Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-130-2020.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/130/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Bratislava, Paštúnska 5, proti žalovanému: K. K., L.. X.XX.XXXX, P. J. C. Y., o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- € od 23.3.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.2.2020 domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 4.3.2020 platobný rozkaz č. k. XXUp/XXX/XXXX, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Dňa 8.12.2020 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery, sadzobníkom, výzvami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kartou klienta, doručenkami, podacími hárkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, správami o pobyte žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, špecifikáciou nároku, výpisom z úveru, dopytom do úverového registra a zistil tento skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.9.2015 (ďalej len Zmluva) poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 108 mesiacov v sume 102,70 €, t.j. celkovo mal zaplatiť sumu 11.089,16 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli fixnú úrokovú sadzbu do splatnosti vo výške 15,90 %, konečnú splatnosť úveru 12.10.2024, splatnosť prvej splátky 12.11.2015 a splatnosť ďalších splátok vždy 12. deň v mesiaci. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28.2.2018. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil sumu 827,45 €. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8.881,78 € a pozostávala z istiny vo výške 5.845,03 €, zo zmluvného úroku vo výške 2.545,98 €, z úroku z omeškania vo výške 476,81 € a z poplatkov vo výške 13,96 €. Žalobca si
v konaní uplatňuje len časť dlžnej istiny úveru vo výške 3.000,- €. Žalovaný po podaní žaloby na súd nezaplatil žiadnu sumu.
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.3.2019 postúpila obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka, ako to vyplýva z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 9. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
15. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je súd povinný zistiť, či subjekty vystupujúce ako strany konania sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva, t.j. súd sa najprv vyporiadal s tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie uplatnené v konaní. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. môže banka (postupca) v prejednávanej veci postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi (žalovanému), ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Súd mal v konaní preukázané odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 1.3.2018 žalovanému, ktorou banka vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok na splatenie dlžnej sumy. Z uvedeného vypláva, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
16. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia. Zároveň súd zistil, že na jej základe plnil právny predchodca žalobcu, ktorý poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný si však svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy neplnil a nesplatil úver riadne a včas v zmysle ustanovení Zmluvy, z ktorého dôvodu ho právny predchodca žalobcu vyzval na uhradenie nedoplatku s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na zosplatnenie dlhu v súlade so zákonom, keďže uvedené právo vyplýva z čl. II. bodu 7. Zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.000,- € predstavujúcu dlžnú sumu istiny úveru. Súd žalobcovi nepriznal zvyšnú sumu istiny a príslušenstva úveru spolu vo výške 5.881,78 €, nakoľko uvedené nároky si žalobca neuplatnil. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23.3.2019 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd dodáva, že zo strany žalobcu mal preukázané splnenie podmienok upravených v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. konanie právneho predchodcu žalobcu pre uzavretím Zmluvy, ktorým s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa (t.j. v danom prípade žalovaného) splácať spotrebiteľský úver.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči žalovanému, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).