsobil závažnú ujmu. 9. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k podaniu žalovaného, ktorým sa vyjadril k správnej žalobe. Žalobkyňa poukázala najmä na to, že právna úprava podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k daňovému poriadku aj lex posterior. Ďalej poukázala na právny inštitút oddlženia, ktorý je použiteľný len pre fyzické osoby a je zároveň odlišný od konkurzu a reštrukturalizácie. Žalobkyňa záverom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Sžf 2/2016 zo dňa 23. mája 2017. 10. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 10. decembra 2019, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie
žalovaného a rozsudkom zo dňa 10. decembra 2019 č. k. 30S/19/2019 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 11. Správny súd pred meritórnym rozhodnutím veci posudzoval, či výrok rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku v nadväznosti na § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku napĺňa atribút určitosti a zrozumiteľnosti, ako predpokladu preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane správnym súdom. 12. Správny súd zdôraznil, že riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku z omeškania vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktorá by vylučovala jeho zameniteľnosť s inou sankciou žalobkyne. Nemožno opomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu prekážky veci rozhodnutie, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútený správnou exekúciou a podobne. Nevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, na obsiahnutie rozhodnutia vo veci vo výroku rozhodnutia je identifikácia predmetu konania - veci. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, nakoľko neidentifikuje predmet konania ako jednu zo zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane nezameniteľným spôsobom. 13. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 69,10 EUR, ako úroku z omeškania (za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 1. júla 2015 do 30. septembra 2015 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2015), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikovaný § 156 ods. 2 daňového poriadku a v súvislosti s § 55 ods. 12 daňového poriadku a v daných ustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny ako dlžná suma, úroková sadzba, deň nasledujúci po dni splatnosti, deň platby, resp. deň začatia reštrukturalizačného konania atď. Podľa správneho súdu uvedené minimum nezameniteľnej identifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia správcu dane nie je vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, z dlžnej sumy akej výšky, v akej percentuálnej úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania vyrubený. Pokiaľ by bol žalobkyni za omeškanie so zaplatením preddavku za stanovené obdobie na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2015 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t. j. či nie je žalobkyňa sankcionovaná za jedno porušenie dvoma úrokmi z omeškania. 14. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správcu dane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP] bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k samotnej dôvodnosti vyrubenia úroku za omeškanie. Správny súd záverom poukázal na to, že hoci žalobkyňa v žalobe túto vadu rozhodnutí nevytkla a súd ich preskúmal nad rámec žalobných bodov, bolo nevyhnutné na túto vadu prihliadnuť, pretože predstavuje prekážku napadnuté rozhodnutia riadne preskúmať.
III.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
15. Žalovaný podal proti rozhodnutiu správneho súdu uvedeného v záhlaví kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote, pričom žiada, aby kasačný súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 16. Sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti uvádza, že výrok rozhodnutia správcu dane napĺňa atribúty výroku rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, t. j. obsahuje obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, jeho identifikáciu (IČO, DIČ, IČ DPH SK), obsahuje rozhodnutie vo veci (vyrubenie úroku z omeškania), obsahuje ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku), lehotu plnenia (úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania), sumu (69,10 EUR) a aj číslo účtu, na ktorý má byt' vyrubená suma zaplatená (účet Daňového úradu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici č. účtu SK64 8180 5011 6380 2361 9048, variabilný
symbol 3350039424) a z uvedeného titulu nebol dôvod zo strany žalovaného odstraňovať nedostatky výroku rozhodnutia správcu dane. 17. Sťažovateľ sa nestotožňuje s vyjadrením Krajského súdu v Žiline, že vo svojom rozhodnutí neodstránil nedostatok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko nebol dôvod odstraňovať vady výroku rozhodnutia, keď výrok preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný a to i v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že celková vyrubená suma 69,10 EUR uvedená vo výroku rozhodnutia je totožná so sumou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, aká bola použitá úroková sadzba (15%), že úrok z omeškania je vypočítaný v nadväznosti na ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku a samotný výpočet úroku z omeškania je uvedený v tabuľke výpočtu, kde je uvedená dlžná suma (1.357,66 EUR), deň splatnosti preddavkov na daň (30. september 2015), deň ku ktorému sa počítal úrok z omeškania [v nadväznosti na ustanovenie § 156 ods. 4 daňového poriadku ku dňu uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015, t. j. ku dňu 1. februára 2016], počet dní omeškania s platbou (124) a samotný úrok z omeškania, ktorého celková vyrubená suma po zaokrúhlení je 69,10 EUR a je totožná so sumou uvedenou vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i sťažovateľa. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považuje identifikáciu predmetu konania uvedeného vo výroku rozhodnutia za dostatočnú a nezameniteľnú. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/19/2019 zo dňa 10. decembra 2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 19. Žalobkyňa podala ku kasačnej sťažnosti písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa sťažovateľom označené rozhodnutie správneho orgánu vôbec neposudzoval vo vzťahu k podstate veci, ale zameral sa výlučne na otázku procesnú, ktorá nerieši žalobkyňou nastolený problém. Správny súd v napadnutom rozsudku neposkytol stranám žiaden návod pre právne posúdenie podstaty veci tak, aby bola zachovaná hospodárnosť konania, pričom zároveň neodstránil neistotu žalobkyne a riešenie veci presunul do budúcnosti. Napadnuté rozhodnutie správneho súdu je podľa žalobkyne logické a obsahovo správne, a teda nie je dôvod na to, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
IV.
Posúdenie kasačným súdom
20. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 21. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22. Predmetom posúdenia zo strany kasačného súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného je posúdenie, či správny súd postupoval v súlade so zákonom - daňovým poriadkom, keď postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy obidvoch stupňov z dôvodu, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného je nezrozumiteľný pre jeho neurčitosť z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. 23. Daňový poriadok stanovuje, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené v súlade s jeho ustanoveniami [najmä § 30 a nasl. daňového poriadku], ak nie je ustanovené inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. V danom prípade je potrebné tiež zdôrazniť, že pri rozhodovaní v daňovom konaní príslušný orgán nie je povinný vychádzať zo skutočného stavu veci, ale len zo skutkového stavu veci.
24. Ustanovenie o vyrubovaní úroku z omeškania [§ 156 ods. 1 daňového poriadku] je spolu s ustanovením o uložení pokuty zaradené v piatej časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinnosti“. Zákonodarca v tomto ustanovení neuvádza akou formou individuálneho právneho aktu sa úrok vyrubí a ani neuvádza jeho náležitosti. Z osobitnej časti dôvodovej správy k § 156 daňového poriadku však vyplýva, že postup výpočtu úroku z omeškania sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí. 25. Náležitosti výroku rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania upravuje § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a sú nimi: (I) výrok, ktorý obsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, (II) rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, (III) lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, (IV) rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku a ak ide o peňažné plnenie, (V) aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. 26. V danom prípade je potrebné konštatovať, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňa všetky atribúty § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a teda je dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný, je z neho zrejmé, že celková vyrubená suma úrokov z omeškania 69,10 EUR je vyrubená s poukazom na § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 1. júla 2015 do 30. septembra 2015 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 27. Podľa názoru kasačného súdu je z prvostupňového rozhodnutia v spojení s preskúmavaným rozhodnutím zrejmý výpočet úroku s poukazom na § 156 ods. 2 daňového poriadku, tento výpočet vyplýva aj zo samotnej tabuľky výpočtu (táto je súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia), kde je uvedená dlžná suma, deň splatnosti preddavkov na daň, deň platby, počet dní omeškania s platbou a samotný úrok z omeškania, ktorého celková vyrubená suma vo výške 69,10 EUR je totožná so sumou uvedenou vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia aj preskúmavaného rozhodnutia. Aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia je celkom zjavne a zrozumiteľne uvedené z čoho pozostáva úrok z omeškania vyrubený v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) a ods. 2 daňového poriadku. 28. Vzhľadom na dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu v súlade s § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 29. Nakoľko v ďalšom konaní bude správny súd povinný vysporiadať sa s námietkami voči dôvodnosti aplikácie právnej úpravy vyrubovania úroku z omeškania v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne, kasačný súd pripomína, že rozhodovaciu prax NS SR v tejto otázke možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. K rovnakým záverom dospel už NS SR v obdobných prípadoch týkajúcich sa žalobkyne (rozsudok NS SR z 25. marca 2021 sp. zn. 1 Sžfk/22/2020, rozsudok NS SR z 30. septembra 2020 sp. zn. 8 Sžfk 20/2020, rozsudok NS SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 8 Sžfk 19/2020). 30. V ďalšom konaní teda správny súd vec opätovne prejedná, pričom bude jeho povinnosťou zaoberať sa meritórnymi námietkami žalobkyne, v súvislosti s ktorými dáva kasačný súd do pozornosti rozhodnutie veľkého senátu NS SR v právnej veci č. k. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré sa týka možnosti správcu dane vyrubiť ďalšie úroky z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania. 31. V danej veci veľký senát NS SR vychádzal z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.
32. Podľa veľkého senátu správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp lex specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku. Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). 33. Správny súd preto je povinný vysporiadať sa s tým, či uvedené závery rozhodnutia veľkého senátu týkajúce sa vzniku pohľadávky na úrokoch z omeškania, povahy a deklaratórnych účinkov rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania, či jej možnosti prihlásenia sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad žalobkyne. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutí v obdobných veciach (napr. rozsudok NS SR z 6. júla 2021 sp. zn. 8 Sžfk 52/2021, rozsudok NS SR z 30. júna 2021 sp. zn. 8 Sžfk 46/2021, rozsudok NS SR z 30. júna 2021 sp. zn. 5 Sžfk 3/2021). 34. V novom rozhodnutí vo veci správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( § 467 ods. 3 SSP) 35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 [§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.