Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-154-2020.pdf
PDF · 105.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/154/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobkyne: Q. Y., R., J. X. XX, V.. X.X.XXXX, zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslava Pyšniaková, Michalovce, M. Gorkého 1, proti žalovanému: R. R., Q., Ž.F. XX, V.. XX.X.XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Martin Kožiak, Košice, Murgašova 3, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 10C/37/2018
- 118 z 5. marca 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je ochrana osobnosti žalobkyne domáhajúcej sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v tom, že 9.5.2016 žalovaný na sociálnej sieti Facebook na svojom verejnom konte bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne ako svojej bývalej priateľky zverejnil jej intímne fotografie a následne od nej požadoval, aby svojim rodičom povedala, že sú vo vzťahu a tiež od nej požadoval verejné ospravedlnenie za to, že klamala a využívala, a že sa prihlásila na toto jeho verejné konto, kde v jeho mene urážala jeho priateľov, pričom až potom z tejto sociálnej siete stiahne jej intímne fotografie, ktoré tam neskôr zverejnil a ďalej žalovaný aj následne 20.5.2016 na svojom konte na tejto sociálnej sieti zverejnil súkromnú SMS a Viber komunikáciu so žalobkyňou, pričom zverejnením intímnych fotografií žalobkyne a jej dôverných prejavov tejto spôsobil vážnu ujmu na jej právach. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovanému uložil povinnosť z uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni zaplatiť 1 500 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol o trovách konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení §11, 12 a 13 o. z. o ochrane osobnosti. Konštatoval, čo sú zákonné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby (21. odsek odôvodnenia) a s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/232/2010 zdôraznil, že podmienkou priznania materiálnej satisfakcie vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu je existencia závažnej ujmy, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, tiež vzhľadom na intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, pričom však rozhodujúce nie sú subjektívne pocity osoby voči ktorej neoprávnený zásah smeruje, ale objektívne hľadisko, teda to, či predmetnú ujmu v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod. by takto vnímala aj každá iná fyzická osoba.
3. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/142/2017 z 12.10.2017 žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného zo skutku opísaného v 1. odseku tohto odôvodnenia ako zločinu vydierania podľa §189 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa §376 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a súd mu zároveň prikázal žalobkyni ako poškodenej osobne sa ospravedlniť, čo žalovaný aj uskutočnil listom z 13.10.2017. Zverejnenie intímnych fotografií o žalobkyni a ich súkromnej komunikácie bez súhlasu žalobkyne nepochybne posúdil ako zásah do práva na súkromie a vzhľadom na ich obsah (na dvoch z piatich fotografií je portrét tváre žalobkyne a jedna fotografia zobrazujúca celú jej postavu v spodnej bielizni a odraz v zrkadle žalobkyne do pol pása nahej s mierne prekrytou časťou tela jej rukou) aj ako zásah do práva na jej česť a dôstojnosť. Konštatoval, že v danom prípade na závažnosť ujmy vplývali okolnosti prípadu a intenzita zásahu.
4. S obranou žalovaného, že žalobkyňa dala súhlas na vyhotovenie fotografií a tieto žalovanému sama zaslala, súd sa vysporiadal konštatovaním, že aj keby to, čo žalovaný považuje za súhlas žalobkyne so zverejnením, takýmto súhlasom skutočne aj bol, ani ten žalovanému by nedával právo na ich zverejnenie. Za podstatné z hľadiska rozhodnutia o žalobe však považoval to, že integrálnou súčasťou rozhodnutia súdu o vine a treste žalovaného za tento skutok bol záver súdu, že intímne fotografie žalovaný zverejnil bez súhlasu žalobkyne. Keďže ide pritom o prípad, kde zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sa zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v civilnom konaní, nepovažoval preto za možné ani v civilnom konaní obmedziť sa len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Súd s poukazom na ustanovenie §193 CSP preto vyslovil, že súd v tomto civilnom konaní je viazaný výrokom o vine žalovaného v podobe neoprávneného zverejnenia fotografií a komunikácie a uzavrel, že žalovaný tento fakt záväznosti účinku právoplatného rozsudku súdu v trestnom konaní pre civilný súd nemohol zvrátiť ani v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore. Súd sa nestotožnil ani s ďalšou obranou žalovaného a vyjadrenie žalobkyne „daj si, čo chceš na fb, so mnou sa len chváliť môžeš“, nehodnotil ako privolenie na zverejnenie, keď nebolo preukázané, že by bolo reakciou na konkrétny zámer žalovaného, je všeobecné a minimálne vzhľadom na jeho formuláciu sa ani nemožno domnievať, že bolo dané vážne.
5. Pri okolnostiach prípadu ako zvlášť významné súd hodnotil to, čo vyplynulo zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku trestného rozsudku súdu, t. j. že neoprávnene zverejnené fotografie žalovaný použil na vydieranie žalobkyne a že ich zverejnil na v tom čase najrozšírenejšej a najpopulárnejšej sociálnej sieti na Slovensku. Zohľadniac tento fakt súd dospel k záveru, že zverejnenie hoci aj len krátkeho trvania poľahky spôsobí veľkú publicitu s možnosťou archivovania zverejneného materiálu, jeho zdieľania a pod. Za nevýznamnú považoval preto aj ďalšiu obranu žalovaného, že na jeho facebookovom profile zverejnený sporný materiál o žalobkyni bol sprístupnený len okruhu jeho priateľov a len na krátky čas, a to zvlášť aj preto, že z vykonaného dokazovania vyplynul opak tejto jeho obrany, keď bývalý manžel žalobkyne ako svedok potvrdil, že on osobne k sporným fotografiám sa dostal na facebookovej stránke žalovaného, ktorého nemal ako priateľa v rámci facebookového profilu. Súd tak dospel k záveru, že zásah do práv žalobkyne dosahuje vysokú intenzitu, pretože bez ohľadu na to, či inkriminované fotografie (ne)zhotovila sama žalobkyňa, len ona sama bola a je oprávnená rozhodovať, kedy, ako, kde, na aký účel a či vôbec budú tieto fotografie použité.
6. Na druhej strane súd vyslovil, že pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemohol opomenúť, že hoci obsah fotografií je intímny, nie je silne vulgárny, či zvlášť dehonestujúci. Rozhodujúcim pre stanovenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy pre súd bolo, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by zverejnenie či už sporných fotografií alebo súkromnej konverzácie malo akýkoľvek vplyv na jej manželský, partnerský, rodinný, či pracovný život. Skutočnosť, že po protiprávnom konaní žalovaného žalobkyňa neprežívala ľahké obdobie a bezprostredne neprežívala pozitívne pocity hodnotil ako pochopiteľné a prirodzené a potom zostávajúce samotné problémy so spánkom ako dôsledok konania žalovaného nemal za taký dopad zásahu, ktorý by náhradu nemajetkovej ujmy zvyšoval. Obsah komunikácie ani ďalšie okolnosti jej zverejnenia nemali pritom vplyv na stanovenie výšky priznanej náhrady. Z uvedených dôvodov náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni priznal vo výške 1 500 € a vo zvyšku žalobu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 a 262 CSP tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na ich plnú náhradu. Mal za to, že korekcia žalobkyňou uplatnenej výšky náhrady z uplatnených 5 000 € vykonaná napadnutým rozsudkom v tejto veci bola výlučne vecou úvahy súdu a z hľadiska záveru
súdu o dôvodnosti tohto nároku bola bez významu. Žalobkyňu preto v zmysle §255 ods. 1 CSP mal za úspešnú v celom rozsahu bez ohľadu na to, že náhrada nemajetkovej ujmy jej nebola priznaná v žalobou uplatnenej výške.
8. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne. Nestotožňuje sa s tým, že súd jeho konanie kvalifikoval ako závažný zásah do práv žalobkyne. Podľa neho žalobkyni sa nepodarilo preukázať zníženie jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v takom závažnom rozsahu, ktorý by odôvodňoval jej právo na náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolateľ má za to, že vzhľadom na uvedené morálnu satisfakciu, ktorú on žalobkyni, a to už aj opakovane poskytol vo forme viacnásobného písomného i ústneho ospravedlnenia, v tomto konkrétnom prípade je vhodné a účelné kvalifikovať ako primeranú a postačujúcu, a teda materiálnu satisfakciu vyhodnotiť ako neprimeranú a nezákonnú. Nesprávne právne posúdenie žalovaný namieta aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, nakoľko žalobkyňa z ňou požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy úspech mala len v menšom rozsahu. Má za to, že v rámci pomeru úspechu a neúspechu žalobkyňa nepochybne bola neúspešná (30 % jej úspechu k 70 % úspechu žalovaného) a žiada preto, aby odvolací súd nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania priznal jemu, a to v rozsahu 100 %.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a aby žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V odvolaní žalovaného podľa nej absentujú akékoľvek argumenty, ktorými by zvrátil závery súdu prvej inštancie, resp. ktorými by preukázal, že rozhodnutie v ním napadnutom rozsahu je nesprávne. Podľa žalobkyne právne závery judikátu R 45/2000, v zmysle ktorého právo na peňažné zadosťučinenie je dané najmä v prípade, ak k zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo televíznym vysielaním, ktoré má širokú publicitu, sa vzťahujú aj na zásah, ku ktorému došlo prostredníctvom internetu, nakoľko služby na ňom dostupné pôvodcovi zásahu v omnoho väčšej miere umožňujú modifikovať a ovplyvňovať podmienky prístupu širokej verejnosti k samotnému obsahu. K tomu došlo aj v posudzovanom prípade, keď žalovaný ako užívateľ svoj profil na sociálnej sieti Facebook nastavil ako verejný a vyzýval na jeho zdieľanie a tým ho urobil dostupným širokej verejnosti. Zásah na tejto sieti je teda rovnocenným zásahu prostredníctvom televízneho vysielania, a mal preto širokú publicitu, čo teda už samo o sebe odôvodňuje priznanie peňažnej satisfakcie. Rozhodnutie súdu o trovách konania považuje za správne a zákonné argumentujúc, že zásadu úspechu v zmysle §255 CSP je potrebné uplatniť aj v sporoch, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, k čomu došlo aj v prejednávanom prípade. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania podľa nej to, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, je potrebné považovať za základné a tak výška nemajetkovej ujmy potom je len druhotná a nadväzujúca.
10. V odvolacej replike žalovaný poukazuje na to, že on za svoje konanie bol právoplatne odsúdený súdom, čo podľa neho pre žalobkyňu ako poškodenú v trestnom konaní je náležitou satisfakciou. V ďalšom obsahu jeho repliky žalovaný len opakuje svoju obranu z odvolania.
11. Žalobkyňa, zástupkyni ktorej odvolacia replika žalovaného bola doručená 19.6.2020, nevyužila svoje zákonné právo a k replike dupliku nepodala. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
12. Krajský sú v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný odvolacími dôvodmi a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní).
13. Odvolaním je napadnutý len vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a závisiaci výrok o trovách konania. Rozsudok v zamietavom výroku odvolaním napadnutý nebol, v tomto výroku rozsudok nadobudol preto právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§367 CSP).
14. Rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne správny, preto ho odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 24.11.2021 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 12.11.2021 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacie súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad zakotvených v §191 CSP, z týchto vyvodil správne skutkové závery majúce oporu vo vykonanom dokazovaní, na týchto založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, dal v ňom odpovede na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, pričom aj odôvodnenie rozsudku má náležitosti ustanovené v §220 ods. 2 CSP.
17. Súd prvej inštancie správne sa vysporiadal so zákonnými podmienkami na poskytnutie ochrany osobnosti žalobkyne za zhora opísaný neoprávnený zásah žalovaného do jej osobnostných práv, vo veci aj správne rozhodol, keď dôvodnej satisfakčnej žalobe v podobe peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy za tento neoprávnený zásah vyhovel. Prijaté právne závery a svoje úvahy, na ktorých založil záver o primeranosti rozsahu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, prečo a zvažovaním akých okolností a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní o tejto otázke riadil. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil ani žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP). Na správnosti skutkových záverov nič nezmenili ani odvolacie námietky žalovaného, ktorý vychádzajúc z obsahu odvolania namieta len proti súdom uloženej povinnosti žalobkyni zaplatiť akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
18. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho závermi vysloveným v napadnutom rozsudku v rozsahu, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu, s jeho skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa §387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. Zároveň konštatuje správnosť a presvedčivosť dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd vo svojom odôvodnení preto už neopakuje a vzhľadom na obsah odvolacích námietok na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa.
19. Prioritne je žiaduce uviesť, že tým, že žalovaný v odvolaní spochybňuje opodstatnenosť, zároveň tým spochybňuje aj výšku súdom prvej inštancie priznaného peňažného nároku žalobkyne titulom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnostných práv zhora opísaným konaním žalovaného, za ktoré tento bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. V zmysle §13 ods. 2 o. z. právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch oprávnenej osobe vzniká, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie morálne, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §13 ods. 3 o. z. je určovaná voľnou úvahou súdu, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Pri určení konkrétnej výšky náhrady tejto ujmy súd musí vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu, zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a výška priznanej náhrady musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti a opierať sa o úplne konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Týmito sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa pritom posudzuje najmä s poukazom na jej intenzitu, rozsah a trvanie.
20. V otázke posudzovania opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvolací súd rovnako ako žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít zverejnenú ako judikát v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom R 45/2000. Najvyšší súd tu jednoznačne judikoval, že „ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu“ a „takýto zásah v podstate zakladá
nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch“. V judikovanom prípade neoprávnený zásah spočíval v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti žalovaného.
21. V danom prípade neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne spočíva v právoplatným rozsudkom súdu preukázanej trestnej činnosti žalovaného. Ide o zverejnenie intímnych fotografií o žalobkyni bez jej súhlasu na verejnom facebookovom profile žalovaného. Internetová sociálna sieť Facebook už aj v roku 2016 pri všeobecne rozšírenej, pomerne lacnej, a preto jednoduchej dostupnosti internetu bola najväčšou sociálnou sieťou na internete, najrozšírenejším médiom a obrovským fenoménom, ktorý zasiahol a postupne výrazne ovplyvňuje celú spoločnosť, pričom nejde len o mladých ľudí (len na Slovensku už v tom čase Facebook používalo 2,5 milióna osôb). Veľká časť aktivity jej užívateľov je založená na príspevkoch, ktorých súčasťou môže byť odkaz, obrázok alebo video, pričom príspevky v závislosti od nastavenia daného užívateľa, ktorý príspevok zverejní, sa môžu zobrazovať nielen jeho priateľom, ale aj všetkým užívateľom, ktorí tieto príspevky môžu nielen komentovať, ale aj ďalej zdieľať. Zásah do osobnostných práv prostredníctvom sociálnej siete Facebook preto obdobne a nepochybne minimálne tak, ako televízne vysielanie spĺňa podmienku širokej publicity. Niet preto pochýb, že na posudzovaný prípad je potrebné aplikovať zmienenú judikatúru najvyššieho súdu a vychádzať z jeho záveru, že v danom prípade bezpochyby došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne takej intenzity, že to zakladá jej nárok ako oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 45/2000). Súd prvej inštancie rozhodol preto správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď pre žalobkyňu v tejto situácii morálne zadosťučinenie nepovažoval za postačujúce a ako satisfakciu jej priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolateľ neuviedol žiadne argumenty, ktoré by zvrátili závery vyplývajúce z daného judikátu najvyššieho súdu a pre ktoré odvolací súd v prejednávanom prípade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni by nemal priznať, t. j. neuviedol žiaden argument, prečo by mal rozhodnúť presne naopak, než v súlade so zásadou právnej istoty vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít sa to dá legitímne očakávať (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP).
22. Pokiaľ ide o výšku priznanej peňažnej satisfakcie, pri jej určení súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a z celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadísk vzťahujúcich sa k zistenej miere zásahu do osobnostných práv žalobkyne, čím docielil satisfakčnú funkciu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy žalobkyne. Správne preto prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a tiež na okolnosti, za ktorých k porušeniu osobnostných práv žalobkyne ako individuality došlo. Zisťoval pritom objektívnu závažnosť následkov zásahu a tiež trvalosť charakteru zásahu do súkromia, cti a dôstojnosti žalobkyne. Odvolací súd dospel preto k záveru, že súd prvej inštancie po zohľadnení týchto kritérií, ako i objektívneho hľadiska následkov neoprávneného zásahu výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni priznal v primeranej výške.
23. Odvolacie námietky žalovaného z týchto dôvodov neobstoja a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
24. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil aj vo vzťahu k súdom prvej inštancie správne a zákonne odôvodnenému závisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania, pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu vo veci (§262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP).
25. Zásadu úspechu v konaní (§255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí o. i. od úvahy súdu (sudcovské právo). V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak je mu priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že žalobca svoju nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, než na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania.
26. Vychádzajúc z judikatúry najvyšších súdnych autorít pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takomto prípade, ako správne na to poukázala žalobkyňa, je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (obdobne nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 170/1999). Za základné v
takom prípade, ako nastal v posudzovanej veci, sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy potom je druhotná a nadväzujúca. Súdna prax v takýchto prípadoch sa prikláňa k vhodnému riešeniu, ktorým je, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba zo súdom prisúdenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy, nie zo sumy žalovanej. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten sa skúma, čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s, str. 926 a 927).
27. Vychádzajúc z tohto výkladu žalobkyňa, ktorá žalobou na súde uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, mala plný úspech vo veci, má preto nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 % vychádzajúc zo sumy súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keďže čo do právneho základu takto uplatneného nároku bola plne úspešná (§255 ods. 1 CSP).
28. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu jej trov v odvolacom konaní proti plne neúspešnému žalovanému (§396 ods. 1, 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP). Dôvody na aplikáciu §257 CSP odvolací súd nezistil. O výške náhrady v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).