Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37Csp-32-2021.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: K. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXXX/X, T., o zaplatenie 1.529,14 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 728,15 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 728,15 € od 11.5.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa 30.10.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.529,14 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.529,14 € od 11.5.2018 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že strany sporu uzavreli dňa 1.10.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte (Zmluva), ktorou žalobca poskytol žalovanej možnosť povoleného čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (povolené prečerpanie) a nepovolený debet - žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,90% ročne (ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP), povolené prečerpanie je úverom ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu, splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Žalovaná opakovane porušovala zmluvu tým, že prekračovala povolený limit prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle čl. 8.9 VOP, a znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na 0,00 €, dňa 1.2.2018 (čo vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie) - zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte (po znížení limitu na 0,00 € sa dlh žalovanej navyšoval z titulu prekročenia, čo upravujú ustanovenie § 2, písm. f), a § 18 zák.č. 129/2010 Z.z., a čl. 3.12 VOP). Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou, tým že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet 10.5.2018. Žalobca vyzval žalovanú aby svoju pohľadávku voči nemu bezodkladne vyrovnala, avšak bezvýsledne. Žalovaná suma 1.529,14 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi
vykonanými na účte žalovanej (súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu). K žalobe priložil žalobca Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 1.10.2007, list - posledná výzva na úhradu dlhu zo dňa 22.10.2020, prehľad transakcií na účte, Všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko, a.s. platné od 3.9.2007, Sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. platné od 2.7.2009, Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. platné od 13.1.2018, Sadzobník poplatkov Prima banky, výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 31.12.2002 do 10.5.2018, prehľad úrokových sadzieb produktov, výpis z Obchodného registra žalobcu.
2.
Dňa 11.11.2020 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č. 20Up/1065/2020, ktorým bolo návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovené. Žalovanej sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. V zmysle § 10, ods. 1, a ods. 3 zák.č. 307/2016 Z.z. o upmínacom konaní sa platobný rozkaz zrušil.
3.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil listom zo dňa 6.5.2021 vec Okresnému súdu Trnava. Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 6.5.2021.
4.
Spolu s predvolaním na pojednávanie súd výzvou zo dňa 7.9.2021 žalobcu vyzval, aby (o.i.) špecifikovali svoj nárok voči žalovanej (s odkazom na § 54a Občianskeho zákonníka); uvedená výzva bola zopakovaná spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie zo dňa 12.10.2021 - žalobca na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, špecifikáciu svojho nároku súdu nezaslal.
5.
Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 24.11.2021 (ani na žiadne iné vytýčené pojednávanie) nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a vyslovil súhlas s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, keď sa pridržiava podaného návrhu a predložených dôkazov. Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, a naviac sa výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Žalovaná sa na pojednávanie konané dňa 24.11.2021 (ani na žiadne iné vytýčené pojednávanie) nedostavila, pričom predvolanie na pojednávanie sa vrátilo z adresy jej trvalého pobytu uvedenej v Registri obyvateľov SR (D. I. XXXX/.X, T.) s poznámkou „adresát zásielky je neznámy“ - súd v zmysle § 111, ods. 3, v spojení s § 106, ods. 1, písm. a) Civilného sporového poriadku považuje zásielku žalovanej za doručenú dňom 18.10.2021; naviac predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručované v zmysle 106, ods. 3 Civilného sporového poriadku aj oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu - súd v zmysle § 106, ods. 3 Civilného sporového poriadku považuje zásielku žalovanej za doručenú dňom 28.10.2021 (t.j. po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia). Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd, keďže sa riadne predvolaná účastníčka nedostavila na pojednávanie, ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, konal v neprítomnosti tejto účastníčky; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
6.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s., ktorej práva a povinnosti prešli na žalobcu) bola uzavretá zmluva o poskytnutí služby povoleného prečerpania na osobnom účte, na základe ktorej žalovaná využívala účet s povoleným čerpaním debetného limitu, a to od 23.5.2002 do 10.5.2018 (v tento deň bol účet žalobcom uzavretý) - žalovaná na účte vykonávala debetné a kreditné operácie, čerpala finančné prostriedky, využívala platobné karty, boli jej účtované poplatky, boli jej účtované úroky. Za uvedené obdobie boli na účte žalovanej účtované kredity v celkovej výške 59.695,50 € (platby 35.913,83 €, vklady 22.101,60 €, úroky 0,07 €, prevody zo zahraničia 1.680,00 €, ) a debety v celkovej výške 61.224,64 € (poplatky 70,52 € + 345,63 € + 30,00 €, výbery 4.083,00 €, poplatky 30,00 € + 13,28 € + 1,50 € + 2,66 €, platby kartou 162,66 €, zmena PV/ZOP 2,00 €, poplatok
4,89 €, zmena limitu 3,50 €, ostatné poplatky 5,00 €, poplatok Maestro 2,20 €, odchádzajúce platby 40.913,36 €, úroky 2.445,53 €, platby cez portál POS 773,61 €, prevod finančných prostriedkov do zahraničia 2.153,67 €, poplatok za avízo 3,00 €, výbery z bankomatu 10.133,46 €, iné poplatky 45,17 €). Žaloba na súd bola podaná dňa 30.10.2020. Od 30.10.2017 (tri roky spätne od podania žaloby na súd) do 10.5.2018 (deň uzavretia účtu) boli vykonané, a na ťarchu účtu účtované debetné transakcie v celkovej výške 1.188,47 €, a kreditné transakcie v celkovej výške 800,99 €. Po podaní žaloby na súd žalovaná nezaplatila žiadnu sumu (0,00 €). Žalobca žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy od 11.5.2018 (deň nasledujúci po uzavretí účtu) do zaplatenia.
7.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 709 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 711, ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa § 713, ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky použité majiteľom účtu účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov. Podľa § 715, ods. 2 Obchodného zákonníka banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 3, ods. 1, ods. 2, a ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 100, ods. 1, prvá veta, a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 54a, prvá veta Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Podľa § 517, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná od 16.3.2016 je vo výške 0,00%.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8.
Zmluva o bežnom účte patrí k absolútnym obchodným zmluvám, spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jej účastníkov. Podstatou zmluvy o úvere (čo vo svojej podstate ja aj povolené prečerpanie zostatku na bežnom účte) je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť ak dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo ak dlžník je v omeškaní s vrátením jednej splátky, ale po dobu dlhšiu ako tri mesiace - aby veriteľ mohol
využiť svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy musí byť splnená jedna z dvoch uvedených podmienok, a zároveň omeškanie dlžníka musí trvať. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v čase vymedzenom zákonom, pričom premlčanie neznamená zánik práva, ale len zánik jeho vymáhateľnosti; premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod jeho sankciou uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu - zmyslom je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke ktorá predstavuje nárok (avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká). Inštitúty premlčania je namieste používať po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt ktoré sú dotknuté
- je prípustné aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby niet v zásade záujem ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, plniť, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
9.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a oprávnený iba v rozsahu, v ktorom si ho mohol, vzhľadom na premlčanie časti nároku, vymáhať (a v ktorom ho mohol súd vzhľadom na § 54a Občianskeho zákonníka priznať). Medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s., ktorej práva a povinnosti prešli v dôsledku právneho nástupníctva na žalobcu) bola uzavretá zmluva o vedení osobného / bežného účtu, vrátane poskytnutia služby (možnosti) povoleného prečerpania na účte, na základe ktorej žalovaná využívala účet s povoleným čerpaním debetného limitu, a to od 23.5.2002 do 10.5.2018 (v tento deň bol účet žalobcom uzavretý) - žalovaná na účte vykonávala debetné a kreditné operácie, čerpala finančné prostriedky, využívala platobné karty, boli jej účtované poplatky, boli jej účtované úroky. Za uvedené obdobie boli na účte žalovanej účtované kredity v celkovej výške 59.695,50 € (platby 35.913,83 €, vklady 22.101,60 €, úroky 0,07 €, prevody zo zahraničia 1.680,00 €, ) a debety v celkovej výške 61.224,64 € (poplatky 70,52 € + 345,63 € + 30,00 €, výbery 4.083,00 €, poplatky 30,00 € + 13,28 € + 1,50 € + 2,66 €, platby kartou 162,66 €, zmena PV/ZOP 2,00 €, poplatok 4,89 €, zmena limitu 3,50 €, ostatné poplatky 5,00 €, poplatok Maestro 2,20 €, odchádzajúce platby 40.913,36 €, úroky
2.445,53 €, platby cez portál POS 773,61 €, prevod finančných prostriedkov do zahraničia 2.153,67 €, poplatok za avízo 3,00 €, výbery z bankomatu 10.133,46 €, iné poplatky 45,17 €). Po podaní žaloby na súd žalovaná nezaplatila žiadnu sumu (0,00 €). Nakoľko návrh na súd bol podaný dňa 30.10.2020, súd ex offo skúmal jeho premlčanie, a zistil, že od 30.10.2017 (tri roky spätne od podania žaloby na súd) do 10.5.2018 (deň uzavretia účtu) boli vykonané, a na ťarchu účtu účtované debetné transakcie v celkovej výške 1.188,47 €, a kreditné transakcie v celkovej výške 800,99 €. Z uplatneného nároku tak na obdobie do 30.10.2017 pripadá suma 342,67 € (1.529,14 € „celý“ nárok žalobcu od 23.5.2002 do 10.5.2018 mínus 1.186,47 € nárok žalobcu za nepremlčané obdobie od 30.10.2017 do 10.5.2018) - na túto sumu (ako najstaršie pohľadávky ktoré sa započítavajú prednostne) súd započítal časť úhrad žalovanou po 30.10.2017, a z úhrad tak ostala suma 458,32 € (t.j. 800,99 € úhrady žalovanou po 30.10.2017 mínus 342,67 € započítaný dlh žalovanej do 30.10.2017). Následne súd odčítal od dlhu žalovanej za nepremlčané obdobie (od 30.10.2017) vo výške 1.186,47 € zostatok jej úhrad vo výške 458,32 €, a takto určenú sumu vo výške 728,15 € ustálil za dlh žalovanej, a uložil jej povinnosť zaplatiť ho v tejto výške žalobcovi; vo zvyšku (800,99 €) potom žalobu zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania na tento má žalobca nárok vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 16.3.2016 vo výške 0,00%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 728,15 € (dlžná - prisúdená suma) od 11.5.2018 (deň nasledujúci po uzavretí účtu) do zaplatenia. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešné v podstate v rovnakom pomere - žalobca bol úspešný v časti 47,62%, žalovaná bola úspešná v časti 52,38%. Súd vychádzal pri určení pomeru úspechu / neúspechu z toho, že žalobca žiadal spolu o priznanie sumy 1.529,14 €, ale súd rozhodol / priznal mu iba nárok vo výške 728,15 €, pričom v zostatku bola žaloba zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.